{"guid": "07b890b9-cb9c-4126-abab-4f520633c7dc:864db3fb-3ab9-495b-99fe-19b888681d35", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:6413211969.1", "spisova_znacka": "2Cdo/120/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/120/2015 z 28. 1. 2016", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2016, sp. zn. 2Cdo/120/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:6413211969.1", "identifikacne_cislo": "6413211969", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viera Petríková", "sudca_id": 164, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-petrikova-164", "datum_vydania": "2016-01-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-239.odsek-3", "nazov": "§ 239 ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-239.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-239"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-5", "nazov": "§ 243b ods. 5 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 218 ods. 1 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-218"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-239", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243b", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-218"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/864db3fb-3ab9-495b-99fe-19b888681d35", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:6413211969.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:6413211969.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:6413211969.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Cdo/120/2015\n6413211969\n28. 01. 2016\nJUDr. Viera Petríková\nECLI:SK:NSSR:2016:6413211969.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobcu Z., bývajúceho v S., proti žalovanej\nIng. Q., bývajúcej v S., zastúpenej JUDr. Petrom Krchnákom, advokátom so sídlom v Banskej Štiavnici,\nDolná č. 13, o vrátenie daru, vedenej na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 4 C 132/2013,\no dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 16. decembra 2014 sp. zn.\n13 Co 942/2014, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a .\nŽalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom z 2. júna 2014 č.k. 4 C 132/2013-61 žalobu žalobcu, ktorou\nnavrhoval, aby žalovaná bola povinná vydať žalobcovi darovanú nehnuteľnosť: byt č. X, nachádzajúci sa\nvo vchode č. XX, na M. poschodí bytového domu, spolu s nebytovým priestorom č. X-X, nachádzajúcom\nsa v suteréne bytového domu a tiež so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných\nzariadeniach bytového domu vo veľkosti 1900/45192 - in, nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX, okres C.,\nobec S., Katastrálne územie S., v plnom rozsahu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej\nna účet právneho zástupcu JUDr. Petra Krchnáka sumu 3 221,73 €, ako trovy právneho zastúpenia,\ndo troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Súd prvého stupňa mal z vykonaného dokazovania,\na to z výsluchov účastníkov, ako aj z pripojených listinných dôkazov, za preukázané, že žalobca\ndarovacou zmluvou z 11. apríla 2008 daroval uvedené nehnuteľnosti žalovanej. Prostredníctvom svojho\nsplnomocneného právneho zástupcu poslal žalobca žalovanej výzvu na vrátenie daru, z dôvodu hrubého\nporušenie dobrých mravov. Súd prvého stupňa konštatoval, že predpokladom úspešného uplatnenia\npráva darcu, nie je akékoľvek nevhodné chovanie obdarovaného alebo nejaký nevďak, ale len také\nchovanie, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, možno kvalifikovať, ako hrubé\nporušenie dobrých mravov. Rozhodujúcim je hľadisko objektívne, a nie subjektívny pocit darcu. Žalobca\nv žalobe, ani na pojednávaní, ani vo výzve na vrátenie daru, ničím nešpecifikoval, čo malo spočívať v\nneposkytnutí pomoci. Nebolo sporné, že na pomoc, v tom období, zo strany žalovanej nebol odkázaný,\npretože túto pomoc v podobe odvozu, dovozu, starostlivosti, počas hospitalizácie, práceneschopnosti,\nmu zabezpečovali jeho dcéry. Súd prvého stupňa poznamenal, že žalobca bol prvýkrát hospitalizovaný v\nčase, keď žalovaná bola tesne po prvom pôrode, starala sa o maloleté dieťa, sama potrebovala pomoc a\nzároveň aj končila vysokú školu, písala diplomovú prácu. V konaní žalobca neuniesol dôkazné bremeno\na nedokázal tú skutočnosť, že by sa žalovaná k nemu alebo k členom jeho rodiny chovala tak, že by\nhrubo porušovala dobré mravy. Neboli naplnené ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka, a preto\nsúd žalobu žalobcu zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaná\nmala vo veci úspech, a preto jej súd priznal náhradu trov potrebných na účelné bránenie svojho práva\nvoči žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal.\n\nKrajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie žalobcu rozsudkom zo 16. decembra 2014 sp. zn. 13 Co\n942/2014 rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým súd žalobu žalobcu, ktorou navrhoval, aby\nžalovaná bola povinná vydať žalobcovi darovanú nehnuteľnosť: byt č. X, nachádzajúci sa vo vchode č.\nXX, na M. poschodí bytového domu, spolu s nebytovým priestorom č. X-X, nachádzajúcom sa v suteréne\nbytového domu a tiež so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach\nbytového domu vo veľkosti 1900/45192 - in, nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX, okres C., obec S.,\nKatastrálne územie S., v plnom rozsahu zamietol, potvrdil. Vo výroku, ktorým bola žalobcovi uložená\npovinnosť zaplatiť žalovanej na účet právneho zástupcu JUDr. Petra Krchnáka sumu 3 221,73 €, ako\ntrovy právneho zastúpenia do troch dní rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalovanej náhradu\ntrov prvostupňového konania nepriznal. Náhradu trov odvolacieho konania žalovanej nepriznal. Odvolací\nsúd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku vo veci samej. Z obsahu\nspisu mal za preukázané, že súd prvého stupňa správne postupoval, keď návrh zamietol. Dôvody, pre\nktoré tak urobil, správne a podrobne rozobral v odôvodnení svojho rozsudku. S týmito dôvodmi sa\nv celom rozsahu stotožnil aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkázal. Skúmajúc rozhodnutie\nsúdu prvého stupňa o trovách konania dospel odvolací súd k záveru, že prípad podmieňuje použitie §\n150 ods. 1 O.s.p. Poznamenal, že v sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje\npredovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 142 ods. 1 O.s.p). Aplikácia § 150 O.s.p. pri rozhodovaní o\nnáhrade trov konania prichádza do úvahy aj v iných prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na\npriznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,\npre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Odvolací súd konštatoval, že z rozhodnutia súdu\nprvého stupňa nevyplýva, že v tomto konkrétnom prípade skúmal, či v prejednávanej veci neexistujú\nzvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, aby o trovách konania bolo rozhodnuté tak, aby rozhodnutie\nneodporovalo dobrým mravom. Uviedol, že je potrebné zohľadniť skutočnosť, že žalovaná obdarovaním\nzískala majetkové hodnoty práve od žalobcu a žalobca vzhľadom ku svojej nemoci bol nepochybne\nprecitlivený a nepriaznivo vnímal nezáujem žalovanej o svoju osobu. Žalovaná však tvrdila, že nevedela\no zdravotnom stave žalobcu práve pre svoj zdravotný stav (bola tehotná) a preto by nebola schopná\nvýraznejšej pomoci žalobcovi v jeho nemoci. Zo spisu však odvolací súd nemal za preukázané, že by\nžalobca vedel o zdravotnom stave žalovanej, a preto si jej nezáujem vysvetľoval veľmi citlivo. Za takéhoto\nstavu mal odvolací súd za dôvodné úspešnej žalovanej náhradu trov prvostupňového konania nepriznať.\nO trovách odvolacieho konania rozhodoval podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 O.s.p. aplikujúc\ntie isté dôvody ako na trovy prvostupňového konania a úspešnej žalovanej náhradu trov odvolacieho\nkonania nepriznal.\nProti tomuto rozsudku odvolacieho súdu v jeho zmeňujúcej časti týkajúcej sa trov konania ako aj náhrady\ntrov odvolacieho konania podala dovolanie žalobkyňa v súlade s § 239 ods. 1 O.s.p. Namietala, že\nkonanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods.\n2 písm. b/ O.s.p.) a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm.\nc/ O.s.p.). Uviedla, že odvolací súd vôbec neskúmal dopad nepriznania trov na žalovanú, vzhľadom\nna jej majetkové pomery. Poznamenala, že nevlastní žiaden hodnotný hnuteľný alebo nehnuteľný\nmajetok, pričom jej jediným príjmom je rodičovský príspevok a prídavky na deti. Nepriznanie náhrady trov\nžalovanej je v tejto súvislosti aj v rozpore s dobrými mravmi. Navrhla, aby dovolací súd zmenil napadnuté\nrozhodnutie odvolacieho súdu, žalobu zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov prvostupňového,\nodvolacieho a dovolacieho konania alebo zrušil napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie.\nŽalobca sa k dovolaniu žalovanej písomne nevyjadril.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal\nvčas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia\ndovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,\nktoré možno týmto opravným prostriedkom napadnúť.\nDovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236\nods. 1 O.s.p.).\nV danej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. Dovolaním je napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu o\ntrovách konania, ktoré má charakter uznesenia. V zmysle § 239 ods. 1 O.s.p. je dovolanie proti uzneseniu\nodvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd\n\nrozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm.\nc/) na zaujatie stanoviska. V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu\nodvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil\nvo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej\nstránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o priznaní (nepriznaní) účinkov cudziemu rozhodnutiu\nna území Slovenskej republiky.\nPodľa § 239 ods. 3 O.s.p. ustanovenia odsekov 1, 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti,\npredbežnom opatrení, súdnych poplatkoch, oslobodení od súdnych poplatkov, prerušení alebo\nneprerušení konania, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na\nzabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách\nkonania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci\nsamej rozhoduje uznesením.\nDovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu o náhrade trov konania je v zmysle ustanovenia § 239 ods.\n3 O.s.p. procesne neprípustné. Jeho prípustnosť by mohla založiť iba procesná vada konania v zmysle\n§ 237 O.s.p. (viď R 117/1999).\nVzhľadom na obsah dovolania ako aj zákonnú povinnosť dovolacieho súdu (§ 242 ods. 1 druhá veta\nO.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom\nniektorou z procesných vád v zmysle § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie\nprípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa zoberal aj otázkou, či nie je postihnuté niektorou z vád\nvymenovaných v § 237 ods. 1 O.s.p. V zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému\nrozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v\nkonaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal\nprocesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo\nv tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol\npotrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval\nvylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z\nhľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný. Ak\nje konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 ods. 1 O.s.p., možno ním napadnúť aj\nrozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie podľa § 239 O.s.p. neprípustné. Žalovaná vady\nkonania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ až g/ O.s.p. nenamietala a ich existenciu nezistil ani dovolací súd.\nDovolateľka svoje dovolanie ďalej odôvodnila tým, že v konaní došlo k inej vade konania (§ 241 ods.\n2 písm. b/ O.s.p.).\nIná vada konania je procesná vada, ktorá (na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 ods.\n1 O.s.p.) nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Je právne relevantná, ak mala za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci. Z hľadiska dovolateľom tvrdenej existencie tzv. inej vady konania v zmysle § 241\nods. 2 písm. b/ O.s.p. treba uviesť, že dovolací súd môže pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia\no tomto dovolacom dôvode až vtedy, keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné (o tento\nprípad ale v prejednávanej veci nešlo).\nDovolateľka v dovolaní tiež namietala, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).\nPrávnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje\nkonkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl\nsúdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,\nak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne\nho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\nNesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť\ndovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. a nespôsobuje\nzmätočnosť rozhodnutia). Aj za predpokladu, že by tvrdenia žalovanej boli opodstatnené (dovolací\nsúd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), žalovanou vytýkaná skutočnosť by mala za následok\nvecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle §\n237 ods. 1 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a\n\nči ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne\nzávery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v\nprejednávanej veci nešlo).\nPretože prípustnosť dovolania žalovanej nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239 O.s.p. ani z § 237 ods.\n1 O.s.p., odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky jej dovolanie v súlade s ustanovením § 243b\nods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p., ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu,\nproti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom riadiac sa právnou úpravou dovolacieho\nkonania, nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.\nV dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti\nžalovanej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1\nO.s.p.). Dovolací súd mu však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo nepodal návrh na ich\npriznanie (§ 151 ods. 1 O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13Co/942/2014", "guid": "f78985ef-e61b-4632-9b8f-77142f62c1a4:df968978-789e-49b3-b8af-b82edab85ffa", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "07b890b9-cb9c-4126-abab-4f520633c7dc:d197cd7b-255c-4be8-ac56-60b2631fcbb1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:6413211969.1", "spisova_znacka": "2Cdo/120/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/120/2015 z 27. 1. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-01-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:6413211969.1"}]}