Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/98/2013 z 17. 12. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 17. decembra 2013, sp. zn. 7S/98/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7013200722.1 Krajský súd Košice | 7S/98/2013 | ECLI:SK:KSKE:2013:7013200722.1 | 2013-12-17 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z., /SK/ZZ/0/0/#paragraf-250j.odsek-2.pismeno-d Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/cd85962b-eab7-429e-b49a-6bb346f6db3b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7013200722.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/98/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013200722
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7013200722.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Judity Jurákovej a členov
senátu JUDr. Tamary Sklenárovej, JUDr. Juraja Tymka, v právnej veci žalobcu: Centrum ekologických
informácií, Suché Mýto 19, Bratislava, právne zast. spoločnosťou Bardač, s. r. o., Búdková 4, Bratislava,
IČO: 47 243 252, proti žalovanému: starosta Obce Veľký Folkmár, Veľký Folkmár č. 334, právne
zastúpený JUDr. Katarínou Habiňákovou, advokátkou, so sídlom Štúrova č. 20, Košice, o preskúmanie
zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného doručeného žalobcovi dňa 08.04.2013, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie starostu Obce Veľký Folkmár, doručené žalobcovi dňa 7.5.2013, ako aj fiktívne
rozhodnutie Obecného úradu Veľký Folkmár, doručené žalobcovi dňa 8.4.2013, podľa ust. § 250j ods.2
písm.d/ O.s.p. a vec v r a c i a starostovi Obce Veľký Folkmár na ďalšie konanie.

Žalobcovi sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 29.05.2013 podanou elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom dňa
30.05.2013 sa žalobca domáhal zrušenia fiktívneho rozhodnutia žalovaného, ktoré bolo žalobcovi
doručené dňa 07.05.2013, ako aj rozhodnutia Obecného úradu Veľký Folkmár, doručeného žalobcovi
dňa 8.4.2013 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca žiadosťou zo dňa 21.01.2013 podanou elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom dňa
22.03.2013 žiadal v elektronickej podobe sprístupniť nasledujúce informácie:

- údaj o počte obyvateľov k 31.12.2011 a k 31.12.2012,

- rozloha obce,

- počet a zoznam území chránených Ramsarským dohovorom o mokradiach a území zaradených
do sústavy chránených území NATURA 2000 nachádzajúcich sa na území obce (v členení na
osobitne chránené územia - Special Protection Areas a osobitné územia ochrany - Special Areas of
Conservation).

Odvolaním zo dňa 17.04.2013 podaným elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom dňa
20.04.2013 sa žalobca dožadoval zrušenia fiktívneho rozhodnutia (§ 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.
z.) vydaného na základe jeho žiadosti podanej dňa 22.03.2013. Tvrdil, že ani jedna z informácií, ktorých



sprístupnenia sa domáhal, nespadá do rámca informácií, ku ktorým môže povinná osoba v zmysle § 8 až
§ 12 zákona č. 211/2000 Z. z. obmedziť prístup k informáciám, pričom povinná osoba touto informáciou
disponuje.

Žalovaný o odvolaní žalobcu zo dňa 17.04.2013 nerozhodoval.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia fiktívneho rozhodnutia žalovaného, ktoré mu bolo
doručené dňa 07.05.2013, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Uviedol, že v súlade
s § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. v spojení s § 19 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní (Správny poriadok) sa domáhal sprístupnenia viacerých informácií, ktoré má Obec Veľký Folkmár
ako povinná osoba k dispozícii a pre vylúčenie pochybností žiadosť zaslal elektronicky a žiadosť bola
podpísaná zaručeným elektronickým podpisom. Povinná osoba mu v stanovenej lehote 8 pracovných
dní odo dňa doručenia žiadosti, t.j. do 05.04.2013 požadované informácie nesprístupnila a ani nevydala
rozhodnutie o odmietnutí prístupu k týmto informáciám. Preto v súlade s ustanovením § 18 ods. 3 zákona
č. 211/2000 Z. z. došlo k vydaniu fiktívneho prvostupňového rozhodnutia. K doručeniu tohto rozhodnutia
došlo dňa 08.04.2013. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa nebolo
žalovaným ako odvolacím orgánom rozhodnuté v lehote 15 dní od doručenia odvolania. Preto má
žalobca podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. za to, že žalovaný vydal fiktívne rozhodnutie, ktorým
odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Za deň doručenia tohto napadnutého
rozhodnutia sa považuje deň 07.05.2013.

Žalobca vytýkal žalovanému nesprávne právne posúdenie veci, pretože v zmysle § 3 zákona č.
211/2000 Z. z. má právo na prístup k informáciám, ktoré má žalovaný k dispozícii, pričom požadované
informácie nespadajú do rámca § 8 až 11 zákona č. 211/2000 Z. z., teda do okruhu informácií, ku
ktorým možno prístup obmedziť. Žalovanému ďalej vytýkal nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia pre
nedostatok dôvodov. Ak žalovaný bol toho názoru, že je daný dôvod pre odmietnutie prístupu k
informáciám požadovaným v žiadosti, mal o tom vydať zákonom ustanoveným spôsobom rozhodnutie,
ktoré by obsahovalo odôvodnenie podľa § 47 ods. 3 zákona o správnom konaní umožňujúce žalobcovi
oboznámiť sa s dôvodmi pre odmietnutie prístupu k informáciám. To sa však nestalo, pretože došlo k
vydaniu fiktívneho rozhodnutia podľa § 18 ods. 3, resp. § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.. Takéto
rozhodnutie v celom rozsahu je nepreskúmateľné. V tomto smere poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Sži/3/2011 z 03.05.2011, podľa ktorého fiktívne rozhodnutie je už svojou povahou
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p..

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 06.11.2013 navrhoval žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a priznať
mu náhradu trov právneho zastupovania vo výške 135,76 Eur. Citoval ustanovenia § 14 ods. 1, § 22 ods.
1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(zákon o slobode informácií), § 19 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), § 2
písm. y/, § 2 ods. 2 písm. p/ zákona č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Uviedol, že žiadosť žalobcu nebola doručená v súlade s ustanoveniami zákona č.
211/2000, nebola doručená technicky vykonateľným spôsobom. Nemohlo teda dôjsť k plynutiu lehoty na
vybavovanie žiadosti, ani k fiktívnemu rozhodnutiu podľa § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000. Okrem toho
žalovaný nedisponuje softwarom pre otvorenie typov súborov .zep, ktorý bol priložený k mailu.

Krajský súd v Košiciach v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p., bez nariadenia pojednávania (za splnenia
zákonných podmienok v zmysle § 250f ods. 2 O.s.p.), po oboznámení sa s vyjadrením žalovaného k
podanej žalobe a žalobou s prílohami jednomyseľne dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Žalobca predložil súdu svoju žiadosť o sprístupnenie informácií zo dňa 21.01.2013, ktorú podľa
rozdeľovníka zaslal okrem iného aj na e-mailovú adresu: obecvelkyfolkmar@stonline.sk dňa 22.03.2013
a odvolanie zo dňa 17.04.2013, ktoré zaslal na tú istú e-mailovú adresu. Elektronické podania boli
podpísané zaručeným elektronickým podpisom.



Podľa § 2 ods.1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám osobami povinnými podľa
tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické
osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických
osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

Každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii (§ 3 ods.1 zákona o
slobode informácií).

Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa
informácia požaduje (§ 3 ods.3 citovaného zákona).

Žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu (najneskôr do 8
pracovných dní odo dňa podania žiadosti - § 17 ods.1 zákona). Ak povinná osoba v lehote na vybavenie
žiadosti neposkytla informácie, či nevydala rozhodnutie ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa,
že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto
prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 18 ods.3 zákona o slobode
informácií).

O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla
alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce
(primátor). Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou.
Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie
zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto doručenia sa považuje druhý deň po
uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia (§ 19 ods.2,3 citovaného zákona).

Podľa § 22 ods.1 citovaného zákona ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie
podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní (odkaz pod čiarou č. 28; zákon č. 71/1967
Zb. o správnom konaní - Správny poriadok).

Podľa § 47 ods.1 zákona o správnom konaní rozhodnutie správneho orgánu musí obsahovať výrok,
odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade) s obsahovými náležitosťami uvedenými v ods.2 až 4 tohto
ustanovenia ako aj formálne náležitosti v zmysle ods.5 citovaného zákonného ustanovenia.

Podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice. alebo elektronickými prostriedkami podpísané
zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona (§ 19 ods.1 zákona o správnom konaní).

Podľa § 14 ods. 1 zákona o slobode informácií žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom,
elektronickou formou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom.

Zákon o slobode informácií v ustanovení § 2 ods.1 za povinnú osobu označuje aj obec. Zo
znenia ustanovenia § 19 ods.2 zákona o slobode informácií vyplýva, že ako prvostupňový orgán na
podanie informácie v prípade, ak je povinnou osobou obec, je stanovený obecný úrad, ktorému toto
ustanovenie zveruje rozhodovanie ako prvostupňovému orgánu. O odvolaní proti jeho rozhodnutiu ako
druhostupňový správny orgán rozhoduje starosta obce. Žalobca v podanej žalobe ako za žalovaného
označil obec Veľký Folkmár, pričom fiktívne rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa (obecného
úradu) ako aj rozhodnutie žalovaného ako druhostupňového správneho orgánu (starostu obce) označuje
ako fiktívne rozhodnutia žalovaného, t.j. obce Veľký Folkmár.

S prihliadnutím na predchádzajúcu argumentáciu súdu za žalovaného je potrebné považovať starostu
obce Veľký Folkmár. V tomto smere súd poukazuje aj na právne názory vyslovené v rozsudku
Najvyššieho súdu SR č.k. 2 Sži/2/2010 zo dňa 11.08.2010:



„Podľa § 250 ods.4 O.s.p. pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným
správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni.

Podľa názoru odvolacieho súdu § 250 ods.4 O.s.p. má kogentný charakter a ide o špeciálnu právnu
úpravu účastníkov v konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. Napriek tomu, že toto konanie
je dôsledne ovládané dispozičnou zásadou, z čoho vyplýva, že súd nemôže preskúmavať správne
rozhodnutie nad rámec žalobcom v žalobe vymedzeným, ide o zásadu index neat petita partium
(sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ustanovenia § 249 ods.2 O.s.p. a súd musí túto
zásadu aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť
napadnutého rozhodnutia, nesprávne označenie žalovaného správneho orgánu nebráni súdu, aby
konal so správne identifikovaným žalovaným, pokiaľ táto skutočnosť vyplýva zo samotnej žaloby a aby
žalovaný správny orgán bol aj správne označený v písomnom vyhotovení rozhodnutia súdu.

Nesprávne, resp. neúplné označenie žalovaného správneho orgánu nemôže mať za následok
zamietnutie žaloby pre nedostatok pasívnej legitimácie na strane správneho orgánu, pokiaľ žaloba
obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti (§ 249 ods.2 0.s.p.), t.j. najmä označenie rozhodnutia
správneho orgánu, ktoré napadá, pretože správne, resp. úplné označenie žalovaného správneho orgánu
vyplýva z takto označeného rozhodnutia.

Je pravda, že je predovšetkým povinnosťou žalobcu správne označiť žalovaný správny orgán,
rozhodnutie ktorého žalobou napadá. Pri povinnom právnom zastúpení advokátom je odôvodnený
predpoklad, že identifikácia správneho orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, nemôže spôsobovať problém,
a to ani v prípade tzv. fiktívneho rozhodnutia podľa § 18 ods.3 zákona o slobode informácií“.

Podľa § 47 ods.3 zákona o správnom konaní v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie,
ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov,
ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa
vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a z ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Povinnosťou správneho orgánu s poukázaním na toto zákonné ustanovenie je zaoberať sa pri
odôvodnení rozhodnutia všetkými skutkovými okolnosťami, vykonanými dôkazmi, vyvodiť z týchto
dôkazov skutkové a právne zistenia a potom voľným správnym uvážením pri rešpektovaní zmyslu a
účelu zákona a medzi, ktoré zákon stanoví, dospieť pri dodržiavaní logického výkladu k rozhodnutiu.

Žalovaný ako odvolací orgán o odvolaní nerozhodol do 15 dní od jeho doručenia, a preto nastala
fikcia vydania rozhodnutia odvolacieho orgánu, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie potvrdené (§ 19
ods.3 zákona č. 211/2000 Z.z.). Ustanovenie § 19 ods.3 citovaného zákona je potrebné vykladať
tak, že nezbavuje správny orgán povinnosti riadne vykonať odvolacie konanie a rozhodnutie náležite
odôvodniť, čím je všeobecne vo fiktívnom rozhodnutí naplnený nedostatok jeho preskúmateľnosti a
nezrozumiteľnosti pre nedostatok dôvodov, keďže nemá obsahové a formálne náležitosti v zmysle § 47
zákona o správnom konaní. Pokiaľ rozhodnutie správneho orgánu neobsahuje odôvodnenie (fiktívne
rozhodnutie žalovaného, pretože nebolo vydané v písomnej podobe, ho ani obsahovať nemohlo) je nutné
ho kvalifikovať ako nepreskúmateľné pre absolútny nedostatok dôvodov. Judikatúra súdov kvalifikuje
fiktívne rozhodnutie ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov už z jeho povahy (rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sži/3/2011 zo dňa 03.05.2011).

Ustanovenie § 19 zákona o správnom konaní rozoznáva písomnú formu, ústnu do zápisnice za použitia
§ 22 zákona o správnom konaní alebo formu elektronickými prostriedkami za súčasného podpisu
zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona. Toto ustanovenie umožňuje podanie aj
telegraficky alebo telefaxom, pričom ak ide o návrh vo veci je potrebné takéto podanie doplniť najneskôr
do troch dní písomne alebo ústne do zápisnice. Ustanovenie § 14 ods.1 zákona o slobode informácií
je oproti ustanoveniu § 19 ods.1 zákona o správnom konaní formulované tak, že nesporne umožňuje
využitie väčšieho počtu foriem podaní. Naviac oproti úprave vo všeobecnom predpise o správnom
konaní umožňuje podať žiadosť aj ústne (bez potreby zaznamenania obsahu žiadosti do zápisnice),



faxom (bez potreby následného doplnenia žiadosti písomným originálom žiadosti) alebo iným bližšie
legislatívne nevymedzeným technicky vykonateľným spôsobom. Podľa názoru súdu pod pojmom iný
technický vykonateľný spôsob je potrebné rozumieť aj iné formy, ktorými možno uskutočniť procesný
úkon - podanie žiadosti voči povinnej osobe. Jediným obmedzením týchto ďalších nešpecifikovaných
foriem je iba to, aby boli objektívne technicky vykonateľné, t.j. aby takáto forma komunikácie bola
objektívne technicky realizovateľná. S prihliadnutím na to za technicky vykonateľný spôsob podania
žiadosti je potrebné považovať podanie žiadosti telefonicky, elektronickými nosičmi (napr. CD nosič) ale
aj podanie realizované elektronickou formou, ktoré je podpísané zaručeným elektronickým podpisom.
Ustanovenie § 19 ods.1 zákona o správnom konaní ako aj ustanovenie § 14 ods.1 zákona o slobode
informácií nepodmieňuje využitie formy podania elektronickými prostriedkami, ktoré je podpísané
zaručeným elektronickým podpisom, zriadením elektronickej podateľne ani jej evidenciu v zozname
elektronických adries umiestnenia elektronických podateľní v zmysle zákona č. 215/2002 Z.z. Preto
žalobcovi nemožno vytýkať voľbu formy podania elektronickými prostriedkami, ktoré je podpísané
zaručeným elektronickým podpisom, a to ani za situácie, keď žalovaný nedisponoval elektronickou
podateľňou.

Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250j ods.2 písm. d/ O.s.p. zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie
žalovaného a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní sú správne orgány viazané
právnym názorom súdu (§ 250j ods.7 O.s.p.).

Úspešnému žalobcovi súd nepriznal náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§
250k ods.1 tretia veta O.s.p.). Dôvody hodné osobitného zreteľa súd videl v tom, že všetky žalobcom
požadované informácie sú voľne dostupné na webových sídlach inštitúcií, ktoré podľa všeobecne
známych skutočností disponujú týmito informáciami. Na webovom sídle Slovenského štatistického
úradu sú k dispozícii nielen údaje o počte obyvateľov obce a o rozlohe obce Veľký Folkmár, ale aj
ďalšie geografické a demografické údaje. Údaje o mokradiach chránených Ramsárskym dohovorom
sú k dispozícii na webovom sídle Slovenskej agentúry životného prostredia ako odbornej organizácie
Ministerstva životného prostredia SR (webové sídlo: www.sazp.sk). Na webovom sídle Slovenskej
agentúry životného prostredia sú uvedené medzinárodne významné mokrade SR podľa Ramsárskeho
dohovoru (dohovor o mokradiach majúcich medzinárodný význam predovšetkým ako biotopy vodného
vtáctva podpísaný v Ramsare (Irán) 02.02.1971, oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných
vecí ČSFR o pristúpení k dohovoru publikované pod č. 396/1990 Zb.). Na tomto webovom sídle sa
nachádza zoznam 14 mokradí zaradených do svetového zoznamu mokradí medzinárodného významu,
ďalej je tam uvedená plocha mokradí a v ktorých okresoch sa jednotlivé mokrade nachádzajú. Do tohto
zoznamu nie sú zaradené žiadne mokrade, ktoré by sa nachádzali v okrese Spišská Nová Ves, do
ktorého administratívne spadá obec Veľký Folkmár. Preto bolo zbytočné žiadať obec Veľký Folkmár o
poskytnutie informácie o počte a zoznamu území chránených týmto dohovorom, ktoré by sa nachádzali
na území obce.

Žalobca ďalej žiadal sprístupnenie informácie o počte a zoznamu území zaradených do sústavy
chránených území NATURA 2000 s členením na osobitne chránené územia a osobitné územia ochrany.
NATURA 2000 je názov sústavy chránených území členských krajín Európskej únie. Jej základom
sú dve právne normy EÚ - smernica Rady ES č. 79/409/EHS o ochrane voľne žijúcich vtákov, tzv.
smernica o vtákoch; v národnej legislatíve chránené vtáčie územia a smernica Rady ES č. 92/43/EHS
o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín, tzv. smernica o biotopoch; v
národnej legislatíve územia európskeho významu. Údaje o chránených územiach SR sú k dispozícii na
webovom sídle Štátnej ochrany prírody SR (www.sopsr.sk). Na webovom sídle Štátnej ochrany prírody
SR je prehľad vyhlásených chránených vtačích území, ktoré sú vyhlasované vyhláškou Ministerstva
životného prostredia SR v Zbierke zákonov ako všeobecne záväznými právnymi predpismi. Vyhlášky
Ministerstva životného prostredia SR, ktorými sú vyhlasované chránené vtáčie územia obsahujú
lokalizáciu chráneného vtáčieho územia podľa okresov a katastrálnych území, podľa parciel jednotlivých
katastrálnych území a obsahujú aj presný popis priebehu vonkajšej hranice chráneného vtáčieho
územia.



Podľa § 2 zákona NR SR č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov SR o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov
uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa týka; domnienka
o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná. Preto podľa názoru
súdu je neprimerané požadovať poskytnutie informácie, ktorá je obsahom všeobecne záväzných
právnych predpisov. Zoznam osobitných území ochrany, resp. území európskeho významu je obsahom
výnosu Ministerstva životného prostredia SR č. 3/2004-5.1.

Z uvedeného vyplýva, že žalobca mal možnosť získať požadované informácie ďaleko jednoduchším
spôsobom, než ktorým postupoval a v dôsledku nedostatočného technického vybavenia žalovaného by
nebol nútený uplatňovať svoje právo na informácie v súdnom konaní, ktorého predmetom bol prieskum
fiktívneho rozhodnutia žalovaného. K tomu súd ešte dodáva, že žalobca v roku 2013 podal na Krajskom
súde v Košiciach celkom 81 žalôb, ktorými sa dožaduje preskúmania zákonnosti fiktívnych rozhodnutí
starostov obcí (mestských častí mesta Košice). Nemožno súhlasiť so žalobcom, že mal záujem o
informácie a tieto sa snažil získať v autentickej podobe priamo od žalovaného a nie sprostredkovane.
Podľa názoru súdu rovnako autentický je údaj o rozlohe obce (týka sa to aj ďalších údajov, ktoré
boli predmetom žiadosti o poskytnutie informácií) nachádzajúci sa na webovom sídle Slovenského
štatistického úradu, ako údaj o rozlohe obce, ktorý by žalobcovi poskytla samotná obec.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní
sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.