Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 13CoE/40/2017 z 28. 5. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 28. mája 2017, sp. zn. 13CoE/40/2017, ECLI:SK:KSKE:2017:7711201335.1 Krajský súd Košice | 13CoE/40/2017 | ECLI:SK:KSKE:2017:7711201335.1 | 2017-05-28 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: CSP, § 9a ods. 1 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0f22d203-566d-4162-8986-65330226d91b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7711201335.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/40/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711201335
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7711201335.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a z
členov senátu JUDr. Gabriely Varhalíkovej a JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený spoločnosťou
Advocate s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislave, IČO: 36 865 141, proti povinnej: S. N., nar. XX.XX.XXXX,
XXX XX S. D., H. XXX, o vymoženie 518,00 eur s prísl., vedenej pred súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 24.3.2016, č.k. 22Er/46/2011-15, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

Sporovým stranám n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 24.3.2016, č.k.
22Er/46/2011-15 (ďalej len „uznesenie“) zastavil exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorsky úrad Bratislava, Záhradnícka 60.

2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie
na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému na podklade vykonateľného exekučného titulu -
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 26.10.2010, sp. zn. SR 09911/10. Dňa 21.1.2016
doručil oprávnený na exekútorský úrad doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, v ktorom uviedol,
že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sú od počiatku výkonu exekúcie
uvedené v časti odôvodnenia exekučného titulu, na podklade ktorého je vykonávaná táto exekúcia.
Tieto skutočnosti sa už stali známe exekútorovi, ktorému oprávnený navrhol vykonanie exekúcie a
stali sa známe rovnako tak súdu, ktorý vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučný titul bol
vydaný ako dôsledok riadne vykonaného súdneho konania, v ktorom boli dodržané všetky zásady
spravodlivosti, a to aj s prihliadnutím na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzení
alebo neprípustnosti použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi. Opísané skutočnosti týkajúce
sa vlastného vzťahu s povinným nespochybnil ani sám povinný podaním žaloby podľa § 40 zákon č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“). Súd s poukazom na uvedené v zmysle
§ 243f zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný
poriadok“) opätovne preskúmal zmluvu o úvere, zmenku a rozhodcovský rozsudok a dospel k záveru,
že zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a
nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“). Citoval § 4 ods.
7 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako aj § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb.
zákona zmenkového a šekového a uviedol, že zmluva o úvere bola uzatvorená dňa 19.11.2009 a
rovnakého dňa došlo aj k vystaveniu vlastnej blankozmenky, v ktorej oprávnený vyplnil zmenkovú sumu
518,00 eur. V zmysle § 4 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v prípade ak



veriteľ prijal zmenku od dlžníka, tá smela byť len zabezpečovacia a zmenková suma v čase vyplnenia
smela byť maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva
vo výške max. 30 % istiny. V danom prípade bola spotrebiteľovi poskytnutá suma 300,00 eur, ktorú
mal splatiť spolu s poplatkom za poskytnutie úveru predstavujúcim viac ako 90 % sumy poskytnutej
istiny. Uvedené súd považoval za hrubý rozpor s dobrými mravmi, na čo rozhodcovský súd neprihliadal.
Celkový dlh povinného tak predstavoval sumu, ktorá prekračuje najvyššiu prípustnú sumu stanovenú
zákonom a zároveň navýšenú o ďalší úrok vo výške 0,25 % denne. Ďalej súd uviedol, že dojednanie
rozhodcovskej zmluvy k spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci
sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má za následok materiálnu nevykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd dospel k záveru, že sú naplnené
všetky podmienky stanovené v hypotéze § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, a síce rozhodnutie,
ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo
zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo
prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky a
zároveň rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Preto súd exekúciu zastavil.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. V odvolaní oprávnený namietal posúdenie povinného ako spotrebiteľa. Poukázal na to, že s povinným
uzavrel dňa 19.11.2009 zmluvu o úvere č. 901700261, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý
úver na účel povolania. Povinný nie je spotrebiteľom v zmysle definície spotrebiteľa podľa zákona o
spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z.. Oprávnený v danom prípade pri poskytnutí úveru vychádzal
z vyhlásení povinného, že ide o úver poskytnutý na výkon zamestnania a trval na tom, že povinný
nijako nepreukázal skutočnosť, že v čase podpisu zmluvy o úvere mu patrilo postavenie spotrebiteľa. V
prípade postavenia oprávneného je potrebné akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu
s povinným vstupoval, pričom poukázal na judikatúru Európskeho súdneho dvora v oblasti práva na
ochranu spotrebiteľa. Ďalej oprávnený poukázal na skutočnosť, že v zmluve o úvere a Všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru povinný vyhlásil, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom zmluvy (vrátane
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru) a že nemá k nej žiadne výhrady a zaväzuje sa ju dodržiavať.
Z uvedeného oprávnenému vyplynulo, že predmetná zmluva o úvere nie je zmluvou o spotrebiteľskom
úvere a ani spotrebiteľskou zmluvou. K uvedeným tvrdeniam priložil oprávnený dôkaz, a to uznesenie
Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 5.2.2016, sp. zn. 10Er/422/2014, ktorý v obdobnej veci
rozhodol tak, že v exekúcii sa pokračuje. V prípade, ak by aj súd napriek tomu považoval vzťah medzi
oprávneným a povinným za spotrebiteľský, namietal, že v zmenkovom konaní až do 22.12.2015 nebol
súd oprávnený ex offo prihliadať na okolnosti, ktoré sa zakladali na in personam vzťahoch medzi
zmenkovým veriteľom a zmenečníkom. Dodatočná povinnosť prihliadnuť na neprípustnosť použitia
zmenky, ak nebola súdu uložená takáto procesná povinnosť v čase konania o zmenkovom nároku
(ako je to od 1.1.2016), je vo vzťahu k právoplatným rozhodnutiam o zmenkových nárokoch prejavom
porušenia ústavnej zásady ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere (pravou retroaktivitou), pretože
sa spätne zasahuje do už priznaných nárokov v súlade s vtedajším právom. Uviedol, že doterajšia
zmenková judikatúra spred 23.12.2015 nepripúšťala ex offo prihliadať na neprípustnosť zabezpečenia
dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou. Zákaz zmenky nemôže spôsobiť jej nevykonateľnosť. Iba
zmenkový dlžník (zmenečník), ktorý takú zmenku vystavil, má právo na náhradu škody voči veriteľovi,
ktorý mu použitím takej zmenky spôsobí škodu. Avšak bez takejto námietky zmenečníka súd nemohol
na ňu prihliadať ex offo, pretože súd môže ex offo prihliadať iba na neplatnosť zmluvy o úvere.
Ak však súd nezistil neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nemôže brániť výkonu práva zo
zmenky. Ale aj keby zistil neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, do 22.12.2015 na túto okolnosť
musel upozorniť zmenkový dlžník námietkou. K tvrdeniam súdu o rozhodcovskej doložke uviedol, že
rozhodcovská doložka v úverovej zmluve je nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje
každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania
alebo súdneho konania. Z textu uzavretej rozhodcovskej doložky totiž vyplýva, že zmluvné strany sa
dohodli na alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporov. Prijatie argumentácie súdu by
znamenalo pre dodávateľa jediné, a to úplné znemožnenie využitia rozhodcovského konania. Mal za
to, že alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné, a to jednak v zmysle vnútroštátneho



práva, ale aj európskeho práva. Trval na tom, že uzavretie zmluvy o úvere v predmetnom prípade
nebolo podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy. V prípade rozhodcovskej zmluvy sa teda jedná o
individuálne dojednanú zmluvnú podmienku.

5. Súdny exekútor a povinný zostali v odvolacom konaní nečinní.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „C.s.p./)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 C.s.p. ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

7. S účinnosťou od 1.7.2016 bol prijatý zákon č. 160/2015 Z.z. (C.s.p.) ako nový procesnoprávny predpis
upravujúci postup súdu v sporovom konaní.

8. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

9. V čase rozhodovania odvolacieho súdu je už účinný Civilný sporový poriadok a v súlade s citovaným
ustanovením § 470 ods. 1 C.s.p. odvolací súd je povinný aplikovať jeho ustanovenia aj na konanie začaté
pred 1.7.2016, ako je to aj v tomto prípade.

10. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

11. Odvolací súd z pripojeného spisu zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 19.11.2009 zmluvu
o úvere č. 901700261, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 300,00 eur,
ktorý sa povinný zaviazal vrátiť v 12 mesačných splátkach po 49,00 eur zvýšený o poplatok vo výške
288,00 eur, t.j. celkovú sumu 588,00 eur (ďalej len „zmluva o úvere“). Exekučným titulom v tomto
konaní je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská
a.s. zo dňa 26.10.2010, č. SR 09911/10, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.11.2010 a vykonateľnosť
dňa 18.11.2010. Oprávnený a povinný zabezpečili zmluvu o úvere neúplnou zmenkou vystavenou dňa
19.11.2009, kde povinný vystupuje ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent.

12. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, zákonodarca stanovil oprávnenému v zmysle § 243f ods. 1
Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých
sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa §
39 ods. 4 Exekučného poriadku povinnosť, podľa ktorej je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie. S poukazom na § 243f Exekučného poriadku oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie
v lehote 30-tich dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z..

13. Na podklade označených skutočností a dôkazov oprávneným súdu vznikla povinnosť preskúmať,
či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku. Súd
prvej inštancie zistil, že v rozhodcovskom konaní sa uplatňoval nárok zo zmenky, ktorý vznikol zo
spotrebiteľskej zmluvy, a preto skúmal (ne)existenciu neprijateľných zmluvných podmienok.



14. Ako neprijateľnú zmluvnú podmienku vyhodnotil súd prvej inštancie rozhodcovskú zmluvu uzavretú
dňa 19.11.2009, na ktorú pritom nebolo prihliadnuté v rozhodcovskom konaní (inak by totiž toto
rozhodcovské konanie neprebehlo a nebol by vydaný exekučný titul) a dospel k záveru, že rozhodcovská
zmluva je neplatná a exekučný titul (rozhodcovský rozsudok) vydaný na základe neplatnej zmluvy je
vydaný v rozpore so zákonom.

15. V zmysle rozhodcovskej zmluvy všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 901700261, vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky
zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej
platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:

a/ pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so
sídlom Trnavská cesta 70, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3530/B, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského
súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu,
b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporu o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto
rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde
bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s
vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

16. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej podmienky, nakoľko
praktickým dôsledkom takejto doložky je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnému, bola fakticky
odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu
na rozhodcovský súd. Pre povinného to znamenalo povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu
pred súkromnou osobou, na výbere ktorej nemal žiadnu účasť. Pritom tak dôležitá klauzula, akou je
dojednanie osoby na rozhodovanie sporu, je skrytá v množstve drobných klauzúl z dôvodu, aby sa
nekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa predstáv oprávneného.

17. Neobstojí ani odvolacia námietka oprávneného, že v posudzovanom prípade ide alternatívnu
rozhodcovskú zmluvu, ktorá bola/je právne prípustná, pretože ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r)
Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2014 totiž nie je o možnosti výberu medzi
všeobecným a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či zmluva
nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži.

18. Oprávnený v podanom odvolaní namietal posúdenie právneho vzťahu medzi oprávneným a
povinným ako spotrebiteľského.

19. V súlade s § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008 spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V
preskúmavanej veci sa nepochybne jedná o spotrebiteľský vzťah, a to vzhľadom na zákonné kritériá
obsiahnuté v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník totiž spotrebiteľa definuje
tak, že spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Veriteľ je tým účastníkom
konania, ktorý musí preukazovať, na aký účel poskytol povinnému úver. Toto oprávnený ako veriteľ v
konaní nepreukázal. Len tá skutočnosť, že v zmluve je uvedený ako účel poskytnutia úveru povinného
- zamestnanie (uvedením krížika v príslušnej kolónke) bez ďalšieho ešte neznamená, že úver bol



povinnému poskytnutý na účely zamestnania. Tým viac, keď zo zmluvy nevyplývajú ďalšie údaje, ktoré
by zamestnanie povinného bližšie identifikovali.

20. K výhradám oprávneného, že dodatočná povinnosť súdu prihliadnuť na neprípustnosť použitia
zmenky, ak nebola súdu uložená takáto procesná povinnosť v čase konania o zmenkovom nároku,
je vo vzťahu k právoplatným rozhodnutiam o zmenkových nárokoch prejavom porušenia ústavnej
zásady ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere, odvolací súd uvádza, že procesná norma odo
dňa nadobudnutia svojej účinnosti pôsobí na všetky živé spory prebiehajúce na súdoch za situácie,
keď zákonodarca nestanovil osobitný (intertemporálny) režim. Novela Exekučného poriadku vykonaná
zákonom č. 438/2015 Z.z. sa vzhľadom na chýbajúce prechodné ustanovenia k úprave účinnej od
23.12.2015 preto vzťahuje aj na konania začaté na súde pred účinnosťou novely zákona č. 438/2015 Z.z.

21. Za takejto situácie súd prvej inštancie správne vzal za preukázané splnenie podmienok stanovených
v hypotéze ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku a správne preto exekúciu zastavil.

22. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

23. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie,
odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

24. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 C.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Oprávnený nemal v
tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).