Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 25Sd/3/2016 z 9. 3. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 9. marca 2016, sp. zn. 25Sd/3/2016, ECLI:SK:KSZA:2016:5016200010.1 Krajský súd Žilina | 25Sd/3/2016 | ECLI:SK:KSZA:2016:5016200010.1 | 2016-03-09 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 250q ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0e04676a-0ac7-404d-9b6b-444ca43d0a3a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5016200010.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 25Sd/3/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200010
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5016200010.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci
navrhovateľa: E. M., nar. XX. X. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody
a Ústav na výkon väzby, Mierové námestie 1, priečinok 41, 019 17 Ilava, proti odporkyni: Sociálna
poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o zvýšenie sumy dôchodku na
sumu minimálneho dôchodku, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 3. decembra 2015 p
o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 3. decembra 2015 rozhodla, že
podľa § 82b Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 140/2015 Z. z. navrhovateľovi nevznikol
nárok na zvýšenie sumy invalidného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku.

Proti rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom namietal
nezapočítanie obdobia dôchodkového poistenia od 1. januára 2010 do 4. apríla 2014.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku uviedla, že navrhovateľ nezískal najmenej
30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, teda nemám nárok na zvýšenia sumy jeho
invalidného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. Z tohto dôvodu žiadala, aby súd napadnuté
rozhodnutie odporkyne zo dňa 3. decembra 2015 potvrdil ako vecne správne.

Navrhovateľ sa stanoveného termínu pojednávania nezúčastnil, svoju neprítomnosť ospravedlnil, keďže
by si musel hradiť eskortu a všetky ostatné náklady s tým spojené a to aj z dôvodov jeho zdravotného
stavu. Z tohto dôvodu súd vec prejednal a rozhodol aj v neprítomnosti navrhovateľa v súlade s ust. §
250g ods. 2 O.s.p..

V písomnom vyjadrení navrhovateľ zotrval na svojom podanom opravnom prostriedku. Ďalej uviedol,
že pracovníci odporkyne sa správajú ako keby to bol ich súkromný podnik. Vo svojom vyjadrení k
jeho opravnému prostriedku uviedli, že vraj nemá nárok na minimálny dôchodok, ale podľa názoru
navrhovateľa mala odporkyňa počítať odpracované roky 2010 až 2014 ako kvalifikované, lebo on prácu
vykonával i napriek tomu, že mal dosť značne zníženú pracovnú schopnosť, teda invaliditu.

Zástupkyňa odporkyne poukázala na písomné vyjadrenie odporkyne vo veci zo dňa 25. januára
2016 a poukázala predovšetkým na to, že navrhovateľ k 1. júlu 2015 získal len 27 rokov a 225



dní kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia. Z toho dôvodu, že nezískal najmenej 30 rokov
kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, nemá nárok na zvýšenie sumy invalidného dôchodku
na sumu minimálneho dôchodku. Žiadala, aby súd napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 3.
decembra 2015 potvrdil ako vecne správne.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, i konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 250l a
nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

Odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 2. novembra 2015 podľa § 65, § 274
a § 82 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov rozhodla, že navrhovateľovi od 31.
januára 2015 vznikol nárok na starobný dôchodok v sume 222,40 € mesačne, ktorý sa nevypláca a podľa
§ 81 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov dňom 31. januára 2015 súčasne
zaniká. V odôvodnení predmetného rozhodnutia odporkyňa uviedla, že suma starobného dôchodku
vypočítaná podľa Zákona o sociálnom poistení je 217,20 € mesačne a suma starobného dôchodku
vypočítaná podľa právnych predpisov účinných do 31. 12. 2003 je 108,60 € mesačne. Pretože suma
starobného dôchodku určená podľa Zákona o sociálnom poistení (zákona č. 461/2003 Z. z.) je vyššia,
starobný dôchodok patrí navrhovateľovi v tejto sume. Suma invalidného dôchodku, ktorá bola vyplácaná
k 31. januáru 2015 je 232,90 € mesačne (po správnom zhodnotení obdobia dôchodkového poistenia
za rok 2008 a 2009 vo výške 225,80 € mesačne) a suma starobného dôchodku je 222,40 € mesačne.
Z uvedeného dôvodu odporkyňa rozhodla tak, ako je to vyššie uvedené. Týmto odporkyňa realizovala
rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 24Sd/106/2015-72 zo dňa 10. augusta 2015.

Podľa § 82b Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 140/2015 Z. z. poberateľovi starobného
dôchodku vzniká nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, ak
poberateľ tohto dôchodku
a) získal najmenej 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia,
b) uplatnil si nárok na pozostalostný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov, nárok na dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.
z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, nárok na pozostalostný dôchodok na základe zmluvy o poistení dôchodku
zo starobného dôchodkového sporenia podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom
dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak boli
splnené podmienky nároku na dôchodok podľa uvedených právnych predpisov,
c) suma starobného dôchodku vrátane sumy pozostalostného dôchodku podľa
zákona č. 461/2003 Z. z., sumy dôchodkov podľa zákona č. 328/2002 Z. z., sumy pozostalostného
dôchodku na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia podľa zákona
č. 43/2004 Z. z., sumy dôchodkov vyplácaných z cudziny nedosahuje sumu minimálneho dôchodku
zodpovedajúcu získanému počtu rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia.

Podľa § 82b ods. 4 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 140/2015 Z. z. obdobie dôchodkového
poistenia na účely minimálneho dôchodku je obdobie dôchodkového poistenia a obdobie, ktoré sa
pripočítalo k obdobiu dôchodkového poistenia na určenie sumy invalidného dôchodku, získané
a) v kalendárnom roku, za ktorý sa osobný mzdový bod určil najmenej v hodnote 0,241, ak v písmenách
b) až d) nie je ustanovené inak,
b) pred 1. januárom 1993,
c) v cudzine alebo
d) v kalendárnom roku,
1. v ktorom boli splnené podmienky nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok,
2. do ktorého patrí deň, od ktorého bol priznaný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa
predpisov účinných pred 1. januárom 2004.

Na účely zvýšenia invalidného dôchodku je kvalifikovaným obdobím aj obdobie, ktoré sa pripočítalo
k obdobiu dôchodkového poistenia na určenie sumy invalidného dôchodku, t. j. obdobie od vzniku
nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku. V prípade navrhovateľa sa jedná o
obdobie od 1. januára 2010 do 30. januára 2015, úhrnom 1 856 dní. Navrhovateľ k
1. júlu 2015 získal úhrnom 10 080 dní kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, čo je súčet 8
224 dní kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia a 1 856 dní pripočítaného obdobia. Podľa §
60 ods. 9 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov rok dôchodkového poistenia je



365 dní obdobia dôchodkového poistenia, z čoho vyplýva, že navrhovateľ získal 27 rokov a 225 dní
kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia.

Keďže navrhovateľ nezískal najmenej 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, nemá
nárok na zvýšenie sumy jeho invalidného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. Z tohto dôvodu
súd napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 3. decembra 2015 ako zákonné potvrdil v súlade s ust.
§ 250q ods. 2 O.s.p..

Odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov a podľa výsledku konania navrhovateľovi právo
na náhradu trov nevzniklo, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia (navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva) v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p.
v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky
a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým že,
a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.