{"guid": "077c15f8-27cc-4346-b0f9-14380ed4181d:27169270-8fe1-4e49-b4c9-36dacd22d871", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7516200302.1", "spisova_znacka": "9Co/142/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/142/2017 z 20. 2. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 20. februára 2018, sp. zn. 9Co/142/2017, ECLI:SK:KSKE:2018:7516200302.1", "identifikacne_cislo": "7516200302", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Dana Popovičová", "sudca_id": 142, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-dana-popovicova-142", "datum_vydania": "2018-02-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/27169270-8fe1-4e49-b4c9-36dacd22d871", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7516200302.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2018:7516200302.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2018:7516200302.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/142/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7516200302
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7516200302.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň
JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej, v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v
Bratislave, Karadžičova 8, proti žalovanému: K. W., U.. X.X.XXXX, R. H. C., L. L.A. XXX/X, o zaplatenie
2.503,39 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 22. 11.
2016 č.k. 7C/24/2016-41 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v zamietajúcej časti a vo výroku o trovách konania.

Žalovaný má právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „súd prvej inštancie) rozsudkom pripustil, aby z konania vystúpil
žalobca: Consumer Finance Holding a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130
a na jeho miesto vstúpil: Intrum Justitia Slovakia s.r.o, Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154.
Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.784,90 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %
ročne od 18.2.2013 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V časti o zaplatenie sumy 352,60
eur konanie zastavil. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal náhradu trov konania vo
výške 65,96 %. Žalobcovi vrátil súdny poplatok z návrhu vo výške 14,30 eur prostredníctvom Slovenskej
pošty a.s.

2. Rozhodol tak o nároku žalobcu na zaplatenie 2.150,79 eur s prísl. titulom úhrady pohľadávky
vzniknutej zo zmluvy o pôžičke, ktorú uzavrel právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding
a.s. so žalovaným dňa 19. 7. 2012.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 80 ods. 1-3
C.s.p., § 52, § 53 ods. 1, § 53a ods. 1, § 54 ods. 2, § 524 ods. 1, 2, § 657 ods. 1, § 658 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, § 1, § 2 písm. b/ , § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
(ďalej len zák. č. 129/2010 Z.z.) a zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa vzal za preukázané, že
právny predchodca žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. uzavrel so žalovaným dňa 19.
7. 2012 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 2.000
eur, ktorú sa žalovaný zaviazal uhrádzať v pravidelných 60-tich mesačných splátkach po 62,50 eur pri
ročnej úrokovej sadzbe 32,13 %, priemernej RPMN vo výške 21,68 % a RPMN vo výške 32,13 % s tým,
že celková výška pôžičky tak činí sumu 3.750 eur. Žalovaný uhradil žalobcovi sumu 215,10 eur, pričom
pôvodne právny predchodca žalobcu uplatnil voči žalovanému zaplatenie sumy 2.503,39 eur.



4. Žalobca podaním zo dňa 25. 2. 2016 vzal žalobu späť v časti o zaplatenie 339,64 eur, teda ohľadne
nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty a podaním zo dňa 18. 11. 2006 zobral žalobu späť v časti o
zaplatenie 12,96 eur. Zotrvával tak na úhrade sumy 2.150,79 eur s prísl.

5. Súd prvej inštancie s poukazom na § 144, 145 ods. 2 C.s.p. zastavil konanie v časti o zaplatenie
352,60 eur.

6. V súlade s § 80 ods. 1-3 C.s.p. pripustil, aby z konania vystúpil pôvodný žalobca Consumer Finance
Holding a.s. a na jeho miesto vstúpil Intrum Justitia Slovakia s.r.o., tak ako vyplýva z výroku rozsudku,
keď zistil, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.9.2016 pôvodný žalobca postúpil
predmetnú pohľadávku na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o.

7. Pokiaľ ide o nárok žalobcu vo veci samej, súd prvej inštancie preskúmal
dohodnuté úroky z úveru a zistil, že tieto sú v hrubom rozpore s dobrými mravmi.
Podľa zverejnených priemerných úrokových sadzieb (na webovom sídle Národnej banky
Slovenska () poskytnutých pre spotrebiteľské úvery v rozhodujúcom
období, t.j. ku dňu 19. 7. 2012 v kategórii nové úvery pre domácnosti, pri spotrebiteľských úveroch so
splatnosťou 1-5 rokov činila úroková sadzba 11,98 % ročne. Zmluvné strany si dohodli v zmluve ročnú
úrokovú sadzbu 32,13 %, čo je podľa názoru súdu prvej inštancie zjavne v rozpore s dobrými mravmi.
Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka. Úroková miera dohodnutá
medzi stranami sporu prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, preto takéto dojednanie je neplatné pre rozpor
s dobrými mravmi podľa § 39 Obč. zákonníka. Dohodnutá miera úrokovej sadzby totiž prevyšuje 3-
násobok obvyklej úrokovej miery poskytovanej finančnými inštitúciami v rozhodujúcom období. Preto
súd prvej inštancie považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú a súčasne konštatoval, že
zmluvu je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov.

8. Súd prvej inštancie v rozsudku konštatoval, že žalovanému bol zmluvou poskytnutý úver vo výške
2.000 eur, z ktorého uhradil sumu 215,10 eur. Za situácie, keď úver je potrebné považovať za bezúročný
a bez poplatkov, tak zostáva žalovanému uhradiť 1.784,90 eur.

9. Preto rozhodol tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.784,90 eur spolu s úrokom z
omeškania, ktorého výšku stanovil podľa ust. § 3 nar. vlády č. 87/1995 Zb. v platnom znení a počiatok
omeškania stanovil od 18. 2. 2013.

10. V zostávajúcej časti žalobu z rovnakých dôvodov zamietol.

11. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 65,96 % vzhľadom na to, že
žalobca bol v konaní čiastočne úspešný. Z uplatnenej istiny 2.150,79 eur mu súd priznal 1.784,90 eur a
v časti o zaplatenie 365,89 eur žalobu zamietol. Úspech žalobcu tak predstavuje 82,98 %, čo proti jeho
neúspechu vo výške 17,02 % znamená, že mu patrí náhrada trov konania vo výške 65,96 %.

12. O vrátení súdneho poplatku žalobcovi vo výške 14,30 eur rozhodol v súlade s § 11 ods. 3,4 a 6 zák.
č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

13. Proti tomuto rozsudku, a to (len) voči jeho zamietajúcej časti a voči výroku o trovách konania v
zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zmenil tak, že
žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1
písm. f/ a h/ C.s.p. Vytkol súdu prvej inštancie, že navýšenie úveru v danej veci predstavuje len zmluvne
dojednaný úrok vo výške 32,13 % ročne. Celková odplata za poskytnutie úveru predstavovala 1.750
eur. Odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nachádza svoje vyjadrenie v RPMN vo výške 32,13
% zhodne s dojednanou úrokovou sadzbou, nakoľko jedinou odplatou poskytnutého úveru bol zmluvný
úrok. Výška priemernej RPMN pre úvery vo výške od 1.500 do 6.500 eur vrátane so splatnosťou od
1-5 rokov zverejnená naposledy v čase uzavretia úverovej zmluvy Ministerstvom financií Slovenskej
republiky v súlade s § 21 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. predstavovala 21,68 % (priemerná hodnota
RPMN). Súdna prax zaujala názor, že postup súdu podľa ust. § 3 ods. 1 Obč. zákonníka má miesto
len vo výnimočných situáciách. Výška dojednanej odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru vo
výške 32,13 % neprevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu. V tej súvislosti poukázal



na ust. § 53 ods. 6 Obč. zákonníka a § 1 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.9.2014.
Dojednaná odplata v úverovej zmluve vo výške 32,13 %, nepresahujúca 2x vážnych priemerných hodnôt
RPMN za všetky typy spotrebiteľských úverov zverejneného Ministerstvom financií Slovenskej republiky
v súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytovaných spotrebiteľských úveroch veriteľmi za I.
štvrťrok 2012 zo stavom ku dňu 31.3.2012 vo výške 20,23 %, ako aj nepresahujúca 2x priemernej výšky
RPMN zverejnenej Ministerstvom financií v Slovenskej republike v súhrnných informáciách o údajoch o
novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za I. štvrťrok 2012 so stavom ku dňu 31.3.2012 vo
výške 21,68 % pre obdobné úvery, je primeraná v súlade so zákonom a dobrými mravmi.

14. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu
danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu voči výroku v zamietajúcej časti nie je opodstatnené.

15. Rozsudok je vo výroku v zamietajúcej časti vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. §
387 ods. 1 C.s.p., potvrdil.

16. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 21. 2. 2018 o 9.40 hod v
pojednávacej miestnosti č. 202 na II. poschodí, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dńa 13. 2. 2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
3 C.s.p.

17. Žalobca namieta odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p., teda, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

18. Odvolací súd dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené.

19. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k
správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu
vyvodil aj správny právny záver, preto odvolací súd rozsudok v napadnutej časti potvrdil.

20. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a
na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

21. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky argumenty uvádzané žalobcom
v odvolaní. Žalobca pritom uvádza skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej inštancie a
s ktorými sa tento náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci. Odvolacie námietky nie sú
spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku v napadnutej zamietajúcej časti.

22. Súd prvej inštancie založil svoj záver o tom, že danú zmluvu o pôžičke je potrebné považovať za
bezúročnú na zistení, že dohodnuté úroky sú v hrubom rozpore s dobrými mravmi, čo zakladá neplatnosť
dohody o úrokoch medzi stranami sporu, preto dospel k záveru, že žalovanému vznikla povinnosť vrátiť
žalobcovi (len) poskytnutý úver vo výške 2.000 eur, z ktorého odrátal sumu 215,10 eur, ktorú doposiaľ
žalovaný uhradil žalobcovi. Uzavrel tak, že žalovanému zostáva doplatiť žalobcovi sumu 1.784,90 eur. Z
týchto dôvodov žalobe v časti o zaplatenie 1.784,90 eur vyhovel a v zostávajúcej časti žalobu zamietol.

23. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe, alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

24. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka).

25. Neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza
alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).



26. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že výška dojednaného zmluvného
úroku 32,13 % ročne, ktorý uplatňoval žalobca voči žalovanému, nepochybne odporuje zákonu a dobrým
mravom.

27. V prejednávanej veci je nesporné, že právny vzťah medzi stranami sporu je vzťahom zo
spotrebiteľskej zmluvy, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, zamerané
na ochranu práv spotrebiteľov. Uvedenú právnu úpravu obsiahnutú v Občianskom zákonníku a ktorú
aplikoval aj súd prvej inštancie, bolo preto potrebné použiť aj v prejednávanej veci.

28. Výška úrokov závisí od dohody účastníkov zmluvy o úvere a nepodlieha žiadnemu obmedzeniu.
Neprimeranou, odporujúcou dobrým mravom je však taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje
úrokovú mieru v dobe jej dojednania obvyklú, najmä s prihliadnutím k úrokovým sadzbám uplatňovaným
bankami pri poskytnutí úveru. Výška úroku z úveru 32,13 % ročne je aj podľa názoru odvolacieho súdu v
rozpore so zákonom a prieči sa dobrým mravom. Ust. § 39 Občianskeho zákonníka je totiž aplikovateľné
aj na zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania, preto dojednanie o zmluvných úrokoch je absolútne
neplatné a na takéto dojednanie nie je možné prihliadať z dôvodov bližšie uvedených v napadnutom
rozsudku.

29. Odvolacia námietka žalobcu, že v prejednávanej veci pre účely posúdenia primeranosti odplaty za
poskytnutie spotrebiteľského úveru bolo potrebné vychádzať z údaja o RPMN, nemožno považovať za
opodstatnenú. Súd prvej inštancie totiž v danej veci skúmal primeranosť dojednaného úroku, nie tzv.
odplatu a ani dojednanú výšku RPMN.

30. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v zamietajúcej časti vrátane
výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny.

31. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods.
1 C.s.p.. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu súd priznal plnú náhradu trov odvolacieho
konania voči neúspešnému žalobcovi.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).



Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/24/2016", "guid": "8480408c-5c04-4206-a848-e7a7ba2b686c:7e1f6444-2f78-48bc-aea6-9831304d0b92", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}