Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoP/322/2015 z 14. 12. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 14. decembra 2015, sp. zn. 7CoP/322/2015, ECLI:SK:KSKE:2015:7215223311.2 Krajský súd Košice | 7CoP/322/2015 | ECLI:SK:KSKE:2015:7215223311.2 | 2015-12-14 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/dccfc021-0c8c-46c3-a9ce-9485f3db70b7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7215223311.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/322/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215223311
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7215223311.2

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloletú E. Č. nar. X.XX.XXXX bývajúcu v A. C. č. XX
zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov F.
Č. nar. X.X.XXXX bývajúcej v A. C. č. XX toho času G.D. ul. č. X zastúpenej JUDr. Vladimírom Kotusom
advokátom so sídlom v Košiciach na Žižkovej ul. č. 6 a Q. Č. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v A. na B.
ul. č. XX zastúpeného JUDr. Richardom Kovalčíkom advokátom so sídlom v Košiciach na Rázusovej ul.
č. 1 v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na návrh matky na zrušenie
predbežného opatrenia o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 13.11.2015 č.k.
27P 289/2015-74 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením návrh matky na zrušenie predbežného opatrenia zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka a navrhla, aby odvolací súd
zmenil uznesenie súdu prvého stupňa a zrušil uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo 16.9.2015
č.k. 8CoP 360/2015-31. Uviedla, že uznesenie súdu prvého stupňa považuje za nepreskúmateľné a
arbitrárne, nakoľko z predmetného uznesenia nevyplýva, na základe čoho konajúci súd dospel k svojmu
rozhodnutiu. V odôvodnení sa konajúci súd iba obmedzuje na zhrnutie tvrdení účastníkov konania
vo svojich podaniach, kde záverom konštatuje, že nepominuli dôvody na nariadenie predbežného
opatrenia a že vzhľadom na rozporuplné tvrdenia rodičov maloletého dieťaťa je zrejmé, že rodičia sa bez
rozhodnutia súdu nedokážu na výkone rodičovských práv a povinností k maloletej dohodnúť. Vyjadrila
názor, že nikdy neexistovali dôvody na nariadenie predbežného opatrenia, a teda nemali ani aké dôvody
pominúť. Má za to, že konajúci súd v rámci svojej činnosti o rozhodovaní o jej návrhu o zrušení
nariadeného predbežného opatrenia nepostupoval v súlade so zákonom a porušil v tak citlivom konaní
ako je nariadenie predbežného opatrenia v konaní o úpravu práv a povinností k maloletej minimálne
vyšetrovaciu zásadu, ako aj zásadu oficiality. Nakoľko v uvedenom prípade ide o takzvané beznávrhové
konanie, v ktorom konajúci súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré neboli účastníkmi konania navrhnuté
a zabezpečiť všetky potrebné informácie pre svoje spravodlivé rozhodnutie, ktoré je najmä v záujme
maloletého dieťaťa, nie je zrejmé, prečo tak neurobil, a to aj napriek tomu, že vo svojom návrhu označila
významné skutočnosti, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie o podanom návrhu, keď navrhla
vykonať dôkaz vyžiadaním si zdravotnej dokumentácie otca. Už v návrhu uviedla, že otec maloletej
bol po jej odchode z ich spoločnej domácnosti niekoľko dní hospitalizovaný na psychiatrickej klinike,
nakoľko sa podľa jej informácií pokúsil o samovraždu skokom pod vlak. Konajúcemu súdu nevie predložiť
lekárske správy ani potvrdenia o hospitalizácii z objektívnych dôvodov. Má však za to, že konajúci súd
v rámci svojej činnosti mohol jednak otcovi maloletej uložiť povinnosť vyjadriť sa k jeho hospitalizácii,
resp. predložiť konajúcemu súdu lekárske správy z dotknutého obdobia alebo osloviť dotknuté inštitúcie
- psychiatrické kliniky, či v danom čase bol otec maloletej hospitalizovaný v psychiatrickom zariadení
a z akého dôvodu, čím mohol prispieť svojou činnosťou k skutočnému zisteniu stavu veci. Navyše nič



nebránilo vyžiadať aj z Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach, či nebol hospitalizovaný tam,
prípadne takéto informácie zistiť cez zdravotné poisťovne. Konajúci súd však v rámci svojej činnosti
nevykonal žiadne opatrenia, aby sa pokúsil náležite zistiť skutkový stav veci a tak riadne a objektívne
posúdiť schopnosť otca maloletej starať sa o maloletú v rámci už nariadenej striedavej starostlivosti a
najmä rozhodnúť, či je dnes nariadené predbežné opatrenie v záujme maloletej. Zároveň poukazuje
na skutočnosť, že otec sa v rámci vyjadrenia k jej návrhu na zrušenie predbežného opatrenia žiadnym
spôsobom k uvedenej skutočnosti nevyjadruje, ale reaguje na všetky ostatné ňou uvádzané skutočnosti.
Tiež poukazuje na jej tvrdenie uvedené v návrhu z 19.10.2015, kde uvádza „Navrhovateľ vo svojom
odvolaní poukazuje, že je schopný plnšie a hodnotnejšie zabezpečiť všetky potreby maloletej, nakoľko
výchovu dieťaťa by mal vždy určovať psychicky zdravší rodič, ktorý zaručuje, že bude pre dieťa dobrým
vzorom a nebude narušovať jeho základné životné istoty, hodnotový rebríček a štruktúru mravných a
morálnych noriem“, pričom má za to, že v danom prípade nie je práve otec psychicky zdravším rodičom.
K ďalším tvrdeniam otca vyvracajúcim jej tvrdenia sa nebude vyjadrovať, jedine k priloženým SMS
správam, ku ktorým uviedla, že sú vytrhnuté z kontextu, pričom je pochopiteľné, že pokiaľ jej otec tvrdil,
že existuje súdne rozhodnutie, v zmysle ktorého mu má odovzdať dcéru na týždeň bez predchádzajúcej
dohody, čo nebolo predtým zvykom, chcela vidieť údajné vydané súdne rozhodnutie a odmietla bez toho
otcovi maloletú odovzdať na celý týždeň. Poukazuje aj na to, že z predložených SMS správ je zjavné,
že otec sa k nej správa nadradene a vyhrážajúco, napríklad keď píše, že ak mu nebude dvíhať telefón,
tak dobre, ako chce a nech sa teší.

Otec a kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. § 77 ods. 2 O.s.p. predbežné opatrenie súd zruší, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že dôvodom zrušenia predbežného opatrenia
je, ak pominuli dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Táto formulácia postihuje predovšetkým tie prípady,
keď došlo k zmene pomerov, ktorá má za následok, že predbežné opatrenie nie je už nutné ani
účelné. Predbežné opatrenie však možno zrušiť aj vtedy, ak sa dodatočne zistí, že predpokladané
dôvody nariadenia predbežného opatrenia dané nie sú. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie
o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie je založené na výsledkoch dokazovania, na závere
o skutkovom stave a ani na právnom posúdení veci. Nepredstavuje samo o sebe výsledok procesu,
v priebehu ktorého by súd zvažoval, aké dôkazy vykoná, ako bude vykonané dôkazy hodnotiť a aké
skutkové zistenia z nich vyvodí. Jediným relevantným podkladom pre rozhodnutie súdu o návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia sú údaje a informácie, ktoré sú obsiahnuté v spise, predovšetkým v
návrhu a v listinách predložených navrhovateľom. Na ich základe súd bez toho, aby umožnil druhému
účastníkovi sa k nim vyjadriť alebo predniesť vlastné tvrdenia a návrhy skúma, či sú splnené zákonné
predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia. Nariadené predbežné opatrenie však predstavuje
len predbežnú a dočasnú úpravu práv a povinností účastníkov bez toho, aby tým bol predurčený priebeh
samotného konania vo veci samej alebo prejudikované rozhodnutie vo veci samej. Rozhodovanie o
predbežnom opatrení teda nie je konaním nachádzajúcim, ale konaním o dočasnom opatrení, ktorého
zmyslom a účelom je rýchla (spravidla neodkladná) a účinná predbežná úprava pomerov účastníkov
bez toho, aby boli sporné otázky vyriešené konečným spôsobom, teda meritórnym rozhodnutím vo veci
samej.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.

V tomto prejednávanom prípade bolo nariadené predbežné opatrenie uznesením Krajského súdu v
Košiciach zo 16.9.2015 č.k. 8CoP 360/2015-31, ktorým bola mal. E. zverená do dočasnej striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov so striedaním starostlivosti toho ktorého z rodičov po týždni. V
zmysle vyššie uvedeného je predpokladom zrušenia predbežného opatrenia preukázanie alebo aspoň
osvedčenie skutočností, z ktorých vyplýva záver o zmene pomerov, ktorá má za následok, že predbežné
opatrenie nie je už nutné ani účelné alebo že predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia v čase
jeho nariadenia dané neboli. Z uvedeného dôvodu je preto potrebné vychádzať z dôvodov, pre ktoré
bolo predbežné opatrenie nariadené a v tomto prípade teda z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu



v Košiciach č.k. 8CoP 360/2015-31. Odvolací súd zdôraznil, že opustenie spoločnej domácnosti matky
spolu s dieťaťom v dôsledku nezhôd s otcom dieťaťa nemôže mať vplyv na výkon rodičovských práv
a povinností k dieťaťu, pretože Zákon o rodine (§ 28) a tiež Dohovor o právach dieťaťa (čl. 18 ods.
1 O.s.p.) vychádzajú zo zásady, že rodičovské práva a povinnosti majú v rovnakom rozsahu obidvaja
rodičia, teda aj právo zabezpečovať starostlivosť o zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.
Konštatoval, že dlhodobá absencia otca pri výchove maloletej je vzhľadom na jej vek schopná spôsobiť
jej silné, resp. absolútne odcudzenie od otca, kým konajúci súd rozhodne v merite veci, čo nie je v záujme
maloletej a tento následok bude ťažko odstrániteľný. Poukázal na komunikačné problémy medzi matkou
a otcom, ako aj postoje matky k právu otca, ako aj maloletého dieťaťa na výchovu oboch rodičov, z
čoho vyvodil, že bolo osvedčené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy spočívajúcej v možnosti
narušenia vzťahu otca a dcéry, ak otec nebude dlhodobo participovať na jej výchove. Výchovný model
striedavej starostlivosti považoval za vhodný za účelom udržania a rozvíjania citového vzťahu maloletej
s otcom za situácie, že rodičia sa rozišli, pričom zdôraznil, že striedavej starostlivosti nebráni nízky vek
dieťaťa, ani jeho denný režim, ani domnienka narušenia jeho stabilného výchovného prostredia, pretože
dieťa donedávna žilo v prostredí otca a maloletá je na sústavnú starostlivosť otca v minulosti zvyknutá,
pretože v tomto prostredí žila od svojho narodenia do odchodu s matkou.

Z návrhu matky na zrušenie predbežného opatrenia a ani z jej odvolania nevyplývajú žiadne skutočnosti,
ktoré by spochybňovali vyššie uvedené závery odvolacieho súdu o potrebe dočasnej úpravy pomerov
maloletého dieťaťa formou dočasnej striedavej starostlivosti rodičov o maloletú, keďže nepreukázala a
ani netvrdí, že by otcovi umožňovala rovnaký podiel na starostlivosti o maloletú po ich rozchode, čo
čiastočne vyplýva aj z ňou predloženej chronológie styku otca s maloletou, z ktorej vyplýva, že otec
na starostlivosti o maloletú participoval s možnosťou prespatia dieťaťa u neho alebo pobytu dieťaťa u
neho počas viacerých dní len do 24.7.2015. Uvedené tiež vyplýva zo správy Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny v Košiciach zo 14.10.2015, ktorá bola doručená k spojenému konaniu 23P 299/2015, z
ktorej okrem iného vyplýva, že matka po odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti sa dohodla s otcom
na striedavej osobnej starostlivosti v týždňových intervaloch, ale po týždni, ktorý strávila maloletá s
otcom, sa matka rozhodla, že striedavá osobná starostlivosť nie je pre ňu vhodná. Maloletá sa údajne
vrátila od otca trucovitá, odvrávala, plakala. Neskôr maloletá občas prespávala u otca cez víkendy, ale
matka videla na dcére, že víkend strávený s otcom na ňu negatívne vplýva, pretože k nej nechcela
ísť, odvrávala jej a podľa jej názoru, ju v domácnosti otca manipulovali. Uviedla, že nechce dávať
maloletú otcovi s prespávaním na noc, ale nechce brániť otcovi v stretávaní, avšak žiada, aby sa styk
realizoval za jej prítomnosti. Kolízny opatrovník uviedol, že rodina je riešená prostredníctvom referátu
poradensko-psychologických služieb za účelom zlepšenia vzájomnej rodičovskej komunikácie, ako aj za
účelom zjednotenia predstáv rodičov o budúcom zverení maloletej. O výsledkoch bude úrad dodatočne
informovať súd.

Z uvedeného je teda zrejmé, že medzi rodičmi naďalej pretrvávajú nezhody vo vzťahu k zabezpečeniu
osobnej starostlivosti o maloletú, každý z rodičov presadzuje svoju vlastnú predstavu, ako budú
najlepšie zabezpečené záujmy maloletej, avšak posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa
je otázka právna, nie skutková, ktoré posúdenie vykoná súd po zistení skutkového stavu. V tejto
súvislosti je potrebné zdôrazniť, že ust. § 24 ods. 4 Zákona o rodine ukladá súdu pri rozhodovaní
o výkone rodičovských práv a povinností dbať aj na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Pokiaľ niektorý z
rodičov nerešpektuje práva druhého rodiča, ako aj právo maloletého dieťaťa, sú tu vážne pochybnosti o
výchovnej spôsobilosti takéhoto rodiča. Rovnoprávne postavenie oboch rodičov pri výkone rodičovských
práv a povinností (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine) je možné obmedziť len v prípade, ak na to existujú
závažné dôvody, predovšetkým vtedy, ak si záujem samotného maloletého dieťaťa takýto zásah
vyžaduje. Pokiaľ ide o matkou tvrdený zhoršený psychický stav otca maloletej, odvolací súd konštatuje,
že ide o všeobecné tvrdenie, ktorého hodnovernosť je značne pochybná a rozporná s jej tvrdením, že
otcovi umožňovala styk s maloletou aj po dobu niekoľkých po sebe idúcich dní s prespaním, z čoho je
zrejmé, že v tom čase žiadne obavy o maloletú v čase jej styku s otcom nemala. Ak matka tvrdí, že
má informácie o údajnom pokuse otca o samovraždu, pričom ide o takú skutočnosť, ktorá by zjavne
vyvolala rozruch na verejnosti, mala by mať vedomosť o tom, kto jej tieto informácie poskytol, kedy k
údajnému incidentu došlo a či otec bol v dôsledku toho aj hospitalizovaný. Podľa opisu mzdového listu
otca podaného jeho zamestnávateľom U-Shin Slovakia s.r.o. za obdobie od januára do augusta 2015
vyplýva, že v inkriminovanom období bol práceneschopný od 8.6.2015 do 17.6.2015, od 18.6.2015 do



21.6.2015 a od 23.6.2015 do 30.6.2015, kedy podľa rozpisu matky o styku otca s maloletou práve v
období od 6.6.2015 do 7.6.2015, od 18.6.2015 do 20.6.2015 a od 26.6.2015 do 29.6.2015 mala byť
maloletá v starostlivosti otca, z čoho je zjavné, že hospitalizovaný byť nemohol. Vzhľadom na to, že
neboli preukázané žiadne okolnosti nasvedčujúce tomu, že nariadené predbežné opatrenie je neúčelné
alebo bolo bezdôvodne nariadené, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1
O.s.p. ako vecne správne potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa stotožnil s jeho síce stručným,
ale výstižným odôvodnením.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.