Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/125/2018 z 22. 3. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 22. marca 2018, sp. zn. 11CoP/125/2018, ECLI:SK:KSBA:2018:1317217444.1 Krajský súd Bratislava | 11CoP/125/2018 | ECLI:SK:KSBA:2018:1317217444.1 | 2018-03-22 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ab7fa171-578e-41b9-a7fb-4398e1a7e8d9 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1317217444.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/125/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317217444
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1317217444.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek
senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
O. O., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, Krátka 1, Senec, dieťa rodičov: matka - S. O., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom L. T. 2, W., zastúpená P.. Alexandrou Rapiovou, AK so sídlom Dobrovičova 6, Bratislava
a otec - P. O., nar XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, H., zastúpený AKAK s.r.o., so sídlom Slowackého 56,
Bratislava, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava III zo dňa 22.11.2017, č.k. 38P/277/2017-14, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 22.11.2017, č.k. 38P/277/2017-14, zamietol návrh matky
na nariadenie neodkladného opatrenia zverením maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov v týždenných intervaloch.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“) , §
324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá, ods. 2, § 331 ods. 1, 2 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „C.s.p.“), § 367 ods. 1 C.m.p. a po oboznámení sa s návrhom matky na nariadenie
neodkladného opatrenia a všetkými skutočnosťami prípadu tak, ako sú mu doposiaľ známe dospel k
záveru, že návrh matky je za súčasného stavu nedôvodný. Konštatoval, že na Okresnom súde Bratislava
III prebieha konanie o rozvod manželstva rodičov maloletého O. a konanie o návrhu matky na uloženie
výchovného opatrenia otcovi maloletého, pričom v oboch týchto konaniach rodičia produkujú dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení, spočívajúce predovšetkým v popisovaní konkrétnych situácií, ktoré sa
medzi nimi odohrali a ktoré súvisia s výkonom ich rodičovských práv a povinností a tiež z elektronickej
komunikácie medzi rodičmi a aj maloletým O.. Poukázal na to, že v rámci konaní bol opakovane robený
pohovor s maloletým orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, aj súdom, v rámci ktorých maloletý
opakovane uviedol, že má oboch rodičov veľmi rád, žiť s otcom bolo jeho vlastným želaním po tom, čo sa
spolužitie jeho rodičov za dramatických okolností rozpadlo, matku má však rovnako veľmi rád a chce s
ňou tráviť čas, na jej strane sú však prítomné okolnosti, pre ktoré má problém predovšetkým tráviť čas v
jej domácnosti a prespávať u nej. Súd prvej inštancie mal rovnako za preukázané, že výkon rodičovských
práv a povinností k maloletému O. výrazne negatívne ovplyvňuje vzájomná pretrvávajúca animozita
medzi rodičmi prameniaca z doposiaľ nezvládnutých okolností, týkajúcich sa rozpadu ich vzťahu, ktorú
premietajú aj do svojho vzťahu k maloletému O.. Rovnako prihliadal na situáciu, ktorá sa odohrala
medzi rodičmi v októbri 2017, ktorú obaja prezentovali na pojednávaní v konaní o uloženie výchovného
opatrenia dňa 16.11.2017, pričom každý z nich videl príčinu vzniku tejto situácie v diametrálne odlišných
skutočnostiach. Súd prvej inštancie konštatoval, že nielen na tomto pojednávaní, ale aj na všetkých



ostatných, ktoré na danom súde prebiehajú, ako aj z listinných dôkazov založených v súdnych spisoch
je nepochybné, že vzájomné vzťahy medzi rodičmi maloletého O. sú výrazne narušené, ich vzájomná
komunikácia a prístup je poznačený neznášanlivosťou, prejavujúcou sa rôznymi spôsobmi, čo je však
najdôležitejšie, obaja ju premietajú do svojho vzťahu a prístupu k maloletému O., ktorý danú situáciu
veľmi zle znáša, čo je zrejmé z vonkajších prejavov jeho prežívania. O., že rodičia namiesto toho, aby
si uvedené uvedomili a adekvátne tomu upravili svoje správanie a konanie, vinia vždy druhého rodiča.
Súd prvej inštancie dospel k záveru, že za tejto situácie by bolo nevhodné a bolo by nezodpovedné
meniť maloletému výchovné prostredie tak zásadným spôsobom, akým by bolo zverenie do striedavej
osobnej starostlivosti, aj s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré sú obom rodičom známe a ktoré uvádzal
aj maloletý ako dôvody, pre ktoré v súčasnosti nechce byť súvislejšie v starostlivosti matky. Z pohľadu
súdu prvej inštancie je preto potrebné najskôr (pokúsiť sa) sanovať vzťahy medzi rodičmi maloletého
a ich prístup k výkonu ich rodičovských práv a povinností, a to práve cestou odborného poradenstva,
ktoré bude uložené obom rodičom. Mal za to, že za súčasného stavu veci, je potrebné ponechať
v účinnosti aktuálnu úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému O., realizáciu styku
matky s maloletým v zmysle uznesenia súdu druhej inštancie a sústrediť sa na potrebu realizovať
odbornú intervenciu oboch rodičov.

3. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu podala
odvolanie matka maloletého. Navrhla zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že jej návrhu na
nariadenie výchovného opatrenia vyhovie. Poukázala na opísané zásadné skutočnosti uvedené v
návrhu, sms komunikáciu otca a maloletého, z ktorej vyplývajú tendencie a situácie, z ktorých si je
možné vytvoriť pohľad na správanie oboch rodičov, kde ona je v postavení obrancu a otec v pozícii
agresora vyvolávajúceho konflikty, ktoré správanie maloletý prevzal od otca. Napadnuté rozhodnutie a
dôvody v ňom uvedené, považovala za nespravodlivé. Uviedla, že pokiaľ ide o situáciu z októbra 2017
muselo byť súdu z popísaných skutočností zrejmé, že ju nevyprovokovala ona, a jediným zámerom
a cieľom otca bolo demonštrovať svoju silu a zosmiešniť ju pred synom. Poukázala na to, že od
posledného rozhodnutia, v ktorom sa zadefinoval terajší status quo starostlivosti o maloletého, je O.
nasmerovaný viac proti nej, zhoršil sa jeho prospech v škole, nie je poskytnutá stabilizácia vzťahov
medzi ňou a maloletým, ani rodičov navzájom, naopak otec je posmelený, uzurpuje si pozíciu rodiča,
zamedzuje jej styk so synom, akceptuje realizáciu styku výlučne v zmysle rozhodnutia súdu, kedy v
čase týždňa mu ona robí taxikára a jej pole pôsobnosti ako rodiča sa realizuje v aute a počas prípravy
na tréningy. Podľa jej názoru, maloletý dostáva obraz o nej sprostredkovaný od otca a jeho rodiny,
maloletý nemá najmenšie šance postaviť sa rodičovi, ktorý takto očierňujúci obraz o druhom rodičovi
dieťaťu sprostredkúva aj za asistencie súdu. Takto posilnený rodič nemá zábrany v tom, čomu sa
pri realizácii svojich rodičovských práv na svojom dieťati dopúšťa, bez toho, aby ho niekto zastavil.
Považovala za potrebné zohľadniť negatívny dopad (1 rok) trvajúceho neodkladného opatrenia na
záujem maloletého dieťaťa a posilniť tak novým rozhodnutím súdu situáciu, ktorá vytvorí možnosť
druhému rodičovi realizovať svoje rodičovská práva v podobe výchovy dieťaťa a jeho nasmerovania k
rozvoju emócií tak, aby dieťa nebolo nútené vytesňovať druhého rodiča zo svojho emocionálneho sveta.
Doteraz nezrealizované žiadne výchovné opatrenia, o ktoré žiadala pred rokom, nemá v budúcnosti
veľkú šancu ovplyvniť otca v jeho správaní.

4. Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky prostredníctvom svojho právneho zástupcu
navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako správne potvrdiť. Návrh matky na nariadenie
neodkladného opatrenia považoval za nedôvodný a zo strany matky za šikanózny, nezohľadňujúci
záujem a vôľu maloletého dieťaťa, ktoré svoj názor vyjadrilo jednoznačne pred súdom, aj kolíznym
opatrovníkom. Dal do pozornosti rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k. 11 CoP/80/2017, v ktorom
sú konštatované vzájomné konflikty rodičov a sťažená komunikácia medzi nimi, pričom vzhľadom na
tieto vzťahy v rodine, nie je v súčasnosti vhodná striedavá starostlivosť o maloletého. Zdôraznil, že
súčasťou daného rozhodnutia je určený široký styk matky s maloletým. Poukázal na to, že vo veci
samej prišlo k významnej zmene okolností z dôvodu, že manželstvo rodičov bolo rozvedené a maloletý
zverený do jeho starostlivosti a zároveň upravený styk maloletého s matkou. Za absurdné považoval
uplatňovanie výživného matkou, ktorá sa viac ako rok o maloletého osobne nestará a neprispieva na
úhradu jeho potrieb. Stotožnil sa so závermi súdu prvej inštancie v bode 21 odôvodnenia. Mal za to, že
matka v podanom odvolaní riadne neidentifikovala odvolací návrh.

5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.



6. Činnosťou odvolacieho súdu bolo zistené, že rozsudkom zo dňa 21.01.2018 Okresný súd Bratislava
III rozviedol manželstvo rodičov maloletého Krištofa Kokavca, nar. 13.03.2007, maloletého zveril do
osobnej starostlivosti otca, oboch rodičov oprávnil maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok,
matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého Krištofa výživným vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa a matku oprávnil stretávať sa s maloletým v
priebehu bežného roka, aj počas školských prázdnin v širšom rozsahu bližšie špecifikovanom vo výroku
rozsudku (Zápisnica z pojednávania konaného dňa 21.01.2018 ).

7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65,
§ 66 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej „ C.s.p.“), a
dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.

8. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny záver. V odvolaní neboli
uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie.

9. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov.
V konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme
maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné
podmienky. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť
všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť
vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. To však neznamená, že súd môže vydať
neodkladné opatrenie len na základe tvrdení rodičov, bez osvedčenia aspoň základných skutočností,
ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.
Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi
záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať
prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali
zdravie a rozvoj dieťaťa.

10. V danej prejednávanej veci odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne posúdil
nedôvodnosť podaného návrhu majúc za preukázané z písomných podaní oboch rodičov, že medzi
rodičmi je výrazný vzájomný konflikt, ktorý sa odzrkadľuje na ich komunikácii aj vo vzťahu k maloletému
O.. Odvolací súd poukazuje na existenciu aktuálneho rozhodnutia súdu o dočasnom zverení maloletého
dieťaťa do starostlivosti otca a dočasnej úprave styku matky s maloletým. Pri nariadení neodkladného
opatrenia je rozhodujúce preukázať skutočnosť, že sú ohrozené pomery maloletého dieťaťa. Uvedenú
skutočnosť matka maloletého v konaní nepreukázala. Za daných okolností nie je preto opodstatnená
bezodkladná úprava pomerov účastníkov. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie,
ktorý hodnotí a posudzuje vec s prihliadnutím na súvisiace konania (konanie o rozvod manželstva a
úpravu pomerov rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode a konanie uloženie výchovného
opatrenia). Pokiaľ matka namieta dĺžku trvania konania o uloženie výchovného opatrenia a tohto
sa domáha v predmetnom konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd konštatuje,
že o uložení výchovného opatrenia rozhodne súd prvej inštancie v prebiehajúcom súdnom konaní,
ktoré je samostatným konaním. Odvolací súd neprihliadal na námietky matky o negatívnom dopade
doposiaľ existujúceho nariadeného neodkladného opatrenia na maloletého, vplyve otca na maloletého
a zhoršenie správania dieťaťa, ktoré preberá správanie otca majúc za to, že matka svoje tvrdenia
nepreukázala. Odvolací súd nespochybňuje, že pokiaľ je medzi rodičmi konflikt a maloleté dieťa je
súčasťou ich vzájomnej komunikácie, môže preberať správanie každého z rodičov. Tu však odvolací
súd poukazuje na vyjadrenie maloletého, ktorý svoj názor ako dieťa vo veku 10 rokov je schopný
posúdiť a odprezentovať. Do pozornosti rodičom odvolací súd dáva, že maloletý vzhľadom na fyzický
vek, mentálnu a rozumovú vyspelosť dokáže jasne formulovať svoje postoje k otázkam týkajúcim sa
výkonu rodičovských práv, ktorým súd pri ďalšom rozhodovaní venuje náležitú pozornosť. Pokiaľ matka
poukazuje na priebeh pojednávania konaného dňa 16.11.2017 na Okresnom súde Bratislava III v konaní
o uloženie výchovného opatrenia, odvolací súd konštatuje, že z obsahu zápisnice o pojednávaní vyplýva
protichodnosť vyjadrení každého z rodičov k jednému incidentu. Nemožno jednoznačne na základe tohto
dôkazu vyhodnotiť ako objektívne a pre posúdenie veci vhodné výhradne vyjadrenie matky. Rovnako
odvolací súd neprihliadal na matkou priložené prílohy k odvolaniu, majú za to, že tieto nezakladajú
dôvody pre zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s
dôvodmi, pre ktoré súd prvej inštancie nevyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.



11. Je však potrebné podotknúť, že vhodná komunikácia rodičov je nesporne pre maloleté dieťa
najideálnejším spôsobom zabezpečenia starostlivosti o ne tak, aby každý z rodičov bol v prípade potreby
súčinný a mohol prispieť k zabezpečeniu potrieb dieťaťa v prípade, ak je to nevyhnutné. V prvom rade
je treba konštatovať, že práve rodičia sú povinní vzájomne spolu komunikovať tak, aby ich maloleté
dieťa nebolo svedkom ich nezhôd a konfliktov. V prípade prijateľnej komunikácie rodičov, dieťa pociťuje
spokojnosť, čo mu prináša psychický komfort a pocit istoty a bezpečia. Rodičia sú tí, ktorí majú vynaložiť
maximálnu snahu o ústretovosť a toleranciu pri riešení záležitostí dieťaťa. Odvolací súd nespochybňuje
rolu matky v živote maloletého dieťaťa a potrebu budovania ich vzájomného vzťahu. Odvolací súd
neprihliadal na odvolací návrh matky, ktorým žiada o nariadenie výchovného opatrenia poukazujúc na
nesplnenie podmienok nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle tohto návrhu z dôvodu absencie
splnenia podmienok, keďže výchovné opatrenie nemá charakter bezodkladnosti. Naviac, v danom
konaní sa matka domáhala iného nároku na nariadenie neodkladného opatrenia. Matka maloletého
dieťaťa nepreukázala také ohrozenie dieťaťa, ktoré by vyžadovalo novú úpravu pomerov maloletého
neodkladným opatrením. Pomery maloletého dieťaťa boli skúmané v záujme dieťaťa v konaní vo veci
samej (rozvod manželstva a úpravu pomerov rodičov k maloletému na čas po rozvode), v ktorom konaní
súd rozhodol, avšak rozhodnutie doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť. Odvolací súd zhodne s názorom
súdu prvej inštancie uzatvára, že dôvody na rozhodnutie súdu o zásahu do existujúcej úpravy pomerov
účastníkov v matkou požadovanom smere splnené neboli. Odvolací súd dopĺňa, že keďže nie je dôvod
na zmenu rozhodnutia o zverení maloletého, nevznikol dôvod ani na predbežnú úpravu výšky výživného
otcovi na maloletého O..

12. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie v danej veci rozhodol v súlade s príslušnými ustanoveniami
upravujúcimi inštitút neodkladného opatrenia, ktoré správne na danú vec aplikoval, pri zohľadnení
najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa ako prioritného kritéria pre rozhodovaciu činnosť súdu v konaní
starostlivosti o maloleté deti, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh matky
na nariadenie neodkladného opatrenia zverením maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov a určenia výživného otcovi, ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil, pričom podľa
ods. 2 citovaného ustanovenia poukazuje na správne právne závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa
stotožnil.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p..

14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).