Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 5CoP/19/2015 z 2. 6. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 2. júna 2015, sp. zn. 5CoP/19/2015, ECLI:SK:KSNR:2015:4113225387.1 Krajský súd Nitra | 5CoP/19/2015 | ECLI:SK:KSNR:2015:4113225387.1 | 2015-06-02 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP, § 154 ods. 1 OSP, § 211 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7a7050b6-9638-481f-aaa2-bbaebfb7adf8 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4113225387.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoP/19/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113225387
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4113225387.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Renáty
Pátrovičovej a JUDr. Vladimíra Pribulu, vo veci starostlivosti súdu o pôvodne maloleté dieťa: Y. J., nar.
XX. XX. XXXX, za obdobie do nadobudnutia plnoletosti zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Nitra ako kolíznym opatrovníkom, a maloleté dieťa: E. J., nar. XX. XX. XXXX, zastúpený Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra ako kolíznym opatrovníkom, obidvaja bytom u matky, deti rodičov:
E. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. W. A. XXX, N. W. A. a I. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. W. A N. W.
A., t. č. bytom W., T. XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní matky a plnoletého syna Y.
J. proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 14. januára 2015 č. k. 11P/241/2013-210, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 14. 01. 2015 č. k. 11P/241/2013-210 zamietol návrh matky a odo
dňa nadobudnutia plnoletosti aj návrh už plnoletého Y. J. na zvýšenie výživného. Pokiaľ ide o rozhodnutie
vo veci samej, vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1 - 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o
rodine. Podaný návrh matky a neskôr aj plnoletého syna Y. považoval prvostupňový súd za nedôvodný,
pretože nastalá zmena pomerov, či už na strane obidvoch detí, resp. ich rodičov, nezaložila dôvodnosť
úpravy doteraz určenej sumy výživného naposledy v roku 2012. Už v čase tohto rozhodovania o výške
výživného bol braný zreteľ na to, že v tom čase mal. Y. bol prijatý na Strednú školu E. v Nitre. Taktiež súd
prihliadal na zvýšené výdavky na mal. E. spojené s jeho návštevou základnej školy. Aj keď sa výdavky na
obidve deti nepochybne matke zvýšili v dôsledku fyzického rastu detí, súd považoval výživné zo strany
otca v sume po 280 eur mesačne na každé dieťa za primerané na krytie odôvodnených potrieb týchto
detí. Matka sa môže na výžive každého dieťaťa podieľať minimálne sumou 20 eur mesačne, k čomu
je potrebné prirátať rodinné prídavky v sume 23,52 eura na každé dieťa. Z daňového priznania otca za
rok 2013 vyplýva, že dosiahol netto mesačný príjem 587,73 eura, pričom sám otec prehlásil, že jeho
netto mesačný príjem sa v súčasnosti pohybuje v rozmedzí 600 až 700 eur. Existuje rozdiel v príjmoch,
ktoré deklaruje otec v daňovom priznaní, ako aj v príjmoch, ktoré sám uviedol. Tak tomu bolo aj v čase
rozvodu manželstva rodičov týchto detí. Záväzok rodiča z titulu existencie jeho vyživovacej povinnosti k
dieťaťu má prvoradý charakter voči ostatným finančným záväzkom.

O trovách konania rozhodol prvostupňový súd s poukazom na ust. § 146 ods. 1 písm. a/ OSP tak, že ich
náhradu žiadnemu z účastníkov nepriznal, pretože v danom prípade išlo o konanie, ktoré bolo možné
začať aj bez návrhu.



Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie matka, pričom v prípade syna Y. J. ho podala iba za obdobie
do nadobudnutia plnoletosti. U obidvoch detí žiadala zvýšiť výživné na sumu 580 eur pre každé dieťa
a to s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa neúplne zistil skutočné a posledné
príjmy otca, ako aj jeho životnú úroveň, pretože tento už tretí rok po sebe trávi exotické dovolenky napr.
v Maroku, Egypte, Grécku atď. V konaní matka nebola riadne vypočutá, pričom nedostala dostatočný
priestor na vyjadrenie sa vo veci samej. Zvýšené náklady jej vznikli najmä v súvislosti s prijatím
maloletého E. na strednú školu, s čím sa prvostupňový súd náležite nevysporiadal, čo sa najmä týka
nesprávneho právneho posúdenia v tomto smere.

Predmetný rozsudok včas podaným odvolaním napadol aj už plnoletý Y. J., poukazujúc pritom na tie isté
skutkové dôvody ako matka. Súd nedostatočne zistil skutkový stav a takisto vychádzal z nesprávneho
právneho posúdenia ohľadne nezvýšenia jeho výdavkov, pretože po rozvode manželstva rodičov sa
odsťahoval z W. do N. W. A., odkiaľ denne dochádza do školy, ktorá je v Nitre. S otcom sa takmer vôbec
nestýka. Keď mu otec nabije kredit do mobilného telefónu, tak takto vynaložené finančné prostriedky si
následne odráta z výživného.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k podaným odvolaniam zo strany matky a teraz už aj plnoletého
Y. J. uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť, pretože v porovnaní s
poslednou úpravou výživného neprišlo na strane účastníkov konania k takej zmene pomerov, ktorá by
odôvodňovala tak výrazné zvýšenie výživného na obdive deti.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý prvostupňový rozsudok
procesným postupom podľa § 212 ods. 1, 2 a § 214 ods. 2 OSP, dospejúc pritom k tomu záveru, že
podané odvolania matky a teraz už aj plnoletého syna Y. za obdobie od nadobudnutia jeho plnoletosti
nie sú dôvodné.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 154 ods. 1 OSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 211 ods. 2 OSP, ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia
primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

V danom prípade súd prvého stupňa, rozhodujúc o podanom návrhu matky na zvýšenie výživného v
prospech hore menovaných maloletých detí za obdobie, keď obidve boli ešte maloleté, ako aj v prípade
rozhodovania o podanom návrhu už plnoletého Y. J. za zvýšenie výživného po dosiahnutí jeho plnoletosti
(t. j. po XX. XX. XXXX do budúcna) zistil skutkový stav v rozsahu zodpovedajúcom rozsahu ust. § 120
ods. 1 - 4 OSP, ktorý následne pri dodržaní hodnotenia dôkazov v zmysle § 132 OSP (jednotlivo ako aj
v ich vzájomnej súvislosti) aj správne posúdil po právnej stránke (§ 62 ods. 1 - 5, § 78 ods. 1 Zákona
o rodine). Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 14. 01. 2015
č. k. 11P/241/2013-210, ktorý včas podaným odvolaním napadla matka ako aj plnoletý Y. J., ako vecne
správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. V ďalšom odvolací súd odkazuje na obsah odôvodnenia
napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje (§ 219 ods. 2 OSP). Hlavným dôvodom, pre ktorý súd
prvého stupňa správne ako nedôvodný zamietol podaný návrh matky, ako aj jej už plnoletého syna
Y. na zvýšenie výživného bolo to, že aj preukázaná zmena pomerov na strane všetkých účastníkov
konania v porovnaní s predchádzajúcou úpravou výživného realizovanou v júni 2012 neodôvodňovala
čo i len čiastočné vyhovenie obidvom návrhom, pretože doposiaľ stanovené výživné v sume 280 eur na
každé dieťa spolu s rodinnými prídavkami v sume 23,50 eura na každé dieťa a výživné zo strany matky
minimálne v sume 20 eur na každé dieťa považoval prvostupňový súd v komplexe za adekvátne pre



uspokojenie odôvodnených potrieb týchto detí. Takisto aj v prípade otca v porovnaní s predchádzajúcou
úpravou výživného došlo k zmene pomerov v tom smere, že zatiaľ čo v roku 2011 pri určovaní výživného
v sume 280 eur na každé dieťa vykazoval otec v daňovom priznaní hrubý príjem 72.848,15 eura, v roku
2013 vykázal zo svojej podnikateľskej činnosti hrubý príjem iba 33.356,93 eura, čo nedosahuje ani 50 %
vykázaného hrubého príjmu otca za rok 2011. Uvedený pokles príjmu otca, aj keď v brutto forme, takisto
neumožnil súdu prvého stupňa správne vyhovieť obidvom podaným návrhom na zvýšenie výživného
čo i len čiastočne.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm.

a/ OSP s tým, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, pretože v danom prípade ide o
konanie, ktoré je možné začať aj bez návrhu.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.