{"guid": "07b0e07f-0df3-44da-9fbc-b34a08ed851a:81fc0832-232c-4c81-aa92-f10447692740", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8812204537.1", "spisova_znacka": "23CoE/52/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 23CoE/52/2012 z 16. 12. 2012", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 16. decembra 2012, sp. zn. 23CoE/52/2012, ECLI:SK:KSPO:2012:8812204537.1", "identifikacne_cislo": "8812204537", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Ľuboslava Mruškovičová", "sudca_id": 1283, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-luboslava-mruskovicova-1283", "datum_vydania": "2012-12-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/81fc0832-232c-4c81-aa92-f10447692740", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8812204537.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2012:8812204537.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2012:8812204537.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23CoE/52/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812204537
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8812204537.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS, s.r.o., Astrová 2/A, 821 01
Bratislava, IČO: 45 869 464, práv. zast. AK Máčaj a Novák, s.r.o., Karpatská 18, 811 05 Bratislava, IČO:
35 940 875 proti povinnému I. K., nar. X. T. XXXX, bytom v G. XXX, o vymoženie pohľadávky vo výške
560,36 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Dulinom, Exekútorský úrad
so sídlom v Michalovciach, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou
zo dňa 13. júna 2012 č. k. 9Er/1099/2012-13 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom   n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uviedol, že vo veci sa vymáha
plnenie zo spotrebiteľskej úverovej formulárovej zmluvy na základe rozhodcovského rozsudku vydaného
Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., so sídlom
v Bratislave zo dňa 25.11.2011 sp. zn. IIB12100076, právoplatný 17.1.2012 a vykonateľný 21.1.2012.
Rozhodcovská doložka  podľa názoru prvostupňového súdu, ktorá je obsiahnutá vo Všeobecných
obchodných podmienkach, je neprijateľnou  zmluvnou podmienkou, pretože jednak by sa spotrebiteľ
musel podrobiť rozhodcovskému konaniu, ak by rozhodcovské konanie začalo na návrh oprávneného,
jednak sa spotrebiteľ nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, nemohol
podstatným spôsobom ovplyvniť obsah uzavretej zmluvy, keďže jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné
podmienky, mohol ju ako celok prijať alebo odmietnuť. Navyše bol obsah rozhodcovskej doložky vopred
pripravený. Prvostupňový súd zohľadnil ustanovenia § 52, § 53, § 54 Občianskeho zákonníka, Smernice
Rady 93/13/ES, ustanovenia § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, oprel svoj záver
o rozhodnutia Súdneho dvora (ES) Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sistikné Györfi, Océeno Grupo
Editorial SA proti Roció Murciano Quintero, Elisa MAría Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL.
Z toho vyplynul záver o nekalosti zmluvnej podmienky spočívajúcej v uzavretí rozhodcovskej doložky,
jej neprimeranosti, a preto po preskúmaní exekučného titulu podľa § 44 ods. 1, 2 Exekučného poriadku
prvostupňový súd, keďže neprimeranou podmienkou nie je spotrebiteľ viazaný zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Oprávnený podal proti tomuto uzneseniu odvolanie. V odvolaní navrhol uznesenie zrušiť a vec vrátiť
na ďalšie konanie. Prvostupňový súd totiž nesprávne právne posúdil vec, súd dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, oprávnenému bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom. Vzhľadom
na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké právne účinky ako rozsudok všeobecného
súdu, preto je ním exekučný súd viazaný, nemôže posudzovať vecnú správnosť exekučného titulu, jeho
skutkové a právne závery, meniť ho alebo rušiť. Preskúmanie rozhodcovského rozsudku je možné len



z dôvodu podľa   § 45 ods. 1 písm. c/ ZoRK, ktorý sa vzťahuje na povahu plnenia, nie všeobecne na
obsah zmluvy alebo jednotlivú jej podmienku. Rozhodcovská doložka bola naformulovaná a dojednaná
na základe plnenia si zákonnej povinnosti banky, preto nemôže ísť o neprijateľnú podmienku. Oprávnený
v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR 3 M Cdo 11/2010.

Sudkyňa prvostupňového súdu, ktorej bola vec pridelená na rozhodnutie, podanému odvolaniu
nevyhovela a vec postúpila v súlade s § 374 ods. 4 O.s.p. na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle
ustanovenia § 214 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Pre konečné rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že
rozhodcovská doložka dojednaná vo Všeobecných obchodných podmienkach bod 11.2 Poštovej banky,
resp. v zmysle záverečných ustanovení spotrebiteľskej zmluvy o úvere č. 7395890007 bod 3.6  nebola
platne uzavretá.

Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením preskúmavaného uznesenia, ktorý považuje rozhodcovskú
doložku, ktorá vyžaduje od povinného, aby všetky spory riešil v rozhodcovskom konaní, za nekalú
podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech
spotrebiteľa.

S účinnosťou od 1. januára 2008 bolo do Občianskeho zákonníka zapracované ustanovenie § 53 ods. 4
písm. r), ktoré špecifickým spôsobom prevzalo zásadu upravenú v Prílohe k článku 3 ods. 3 bod 1, písm.
q) Smernice, ktorá označila za nekalú podmienku takú, ktorej zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť
spotrebiteľovi právo alebo bránenie v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný
prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami
výhradne arbitrážou.

Avšak vzhľadom k tomu, že s účinnosťou od 1. mája 2004 pristúpila Slovenská republika k Európskej
únii, sú považované súdy v Slovenskej republiky ako vnútroštátne súdy členského štátu Európskej únie,
za súčasť súdneho systému Európskej únie. Zmluva o pristúpení výslovne zakotvila záväznosť úniového
práva pre pristupujúce štáty.

Počnúc od 21. apríla 1993 nadobudla účinnosť Smernica Rady ES 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“).

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná
je považovaná za neprimeranú, ak v rozpore s požiadavkou primeranosti spôsobuje významnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, ktoré vyplývajú z danej zmluvy v neprospech spotrebiteľa.
Podľa čl. 3. ods. 2 vety prvej podmienka je vždy považovaná za nedohodnutú individuálne, pokiaľ bola
spísaná vopred, a spotrebiteľ preto nemohol mať žiadny vplyv na obsah podmienky, najmä v súvislosti
s vopred spísanou bežnou zmluvou. Podľa čl. 3 ods. 3 príloha Smernice obsahuje informatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za neprimerané. V prílohe Smernice
„Podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3“ sa pod písmenom q/ ako príklad neprimeranej podmienky uvádza:
„zbavenie spotrebiteľa práva podať žalobu alebo použiť iný opravný prostriedok, najmä požadovať na
spotrebiteľovi, aby predkladal spory výlučne rozhodcovskému súdu, na ktorý sa nevzťahujú ustanovenia
právnych predpisov, alebo bránenie uplatnenia tohto práva, neprimerané obmedzovanie dôkazov, ktoré
má spotrebiteľ k dispozícii alebo ukladanie dôkazného bremena, ktoré by podľa použiteľných právnych
predpisov malo prislúchať k druhej zmluvnej strane, spotrebiteľovi“.



Smernicu ES nemožno aplikovať priamo, lebo Smernica ako prameň komunitárneho práva nemá
horizontálny (teda v zásade súkromnoprávny) priamy účinok. Avšak existuje komunitárna povinnosť
vykladať vnútroštátne právo spôsobom zlúčiteľným so Smernicou, ako to vyložil Európsky Súdny dvor
vo veci C-17/83 von Colson &  Comman (tzv. nepriamy účinok smernice). Podľa rozsudku Európskeho
súdneho dvora C-106/89 vo veci Marleasing S.A. proti La Comercial Internationale de Alimentation
S.A. národnú úpravu neuskutočňujúcu alebo špatne uskutočňujúcu Smernicu je nutné v čo najväčšom
rozsahu interpretovať vo svetle a znení Smernice, aby bol dosiahnutý výsledok uvedený v Smernici.

Pritom právo Európskej únie, a teda aj Smernicu o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, ako aj vykonávajúcu národnú úpravu treba vykladať iba v kontexte Európskej únie a nie práva
národného.

Preto aj podľa názoru odvolacieho súdu je výhradná rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve,
ktorá zakladá výlučnú právomoc rozhodcovského súdu neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Takéto
zmluvné ustanovenie je v rozpore s čl. 3 ods. 3 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, a preto v zmysle článku 6 uvedenej Smernice nie je pre
spotrebiteľa záväzná.

Odvolací súd aj s poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 4. júna
2009 je toho názoru, že dojednanie právomoci rozhodcovského súdu vzdialeného od miesta bydliska
povinného takmer 400 km je podľa názoru odvolacieho súdu tiež neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
ktorá výrazne zhoršuje postavenie spotrebiteľa v rozhodcovskom konaní v porovnaní s jeho základnými
právami súdneho konania. Jedným z týchto práv je aj právo na ústne prejednanie veci pred všeobecným
súdom spotrebiteľa, ak je v postavení odporcu (§ 84 a 84 ods. 1 O.s.p.).

Za  opodstatnenú  nepovažuje  odvolací  súd  ani   obranu   oprávneného  týkajúcu   sa

tvrdeného prekročenia právomocí exekučného súdu pri rozhodovaní podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.
6 Cdo 1/2012 zo dňa 21. marca 2012. Podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia skúmaním  platnosti
rozhodcovskej doložky dohodnutej  v  spotrebiteľskej  veci,  t. j.  vo  veci

vyplývajúcej zo spotrebiteľského vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou -
spotrebiteľskou zmluvou, súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského
rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, t. j. oprávnene posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu má v
spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.
Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy
premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriaci samostatné odvetvie
práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a
povinnostiach založenej spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.

Oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s
existenciou rozhodcovskej zmluvy nebránia ustanovenia § 21 ods. 2, alebo § 40 ods. 1 písm. c)



zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov
rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty, než spotrebiteľ. Kým nevyužitie postupu
podľa týchto ustanovení v prípade iných účastníkov rozhodcovského konania než spotrebiteľov,
znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu, a tým aj právomoc
rozhodcovského súdu v konkrétnej veci, v spotrebiteľskej veci tomu tak nie je. Aj keď účastník
rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený
a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci
materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu.

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 219 O.s.p. potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods.
1 O.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva, pretože oprávnený bol v
odvolacom konaní neúspešný a povinnému a súdnemu exekútorovi v jeho priebehu žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Er/1099/2012", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "80a59842-4668-4586-8383-8ec52589646a:a9e58013-aa68-47b6-b8bb-e32fddbd4dbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Er/1099/2012", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Námestovo sp. zn. 9Er/1099/2012 z 4. 12. 2013", "sud": "Okresný súd Námestovo", "datum_vydania": "2013-12-04", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/80a59842-4668-4586-8383-8ec52589646a:a9e58013-aa68-47b6-b8bb-e32fddbd4dbe"}], "citovane_v": []}