Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 21Cob/86/2013 z 15. 5. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 15. mája 2013, sp. zn. 21Cob/86/2013, ECLI:SK:KSTT:2013:2512215574.1 Krajský súd Trnava | 21Cob/86/2013 | ECLI:SK:KSTT:2013:2512215574.1 | 2013-05-15 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: OSP, § 74 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/304bc0f6-7e55-48ce-aa33-ce3787a4fe07 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2013:2512215574.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/86/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512215574
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2512215574.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu FOOD FARM, s.r.o., Duklianska 21, Hlohovec, zastúpeného
spoločnosťou ius aegis s.r.o., Ferienčíkova 7, Bratislava proti žalovanému Ing. H. C., bytom O. XXXX/XX,
M., o vydanie vecí, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany č. k. 7Cb/116/2012-85
zo dňa 28.2.2013 jednohlasne t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

V konaní o vydanie vecí - osobného motorového vozidla a notebooku odôvodneného odvolaním
žalovaného z funkcie konateľa a generálneho riaditeľa spoločnosti, v súvislosti s výkonom ktorých
mu užívanie predmetných vecí prislúchalo, Okresný súd Piešťany zamietol návrh, ktorým sa žalobca
domáhal nariadenia predbežného opatrenia uložením povinnosti žalovanému zdržať sa akéhokoľvek
používania osobného motorového vozidla zn. AUDI A6 All Prem. 3.0 TDI quattro ev. č. HC 696 BF a
vydať vozidlo s príslušenstvom a výbavou okamžite do úschovy súdu.

V odôvodnení rozhodnutia súdu konštatoval, že zákon na nariadenie predbežného opatrenia
alternatívne vyžaduje splnenie dvoch predpokladov; prvým z nich je potreba dočasnej úpravy pomerov
účastníkov, druhým je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Charakteristickým znakom
predbežného opatrenia je jeho predbežný (dočasný) charakter, t.j. upravujú sa ním pomery, alebo
zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá vo veci samej konečné rozhodnutie. Podmienkou
pre nariadenie predbežného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej (aj keď len dočasnej) úpravy
právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné
skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

Predbežné opatrenie nemožno využiť na dočasnú úpravu iných než právnych vzťahov medzi účastníkmi.
Už z návrhu na vydanie predbežného opatrenia musí byť zrejmé, čoho sa žalobca mieni domáhať v
budúcom konaní vo veci samej a okrem tvrdenia a osvedčenia právneho vzťahu sa vyžaduje tvrdiť a
osvedčiť nárok alebo právo, ktoré je ohrozované alebo porušované. Vyplýva to z toho, že obsahom
právneho vzťahu sú spravidla rozmanité práva a povinnosti, vyplývajúce z rôznych nárokov, ktoré
niekedy navzájom nesúvisia a preto sa ich ochrana oddeľuje podľa ich povahy, stupňa porušenia,
alebo ohrozenia. Súd zdôrazňuje, že predbežná ochrana nepatrí akémukoľvek právu alebo nároku
vyplývajúcemu zo súkromnoprávneho vzťahu.

O nariadení predbežného opatrenia môže súd rozhodnúť bez nariadenia pojednávania a bez výsluchu
účastníkov konania, pričom súd pred jeho nariadením nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné
pre vydanie konečného rozhodnutia. Povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, ktoré v
konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia teda spočívajú najmä v povinnosti aspoň osvedčiť
tvrdené skutočnosti zaťažuje v tomto prípade výlučne žalobcu. Aby súd mohol návrhu na nariadenie



predbežného opatrenia vyhovieť, je tiež potrebné, aby žalobca predložil dôkaz o tom, že jeho právo je
konaním žalovaného vážne ohrozené, resp. že mu jeho konaním hrozí bezprostredná ujma. Účelom
predbežného opatrenia je totiž zabezpečenie ochrany porušeného, alebo ohrozeného práva.

Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 74 O.s.p. potrebu dočasnej
úpravy pomerov účastníkov alebo obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia treba posudzovať vo vzťahu
k nároku, ktorý má byť uplatnený vo veci samej. Z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí
byť zrejmé, či bude nasledovať žaloba na určenie (pričom treba uviesť konkrétny právny vzťah či právo,
ktoré by malo byť predmetom takého určenia s uvedením, z čoho žalobca vyvodzuje svoj naliehavý
právny záujem na požadovanom určení), či tu má nasledovať žaloba na plnenie s uvedením dôvodu
požadovaného plnenia.

Podľa súdu žalobca predpokladá, že prípadné poškodenie vozidla by znamenalo vznik priamej škody
žalobcovi a používaním vozidla zo strany žalovaného je toto vozidlo nepochybne vystavené väčšej
hrozbe poškodenia (náhodného aj úmyselného) v porovnaní s tým, ak by vozidlo bolo nepretržite
zaparkované na bezpečnom, uzavretom a chránenom mieste. Žalobca ďalej dôvodí, že v prípade
úplného poškodenia vozidla , resp. jeho zničenia, napr. opäť v dôsledku požiaru, by prípadný výkon
súdneho rozhodnutia vo veci - vydania vozidla žalobcovi, by bol nielenže ohrozený, ale priamo vylúčený
a znemožnený pre zničenie a zánik veci.

Žalobca však súdu nepredložil dôkaz o tom, že jeho právo je konaním žalovaného vážne ohrozené, resp.
že mu konaním odporcu hrozí bezprostredná ujma. Pre nariadenie predbežného opatrenia je potrebné
aspoň osvedčiť, že práve konaním žalovaného bezprostredne hrozí žalobcovi ujma na jeho právach.
Žalobca predložil súdu Vyhlásenie o skutkových okolnostiach, v ktorom Q. P., Ing. T. T. a S. P. o.i.
dňa 14.12.2012 uviedli, že opakovane a viackrát videli v meste M. a širšom okolí (v Trnavskom kraji)
v posledných mesiacoch žalovaného, ako používa v cestnej premávke predmetné motorové vozidlo.
Skutočnosť, že žalovaný používa motorové vozidlo v cestnej premávke nie je dôkaz o tom, že právo
žalobcu je konaním žalovaného vážne ohrozené, resp. že mu jeho konaním hrozí bezprostredná ujma.
Iná situácia by bola, ak by žalobca osvedčil, že žalovaný používa auto spôsobom nezlučiteľným s bežnou
prevádzkou motorového vozidla a nakladá s ním spôsobom, ktorým vystavuje motorové vozidlo hrozbe
poškodenia alebo zničenia.

Takisto skutočnosť, že v minulosti predchádzajúce motorové vozidlo žalovaného, ktoré mu bolo
pridelené na služobné účely počas výkonu práce ako generálnemu riaditeľovi spoločnosti C. C.,
s.r.o., bolo poškodené požiarom do takého rozsahu, že sa stalo úplne nepoužiteľným, neodôvodňuje
naliehavosť pre nariadenie predbežného opatrenia s navrhovaným znením. Žalobca neosvedčil, že
by žalovaný predchádzajúce auto požiarom zničil úmyselne, resp. jeho nešetrnou prevádzkou, a teda
opätovne tu absentuje priama väzba medzi konaním žalovaného a zničením auta. Nepresvedčivé
je odôvodnenie bezprostredne hroziacej ujmy len všeobecným tvrdením, že prirodzenou súčasťou
každodennej prevádzky motorových vozidiel vo všeobecnosti sú nehody, počas ktorých dochádza k
poškodeniu vozidla v rôznom rozsahu, pričom nie sú zriedkavé ani prípady, kedy dôjde k úplnému
zničeniu vozidla, ktoré bude nepredajné, resp. nepoužiteľné.

Na základe týchto skutočností súd prvého stupňa tvrdenia žalobcu považoval za nepodložené hypotézy
a jeho procesný návrh zamietol s tým, že potreba nariadenia predbežného opatrenia nebola osvedčená.

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal zmeny
rozhodnutia súdu prvého stupňa tak, aby návrhu na nariadenie predbežného opatrenia bolo vyhovené.
Poukazoval na to, že neoprávneným zadržiavaním a užívaním jeho vecí žalovaným mu vzniká ujma
v podobe obmedzenia jeho vlastníckeho práva, materiálna škoda a škoda v podobe ušlého zisku.
Nariadenie predbežného opatrenia považuje za jediný a nevyhnutný prostriedok na zabezpečenie
ochrany vlastníckeho práva a zamedzenie nárastu škody, nakoľko nie je predpoklad, že by malo
dôjsť k dobrovoľnému upusteniu od neoprávneného zásahu žalovaného a právoplatnosť rozhodnutia
vo veci samej môže nastať hoci aj o niekoľko rokov. Návrhom na nariadenie predbežného opatrenia
nesledoval rovnaký zámer ako žalobou vo veci samej, ale také opatrenie, ktoré zamedzí podstatnému
znižovaniu hodnoty vozidla a prípadným zásahom, ktoré by znemožnili použitie vozidla ako dôkazného
prostriedku, či už v občianskom súdnom alebo trestnom konaní. Jeho cieľom bolo tiež sprístupnenie



vozidla orgánom činným v trestnom konaní, podľa jeho názoru užívaním vozidla mohlo dôjsť k spáchaniu
trestného činu. S touto skutočnosťou uvedenou v žalobe sa súd nevysporiadal a v závere odôvodnenia
uznesenia v rozpore so skutkovým stavom konštatoval, že žalobca potrebu dočasnej úpravy pomerov
účastníkov odôvodnil iba stručne a vo všeobecnej rovine. Vzhľadom na nedostatky obsahu odôvodnenia
rozhodnutia javí sa jeho výrok ako nekonzistentný, zmätočný a preto nepreskúmateľný. Má za to, že
osvedčil existenciu bezprostredne hroziacej ujmy a že užívaním vozidla žalovaným je výkon budúceho
rozhodnutia ohrozený tým, že postupom času sa stav vozidla mení a jeho hodnota znižuje, a keď
v budúcnosti dôjde k rozhodnutiu vo veci samej, objektívne nebude možné vydať vozidlo v jeho
súčasnej kondícii a hodnote. Nevyhovením návrhu bola zmarená ochrana jeho vlastníckeho práva,
žalovaný vozidlo naďalej užíva bez právneho dôvodu a protiprávny zásah do vlastníckeho práva
žalobcu pretrváva. Súd nepostupoval v súlade s procesným predpisom, dôsledne a ústavne, nezohľadnil
článok 20 ods. 1 Ústavy SR zaručujúci každému právo vlastniť majetok a rovnaký obsah a ochranu
vlastníckemu právu všetkých účastníkov. Súd nesprávne aplikoval právnu normu, keď iba všeobecne
uviedol paragrafy právnych predpisov, ktoré na záver negoval svojim vecne nesprávnym posúdením.
Obsah odôvodnenia uznesenia je nepresvedčivý a nenáležitý, jeho časť (odsek 4 na strane 2) nedáva
zmysel, pričom súd dostatočne neodôvodnil a nevysvetlil svoj myšlienkový postup, nevysporiadal sa
so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, nepoukázal na výsledky vykonaného dokazovania, zistené
skutočnosti a prijaté zámery. V súvislosti s nedostatočným odôvodnením rozhodnutia došlo k porušeniu
práva žalobcu na súdnu ochranu a spravodlivý proces, rozhodnutie sa javí ako svojvoľné - neobhájiteľné,
prijaté bez opory v práve a nelegitímne. Žalobcovi naviac nie sú známe dôvody, pre ktoré súd návrh v
časti o „vydanie do súdnej úschovy“ považoval za neurčitý, a pokiaľ dôvodom mala byť skutočnosť, že
neuviedol ďalšie podmienky vykonania súdnej úschovy, nepovažuje to za svoju povinnosť nakoľko súd
by mal postupovať podľa § 120 ods. 1 vyhl. č. 543/2005 Z.z.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s
obsahom spisového materiálu a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania žalobcu.

Predpokladom nariadenia predbežného opatrenia vo všeobecnosti je osvedčenie nároku, ktorý si
žalobca uplatňuje alebo hodlá uplatňovať proti žalovanému v konaní o veci samej, osvedčenie naliehavej
potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov, zabezpečenie dôkazu alebo existencie dôvodnej obavy,
že by výkon predpokladaného súdneho rozhodnutia bol bez nariadenia predbežného opatrenia
ohrozený.

V danom prípade žalobca nárok na nariadenie predbežného opatrenia odôvodňoval najmä nezákonným
obmedzením jeho vlastníckych práv s vozidlom disponovať a užívať ho, v súvislosti s tým vznikom
škody a ohrozením výkonu rozhodnutia, ako aj potrebou zaistenia vozidla pre potreby trestného a
občianskoprávneho konania. V rámci predbežného opatrenia navrhované vydanie vozidla do úschovy
súdu by pritom logicky neriešilo žalobcom namietanú nemožnosť disponovať s vozidlom a užívať jeho
vlastníctvo, potreba zabezpečenia vozidla pre toto konanie (zabezpečenie dôkazu?) z obsahu spisového
materiálu nevyplýva, rovnako ako žiadne okolnosti nasvedčujúce, že by vozidlo v prípade existencie
takejto potreby k dispozícii z akýchkoľvek dôvodov nemalo byť. Potrebu zaistenia vozidla pre účely
trestného konania súd prvého stupňa nebol oprávnený posudzovať - prislúcha orgánom činným v
trestnom konaní, ktoré v tomto smere disponujú príslušnými kompetenciami.

Žalobca vo svojom procesnom návrhu ani orientačne neurčil výšku škody, ktorá mu podľa jeho tvrdenia
ponechaním vozidla v užívaní žalovaného hrozí, pričom odvolací súd z obsahu spisového materiálu
nezistil existenciu žiadnych okolností vzbudzujúcich obavu, že by v súvislosti s ďalším užívaním vozidla
hrozila škoda na tomto majetku nad rámec bežného opotrebenia vozidla, prípadne že by výkon žalobcom
predpokladaného súdneho rozhodnutia vo veci samej bol ohrozený. Opomenúť pritom nemožno ani
skutočnosť, že žalovaný je spoločníkom žalobcu a že aj z tohto dôvodu nie je dôvodné predpokladať
záujem tohto účastníka poškodzovať majetok spoločnosti.

V súlade s právnym názorom odvolacieho konania odvolací súd z vyššie uvádzaných dôvodov dospel k
záveru, že v konaní nebola preukázaná naliehavosť nariadenia navrhovaného predbežného opatrenia
spočívajúca v hrozbe vzniku neodstrániteľnej alebo závažnej škody na majetku žalobcu, prípadne v
ohrození výkonu rozhodnutia vo veci samej, a preto odvolaním napadnuté uznesenie ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.



Pre úplnosť v súvislosti s námietkami odvolateľ je potrebné konštatovať, že prípadné nedostatky
odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa nie sú podľa procesného predpisu dôvodom pre zmenu
rozhodnutia (podľa § 221 ods. 3 O.s.p. ani dôvodom pre zrušenie rozhodnutia), ktorým môže byť iba
naplnenie všetkých zákonných podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 74 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.