Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/308/2011 z 23. 11. 2011
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 23. novembra 2011, sp. zn. 19Co/308/2011, ECLI:SK:KSTN:2011:3511202601.1
Krajský súd Trenčín | 19Co/308/2011 | ECLI:SK:KSTN:2011:3511202601.1 | 2011-11-23 | Rozsudok
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/62ee4782-db05-4a4d-ab4f-944125c7824e
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2011:3511202601.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/308/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3511202601
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2011:3511202601.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Viery
Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľa A. C., bytom C. N. XXX, E. proti
odporkyni M. C., bytom C. N. XXX, E., o zrušenie vyživovacej povinnosti, na odvolanie odporkyne proti
rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 12. júla 2011, č.k. 4C/65/2011-23, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu      p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania      n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil s účinnosťou od 28.03.2011 vyživovaciu povinnosť
navrhovateľa voči odporkyni, ktorá bola stanovená rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa
26.02.2007, č.k. 30P/256/2006-31 vo výške 2.200,- Sk. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.
Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že na strane odporkyne došlo k takej zmene
pomerov, ktorá odôvodňuje zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa. Za podstatnú zmenu pomerov
považoval skutočnosť, že odporkyňa ukončila štúdium na strednej škole a v súčasnosti sa nepripravuje
žiadnym spôsobom na svoje budúce povolanie. Skutočnosť, že odporkyňa nemá nárok po skončení
strednej školy na rodinné prídavky, ani na dávku v hmotnej núdzi s tým, že matka odporkyne sama
znáša všetky náklady spojené s jej výživou, nemôže byť dôvodom pre nevyhovenie návrhu navrhovateľa
na zrušenie vyživovacej povinnosti voči odporkyni, ktorá ukončením stredoškolského štúdia nadobudla
schopnosť sa sama živiť. Skúmaním majetkových pomerov odporkyne, za účelom ktorého odporkyňa
navrhovala vypočuť svedkov, sa súd nezaoberal a navrhované dôkazy nevykonal, nakoľko  zistenie
týchto skutočností nemá žiaden vplyv na posúdenie skutkového stavu danej veci. Právne svoje
rozhodnutie odôvodnil ust. § 62, § 78 ods. 1 Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol podľa § 142
ods. 1, § 150 O.s.p. a navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporkyňa a domáhala sa,
súdiac podľa obsahu jej odvolania, zmeny rozsudku súdu prvého stupňa tak, že odvolací súd návrh
navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti zamietne. Vytýkala súdu prvého stupňa, že nevzal
do úvahy skutočnosť, že je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce, pričom nemá nárok na žiadnu
podporu, ani sociálne dávky a je stále závislá výživou na svojich rodičoch. Uviedla, že súd nevykonal
dokazovanie dôsledne, nepreveril si  skutočnosti a jej tvrdenia, nevypočul svedkov a rozhodol v prospech
navrhovateľa, keď zobral do úvahy iba skutočnosť, že v roku 2010 ukončila štúdium na strednej škole, v
štúdiu nepokračuje z dôvodu neprijatia a  zohľadnil jej krátkodobé brigády. Podľa jej názoru nie je možné,
aby všetky náklady  spojené s jej výživou a potrebami znášala iba jej matka. Vytýkala tiež súdu prvého
stupňa, že sa zaoberal iba skutočnosťou, že ukončením stredoškolského štúdia nadobudla schopnosť



sa sama živiť, nezaujímalo ho, že túto schopnosť nemôže využiť, pretože nie je ponuka práce. Vzniesla
námietku zaujatosti sudkyne Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom A.. D. S., ktorá v danej veci
rozhodla jednostranne v prospech navrhovateľa a tiež vo viacerých svojich rozhodnutiach, týkajúcich sa
ich rodiny, rozhodovala v ich neprospech, ale neopodstatnene v prospech navrhovateľa.

Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že odporkyňa ukončila štúdium 31.08.2010, v ďalšom štúdiu
nepokračovala. Napriek tomu jej  platil výživné aj v mesiaci marec, apríl, máj a jún 2011. Uviedol, že je
dlhodobo nezamestnaný, evidovaný na úrade práce a finančné prostriedky si zadovažuje brigádnicky.
Žije so svojou manželkou v rodinnom dome, v ktorom nemá zavedenú vodu, elektrickú energiu, žije
teda vo veľmi skromných podmienkach. Zdôraznil, že odporkyňa je vlastníčkou 4-izbového bytu v E.,
časť C. N., ktorý si odkúpila od N. R.. Tento byt rekonštruovala a je vlastníčkou aj motorového vozidla.
Uviedol, že námietka zaujatosti odporkyne voči zákonnej sudkyni je len ďalším premysleným ťahom zo
strany odporkyne.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov,
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu
je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporkyni bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu
Trenčín zo dňa 26.02.2007, č.k. 30P/256/2006-31 vo výške 2.200,-Sk.

Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal zmeny tohto súdneho rozhodnutia tak, že žiadal, aby
jeho vyživovacia povinnosť k odporkyni bola zrušená s účinnosťou od podania návrhu, t. j. odo dňa
28.03.2011.

Zo zhodných tvrdení účastníkov bolo zistené, že odporkyňa ukončila štúdium na strednej škole dňa
31.08.2010, v štúdiu na vysokej škole nepokračovala.

Na základe týchto skutočností odvolací súd  dospel, zhodne ako súd prvého stupňa, k jednoznačnému
záveru, že u odporkyne nastala taká zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zrušenie vyživovacej povinnosti
navrhovateľa voči nej. Dňom nasledujúcim po ukončení štúdia odporkyne dennou formou, t.j. najneskôr
dňom 31.08.2010 zanikla vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporkyni. Na tejto okolnosti nič
nemení ani skutočnosť, že odporkyňa je evidovaná na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie a
nepoberá dávku v hmotnej núdzi.

Vzhľadom ku skutočnosti, že konanie o zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletej osobe, je konaním
návrhovým, čo znamená, že súd je viazaný žalobným návrhom uplatneným navrhovateľom  a
navrhovateľ žiadal zrušiť vyživovaciu povinnosť až odo dňa 28.03.2011, súd rozhodoval iba o tomto jeho
návrhu.



Odporkyňa tým, že ukončila štúdium na strednej škole, stala sa spôsobilá samostatne sa živiť bez ohľadu
na situáciu na trhu práce a skutočnosť, že sa jej nepodarilo zamestnať sa. Na základe uvedeného nebolo
možné vyhovieť odvolaniu odporkyne.

K tvrdeniu odporkyne, že nie je možné spravodlivo požadovať, aby jej všetky potreby zabezpečovala
výlučne matka ale túto povinnosť majú obaja rodičia, odvolací súd zdôrazňuje, že rovnako vyživovacia
povinnosť matky odporkyne zanikla dňom nasledujúcim po ukončení štúdia odporkyne, ktorým sa
sústavne  pripravovala na svoje budúce povolanie. Odporkyňa je plnoletá, získala schopnosť sa sama
živiť, a preto ani jeden z rodičov nemá voči odporkyni vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu zo zákona (§
62 ods. 1 Zákona o rodine).

Pokiaľ odporkyňa mienila svojím odvolaním vzniesť námietku zaujatosti voči zákonnej sudkyni A..
D. S., odvolací súd sa dôsledne zaoberal jej námietkou a dospel k záveru, že nie sú dané žiadne
zákonom predpokladané skutočnosti, v zmysle § 14 a nasl. O.s.p.,  ktoré by mohli byť dôvodom pre
vylúčenie zákonnej sudkyne z prejednávania a rozhodovania v tejto veci. Ak odporkyňa vyjadrovala
svoju nespokojnosť s činnosťou zákonnej sudkyne v iných veciach v minulosti, na túto námietku, ktorá
nespĺňa zákonom predpísané náležitosti podľa § 15 ods. 3 O.s.p. odvolací súd neprihliadal.

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne právny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 150 ods. 1 O.s.p.
tak, že úspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko tento si ich v
odvolacom konaní neuplatnil.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie      n i e     j e     p r í p u s t n é .