Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2S/33/2014 z 6. 12. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 6. decembra 2016, sp. zn. 2S/33/2014, ECLI:SK:KSPO:2016:8014200500.6 Krajský súd Prešov | 2S/33/2014 | ECLI:SK:KSPO:2016:8014200500.6 | 2016-12-06 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ae9843f0-4326-4014-b080-62d282beb24b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8014200500.6 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2S/33/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200500
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8014200500.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Katarínou Morozovou Nemcovou v právnej veci žalobcov 1/ U. F.
K. - R. U., so sídlom vo F., V. XXX/X, C.: XX XXX XXX, XXX XX F., 2/ U. M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Z. X/XXX, XXX XX Y., P. republika, 3/ L. L. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. X/XX, XX XXX E., P. republika,
právne zastúpených JUDr. Dušanom Remetom, advokátom so sídlom v Prešove, advokátska kancelária
Prešov, Masarykova 2, 080 01 Prešov, proti žalovanej Sociálnej poisťovni ústredie v Bratislave, ul. 29.
augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 10. februára
2014 pod č.: XXXXXX/XXXX-BA v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne pobočka
Svidník zo dňa 03. októbra 2013 č.: XXXX-X/XXXX-SK a rozhodnutia žalovanej zo dňa 13. februára 2014
č.: XXXXX-X/XXXX-BA v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne pobočka Svidník
zo dňa 03. októbra 2013 č.: XXXX-XX/XXXX-SK na základe žalôb takto

r o z h o d o l :

Žaloby z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou pôvodne na krajskom súde vedenou pod sp. zn. 2S/33/2014 sa žalobcovia v 1/ a 2/ rade
domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 10.02.2014 č.: XXXXX-X/XXXX-BA v
spojení s prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne pobočka Svidník zo dňa 03. októbra 2013
č.: XXXX-X/XXXX-SK, ktoré bolo vedené pod sp. zn. 2S/33/2014 na Krajskom súde v Prešove.

2. Žalobou vedenou pod sp. zn. 2S/34/2014 sa žalobcovia v 1/ a 3/ rade domáhali preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 13.02.2014 č.: XXXXX-X/XXXX-BA v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím Sociálnej poisťovne pobočka Svidník zo dňa 03. októbra 2013 č.: XXXX-XX/XXXX-SK.

3. Na pojednávaní konanom Krajským súdom v Prešove dňa 26.03.2015 podľa § 112 ods. 1 v spojení
s ustanovením § 246c ods. 1 O.s.p. súd spojil obidve konania na spoločné konanie ďalej vedené pod
sp. zn. 2S/33/2014.

4. Podanými žalobami sa žalobcovia v 1/ až 3/ rade domáhali zrušenia rozhodnutia žalovanej uvedené v
úvodnej časti rozsudku v spojení s prvostupňovými rozhodnutiami Sociálnej poisťovne pobočky Svidník
zo dňa 03.10.2013 pod príslušnými číslami: XXXX-X/XXXX-SK, ako aj XXXX-XX/XXXX-SK, ktoré
žiadali zrušiť a veci vrátiť žalovanej na ďalšie konanie. Žalobcovia sa domáhali zrušenia predmetných
rozhodnutí s poukazom na to, že považovali rozhodnutie žalovanej, ako aj prvostupňových správnych
orgánov za nezákonné. Citovali bod 8, 11, 15, 17, čl. Ia, čl. 11 bod 3 písm. a), čl. 13 bod 3 základného
Nariadenia, ako aj § 11 ods. 1 Zákonníka práce, § 4 a § 210 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z.z. Zdôraznili,
že žalobcovi v 1/ rade a jeho zamestnancom bolo odňaté právo brániť sa proti rozhodnutiu orgánu



verejnej moci a ďalej argumentovali tým, že nebolo vydané rozhodnutie v zákonnej lehote, vydaním
rozhodnutia došlo k porušeniu rovnakého zaobchádzania, ako aj tým, že prvostupňové rozhodnutie
nebolo vydané dôvodne, pretože poľský orgán sociálneho zabezpečenia vydal rozhodnutie, ktorým
deklaroval, že zamestnanec podlieha legislatíve SR.
5. Rozhodnutia sú podľa žalobcov nepreskúmateľné, pretože správny orgán rozhodol o zániku
sociálneho poistenia zamestnanca spätne na základe kontroly vykonanej v marci 2013, ktorá bola
vykonaná nezákonne. Žalobcovia poukázali na to, že v rámci kontroly predložil zamestnávateľ všetky
potrebné dôkazy - pracovné zmluvy, mzdové listy, výplatné pásky, evidenciu dochádzky, čo preukazuje
výkon závislej práce zamestnancov pre žalobcu v pracovnom pomere na území SR, pritom zdôraznil,
že kontrola v roku 2012 nezistila žiadne nedostatky. Žalobca v 1/ rade ďalej v závere žaloby ako dôležité
uviedol podstatné časti Praktickej príručky o tzv. uplatniteľnej legislatíve podľa judikatúry Súdneho dvora
EÚ.
6. Žalobca v 1/ rade - zamestnávateľ na území SR vykonáva podnikateľskú činnosť riadne a v súlade so
zákonom a plní si všetky povinnosti a je toho názoru, že vydané rozhodnutia vychádzali z nesprávneho
právneho posúdenia veci a preto navrhol rozhodnutia správnych orgánov zrušiť a vec vrátiť žalovanej
na ďalšie konanie.

7. K podaným žalobám pôvodne v konaniach 2S/33/2014 a 2S/34/2014 sa vyjadrila žalovaná svojim
písomným stanoviskom a to zo dňa 13.05.2014, v ktorých písomných stanoviskách navrhla súdu žaloby
ako nedôvodné zamietnuť, pričom poukázala v plnom rozsahu na dôvody napadnutých rozhodnutí
vydaných žalovanou.

8. Ako vyplýva z prvostupňových rozhodnutí Sociálnej poisťovne pobočka Svidník zo dňa 03.10.2013
pod č. XXXX-X/XXXX-SK, prvostupňový správny orgán rozhodol v zmysle príslušných ustanovení §
178 ods. 1 písm. a) bod I a § 210 ods. 1 zákona tak, že žalobcovi v 2/ rade U. M. zaniklo povinné
nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie nezamestnanosti podľa
slovenskej legislatívy uplynutím dňa 14.06.2013 a prvostupňový správny orgán toho istého dňa pod
č. XXXX-XX/XXXX- SK podľa príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení ako príslušný
správny orgán rozhodol, že zamestnancovi zamestnávateľa L. L. E., nar. XX.XX.XXXX zaniklo povinné
nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa
slovenskej legislatívy uplynutím dňa 03.04.2013.
9. V obidvoch rozhodnutiach prvostupňový správny orgán citoval príslušné ustanovenia § 4 ods. 1,
§ 7 ods. 1 písm. c), § 3 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. a), § 15 ods. 1 písm. a), § 19 ods.
1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a prvostupňový správny orgán poukázal na to, že
dňom 01.05.2004 vstúpila Slovenská republika do Európskej únie, v ktorej sa uplatňujú koordinačné
nariadenia, ktoré citovala a uviedla, že ich úlohou je zabezpečiť, aby sa na fyzické osoby nevzťahovali
legislatívy dvoch alebo viacerých členských štátov, resp. žiadneho členského štátu. Citoval prvostupňový
správny orgán príslušné články Základného nariadenia 11 ods. 3 písm. a), čl. 13 ods. 1 písm. a), čl. 13
ods. 3 a zároveň poukázala na určenie uplatniteľnej legislatívy, ktorá sa bude vzťahovať na dotknutú
fyzickú osobu s poukazom na vykonanú kontrolu a zistené skutočnosti dospel prvostupňový správny
orgán k záveru, že aj po vydaní formuláru PD A1, na základe ktorého sa na pána U. M. M. vzťahuje
legislatíva SR od 01.01.2012 do 14.06.2013 zaniklo mu povinné nemocenské poistenie, povinné
dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa Slovenskej legislatívy uplynutím dňa
14.06.2013 a čo sa týka zamestnanca L. L. E., tomuto zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné
dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa Slovenskej legislatívy uplynutím dňa
03.04.2013., pričom do registra poistencov sociálnej poisťovne bol zapísaný od 01.02.2012. Formulár
PD A1 bol pre zamestnanca vypracovaný s platnosťou od 01.02.2012 do 03.04.2013 a posledný deň
platnosti t. j. 03.04.2013 je dňom zániku povinného nemocenského, povinného dôchodkového poistenia
a povinného poistenia v nezamestnanosti pre zamestnanca L. L. E..

10. Na základe podaných odvolaní žalobcu v 1/ rade a žalobcami v 2/ a 3/ rade rozhodla žalovaná
napadnutými rozhodnutiami zo dňa 10.02.2014 pod č.: XXXXX-X/XXXX-BA a zo dňa 13.02.2014 pod
č.: XXXXX-X/XXXX-BA ako odvolací orgán tak, že odvolania účastníkov konania - zamestnávateľa a
zamestnancov zamietla a prvostupňové rozhodnutia správnych orgánov Sociálnej poisťovne pobočky
Svidník zo dňa 03.10.2013 pod príslušnými číslami.: XXXX-X/XXXX-SK a XXXX-XX/XXXX-SK potvrdila.
Poukázala pritom v odôvodnení svojich rozhodnutí na obsah prvostupňového rozhodnutia, ako aj na
odvolania žalobcov v celom rozsahu.



11. Ako odvolací orgán preskúmala žalovaná rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a dospela
k záveru, že tieto boli vydané v súlade so zákonom. Poukázala pritom na citáciu príslušných ustanovení
zákona č. 461/2003 Z.z., ako aj príslušných článkov Nariadenia rady č. 1408/71 základného nariadenia
č. 883/2004 z 29.04.2014, ako aj vykonávacieho nariadenia č. 987/2009 a argumentovala poukazom na
celý postup správneho orgánu, ktorý predchádzal vydaniu prvostupňového správneho rozhodnutia.
12. Žalovaná vo svojich rozhodnutiach uviedla, že konanie vo veciach sociálneho poistenia je osobitným
konaní podľa § 172 a nasledujúcich zákona je nedávkovým konaní, ktoré môže začať aj z podnetu
organizačnej zložky sociálnej poisťovne a poukázala pritom na obsah § 184 ods. 4 zákona a zdôraznila,
že obstarávanie podkladov pre rozhodnutie je vecou organizačnej zložky sociálnej poisťovne, nie je
viazaná táto len návrhmi účastníkov konania a môže vykonávať dokazovanie z vlastnej iniciatívy a je
povinná presne a úplne zistiť skutočný stav veci. Ako argument svojho rozhodnutia uviedla žalovaná to,
že na základe kontroly vykonanej u zamestnávateľa žalobcov v 2/ a 3/ rade sa nepodarilo preukázať
reálny výkon činnosti zamestnancov žalobcu na území SR, ani splnenie podmienok na určenie miesta
podnikania čo sa týka samotného žalobcu v 1/ rade.
13. Podľa žalovanej prvostupňový správny orgán správne rozhodol, že posledný deň platnosti formulára
PD A1 je u žalobcu v 2/ rade deň 14.06.2013 a u žalobcu v 3/ rade 03.04.2013, ktorý deň je dňom
zániku povinného poistenia zamestnanca ako účastníka konania. Podľa žalovanej nebol jednoznačne
preukázaný reálny výkon práce zamestnancov žalobcu v 1/ rade ako zamestnávateľa, to znamená,
že prvostupňový správny orgán Sociálna poisťovňa pobočka Svidník rozhodla vo veciach povinného
poistenia u U. M. M. a L. L. E. správne a zákonne, preto rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu
žalovaná ako zákonné potvrdila.

14. Krajský súd pôvodne podľa § 250j ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutia správnych
orgánov, ako aj postup, ktorý ich vydaniu predchádzal v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobách,
vypočul na pojednávaní právneho zástupcu žalobcov s tým, že konal a rozhodol v neprítomnosti
žalobcov v 1/, 2/ a 3/ rade, ktorých neúčasť ospravedlnil právny zástupca žalobcov, ako aj povereného
zástupcu žalovanej, ktorá sa z neúčasti písomne ospravedlnila a to podaním zo dňa 11.03.2015 a
zároveň súhlasila s tým, aby súd rozhodol dňa 26. marca 2015 bez účasti povereného zástupcu sociálnej
poisťovne ústredia tak, že žalobu žalobcu v 1/ rade zamietol, konanie o žalobách žalobcov v 2/ a 3/
rade zastavil a náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
15. Voči rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 26. marca 2015 č.k. 2S/33/2014-37 podali odvolanie
žalobcovia. O odvolaní rozhodol NS SR uznesením sp. zn. 7Sžso/43/2015 dňa 04. augusta 2016 tak,
že rozsudok Krajského súdu v Prešove zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom vo veci vyslovil
právny názor, ktorým je správny súd viazaný.

16. Od 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Správny súdny poriadok, podľa ktorého
správny súd postupoval v tomto konaní.

17. Podľa § 491 ods. 1 S.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

18. Podľa § 491 ods. 2 S.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli
v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

19. Podľa § 23 ods. 2 písm. b) S.s.p., o správnych žalobách v sociálnych veciach rozhoduje sudca
správneho kolégia.

20. Vo veciach nariadil sudca termín pojednávania, na ktorý boli predvolaní právny zástupca žalobcov a
žalovaná, na ktorom pojednávaní opätovne preskúmal rozhodnutia a postup správnych orgánov, pričom
sa riadil právnym názorom NS SR vysloveným v uznesením 7Sžso/43/2015 zo 04.08.2016.

21. Predmetom preskúmania sú rozhodnutia a postup správnych orgánov v zmysle ustanovení § 199
a nasledujúcich ustanovení S.s.p.

22. Prvostupňovým rozhodnutím z 03. októbra 2013, číslo: XXXX-X/XXXX-SK Sociálna poisťovňa,
pobočka Svidník rozhodla, že pánovi U. M. M., nar. 09. decembra 1983 zaniklo povinné nemocenské



poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa slovenskej
legislatívy uplynutím dňa 14. júna 2013. Žalovaná rozhodnutím z 10. februára 2014, číslo: XXXXX-X/
XXXX-BA toto rozhodnutie potvrdila a odvolanie zamestnanca (žalobcu 2/) a zamestnávateľa (žalobcu
1/) zamietla.

23. Prvostupňovým rozhodnutím z 03. októbra 2013, číslo: XXXX-XX/XXXX-SK Sociálna poisťovňa,
pobočka Svidník rozhodla, že pánovi L.i L. E., nR. zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné
dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy uplynutím dňa
03. apríla 2013. Žalovaná rozhodnutím z 13. februára 2014, číslo: XXXXX-X/XXXX-BA toto rozhodnutie
potvrdila a odvolanie zamestnanca (žalobcu 3/) a zamestnávateľa (žalobcu 1/) zamietla.

24. V súlade s právnym názorom najvyššieho súdu správny súd zamietol návrhy U. M. M. a L. L. E.
podľa § 92 ods. 1 O.s.p. o pribratí na strane žalobcov uznesením zo dňa 19. septembra 2016 sp. zn.
2S/33/2014-66 a ďalej s nimi konal ako s účastníkmi konania podľa § 250 ods. 1 veta druhá O.s.p.

25. Žalobca v 1/ rade pokiaľ tvrdí v obidvoch žalobách, že správne orgány v preskúmavaných
veciach nedodržali zákonný postup, rozhodnutia sú nezákonné, arbitrárne, pričom v žalobe okrem
nedodržania zákonnej 60-dňovej lehoty na vydanie napadnutých rozhodnutí nekonkretizoval žiadne
porušenie jeho subjektívnych práv, súd uvedené nevyhodnotil ako dôvod na zrušenie rozhodnutí
správnych orgánov, pretože podľa názoru súdu toto procesné pochybenie nemá vplyv na zákonnosť
napadnutých rozhodnutí. Zrušením žalobou napadnutých rozhodnutí len z tohto dôvodu by žalobca v 1/
rade nedosiahol priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

26. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 250b ods. 1 pôvodne upravoval, že žaloba musí
byť podaná do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni,
pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Namietaná nezákonnosť
postupu a rozhodnutí žalovanej, bez uvedenia konkrétnych porušení subjektívnych práv žalobcu v 1/
rade, je pre rozhodnutie vo veci irelevantná. Je nesporné, že žalobca ako zamestnávateľ platil povinné
nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti.
27. V tejto súvislosti súd poukázal na tú skutočnosť, že Zákon o sociálnom poistení č. 461/2003 Z.
z. v ustanovení §145 ods. 1 upravuje, že Sociálna poisťovňa je povinná vrátiť poistné, ktoré bolo
zaplatené bez právneho dôvodu fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné
alebo jej právnemu nástupcovi do 30 dní od a) zistenia tejto skutočnosti Sociálnou poisťovňou alebo
b/doručenia písomnej žiadosti fyzickej alebo právnickej osoby povinnej odvádzať poistné alebo jej
právneho nástupcu.
28. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia, právo na vrátenie poistného sa premlčí do desiatich rokov od
posledného dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom bola platba uvedená v odseku 1 a 2 a zúčtovaná na
účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici.
29. Podľa ods. 4 tohto ustanovenia, poistné, ktoré je Sociálna poisťovňa povinná vrátiť, sa použije na
zápočet pohľadávky Sociálnej poisťovne voči fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať
poistné alebo voči jej právnemu nástupcovi.

30. Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia rozhodnutiami Sociálnej poisťovne pobočky
nemohlo byť zasiahnuté do majetkovej sféry žalobcu v 1/ rade. Z obsahu žalôb naopak vyplýva,
že žalobca v 1/ rade namietal iné porušenie ako svojich subjektívnych práv a to porušenie práv
zamestnancov (žalobcov v 2/ a 3/ rade).

31. Za nedôvodnú považuje súd aj námietku žalobcu v 1/ rade, že Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník,
ani žalovaná neboli oprávnené vykonať v predmetnej veci kontrolu vo vzťahu k reálnemu výkonu
zamestnania zamestnancami žalobcu v 1/ rade.

32. Zákon (č. 461/2003 Z. z.) v tretej časti v ustanoveniach § 172 až § 225 upravuje konanie vo
veciach sociálneho poistenia, pričom z ustanovenia § 172 ods. 2 vyplýva, že v konaní vo veciach
sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto
zákonom rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov sociálneho poistenia a
účastníkov právnych vzťahov starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom
Sociálna poisťovňa.



33. Podľa ustanovenia § 172 ods. 5, predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku,
prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch,
príspevku na starobné dôchodkové sporenie v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok
dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty, penále a o zaradení
zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy.

34. Tretia časť zákona súčasne v ustanovení § 195 ods. 1 až 3 upravuje, že organizačná zložka Sociálnej
poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten
účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a
vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo
známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne
pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či
svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníkov konania.

35. Dokazovanie vo veciach sociálneho poistenia upravuje § 196 v ods. 1 až 7, konkrétne v odseku
1 tak, že dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä
výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké
posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba
dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe skutočnosti z činnosti Sociálnej poisťovne. Podľa
ods. 2, organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ako dôkaz použiť výpoveď svedkov, ktorých
pred výpoveďou poučí o ich povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch
nepravdivej výpovede. Podľa ods. 7 tohto ustanovenia, organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí
dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

36. Z ustanovenia § 196 ods. 1 zákona vyplýva jednoznačne široká definícia dôkazu, a teda zákon
nevylučuje, aby Sociálna poisťovňa v rámci dokazovania nevykonala šetrenie za účelom zistenia
skutočného stavu veci a na základe takto zisteného stavu veci vo veci rozhodla.

37. Okrem toho súd poukázal aj na oprávnenie (povinnosť) Sociálnej poisťovne vykonávať potrebné
šetrenia v zmysle základného nariadenia a vykonávacieho nariadenia, keďže v zmysle čl. 76 (4)
základného nariadenia, inštitúcie a osoby, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, majú povinnosť
vzájomného informovania a spolupráce, aby sa zabezpečilo riadne vykonávanie tohto nariadenia. Ak
príslušná inštitúcia v mieste bydliska dotknutej osoby, ktorá žiada o určenie uplatniteľnej legislatívy
nadobudne pochybnosti ohľadom určenia uplatniteľnej legislatívy, môže tieto pochybnosti riešiť len
spôsobom určeným v čl. 6, 15, 16 vykonávacieho nariadenia, ktoré prikazuje obrátiť sa na inštitúciu
iného členského štátu.

38. K námietke žalobcu v 1/ rade, že bola porušená zásada dvojinštančnosti konania, súd nie je
totožného názoru, pretože z obsahu predložených administratívnych spisov je nepochybné, že žalovaná
vo veci nerozhodovala len na základe dôkazov, ktoré boli zistené pred vydaním prvostupňových
rozhodnutí, pričom je známou skutočnosťou, že prvostupňové a odvolacie konanie tvoria jeden celok.
Rozhodnutia žalovanej sú len podrobnejšie odôvodnené. Takýto postup žalovanej umožňuje § 218 ods.
1 zákona, podľa ktorého odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to
nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.

39. K námietke žalobcu v 1/ rade vo vzťahu k prejudikovaniu rozhodnutí v Oznámení žalovanej
príslušnému orgánu P. republiky a retroaktivite súd konštatuje, že žalobca v 1/ rade v žalobách
nenamietal v súvislosti s uvedenými námietkami porušenia konkrétneho právneho predpisu, ktorý by
správnym orgánom takýto postup zakazoval, a aké jeho subjektívne práva boli porušené.

40. Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že rozhodnutie žalovanej bolo žalobcovi
v 2/ rade doručené dňa 03.03.2014, žalobcovi v 3/ rade dňa 27.02.2014. V prípade žalobcu v 2/ rade
začala dvojmesačná lehota na podanie žaloby plynúť dňa 03.03.2014 a uplynula dňa 03.05.2014, v
prípade žalobcu v 3/ rade začala plynúť dňa 27.02.2014 a uplynula dňa 27.04.2014.
U obidvoch nadobudli uznesenia krajského súdu, ktorými podľa § 250 ods. 1 O.s.p. dňa 02.12.2014
pribral do konania ako účastníkov konania, právoplatnosť dňa 31.12.2014.



Postavenie žalobcov v 2/ a 3/ rade teda nadobudli po uplynutí zákonnej lehoty na podanie žaloby
(03.05.2014 a 27.04.2014), pričom zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V tejto súvislosti súd argumentoval, že lehota pre žalobcov v 2/ a 3/ rade (dva mesiace odo dňa doručenia
rozhodnutí žalovanej) nemôže byť zachovaná ani pri argumentácii, že zamestnávateľ (žalobca v 1/
rade) a zamestnanci (žalobcovia v 2/ a 3/ rade) sú nerozluční spoločníci, pretože z hmotnoprávnych
ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. nevyplývajú pre žalobcu v 1/ rade a žalobcov v 2/ a 3/ rade rovnaké
práva a povinností.

41. Podľa čl. 11 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady 833/2004 z 29. apríla 2004 o
koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „základné nariadenie“) osoby, na ktoré sa toto
nariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu.

42. Podľa § 11 ods. 3 písm. a) základného nariadenia s výhradou článkov 12 až 16 osoba vykonávajúca
činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym
predpisom tohto členského štátu.

43. Podľa čl. 13 ods. 1 písm. a) základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť
ako zamestnanec v dvoch alebo viacerých členských štátoch podlieha právnym predpisom členského
štátu bydliska, ak takáto osoba vykonáva podstatnú časť svojej činnosti v tomto členskom štáte,
alebo ak zamestnaná vo viacerých podnikoch, alebo ju zamestnáva viacero zamestnávateľov, ktorým
registrované sídlo alebo miesto podnikania je v odlišných členských štátoch.

44. Podľa čl. 13 ods. 3 základného nariadenia osoba ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná
osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha
právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva
takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s
odsekom 1.

45. V zmysle citovaných článkov a v zmysle obsahu rozhodnutí správnych orgánov súd dospel k
záveru, že pri súbehu poistení, v ktorých sa nachádza cezhraničný prvok je nevyhnutné určiť uplatniteľnú
legislatívu, ktorá sa bude vzťahovať na dotknutú sobou, v súlade so základným a vykonávacím
nariadením, ktoré koordinujú sociálne zabezpečenie.

46. Z administratívneho spisu je zrejmé, že žalovaná dňa 30.07.2012 vystavila pre zamestnanca
(žalobcu 2/) formulár PD A 1 s platnosťou od 01.01.2012 do 14.06.2013 a pre žalobcu v 3/ rade
dňa 14.06.2012 s platnosťou od 01.02.2012 do 03.04.2012. Formulár bol vystavený ešte v čase, kedy
neexistovali pochybnosti o správnosti určenia uplatniteľnej legislatívy a splnenie podmienok na určenie
uplatniteľnej legislatívy nebolo overené kontrolou reálneho výkonu činnosti zamestnanca na území
SR. Podľa § 250b ods. 1 O.s.p. žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty
nemožno odpustiť.

47. V súvislosti s posúdením uplatniteľnej legislatívy požiadala inštitúcia sociálneho zabezpečenia ZUS
Varšava o preukázanie relevantných skutočností na určenie uplatniteľnej legislatívy a žalovaná, ako
príslušná inštitúcia na ručenie uplatniteľnej legislatívy na území Slovenskej republiky, tieto rozhodujúce
skutočnosti preskúmala. Posúdenie vzniku poistného vzťahu v právnom zmysle patrí do kompetencie
orgánu, ktorý je v mieste vykonávania práce oprávnený určovať uplatniteľnú legislatívu, t. j. do
kompetencie žalovanej.

48. Z administratívnych spisov ďalej vyplýva, že na území Slovenskej republiky bola vykonávaná kontrola
so zameraním na preverenie reálneho výkonu činnosti zamestnancov v období od 01.01.2012 do
14.06.2013. Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník vykonala u žalobcu 1/ kontrolu dňa 14.03.2013 a z
dôvodu, že miesto podnikania žalobcu 1/ sa nachádza vo Svidníku.

49. Na základe výsledkov kontroly dospel správny súd k záveru, že sídlo žalobcu 1/ uvedené vo výpise
z obchodného registra nespĺňa základné kritéria sídla spoločnosti a zároveň konštatoval, že žalobca
1/ síce predložil formálne doklady, ako pracovnú zmluvu, mzdový list, výplatné pásky a evidenciu
dochádzky, ale nepredložil doklady preukazujúce reálny výkon práce žalobcov 2/ a 3/, z ktorých by bolo



zrejmé, že žalobcovia 2/ a 3/ vykonávali prácu na určenom mieste. Na základe kontroly sa nepodarilo
preukázať reálny výkon činnosti zamestnancov žalobcu 1/ rade na území SR, ani splnenie podmienok
na určenie miesta podnikania.

50. Vzhľadom na uvedené správny súd konštatoval, že jednou z rozhodujúcich skutočností na určenie
miesta výkonu činnosti, a teda aj na posúdenie určenie príslušnosti k právnym predpisom sociálneho
zabezpečenia je určenie registrovaného sídla alebo miesta podnikania. Ak osoba pracujúca vo viacerých
členských štátoch nevykonáva podstatnú časť činnosti v členskom štáte bydliska, uplatňujú sa právne
predpisy členského štátu, v ktorom má zamestnávateľ registrované sídlo alebo miesto podnikania.
Síce termín registrované sídlo alebo miesto podnikania v základnom alebo vykonávacom nariadení nie
je vymedzený, Súdny dvor na základe prípadu Planzer Luxembourg Sarl C-73/06 vypracoval termíny,
na základe ktorých je možné určiť registrované sídlo alebo miesto podnikania zamestnávateľa. Podľa
názoru Súdneho dvora určenie miesta sídla hospodárskej činnosti predpokladá zohľadnenie súhrnu
faktorov, medzi ktorými sa v prvom rade nachádza sídlo, miesto ústredia, miesto stretnutia riadiacich
osôb spoločnosti a miesto, obvykle totožné, v ktorom sa rozhoduje o všeobecnej podnikovej politike.
Ďalšie faktory ako napríklad bydlisko riadiacich osôb, miesto podnikania valného zhromaždenia, miesto
uloženia právnych a účtovných dokumentov a miesto hlavného priebehu finančných činností, najmä
bankových sa môžu zohľadniť tiež.

51. S poukazom na vyššie uvedené správny súd ďalej dospel k záveru, že registrované sídlo
alebo miesto podnikania môžu byť teda uznané po splnení určitých podmienok. Tieto kritéria skúma
inštitúcia v zmieste bydliska na základe dostupných informácii alebo v úzkej spolupráci s inštitúciou v
členskom štáte, kde má zamestnávateľ registrované sídlo alebo miesto podnikania. V rámci skúmania
predmetných skutočností je potrebné preukázať miesto, kde má zamestnávateľ registrované sídlo
a správu, dĺžku obdobia od zriadenia zamestnávateľa v členskom štáte, počet administratívnych
zamestnancov pracujúcich v sídle, miesto, kde je uzatvorená väčšina zmlúv a pod. V prípade,
že zamestnávateľ nespĺňa podmienky registrácie sídla alebo miesta podnikania, nemôže sa na
zamestnancov uplatňovať legislatíva štátu, v ktorom má zamestnávateľ registrované sídlo alebo miesto
podnikania, čo je vzhľadom na výsledky kontroly aj tento prípad.

52. Po preskúmaní administratívneho spisu správny súd zároveň konštatoval, že nebolo preukázané,
že by žalovaná pri určení uplatniteľnej legislatívy postupovala inak k občanom Poľskej republiky ako k
iným fyzickým osobám s bydliskom v iných členských štátoch Európskej únie.

53. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a výsledky kontroly preverenia reálneho výkonu činnosti
zamestnancov vykonanej u zamestnávateľa (žalobcu 1/) na základe ktorej nebolo preukázané, že
žalobca 2/ a 3/ reálne vykonávali činnosť ako zamestnanci na území SR a preto žalobcovia 2/ a
3/ nemôžu podliehať slovenským právnym predpisom podľa čl. 13 ods. 3 základného nariadenia, má
správny súd za preukázané, že žalovaná, ako aj prvostupňový správny orgán dospeli k správnemu
záveru, že posledný dňa platnosti formulára PD A 1, t.j. 14.06.2013 je dňom zániku povinného
nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti
žalobcu 2/ rade a deň 03.04.2013 je dňom zániku povinného nemocenského poistenia, povinného
dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti žalobcu v 3/ rade.

54. Po preskúmaní rozhodnutí správnych orgánov z dôvodov uvedených v žalobách súd dospel k
záveru, že vo vzťahu k žalobcovi v 1/ rade subjektívne práva žalobcu porušené neboli, pretože v žalobách
je namietané porušenie subjektívnych práv žalobcov v 2/ a 3/ rade.

55. Postup žalovanej bol v súlade so zákonom, preto žaloby žalobcov v 1) - 3) rade podľa § 190 S.s.p.
ako nedôvodné súd zamietol.

56. O trovách konania súd s poukazom na neúspešnosť žalobcov v 1/ a 3/ rade rozhodol podľa § 167 a
nasledujúcich ustanovení S.s.p. tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Poučenie:



Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods.
1 S.s.p.), a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p.
sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná
sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom,
okrem prípadov podľa § 449 ods. 2 S.s.p.