{"guid": "07835733-61be-4e38-98e6-97dcf66e4c4d:c645c1ba-0e77-4160-99c3-a3d637ada5e6", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2016:4613202945.1", "spisova_znacka": "9Co/167/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/167/2015 z 27. 1. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 27. januára 2016, sp. zn. 9Co/167/2015, ECLI:SK:KSNR:2016:4613202945.1", "identifikacne_cislo": "4613202945", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Darina Kuchtová", "sudca_id": 272, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-kuchtova-272", "datum_vydania": "2016-01-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce rozsudok a zastavujúce konanie"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-212.odsek-1", "nazov": "§ 212 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-212.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-212"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-208", "nazov": "§ 208 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-208", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-208"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-212", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-208"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c645c1ba-0e77-4160-99c3-a3d637ada5e6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4613202945.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2016:4613202945.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2016:4613202945.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/167/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4613202945
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4613202945.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek
senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej - Polákovej, v právnej veci navrhovateľa:
CD Consulting s. r. o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Praha-Nové Město, Česká republika,
IČO: 26 429 705, zast. Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava proti odporkyni:
A. F., naposledy bytom U. XXX/XX, V., t. č. na neznámom mieste, zastúpená opatrovníčkou Hanou
Bognárovou, pracovníčkou Okresného súdu Topoľčany, o zaplatenie zmenkovej sumy 623,19 eura s
príslušenstvom a zmenkovej odmeny 2,43 eura, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Topoľčany zo dňa 8. decembra 2014 č. k. 5C/387/2013-87 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd   p r i p ú š ť a   späťvzatie návrhu v časti zaplatenia zmenkového úroku vo výške 0,19%
denne zo sumy 728,19 eura od 07. 01. 2011 do 23. 03. 2011, zo sumy 678,19 eura od 24. 03. 2011 do
23. 05. 2011, zo sumy 628,19 eura od 24. 05. 2011 do 04. 04. 2012 a zo sumy 623,19 eura od 05. 04.
2012 do zaplatenia, rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa          8. decembra 2014 č. k. 5C/387/2013-87
v tejto časti  z r u š u j e   a konanie  z a s t a v u j e .

Vo zvyšnej zamietajúcej časti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa   p o t v r d z u j e .

Odporkyni nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol a odporkyni náhradu trov konania nepriznal.
Rozhodnutie odôvodnil čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1, 3 smernice 93/13/EHS,  § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, §
53 ods. 4 písm. k), l) Občianskeho zákonníka, § 2 písm. b), § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 6  zák. č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch, § 265 Obchodného zákonníka, čl. I § 10, § 11 ods. 1, § 14 ods. 1, § 17, §
5 ods. 1, 2, 3, § 48 ods. 1 bod 2, § 77 ods. 1, 2  zák. č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového a šekového
v znení neskorších predpisov a uviedol, že dňa 25. 06. 2010 uzatvorila spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.
r. o. s odporkyňou na predtlačenom formulári zmluvu o úvere č. 403800217, podľa ktorej bol odporkyni
poskytnutý úver vo výške 300 eur. Odporkyňa sa zaviazala zaplatiť požičanú sumu zvýšenú o poplatok
vo výške 288 eur, spolu 588 eur v 12 mesačných splátkach po 49 eur, počnúc od 23. 07. 2010. V
zmluve o úvere nie sú uvedené úroky z úveru, ani RPMN, priemerná RPMN. Odporkyňa podpisom
v osobitnom rámčeku formulára zmluvy o úvere potvrdila prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej v
zmluve o úvere 28. 06. 2010. V bode 13 všeobecných podmienok poskytnutia úveru je obsiahnutá
dohoda o vyplnení zmenky, podľa ktorej na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka vyplývajúceho z
tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi vystavil dlžník zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma
a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní
na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa stane celý dlh splatný okamžite, zmenková suma bude
pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku



dňu vyplnenia zmenky a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak,
že ním bude deň, kedy sa stal splatný celý dlh. Zo zmenky vystavenej odporkyňou dňa 25. 06. 2010
na rad POHOTOVOSŤ, s. r. o. súd zistil, že do zmenky bola vpísaná suma 728,19 eura a zmenkový
úrok 0,25% denne od 07. 01. 2011. Zmenka bola splatná pri predložení                           s
doložkami \"bez protestu\" a \"na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia\".               V
pravom hornom rohu zmenky sa v rámčeku nachádza číslo zmluvy 403800217. Zároveň súd zistil, že
práva vyplývajúce z predmetnej zmenky boli spoločnosťou POHOTOVOSŤ,            s. r. o. prevedené
rubopisom na navrhovateľa. V exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn.
11Er/668/2011 bola predložená úverová zmluva č. 403800217, exekučný titul - rozsudok sp. zn. SR
03292/11 zo dňa 13. 05. 2011, aj zmenka, ktorá bola vystavená odporkyňou. V tomto konaní bola žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnutá. Vzhľadom na ustanovenia bodu 13 všeobecných
podmienok poskytnutia úveru (dohoda o vyplnení zmenky), ako aj vzhľadom na zhodu čísla uvedeného
na zmenke s číslom zmluvy o úvere, zhodu údajov o vystaviteľovi a pôvodnom remitentovi zmenky s
údajmi o veriteľovi a dlžníkovi v zmluve o úvere a na zhodu dátumu vystavenia zmenky s dátumom
podpisu zmluvy o úvere, súd dospel k jednoznačnému záveru, že zmenka predložená navrhovateľom
bola vystavená odporkyňou ako zabezpečovacia zmenka k zmluve o úvere č. 403800217, pričom
bola vystavená v súlade s bodom 13 všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako blankozmenka.
Zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy bol do zmenky doplnený dodatočne, o
čom svedčí aj iný spôsob vyplnenia týchto údajov (technickými prostriedkami) v porovnaní s údajmi o
vystaviteľovi, mieste a dátume vystavenia zmenky (písané rukou). Vo všeobecnosti môže mať zmenka
vystavená dlžníkom pri podpise úverovej zmluvy, resp. pri prevzatí úveru buď uhradzovaciu, alebo
zabezpečovaciu funkciu. V danom prípade, keďže ide o spotrebiteľský úver, je však uhradzovacia
funkcia vylúčená, vzhľadom na výslovný zákaz splnenia dlhu zmenkou alebo šekom ustanovený v
§ 4 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch, na rozdiel od zabezpečovacej funkcie zmenky, ktorá
bola v súvislosti so spotrebiteľskými úvermi zakázaná až s účinnosťou od 01. 01. 2011. Preto súd
mohol v danom prípade považovať zmenku predloženú navrhovateľom, ktorá bola nesporne vystavená
v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru odporkyni, len za zabezpečovaciu zmenku, nie za
samostatnú a nezávislú zmenku prijatú na uhradenie dlhu odporkyne. Predmetom tohto konania je
teda nárok navrhovateľa vyplývajúci z vlastnej vistazmenky vystavenej odporkyňou pôvodne vo forme
blankozmenky na zabezpečenie nárokov spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. zo zmluvy o úvere. V prvom
rade súd považoval za potrebné posúdiť, či zmluva, na základe ktorej vznikla pohľadávka zabezpečená
zmenkou, je platná, a teda, či vôbec vzniklo právo na vyplnenie blankozmenky. Uvedená zmluva o úvere
č. 403800217 je spotrebiteľskou zmluvou, keďže napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy uvedené v § 52
Občianskeho zákonníka. Ide o predtlačenú formulárovú (typovú) zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemá
možnosť ovplyvňovať jej obsah. Podľa názoru súdu sa v danom prípade jedná o spotrebiteľský úver
upravený Zákonom o spotrebiteľských úveroch, a to napriek tomu, že v zmluve o úvere je zaznačená
kolónka účelu úveru \"na výkon povolania\". Pritom v iných konaniach (najmä v exekučnom konaní)
boli mnohé tieto zmluvy už právoplatnými rozhodnutiami súdu označené za zmluvy  o spotrebiteľskom
úvere. Preto má súd dôvodné pochybnosti o skutočnom účele poskytnutia úveru. Z úradnej činnosti sú
súdu známe zmluvy uvedeného veriteľa (v počte niekoľkých desiatok) a takmer v každej takejto zmluve
uzatváranej v danom období (2008-2010) je pri dlžníkovi, ktorý nie je podnikateľ, uvedený účel na výkon
povolania alebo zamestnania. Keďže pri pochybnostiach o obsahu zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa
priaznivejší, súd musel dospieť k záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol v
danom prípade poskytnutý na výkon zamestnania, zaťažuje toho, kto takúto skutočnosť tvrdí. Keďže
účel vyznačený v zmluve (\"na výkon povolania\") súdu preukázaný nebol, súd vychádzal                 z
toho, že uvedený úver bol poskytnutý na súkromné účely. Súd bol toho názoru, že v danom prípade sa
nejedná pojmovo o zmluvu o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, keďže zo zmluvy jednoznačne
vyplýva, že finančné prostriedky boli veriteľom dlžníkovi fakticky odovzdané a prevzaté pri podpise
zmluvy, teda sa jedná o zmluvu o pôžičke. Zámer zosnovateľa zmluvy uzavrieť túto zmluvu výslovne
podľa Obchodného zákonníka a dať jej režim \"absolútneho obchodu\" podľa § 261 ods. 3 Obchodného
zákonníka je vedený úmyslom, aby sa nemohli uplatniť ustanovenia chrániace spotrebiteľa, či už v
Zákone o ochrane spotrebiteľa, Zákone o spotrebiteľských úveroch alebo Občianskom zákonníku. V
tejto súvislosti súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 25. 01. 2011 sp. zn. 5 MCdo 20/2009,
podľa ktorého sa za neprijateľnú podmienku považuje aj dohoda o uplatnení Obchodného zákonníka.
Aj keby však zmluvné strany uzatvorili predmetnú zmluvu o úvere ako \"absolútny obchod\" podľa
príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, nie je táto skutočnosť prekážkou prednostnej aplikácie
príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. V danom prípade však
ide nielen o spotrebiteľskú zmluvu, ale aj o spotrebiteľský úver podľa Zákona o spotrebiteľských



úveroch. V zmluve o úvere nie je uvedený údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), ani
o priemernej RPMN, čo boli v čase uzatvárania tejto zmluvy povinné údaje vyžadované Zákonom o
spotrebiteľských úveroch. Ich neuvedenie má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatku. Po preskúmaní celej zmluvy o úvere vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru
dospel súd k záveru, že zmluva je koncipovaná tak, že je v nej hrubým spôsobom narušená rovnováha
medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to najmä v ustanoveniach o zabezpečovacích
prostriedkoch (spísanie notárskej zápisnice prostredníctvom splnomocnenca, uzatvorenie záložnej
zmluvy prostredníctvom splnomocnenca, niekoľkonásobné zmluvné pokuty, blankozmenka) a zároveň
sú celá zmluva a všeobecné podmienky koncipované výlučne na prospech veriteľa. Vzhľadom na
nerovnosť podmienok účastníkov zmluvy, vyjadrenú v takmer všetkých ustanoveniach zmluvy, sa celá
zmluva prieči dobrým mravom a je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Skutočnosť,
že sa zmluva prieči dobrým mravom spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Z toho dôvodu nemohlo
spoločnosti POHOTOVOSŤ s. r. o. ako veriteľovi z uzatvorenej zmluvy o úvere vzniknúť ani právo na
vyplnenie blankozmenky podľa bodu 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, z čoho vyplýva,
že ak zmenka vyplnená bola (napriek tomu, že právo na jej vyplnenie remitentovi nevzniklo), nie je
možné sa na základe takto vyplnenej zmenky úspešne domáhať akýchkoľvek práv. Pri konštatovaní
nemožnosti vzniku práva na vyplnenie blankozmenky na základe neplatnosti zmluvy o úvere z vyššie
uvedených dôvodov súd vychádzal aj                       z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 06.
05. 2008 sp. zn. 4 Obo 161/2007. Súd bol toho názoru, že aj keby nebola neplatná celá zmluva o úvere,
právo na vyplnenie blankozmenky nemohlo vzniknúť aj z toho dôvodu, že dohoda o vyplnení zmenky
ako súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorých obsah a ani konkrétne znenie nebolo
so spotrebiteľom individuálne dohodnuté, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a z toho dôvodu je
neplatná. Hoci použitie zmenky ako uhradzovacieho, ako aj zabezpečovacieho prostriedku v súvislosti
so spotrebiteľskými úvermi bolo zákonom zakázané až s účinnosťou od 01. 01. 2011, to neznamená, že
v spotrebiteľských zmluvách uzavretých pred týmto dátumom nemožno zmluvné ustanovenia o použití
zmenky vyhlásiť za neprijateľnú zmluvnú podmienku.               V danom prípade považoval súd
dojednanie dohody o vyplnení zmenky za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm.
k) Občianskeho zákonníka, pretože ide o podmienku, ktorá za nesplnenie záväzku pripúšťa možnosť
veriteľa domáhať sa od spotrebiteľa zaplatenia neprimerane vysokej sumy (úrok 0,25 % denne) ako
sankcie spojenej         s nesplnením záväzku. Takisto sa jedná o neprijateľnú podmienku podľa § 53
ods. 4 písm. l) Občianskeho zákonníka, nakoľko prijatím zmenky ako zabezpečovacieho prostriedku
preniesol dodávateľ povinnosť niesť dôkazné bremeno na spotrebiteľa (napr. v súvislosti s čl. I § 10,
§ 17 zákona č. 191/1950 Zb.). Na rozdiel od situácie, ktorú predvída ustanovenie čl. I  § 10 zákona
č. 191/1950 Zb. (vyplnenie zmenky v rozpore s tým, čo bolo dojednané),                   v danom
prípade je celá dohoda o vypĺňacom práve blankozmeniek neplatná, čo má taký istý právny dôsledok,
ako keby nebolo dojednané vôbec nič. Za takýchto okolností vôbec nevzniklo pôvodnému remitentovi
právo na vyplnenie blankozmenky, a teda blankozmenka sa vôbec nestala zmenkou a pôvodný remitent
nemal práva a povinnosti zo zmenky, preto ich ani nemohol indosamentom previesť (čl. I § 14 ods. 1
zákona č. 191/1950 Zb.) na navrhovateľa. Ak by súd pripustil, že neexistencia dohody o vypĺňacom
práve blankozmenky nemá takéto právne dôsledky, ale naopak, znamená právo majiteľa zmenky vyplniť
blankozmenku ľubovoľne bez akýchkoľvek obmedzení, potom by súd musel konštatovať, že konanie
veriteľa, keď od spotrebiteľa prijme zmenku s vedomím, že ju môže vyplniť bez akýchkoľvek obmedzení
a bez ohľadu na skutočnú výšku dlhu spotrebiteľa, nie je možné nepovažovať za zlomyseľnosť alebo
aspoň za hrubú nedbanlivosť (čl. I § 10 zákona č. 191/1950 Zb.). Súd poukázal i na to, že i v prípade,
keby nedospel k záveru o neplatnosti zmluvy o úvere, resp. dohody o vypĺňacom práve blankozmeniek
a následnej nemožnosti vzniku práva na vyplnenie blankozmenky, nemohol by priznať plnenie, ktorého
sa navrhovateľ domáhal. Keďže sa v danom prípade jedná nielen o spotrebiteľskú zmluvu podľa §
52 Občianskeho zákonníka, ale aj o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje Zákon o
spotrebiteľských úveroch, súd sa zaoberal aj samotnou zmenkou a zistil, že predloženú zmenku veriteľ
nemohol podľa § 4 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch prijať ani ako zabezpečovací inštitút,
pretože zmenka bola vyplnená podstatne vyššou zmenkovou sumou než pripúšťa uvedené ustanovenie
zákona (vzhľadom na absenciu podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd považoval
daný spotrebiteľský úver za poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov, preto zmenková suma mohla byť
vyplnená maximálne na sumu istiny poskytnutého úveru 300 eur a zákonného úroku z omeškania).
Okrem toho bol na zmenke uvedený zmenkový úrok 0,25 % denne, čo je 91,25 % ročne. Nie je možné
akceptovať také konanie veriteľa, ktorý by síce vyplnil zmenku tak, že zmenkovú sumu tvorí len istina
s príslušenstvom vo výške maximálne 30 % poskytnutého úveru (čo ale v danom prípade neplatí), ale
súčasne by prijal zmenku s takým úrokom, ktorý je v právnom štáte neakceptovateľný (t. j. s úrokom



91,25 % ročne). Takýto vysoký zmenkový úrok by znamenal pre dlžníka takmer 100% navýšenie dlhu za
jeden rok. Takéto konanie veriteľa by bolo potrebné považovať za obchádzanie uvedeného ustanovenia
Zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo
výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 %
istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Konanie, ktorým by veriteľ prijal zmenku s takto vysokým
úrokom, nie je možné považovať za výkon práva, ktorý by nebol v rozpore                  s dobrými mravmi,
resp. ak by išlo o režim Obchodného zákonníka v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku,
a teda, ktorý by mal požívať právnu ochranu. Vzhľadom k tomu, že pôvodnému remitentovi nevzniklo
právo zmenku prijať, ani právo zmenku vyplniť, nevzniklo mu z takejto zmenky ani právo na žiadne
plnenie. Preto ani navrhovateľ, ktorý nadobudol rubopisom zmenku, na ktorej vyplnenie právo nevzniklo,
a ktorá ani nemohla byť vôbec od dlžníka prijatá, sa nemôže na základe takejto zmenky s úspechom
domáhať jej vyplatenia. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov súd dospel k jednoznačnému
záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť, a preto ho zamietol. Pokiaľ ide o trovy konania, odporkyňa
by mala podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP právo na náhradu trov konania. Tieto jej však priznané
neboli, nakoľko odporkyni žiadne trovy v tomto konaní  nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, odôvodniac ho tým, že
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne  rozhodnutie vo veci, účastníkovi konania
sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.  Napadnuté rozhodnutie je prekvapivým rozhodnutím, čo
predstavuje odňatie  možnosti konať pred súdom. Prekvapivosť napadnutého rozhodnutia vyplýva zo
skutočnosti, že odporkyňa uplatnený nárok nepoprela, no napriek tomu súd uplatnený nárok zamietol,
ale najmä vyplýva z rozporu napadnutého rozhodnutia s konštantnou judikatúrou NS SR. Súd v
odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s úverovou zmluvou,
exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi. Navrhovateľ však takéto dokazovanie nenavrhol.
Podľa § 120 OSP dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená,
že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci
navrhli. Navrhovateľ predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto
spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950 Sb., dokázal svoje
právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme obsahu zmenky zo strany odporkyne
neboli námietky, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov
nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. V danej veci preto súd mohol a mal rozhodnúť o práve na
úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. V danom konaní súd svoj
postup vôbec nezdôvodnil. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie
originálu zmenky. Odporkyňa mohla v zmysle čl. 5 ods. 3 a ods. 6 nariadenia vzniesť námietky
voči zmenke, ak však tak neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu
uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej nariadením. Súd            z vlastnej iniciatívy, bez
návrhu odporkyne a bez legitímneho podnetu na ťarchu navrhovateľa vykonal dokazovanie, ktoré
údajne preukázalo charakter odporcu ako spotrebiteľa. Odporkyňa sa tejto obrany žiadnym spôsobom
nedovolávala, uplatnenú pohľadávku nerozporovala, svojím konaním ju prakticky uznala. Súd iniciatívne
rozširoval okruh dotazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre neho dostatočný podklad
pre zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky. Súd nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec
navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky, teda neobjektívne podporil odporkyňu v tomto
konaní. Takéto správanie súdu je neprijateľné a predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý
súdny proces. Súd navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho nesporných skutočností.
Za nesporné považoval to, že odporkyňa so spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o. uzatvorili zmluvu
o úvere, ďalej, že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania, je zabezpečovacou zmenkou a že
odporca uzatvoril zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Tieto nesporné skutočnosti však neboli tvrdením
ani jedného z účastníkov konania. Súd tieto nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si
sám navrhol. Odporkyňa, ani navrhovateľ sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje
spôsob, akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Ak súd svoje rozhodnutie
založil na týchto nesporných skutočnostiach, toto rozhodnutie je postihnuté vadou, ktorá má za
následok jeho nesprávnosť. Prvostupňový súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych
právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácii príslušných právnych predpisov práva Európskej
únie. Navrhovateľ je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek
spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie
je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvostupňový súd
sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zák. 191/1950 Sb. vôbec nezaoberal a



ignoroval predmet sporu. Súd vec posudzoval, akoby išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné.
Odporca vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré
vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť
odporkyňa, tým menej tak môže činiť sám súd. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa           22. októbra 2008. V danom prípade
následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu povinnosť súdu prekročením
ustanovenia § 5 ods. 1 OSP, súd porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov,
súd prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom
konaní vedenom podľa nariadenia vykonané bez návrhu. Súd vyhodnotil zmenku ako vadnú zmenku, t.j.
neplatný právny úkon. Uvedený záver súdu však vychádzal len z kauzálnych námietok, ktoré však nikto v
konaní nevzniesol, ani nikto z účastníkov nepreukazoval. Kauzálne námietky sú po indosovaní v zásade
neprípustné. Zmluvný vzťah medzi odporcom a remitentom je po indosovaní irelevantný. Navyše,
navrhovateľovi nie je známy obsah údajného zmluvného záväzku. Poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu Českej republiky zo dňa 22. 08. 2002 sp. zn. 25Cdo 1839/2000. Vzhľadom na úplnú samostatnosť,
oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku, nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa
Zákona spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Zmenka uplatnená v tomto konaní má všetky
zákonom predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku. Uplatnený nárok navrhovateľa je tak v
celom rozsahu dôvodný. Napadnuté rozhodnutie súdu je prekvapivé, čo predstavuje odňatie možnosti
konať pred súdom. Navrhovateľ na záver uviedol, že samotný Zákon o spotrebiteľských úveroch č.
258/2001 Z. z. pripúšťa, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená
zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase vyplnenia. Z
uvedeného vyplýva, že prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blankozmenky
s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú
vyplňované dodatočne po vystavení, pretože inak by použil spojenie v čase vystavenia, resp. by vylúčil
vyplňovanie zo strany veriteľa. Z uvedeného preto vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla
byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských
úverov, pretože právna úprava explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. V ďalšom poukázal na
uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.  43CoZm 10/2013  zo dňa 21. 11. 2013  a uznesenie
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4CoZm/3/2014 zo dňa 13. 6. 2014 a navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu 1. stupňa zmenil tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu
vyhovie a prizná navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 39,84 eura bez DPH.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP
a vzhľadom k čiastočnému späťvzatiu návrhu navrhovateľom a súhlasu odporkyne s čiastočným
späťvzatím návrhu pripustil späťvzatie návrhu v časti zaplatenia zmenkového úroku vo výške 0,19%
denne zo sumy 728,19 eura od 07. 01. 2011 do 23. 03. 2011, zo sumy 678,19 eura od 24. 03. 2011
do 23. 05. 2011, zo sumy 628,19 eura od 24. 05. 2011 do 04. 04. 2012 a zo sumy 623,19 eura od 05.
04. 2012 do zaplatenia, rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti zrušil a konanie zastavil a vo zvyšnej
časti dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa
vo zvyšnej napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporkyne zaplatenia zmenkovej sumy  623,19 eura so
zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 728,19 eura od 07. 01. 2011 do 23. 03. 2011, čo
predstavuje sumu 138,36 eura, zo sumy 678,19 eura od 24. 03. 2011 do 23. 05. 2011, t.j. 103,43 eura,
zo sumy 628,19 eura od 24. 05. 2011 do 04. 04. 2012, t.j. 497,85 eura, zo sumy 623,19 eura od 05. 04.
2012 do zaplatenia, zaplatenia 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy 728,19 eura od  02. 03. 2011 do
23. 03. 2011, čo predstavuje sumu 2,64 eura, zo sumy 678,19 eura od 24. 03. 2011 do 23. 05. 2011, čo
predstavuje sumu 6,82 eura,    zo sumy 628,19 eura od 24. 05. 2011 do 04. 04. 2012, čo predstavuje
sumu 32,82 eura, zo sumy 623,19 eura od 05. 04. 2012 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 1/3
% zmenkovej sumy, teda 2,43 eura a náhrady trov konania.

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol. Proti tomuto rozsudku podal
navrhovateľ odvolanie. V priebehu odvolacieho konania zobral navrhovateľ návrh čiastočne späť, a to v
časti zmenkového úroku vo výške 0,19% denne z časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25%
denne, čím si navrhovateľ uplatňuje zmenkový úrok už len vo výške 0,06% denne. Na výzvu odvolacieho
súdu opatrovníčka  odporkyne uviedla, že s čiastočným späťvzatím návrhu navrhovateľom v tejto časti
súhlasí.



Podľa § 208 OSP, ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho
rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie
nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvého stupňa a konanie zastaví.

Pretože navrhovateľ po rozhodnutí súdu prvého stupňa do času, kým rozhodnutie nenadobudlo
právoplatnosť, písomným podaním zo dňa 21. 12. 2015 (č. l. 123 spisu) vzal svoj návrh v časti
zmenkového úroku vo výške 0,19% denne späť a žiadal zastaviť konanie a odporkyňa (prostredníctvom
ustanovenej opatrovníčky) so späťvzatím návrhu v zmysle ustanovenia § 208 OSP súhlasila, odvolací
súd dospel k záveru, že sú splnené všetky podmienky stanovené v § 208 OSP. Pre uvedené dôvody
odvolací súd pripustil späťvzatie návrhu v časti zaplatenia zmenkového úroku vo výške 0,19% denne
zo sumy 728,19 eura od 07. 01. 2011 do 23. 03. 2011, zo sumy 678,19 eura od 24. 03. 2011 do 23. 05.
2011, zo sumy 628,19 eura od 24. 05. 2011 do 04. 04. 2012 a zo sumy 623,19 eura od 05. 04. 2012
do zaplatenia, rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 8. decembra 2014 č. k. 5C/387/2013-87         v
tejto časti zrušil a konanie zastavil.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje                         s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Podľa § 212 ods. 1 OSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z dôvodov uvedených navrhovateľom           v
odvolaní dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci a vec správne právne
posúdil, pričom odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa  dáva odpovede na všetky
právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s uplatneným nárokom navrhovateľa, vrátane tých, ktoré
navrhovateľ uvádzal v odvolaní. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
vo zvyšnej zamietajúcej časti podľa                 § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil, a
keďže s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 219 ods. 2 OSP
odkazuje. Na potvrdenie správnosti záverov súdu prvého stupňa a k námietkam uvedeným v odvolaní
navrhovateľa odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je dostatočne odôvodnené a
preskúmateľné, keď v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa súd prvého stupňa právne korektným
a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú
pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné, preto námietka navrhovateľa ohľadne
nedostatočného odôvodnenia je nedôvodná.

Navrhovateľ sa v odvolaní zameral predovšetkým na zdôraznenie platnosti príslušnej zmenky a jeho
námietky boli prejavom snahy o nepripustenie akéhokoľvek súdneho prieskumu okolností vzniku
zmenky a vykonania dokazovania v tomto smere. Odvolací súd sa s argumentáciou navrhovateľa,
spochybňujúcou postup súdu pri vykonávaní dôkazov, nestotožnil. Predmetom konania je nárok
vyplývajúci zo zmenky indosovanej                             na  navrhovateľa sídliaceho v Českej republike, ktorý
si svoje právo vyplývajúce zo zmenky uplatňuje pred súdom Slovenskej republiky v rámci európskeho
konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu upraveného Nariadením Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 861/2007. Článok 4 nariadenia upravuje zjednodušený a v zásade písomný spôsob vedenia
konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu s cieľom zjednodušenia prístupu k spravodlivosti. Odvolací
súd však dospel k záveru, že cieľom nariadenia nie je obmedziť súdy pri zadovážení si dôkazov



potrebných pre rozhodnutie vo veci, ale umožniť im využívanie technických a iných prostriedkov v záujme
toho, aby dokazovanie prebehlo čo najjednoduchším a najmenej zaťažujúcim spôsobom. Znenie článku
4 nariadenia nemožno preto vykladať tak, že by na základe neho nemal súd k dispozícií iné dôkazné
prostriedky než príslušné tlačivá a nemal by ani možnosť oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi. Z
čl. 8 a 9 tohto nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v konaniach s malou hodnotou sporu je zachovaná
možnosť sudcu vykonávať potrebné dokazovanie a nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za
potrebné. Zjednodušená forma konania podľa nariadenia je preto plne zlučiteľná s judikatúrou Súdneho
dvora, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských
zmluvách. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu sa riadi, ak nie je ustanovené inak,
procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, čo priamo vyplýva z čl. 19 nariadenia.

Občiansky súdny poriadok dôkaznú povinnosť upravuje v ustanovení § 120, ktoré  umožňuje súdu
výnimočne vykonať aj iné než účastníkmi navrhnuté dôkazy, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci. V danom prípade predložená zmenka má svoj základ v dohode o vyplňovacom
práve zmenky obsiahnutej vo všeobecných úverových podmienkach právneho predchodcu navrhovateľa
spojených so spotrebiteľskou úverovou zmluvou. S ohľadom na výnimočnosť spotrebiteľského vzťahu
a potreby súdnej ochrany spotrebiteľa súd prvého stupňa správne skúmal charakter tohto vzťahu.
Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru v čase uzatvorenia zmluvy o úvere bola obsiahnutá v Zákone
o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere v danej veci bol preukázaný bez
akýchkoľvek pochybností. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv v praxi  je poväčšine to, že sú
väčšinou pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy
alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym predchodcom navrhovateľa túto charakteristiku spĺňa, pričom
súčasťou zmluvy o úvere boli všeobecné úverové podmienky, ktoré odporkyňa nemohla ovplyvniť,
lebo boli vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Dodávateľ mal v predmete svojej činnosti
poskytovanie úverov a    v priebehu konania nebolo preukázané, že úver bol poskytnutý odporkyni
za účelom výkonu povolania. V prípade pochybnosti účelu poskytnutia spotrebiteľského úveru, a teda
dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy má dodávateľ, resp. jeho
právny nástupca. Bezpečným preukázaním nemôže byť len všeobecný údaj o poskytnutí úveru na výkon
povolania, zamestnania, resp. podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis má
výkon povolania, zamestnania, resp. podnikateľská činnosť s uzatvorením konkrétnej zmluvy a či dlžník
pri uzatváraní zmluvy skutočne konal v rámci uvedenej činnosti. Dôkaznú povinnosť si  navrhovateľ v
danej veci nesplnil, čo má na posudzovanie právneho vzťahu vzniknutého medzi právnym predchodcom
navrhovateľa a odporkyňou rovnaký vplyv, ako keby v zmluve účel jej uzatvorenia uvedený nebol.
Odvolací súd sa nestotožnil ani s názorom navrhovateľa, podľa ktorého bolo potrebné pri rozhodovaní
o uplatnenom nároku vychádzať výlučne z predloženej zmenky, predstavujúcej samostatný abstraktný
záväzok neakcesorickej povahy. Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22. 12. 1986 o aproximácii zákonov,
iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru
síce používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje, ale podľa čl. 10 tejto smernice
jednoznačne členské štáty môžu povoliť používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy,
ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa. Pojem vhodnej ochrany spotrebiteľa pritom
treba vykladať so zreteľom na čl. 14 smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany spotrebiteľa.
Hlavným rizikovým prvkom potom v danej veci je z pohľadu ochrany spotrebiteľa abstraktný charakter
zmenky, ktorý inak nepripúšťa, aby súd pri uplatňovaní práva zo zmenky prihliadal na kauzu pôvodného
právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal, či táto obsahuje
nekalé zmluvné podmienky. Rešpektovanie výlučne abstraktného charakteru zmenky je, vychádzajúc z
judikatúry Súdneho dvora EÚ, neprijateľné. Súdny dvor EÚ už totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle
ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo
dodávateľom a spotrebiteľom, nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu,
ktorá podľa ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS musí byť poskytnutá spotrebiteľovi, čo potvrdzuje aj
čl. 14 Smernice Rady č. 87/102/EHS. Ak by pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny
súd vôbec nemal možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých
zmluvných podmienok, išlo by o podstatné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o
porušenie zásady efektivity. V takomto právnom režime je nemožné alebo minimálne neprimerane ťažké,
aby sa spotrebiteľ domohol ochrany svojich práv, ak by v konaní o vymáhaní pohľadávky nebolo možné
skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Napriek abstraktnému charakteru zmenky už ustanovením
§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy
o úvere bolo v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby zakázané splniť dlh



zmenkou alebo šekom. Veriteľ smel podľa zákona prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie
svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma
v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a
príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere)
vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú
veriteľom v rozpore                             s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať a bol povinný
ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade zmeny
majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. V tomto prípade právny predchodca navrhovateľa
zákonný limit zmenkovej sumy nerešpektoval a zmenku, napriek výslovnému zákazu, prijal a následne ju
previedol na navrhovateľa. Zmenka bola teda vystavená v rozpore s vnútroštátnym právnym poriadkom
a aj v rozpore s právom Európskej únie. Vystavením zmenky v rozsahu nad zákonom povolený limit,
vzhľadom na povahu tohto cenného papiera, bolo zhoršené postavenie odporkyne. Dojednanie o
zmenke, ktoré nezohľadňuje právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, odporuje ustanoveniu § 54 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka, a preto na podklade takéhoto dojednania zmenka nemohla byť platne
vystavená a ani platne indosovaná. Na takomto závere nič nemení ani skutočnosť, že vnútroštátna
právna úprava platná do 31. 12. 2010 umožňovala používať zmenky aj v spotrebiteľskom vzťahu, pretože
keďže zmenkové právo ako také v súdnom konaní znevýhodňuje odporkyňu ako zmenkového dlžníka,
a keďže podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi
Slovenskej republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá umožnila za istých okolností do            31.
12. 2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch, je nepoužiteľná. Z uvedených skutočností
odvolací súd dospel k záveru, že z takejto zmenky nemohol vzniknúť platný zmenkový záväzok, preto
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, vo zvyšnej zamietajúcej časti, podľa § 219 ods. 1 OSP ako
vecne správny potvrdil.

Záverom odvolací súd dodáva, že vzhľadom na odlišnú rozhodovaciu činnosť v týchto veciach súdov
v rámci Slovenskej republiky, Najvyšší súd SR dňa 20. októbra 2015                     na spoločnom
zasadnutí občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
prijal stanovisko, z ktorého vyplýva záver, že ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku
doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že pokiaľ
z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či
neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách
možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Aj v prípade, že nie sú podané
kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane
odporkyne, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok
ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto
exces dosahuje. Odvolací súd pri preskúmavaní napadnutého rozsudku zohľadnil aj záver spoločného
zasadnutia občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
zaoberajúceho sa posúdením otázok súvisiacich s prejednávanou vecou.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a  § 142 ods. 1 OSP
a v odvolacom konaní úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože v
odvolacom konaní jej žiadne  trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5C/387/2013", "guid": "aaa95649-2f9f-43c3-99a3-ecba286ab753:d35e8268-9e6b-4f7d-9e12-6c43604286cb", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "68fb6bc5-04ea-4fb5-b997-cdcc7d9ffcaa:0c3aabfe-7de8-47f3-b96d-b53f2e934e46", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Er/668/2011", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Senica sp. zn. 11Er/668/2011 z 18. 1. 2012", "sud": "Okresný súd Senica", "datum_vydania": "2012-01-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/68fb6bc5-04ea-4fb5-b997-cdcc7d9ffcaa:0c3aabfe-7de8-47f3-b96d-b53f2e934e46"}], "citovane_v": []}