{"guid": "07933ed3-e63c-4cf2-b2e0-fd9bedea00d0:f420c1e7-9bda-4e1d-a0b5-4ca97eed3915", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1013200566.1", "spisova_znacka": "4Sp/36/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Sp/36/2013 z 10. 3. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 10. marca 2015, sp. zn. 4Sp/36/2013, ECLI:SK:KSBA:2015:1013200566.1", "identifikacne_cislo": "1013200566", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Sidónia Sládečková", "sudca_id": 69, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-sidonia-sladeckova-69", "datum_vydania": "2015-03-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250q.odsek-2", "nazov": "§ 250q ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250q.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250q"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250q"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f420c1e7-9bda-4e1d-a0b5-4ca97eed3915", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1013200566.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1013200566.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1013200566.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Sp/36/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200566
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013200566.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľky:
R. Ľ. W., bytom F. XXX, R. R., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody
12, Bratislava, o opravnom prostriedku navrhovateľky doručeného odporcovi dňa 22.3.2013 proti
rozhodnutiam odporcu Sp. zn. 2330/2013 (1N 3107/12), Ev. č. 7327/2013 zo dňa 21.2.2013 a Sp. zn.
2331/2013 (1N 4324/12), Ev. č.: 7328/2013 zo dňa 21.2.2013 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave  napadnuté rozhodnutia odporcu Sp. zn. 2330/2013 (1N 3107/12), Ev. č.
7327/2013 zo dňa 21.2.2013 a Sp. zn. 2331/2013 (1N 4324/12), Ev. č.: 7328/2013 zo dňa 21.2.2013
p o t v r d z u j e.

Navrhovateľke  n e p r i z n á v a   právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím Sp. zn. 2330/2013 (1N 3107/12), Ev. č. 7327/2013 zo dňa 21.2.2013 odporca
v zmysle § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej
núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona
č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov platnom v čase vydania
napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o poskytovaní právnej pomoci“) rozhodol, že navrhovateľke
nepriznáva nárok na poskytovanie právnej pomoci vo veci označenej navrhovateľkou ako splácanie
úverov a exekúcií.  Uviedol, že po preskúmaní priložených listinných dokladov preukazujúcich príjmovú
situáciu navrhovateľky zistil, že jej započítateľný príjem v rozhodnom období od marca do septembra
2012 (mesačne 312,70 eur) presiahol výšku 1,6 násobku životného minima pre jednu plnoletú fyzickú
osobu, ktoré v súlade s ustanovením § 2 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a
doplnení niektorých zákonov predstavoval v posudzovanom období sumu 311,33 eur. Navrhovateľka
sa teda v zmysle napadnutého rozhodnutia odporcu zjavne nenachádza v stave materiálnej núdze tak
ako vymedzuje  § 4 ods. 1 písm. i) zákona o poskytovaní právnej pomoci a tak jej nemožno nárok
na poskytovanie právnej pomoci priznať (§6, § 6a zákona o poskytovaní právnej pomoci). Odporca
v napadnutom rozhodnutí ďalej uviedol, že s prihliadnutím na povahu sporu zvažoval aplikáciu § 6b
ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci, riaditeľstvo Centra právnej pomoci (odporcu) však u
navrhovateľky túto možnosť odmietlo.

Totožným spôsobom bola posúdená žiadosť navrhovateľky o poskytnutie právnej pomoci vo veci
neplatnosti zmluvy a vydania bezdôvodného obohatenia, o ktorej odporca rozhodol rozhodnutím Sp.
zn. 2331/2013 (1N 4324/12), Ev. č.: 7328/2013 zo dňa 21.2.2013. V zmysle uvedeného rozhodnutia
navrhovateľka nesplnila podmienku materiálnej núdze za posudzované obdobie jún - december 2012,
a to z dôvodu, že jej započítateľný príjem (mesačne 312,70 eur) presiahol v rozhodnom období výšku



1,6 násobku životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu (311,33 eur). I v tomto prípade odporca
posúdil vec i vo vzťahu k ust. § 6b ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci, avšak nenašiel také
dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali využitie predmetného ustanovenia.

Proti obom rozhodnutiam podala navrhovateľka v zákonom ustanovenej lehote opravný prostriedok -
návrh doručený odporcovi dňa 22.3.2013, ktorým sa domáhala ich zrušenia v celom rozsahu a vrátenia
veci na ďalšie konanie. Svoj návrh odôvodnila tým, že napadnuté rozhodnutia považuje za neprimerane
tvrdé, obe jej žiadosti o poskytnutie právnej pomoci sa totiž týkali nekalých praktík nebankových
spoločností. Uviedla, že odporca jej žiadosti nevyhovel z dôvodu, že jej príjem presahuje hranicu (stavu
materiálnej núdze) o sumu 1,37 eur mesačne. Ďalej poukázala na svoj nízky dôchodok, výdavky,
zdravotný stav (Parkinsonova choroba) a nepriaznivú rodinnú situáciu. Navrhovateľka poukázala na
skutočnosť, že v jej prípade odporca mohol urobiť výnimku a priznať jej s ohľadom na jej veľmi zlú životnú
situáciu právnika (nárok na poskytovanie právnej pomoci).

Odporca navrhol vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 7.5.2013 napadnuté rozhodnutia v celom rozsahu
potvrdiť a to s poukazom na skutočnosti už v nich obsiahnuté. Zotrval na dôvodoch napadnutých
rozhodnutí, osobitne pritom poukázal na ust. § 6b ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci, ktoré
upravuje fakultatívnu možnosť odporcu priznať právnu pomoc žiadateľovi pri zohľadnení okolností
žiadanej právnej pomoci aj v prípade, ak jeho príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej
núdze. Zdôraznil, že v prípade aplikácie predmetného ustanovenia je výlučne na jeho posúdení, či
prizná alebo neprizná žiadateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci. Ďalej uviedol, že v prípade
navrhovateľky dodržal postup predpísaný interným usmernením č. 1/2012, podľa ktorého žiadosť vo
vzťahu k § 6b zákona o poskytovaní právnej pomoci predložil na posúdenie riaditeľke Centra právnej
pomoci (t.j. odporcu), ktorej stanovisko, v danej veci v oboch prípadoch záporné, je záväzné. Odporca
konštatoval, že všetky okolnosti, ktoré navrhovateľka uviedla vo svojom odvolaní boli zohľadnené už pri
posudzovaní jej žiadostí v administratívnom konaní.

Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) prejednal a rozhodol vec ako miestne a vecne príslušný
súd   (§ 246a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „O.s.p.“) v
neprítomnosti navrhovateľky, ktorej bolo predvolanie riadne doručené a ktorá svoju neúčasť na
pojednávaní ospravedlnila len telefonicky, t.j. spôsobom, pri ktorom nemožno riadne overiť totožnosť
účastníka konania. S poukazom na skutočnosť, že súd nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie,
tento vec prejednal podľa ust. § 250g ods. 2 O.s.p. i v neprítomnosti navrhovateľky a podľa § 250q ods.
2 O.s.p. dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne.

Súd sa riadne oboznámil s obsahom pripojených administratívnych spisov odporcu sp. zn. 1N 3107/12
a sp. zn. 1N 4324/12, podľa ktorých navrhovateľka žiadala o poskytnutie právnej pomoci v sporoch
súvisiacich s poskytnutím pôžičiek od bankových i nebankových subjektov. Z listín založených v spisoch
ďalej vyplýva, že odporca, organizačný útvar kancelária predložil obe žiadosti navrhovateľky riaditeľke
(odporcu) za účelom ich posúdenia vo vzťahu k § 6b ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci. V
predkladacom návrhu odporca podrobne opísal príjmovú situáciu navrhovateľky (vrátane mesačných
exekučných zrážok) a osobitne zdôraznil, že jej započítateľný príjem presahuje  hranicu stavu materiálnej
núdze stanovenú zákonom o poskytovaní právnej pomoci len o sumu 1,37 eur mesačne. Okrem toho
poukázal na vážne zdravotné problémy navrhovateľky (Parkinsonova choroba) a jej súčasný sociálny
a rodinný status. Dňa 20.2.2013 riaditeľka (odporcu) zaujala písomné stanovisko, podľa ktorého s
prihliadnutím na (kanceláriou) predložené doklady a stanovisko komisie vyjadrila nesúhlas s priznaním
právnej pomoci s finančnou spoluúčasťou, a to v prípade oboch žiadostí navrhovateľky.

Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. i) zákona o poskytovaní právnej pomoci materiálnou núdzou je stav, keď
fyzická osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, alebo stav, keď príjem fyzickej
osoby nepresahuje 1,6-násobok sumy životného minima a táto fyzická osoba si využívanie právnych
služieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom.



Podľa ust. § 6b ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci ak je to primerané okolnostiam žiadanej
právnej pomoci, môže centrum v prípadoch podľa § 6a ods. 1 poskytnúť právnu pomoc aj bez úhrady
finančnej účasti.

Podľa ust. § 6b ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci ak príjmy prevyšujú zákonom určenú
hranicu materiálnej núdze, centrum môže poskytnúť právnu pomoc           s finančnou účasťou oprávnenej
osoby, ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci.

Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v intenciách podaného opravného prostriedku.

K námietke, podľa ktorej mohol odporca v jej prípade urobiť výnimku a teda priznať jej nárok na
poskytnutie právnej pomoci:

Ako je zrejmé z opravného prostriedku navrhovateľky, táto má za to, že s ohľadom na osobitné okolnosti
jej prípadu (charakter sporu, zdravotný stav, pomer príjmov a výdavkov, nepriaznivá rodinná situácia) a s
poukazom na skutočnosť, že jej príjem presahuje hranicu stavu materiálnej núdze stanovenú zákonom
o poskytovaní právnej pomoci len o sumu 1,37 eur mesačne, mal odporca urobiť výnimku. Je toho
názoru, že jej žiadosť (žiadosti) o poskytnutie právnej pomoci vykazuje také okolnosti osobitného zreteľa,
ktoré odôvodňujú aplikáciu § 6b zákona o poskytovaní právnej pomoci. Navrhovateľka teda v opravnom
prostriedku nenamietala a ani žiadnym spôsobom nespochybnila výpočet jej započítateľného príjmu
realizovaného odporcom a ani jeho záver o tom, že sa v stave materiálnej núdze nenachádza.

Citované ust. § 4 ods. 1 písm. i) určuje hraničnú sumu, ktorou nastáva stav materiálnej núdze, zákon
pri tejto podmienke stanovuje objektívne kritériá, od ktorých sa nemožno žiadnym spôsobom odchýliť.
Ustanovenia § 6b však stanovujú výnimku, kedy odporca môže na základe správnej úvahy vo vzťahu
k osobitným okolnostiam prípadu rozhodnúť o priznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci i
bez splnenia podmienky stavu materiálnej núdze. Ako je zrejmé z citovaných ustanovení, uvedenú
alternatívu zákonodarca jednoznačne koncipuje ako právo odporcu aplikovať správnu úvahu a nie nárok
žiadateľa požadovať využitie týchto ustanovení, ide teda                          o  fakultatívnu možnosť odporcu
priznať právnu pomoc aj v prípade, ak príjmy žiadateľa prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej
núdze. Zákon o poskytovaní právnej pomoci nevymedzuje žiadne osobitné kritériá, pri existencii ktorých
by bol odporca povinný posudzovať žiadosť vo vzťahu k ust. § 6 b zákona o poskytovaní právnej pomoci.

Pretože započítateľný príjem navrhovateľky v rozhodnom období presahoval výšku 1,6 násobku
životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, do úvahy by prichádzala aplikácia § 6b ods. 2
zákona o poskytovaní právnej pomoci, t.j. poskytnutie právnej pomoci s finančnou účasťou. Z obsahu
administratívnych spisov je zrejmé, že odporca túto alternatívu zvažoval a vec za týmto účelom predložil
v zmysle interných smerníc kompetentnému orgánu odporcu, t.j. riaditeľke, ktorá možnosť aplikácie
predmetného ustanovenia vylúčila.

S poukazom na uvedené má súd za preukázané, že odporca sa už pred rozhodnutím vo veci samej
zaoberal osobitnými okolnosťami prípadu navrhovateľky. Vec bola predložená na posúdenie riaditeľke
(odporcu), ktorá návrh postupom určeným internou smernicou riadne posúdila a vyhodnotila, že v
prípade navrhovateľky nie sú dané okolnosti predpokladané v ust. § 6b ods. 2 zákona o poskytovaní
právnej pomoci. Navrhovateľka v opravnom prostriedku neuviedla žiadne iné okolnosti, ktoré by odporca
pri posudzovaní jej žiadostí nevzal do úvahy, čo jasne vyplýva z predkladacieho návrhu odporcu
(kancelárie), v ktorom tento riadne a podrobne opísal všetky okolnosti prípadu za účelom posúdenia, či
tieto nespadajú pod ust. § 6b ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci.



Súd v súvislosti s uvedeným považuje za potrebné opätovne zdôrazniť, že § 6b ods. 2 zákona
o poskytovaní právnej pomoci nezakladá nárok žiadateľa na posúdenie jeho žiadosti v intenciách
predmetného ustanovenia a udelenie výnimky z dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich
napr. v ťaživej sociálnej či zdravotnej situácii žiadateľa. Je výlučne na úvahe odporcu, či uvedené
ustanovenie využije alebo nie a takisto je výlučne na jeho posúdení, aké interné postupy pri
vyhodnocovaní jednotlivých prípadov zvolí. Objektívnymi kritériami pre posúdenie splnenia podmienok
pre priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci, ktoré je odporca povinný skúmať zo zákona a
ktoré sú pre neho smerodajné sú výlučne podmienky vymedzené v § 6 ods. 1 písm. a), b) a c), resp.
§ 6a ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci, pričom nesplnenie čo i len jednej z nich (vrátane
podmienky materiálnej núdze) automaticky vylučuje nárok žiadateľa na poskytovanie právnej pomoci.
Odporca je povinný preskúmavať všetky žiadosti v intenciách týchto ustanovení, a to bez výnimky.

Z dôvodov vyššie uvedených má súd za to, že odporca pri skúmaní sociálnych pomerov navrhovateľky
za rozhodné obdobie postupoval správne a v súlade so zákonom o poskytovaní právnej pomoci a
rovnako správne určil, že navrhovateľka sa nenachádza v stave materiálnej núdze tak ako je tento stav
vymedzený v zákone o poskytovaní právnej pomoci. Zákon o poskytovaní právnej pomoci neprikazuje
odporcovi aplikovať správnu úvahu pri posudzovaní, či celková situácia navrhovateľky odôvodňuje alebo
neodôvodňuje priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci.

Súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí odporcu v rozsahu podaného návrhu dospel k záveru,
že napadnuté (negatívne) rozhodnutia odporcu sú vecne správne a zákonné. Navrhovateľka nesplnila
jednu zo základných kumulatívnych podmienok poskytovania právnej pomoci vymedzenej v § 6 ods.
1 písm. a) a § 6a ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci a preto odporca rozhodol v súlade so
zákonom, ak nárok na jej poskytovanie navrhovateľke nepriznal.

Pretože odporca pri rozhodovaní o priznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci postupoval v súlade
so zákonom o poskytovaní právnej pomoci a súd sa s jeho rozhodnutím v plnej miere stotožňuje, súd
vydané negatívne rozhodnutia odporcu zo dňa 21.2.2013 potvrdil ako vecne správne.

O trovách navrhovateľky súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2
O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľka bola v konaní neúspešná a preto jej ich náhradu
súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba
predložiť s potrebným počtom rovnopisov             a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným       v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci  (§ 205 ods. 2 O.s.p).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}