Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23To/100/2014 z 26. 7. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 26. júla 2015, sp. zn. 23To/100/2014, ECLI:SK:KSTN:2015:3613010142.1 Krajský súd Trenčín | 23To/100/2014 | ECLI:SK:KSTN:2015:3613010142.1 | 2015-07-26 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Všeobecne nebezpečné a proti životnému prostrediu Citované ustanovenia: § 285c TP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/cf95e778-55d7-4eb2-8108-6148825e69ba Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3613010142.1 Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 23To/100/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3613010142 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3613010142.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Františka Kováča a JUDr. Patrika Príbelského, PhD. na verejnom zasadnutí konanom dňa 27. júla 2015 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske v trestnej veci obžalovaného Q. D. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L., K. L.. XXX/XX, na verejnom zasadnutí neprítomného, ktoré podal proti rozsudku X. súdu Partizánske, sp. zn. 3T/193/2013 zo dňa 21.05.2014 a takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný Q. D. podľa § 285 písm. c) Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske Pv 240/12 zo dňa 1907.2013, v ktorej mu bolo kladené za vinu, že sa mal dopustiť prečinu výtržníctva podľa §§ 20, 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 06.05.2012 v čase približne o 19,00 hod. v S. na H. ulici pred bytovým domom č. XXX odsúdení E. F., S. F. a M. F. po predchádzajúcej slovnej výmene napadli maloletého Z. Q., nar. XX.XX.XXXX tak, že ho kopali ležiaceho na zemi, čím mu spôsobili zmliaždenie hlavy vľavo v oblasti čelovospánkovej, oboch predlaktí, hrudníka vpredu vľavo a brucha ľahšieho stupňa s dobou sťaženia obvyklého spôsobu života v trvaní do 6 dní, následne napadli S. Q., ktorý bránil svojho brata mal. Z. Q. tak, že odsúdený S. F. zhodil S. Q. na zem a potom ho odsúdení S. F., E. F. a M. F. opakovane udierali do oblasti tváre, do oblasti hrude a na chrbát, pričom sa po chvíli S. Q. vyšmykol a ušiel, čím mu spôsobili zmliaždenie hrudníka vľavo a šije ľahšieho stupňa s dobou sťaženia obvyklého spôsobu života v trvaní 6 dní, následne odsúdení S. F. a E. F. napadli Z. Q. tak, že ho najskôr odsúdený E. F. potkol, následkom čoho Z. Q. spadol na zem, kde ho odsúdení S. F. a E. F. opakovane kopali do oblasti hlavy a chrbtice, čím spôsobili Z. Q. zmliaždenie ľavej očnice s odreninou a zmliaždenie hrudníka vľavo v oblasti lopatky ľahšieho stupňa s dobou sťaženia obvyklého spôsobu života v trvaní do 6 dní, následne odsúdený S. F. napadol B. Q., ktorý sa snažil pomôcť svojím synom tak, že ho drevenou palicou udrel do oblasti pravého ramena a úst a taktiež do oblasti pravého boku, čím spôsobil B. Q. tržnú ranku na ľavom obočí, menšie tržné ranky na hornej a dolnej pere úst a zmliaždenie pravého ramena s kožnou odreninou a hrudníka vpravo ľahšieho stupňa s dobou sťaženia obvyklého spôsobu života v trvaní do 6 dní, po chvíli odsúdení prešli pred bytový dom č. XXX . na H. ulici, kde obžalovaný Q. D. napadol A. Q. tak, že kľúčmi, ktoré zvieral v pästi ruky udrel A. Q. do oblasti ľavého oka, následkom čoho A. Q. spadol na zem, kde ho odsúdený S. F. jedenkrát udrel drevenou palicou do oblasti chrbta, čím spôsobili A. Q. menšiu tržnú ranu na dolnom viečku ľavého oka a zmliaždenie s krvnou podliatinou v podkoží v oblasti pravej očnice, na hrudníku vzadu vpravo a v oblasti šije s dobou sťaženia obvyklého spôsobu života v trvaní do 6 dní, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. boli poškodení M. T. a. s., so sídlom G. XX, XXX XX C., IČO: 35 942 43 a A. Q., nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom S., H. č.XXX/X s ich nárokmi na náhradu škody odkázaní na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor, ktoré zahlásil do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení oslobodzujúceho rozsudku. Následne prokurátor odvolanie písomne odôvodnil, pričom podľa jeho názoru z vykonaného dokazovania, predovšetkým z výpovedí poškodeného A. Q. jednoznačne vyplýva, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba, spáchal obžalovaný Q. D.. Jeho výpoveď podporujú aj výpovede svedkov M. E., B. Q. a C. Q.. Svedkovia, ktorí vypovedali v prospech obžalovaného Z. E. a S. F. sú kamaráti obžalovaného, a preto výpovede týchto svedkov nepovažuje prokurátor za vierohodné. Prokurátor poukázal tiež na to, že obžalovaný bol pôvodne neprávoplatne uznaný vinným v zmysle podanej obžaloby trestným rozkazom, pričom na hlavnom pojednávaní následne bez podstatnej zmeny dôkaznej situácie rozhodol o oslobodení obžalovaného spod obžaloby. Prokurátor navrhol podľa § 321 ods. 1 písm. c) Tr. por. zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátiť tomuto súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril sám obžalovaný (obhajobu obhajcom po hlavnom pojednávaní ukončil). V dvoch písomných podaniach (10.07.2014, 29.4.201) poukázal najmä na to, že svedkovia, ktorí ho usvedčujú sú v príbuzenskom vzťahu s poškodeným A. Q.. B. Q. je strýko poškodeného, M. E. je švagor poškodeného a C. Q. je bratrancom poškodeného. H. odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť. Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla odvolaniu podriadeného prokurátora vyhovieť s tým, že rozsudok súdu prvého stupňa navrhla zrušiť podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba, pričom ani odvolací súd nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Ďalej je k veci potrebné uviesť, že obžaloba pre vyššie uvedený skutok bola pôvodne podaná okrem obžalovaného Q. D. aj na spoluobžalovaných E. F., S. F. a M. F.. Ohľadne týchto troch spoluobžalovaných nadobudol právoplatnosť odsudzujúci trestný rozkaz Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/93/2013 zo dňa 31.07.2013. Ďalej sa vo veci konalo hlavné pojednávanie len v dôsledku podaného odporu obžalovaného Q. D., ktorý taktiež bol týmto trestným rozkazom neprávoplatne uznaný vinným. K vytýkanej chybe prokurátorom, že na následnom hlavnom pojednávaní nedošlo k zmene v dôkaznej situácii oproti tej, ktorá z prípravného konania prechádzala trestnému rozkazu, kde bol obžalovaný Q. D. uznaný vinným, uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné. Súd prvého stupňa, ktorý následne po podaní odporu proti trestnému rozkazu rozhoduje o obžalobe na hlavnom pojednávaní nie je ďalej viazaný svojim rozhodnutím o vine, treste, resp. ďalšími v trestnom rozkaze uvedenými výrokmi. Kontradiktórnosť hlavného pojednávania okrem iného zabezpečuje, že súd prvého stupňa môže všestrannejšie hodnotiť dôkazy, podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom zvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne ( § 2 ods. 12 Tr. por.) Takéto hodnotenie dôkazov vyplýva aj zo zásady bezprostrednosti a ústnosti vykonávania dôkazov na hlavnom pojednávaní. Osobný výsluch osôb pred súdom, súdu nepochybne lepšie umožňuje okrem iného hodnotiť aj ich vierohodnosť. K ďalším vytýkaným chybám v odvolaní prokurátora uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné. Tvrdenie prokurátora o tom, že jednoznačne vyplýva z výpovede poškodeného a svedkov B. Q., M. E. a C. Q., že obžalovaný spáchal skutok uvedený v obžalobe, je neobjektívny. Prokurátor ospravedlňujúce výpovede obžalovaného a svedkov považuje za nevierohodné, pričom u svedkov Z. E. a S. F. poukazuje na priateľstvo s obžalovaným. Rovnako je však spochybnená aj vierohodnosť usvedčujúcich svedkov, ktorí sú s poškodeným dokonca v príbuzenskom vzťahu. Za takejto dôkaznej situácie sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, ktorý na základe najmä výpovedí zakročujúcich príslušníkov PZ dospel k záveru, že sú pochybnosti o tom, že skutok spáchal aj obžalovaný Q. D.. Senát odvolacieho súdu nezistil rozumný dôvod, pre ktorý by zakročujúci príslušníci PZ, v bezprostrednej blízkosti ktorých mal obžalovaný fyzicky napadnúť poškodeného vypovedali prakticky v prospech obžalovaného. Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.