Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1CoP/19/2012 z 22. 4. 2012
Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 22. apríla 2012, sp. zn. 1CoP/19/2012, ECLI:SK:KSPO:2012:8111226078.1
Krajský súd Prešov | 1CoP/19/2012 | ECLI:SK:KSPO:2012:8111226078.1 | 2012-04-22 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti
Citované ustanovenia: § 62 ods. 1 ZoR
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6fbe1f69-dff6-405d-b83c-b411d8a2fc89
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8111226078.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1CoP/19/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111226078
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8111226078.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov
JUDr. Márie Kupkovej a JUDr. Mariany Muránskej vo veci navrhovateľa R. T., bytom T., Ul. A. č. XX,
zastúpeného JUDr. Vierou Strakovou, advokátkou v Prešove, Ul. Kpt. Nálepku č. 5, proti odporcom 1/
I. T., bytom T., Ul. U. č. XX a R. T., bytom T., Ul. U. č. XX, o určenie výživného pre plnoleté dieťa, o
odvolaní navrhovateľa, ako aj odporcov v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 28P
108/2011 - 42 zo 14.12.2011 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e    rozsudok.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal určenia
výživného zo strany odporcov po 27 Eur mesačne. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania.

Vychádzal zo zistenia, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Určenie výživného zo strany rodičov
na plnoleté dieťa pripadá v zmysle citovaných ustanovení Zákona o rodine do úvahy v prípade, že
rodičia na výživu dieťaťa neprispievajú. Motívom pre podanie tohto návrhu zo strany navrhovateľa je,
ako sám vo svojej výpovedi uviedol, získanie sociálneho štipendia na vysokej škole. Súd však v tejto
súvislosti zdôrazňuje, že prirodzená povinnosť rodičov živiť svoje deti počas štúdií aj na vysokej škole,
má prednosť pred sociálnymi dávkami zo strany štátu. Určenie výživného, ktoré by bolo iba účelovým
určením výživného pre získanie sociálneho štipendia je v rozpore so Zákonom o rodine, ako aj s filozofiou
dobrých mravov občianskeho práva. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že
je dôvodné návrh zamietnuť a to s poukazom na to, že rodičia svoje dieťa podporujú v rámci svojich
možností a podanie návrhu zo strany navrhovateľa bolo iba účelové.

Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ.

Poukázal na to, že je študentom 3. ročníka Vysokej školy medzinárodného podnikania ISM Slovakia v
Prešove. Momentálne býva u starej matky, pretože nemá finančné prostriedky na prenájom bytu. Často
chodieva zo školy na študijné pobyty. Navrhovateľ sa osamostatnil, na budúce povolanie sa pripravuje



denným štúdiom na vysokej škole, nemá žiadny finančný príjem, ani žiadny hnuteľný, ani nehnuteľný
majetok. Nemožno súhlasiť so záverom prvostupňového súdu, že návrh bol účelový. Súd sa vôbec
nezaoberal odôvodnenými potrebami navrhovateľa, jeho životnou úrovňou a tiež nebral do úvahy jeho
prípravu na budúce povolanie dennou formou štúdia na vysokej škole. Na základe toho navrhol, aby
odvolací súd rozsudok zmenil a návrhu vyhovel.

Odporcovia podali vo veci taktiež odvolanie.

Poukázali na to, že s názorom prvostupňového súdu nemožno súhlasiť a trvajú na tom, aby bolo určené
výživné pre plnoleté dieťa, nakoľko študuje na vysokej škole dennou formou, zúčastňuje sa zahraničných
študijných pobytov, býva u babky a osamostatnil sa. Na základe uvedeného sú splnené všetky zákonné
podmienky pre priznanie výživného a nemožno konštatovať, že by tu išlo o rozpor s dobrými mravmi.
Na základe toho navrhli, aby odvolací súd rozsudok zmenil a návrhu v celom rozsahu vyhovel.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1,2 O.s.p. a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.
2 O.s.p.) a zistil, že odvolania účastníkov nie sú dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvého stupňa nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;
to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že návrh zo strany navrhovateľa na určenie výživného
vo vzťahu k jeho rodičom bol podaný s motívom získania sociálneho štipendia, ako to navrhovateľ
v priebehu prvostupňového konania aj deklaroval. Správne konštatuje súd prvého stupňa, že takéto
počínanie nie je možné podporovať aj súdnym rozhodnutím, pretože by išlo o odčerpávanie sociálnych
vymožeností zo štátneho rozpočtu za situácie, keď na to nie sú objektívne dôvody.

V predmetnej veci nebolo predovšetkým problémom to, že by navrhovateľovi sa bránilo v osamostatnení,
v štúdiu na vysokej škole a v bývaní u jeho starej matky. Rozhodujúcou okolnosťou je to, že nebolo
preukázané, že by odporcovia neplnili dobrovoľne svoju vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi,



pričom ako bolo vyššie naznačené, v konaní bol preukázaný motív navrhovateľa získať sociálne
štipendium na základe súdne deklarovaného nízkeho výživného zo strany jeho rodičov. Preto podal
návrh na určenie výživného práve v takejto nízkej výške ako to urobil, ktorá zjavne nezodpovedá jeho
potrebám a podľa všetkého ani možnostiam a schopnostiam jeho rodičov.

Rozhodujúca je skutočne motivácia navrhovateľa v tomto konaní, ktorú ako vyššie bolo povedané,
deklaroval a vyplýva aj z povahy veci.

Za týchto okolností nie je potrebné (tak ako to namieta navrhovateľ vo svojom odvolaní) bližšie skúmanie
a špecifikovanie konkrétnych potrieb navrhovateľa ako vysokoškolského študenta, pretože priznanie
výživného v takto navrhovanej výške by bolo v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 75 ods. 2
Zákona o rodine, tak ako to správne konštatuje súd prvého stupňa vo svojom odôvodnení rozhodnutia.
Zabezpečovanie potrieb dospelej fyzickej osoby nie je možné prenášať na štát na základe rozhodnutí
súdov o nízkom výživnom zo strany povinných osôb, teda rodičov oprávnenej osoby.

V ostatnom poukazuje odvolací súd na správne a výstižné dôvody súdu prvého stupňa, ktoré si osvojuje
(§ 219 ods. 2 O.s.p.).

So zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozhodnutia aj o trovách konania, odvolací súd
postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p., podľa
ktorého účastníci v predmetnej veci úspech nemali a preto táto náhrada nebola priznaná žiadnemu z
účastníkov, a to ani v štádiu odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.