Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 24CoE/31/2016 z 20. 6. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 20. júna 2016, sp. zn. 24CoE/31/2016, ECLI:SK:KSPO:2016:8808203202.1 Krajský súd Prešov | 24CoE/31/2016 | ECLI:SK:KSPO:2016:8808203202.1 | 2016-06-20 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: OSP, zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c2457cd9-e4a2-4745-9990-a8ad23af6ff8 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8808203202.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoE/31/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8808203202
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8808203202.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného Ing. Anton Timko - TIMA, Sibírska 17, Prešov,
IČO: 32 930 101, práv. zastúpeného JUDr. Jozefom Tarabčákom, advokátom, Hlavná 13, Prešov proti
povinnému Obec Prosačov, 094 31 Prosačov, IČO: 00 332 712, o vymoženie 1078,80 eur s prísl., o
odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 3Er/241/2008-30 zo dňa
28. septembra 2015 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie.

Uviedol, že exekúcia sa vykonáva na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu
Vranov nad Topľou č.k. 3C/273/2003-34 zo dňa 5.6.2006, ktorý sa stal právoplatným dňa 21.11.2007
v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 7Co/127/2006-50 zo dňa 18.10.2007 a dňa
21.7.2014 povinný navrhol zastavenie exekučného konania z dôvodu neexistencie exekučného titulu pre
platné vymáhanie plnenia v prospech oprávneného. Toto povinný odôvodňoval absolútnou neplatnosťou
zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14.1.2003 na oprávneného z právneho predchodcu Roľnícko-
obchodného družstva Remeniny kvôli nedostatku oprávnenia osôb konajúcich v mene tohto družstva.
Tento návrh doplnil dňa 12.9.2014 a v ňom špecifikoval dôvody, pre ktoré považuje konanie osôb
pri podpise zmluvy o postúpení pohľadávky na oprávneného za neplatné, pričom uvádzal konkrétne
okolnosti súvisiace so zasadnutím predstavenstva právneho predchodcu oprávneného, na ktorom boli
dotknuté osoby k tomuto úkonu splnomocnené. Súd spomenul aj vyjadrenie oprávneného k tomuto
návrhu, v ktorom považuje dôvody povinného za nepodstatné pre toto exekučné konanie a nezakladajú
dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Záverom súd prvého stupňa
uviedol, že povinný mal možnosť podať proti exekučnému titulu mimoriadny opravný prostriedok, avšak
to nevyužil. Na požiadavku povinného skúmať správnosť exekučného titulu z požadovaných hľadísk nie
je v rámci exekučného konania priestor, preto návrh povinného zamietol. O trovách tejto časti konania
rozhodne po právoplatnosti uznesenia.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie povinný. Zopakoval, že neexistuje platný exekučný titul,
pretože oprávnený nie je aktívne legitimovaný na podanie návrhu na nariadenie exekúcie, navyše
rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 7Co/127/2006-50 zo dňa 18.10.2007 nebol doručený zákonom
predpokladaným spôsobom. Ďalej uviedol, že povinný ako obec nikdy nedal súhlas na nakladanie s
majetkom obce na prevzatie záväzku na ROD Remeniny, v takejto situácii majetkovoprávne úkony, o
ktorých rozhoduje obecné zastupiteľstvo podľa § 9 ods. 2 písm. e) zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí a
ktoré robil starosta prípadne iný pracovník obecného úradu, nemal za následok vznik právneho úkonu.
Navrhol exekúciu zastaviť.



K odvolaniu sa vyjadril oprávnený, odvolacie dôvody považuje za irelevantné, pretože na navrhované
preskúmanie exekučného titulu nie je exekučný súd oprávnený.

Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (§
214 ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len O.s.p.) a zistil, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

Odvolací súd s stotožnil s náležitým a presvedčivým odôvodnením rozhodnutia prvostupňovým súdom
v celom rozsahu (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza.

Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú
účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o
trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný,
alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu,
len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú
skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich
z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto
skutočnosti exekútorovi.

Tieto zákonné ustanovenia riešia otázku, kto je ako oprávnený účastníkom exekučného konania, pričom
stanovuje, že je ním osoba, ktorá je ako oprávnený označená v rozhodnutí, ktoré je exekučným titulom.
Popri tom riešia i zmenu tohto subjektu, avšak iba v čase po vydaní exekučného titulu.

V tejto veci je exekučným titulom rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 3C/273/2005-34 zo
dňa 5.6.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.11.2007 a stal sa vykonateľným dňa 25.11.2007,
a to v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 7Co/127/2006-50 zo dňa
18.10.2007.

V týchto rozhodnutiach je ako oprávnená osoba uvedený oprávnený v tomto exekučnom konaní. Týmto
je nepochybne ustálené, kto je účastníkom exekučného konania v pozícii oprávneného.

Navyše z oboch rozsudkov vyplýva, že otázkou zákonnosti postúpenia vymáhanej pohľadávky na
oprávneného sa zaoberali súdy oboch inštancií pred vznikom exekučného titulu, čím definitívne vyriešili
otázku aktívnej legitimácie oprávneného vyplývajúcej z hmotnoprávnych ustanovení v pôvodnom
súdnom konaní.

Túto otázku teda už nie je exekučný súd oprávnený riešiť, keďže ide o okolnosť predchádzajúcu vzniku
exekučného titulu a bola už podrobená súdnemu prieskumu v dvoch inštanciách.

Námietku vznesenú až v odvolacom konaní o tom, že rozsudok krajského súdu nebol doručený
zákonom predpokladaným spôsobom, odvolací súd považoval za irelevantnú vzhľadom na vyznačenú
právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu vrátane rozsudku nadriadeného súdu, jednak ju
povinný vzniesol po viac ako šiestich rokoch od začatia exekučného konania, pritom ju neuviedol ani v
návrhu na zastavenie exekúcie, ani v jeho doplnení, a navyše z nej vôbec nevyplýva dôvod nesplnenia
zákonných predpokladov a ani koho sa mali týkať.

Na základe uvedeného potvrdil napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.
tak, že súd náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, lebo povinný nebol úspešný a iný
účastník si trovy odvolacieho konania neuplatnil.

Poučenie:



Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.