Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/121/2018 z 29. 8. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. augusta 2018, sp. zn. 4Cob/121/2018, ECLI:SK:KSBA:2018:1217203251.1 Krajský súd Bratislava | 4Cob/121/2018 | ECLI:SK:KSBA:2018:1217203251.1 | 2018-08-29 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP, § 278 CSP, § 396 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f31ea1ac-3a54-469f-92ef-505b62ead9c0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1217203251.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/121/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217203251
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1217203251.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek
senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: GHS Legal, s.r.o.,
Lazaretská 3/A, 811 08 Bratislava, IČO: 47 232 544, zastúpeného: Mgr. Marek Turoček, advokát,
Lazaretská 2313/3A, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: OREA Consulting, spol. s r.o., Zámocká 10,
811 01 Bratislava, IČO: 35 742 381, zastúpeného: JUDr. Lenka Csikyová, advokátka, Hlavná 137, 080
01 Prešov, o zaplatenie 1.509,55 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava II č.k. 22Cb/44/2017-108 zo dňa 07.02.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/44/2017-108 zo dňa
07.02.2018 v spojení s opravným uznesením č.k. 22Cb/44/2017-119 zo dňa 21.02.2018 potvrdzuje.

Žalovaný má voči žalobcovi právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie žalobu zamietol a
žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 21.02.2017 sa žalobca domáhal, aby súd
zaviazal žalovaného na splnenie povinnosti - zaplatenie sumy 1.509,55 eur s príslušenstvom, titulom
nezaplatenia faktúr č. XXXXXXXX z 26.10.2015 a č. XXXXXXXX z 12.12.2013 za poskytnutie právnych
služieb v zmysle zmluvy zo dňa 1.1.2013 a plnej moci zo dňa 25.11.2013. Vzhľadom na to, že podaná
žaloba nie je dôvodná a boli splnené všetky zákonné predpoklady na rozhodnutie vo veci rozsudkom
pre zmeškanie žalobcu na pojednávaní, súd prvej inštancie rozhodol podľa § 278 zák. č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania
rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP s tým, že o ich výške rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že podľa §
365 ods. 1 písm. d) CSP, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Domnieval sa, že v danom prípade neboli splnené všetky zákonné predpoklady na rozhodnutie
vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalobcu na pojednávaní podľa § 278 CSP, nakoľko ani z obsahu
zápisnice o predbežnom prejednaní sporu zo dňa 25.10.2017, ani zo zvukového záznamu vyhotoveného
z predmetného úkonu nevyplýva, že by zo strany súdu bolo dané poučenie žalobcu v zmysle § 278 písm.
a) CSP, a teda, že žalobca bol preukázateľne poučený o následku nedostavenia sa na pojednávanie,
vrátane možnosti vydania kontumačného rozsudku. Podľa záverov právnej doktríny sa na základe
doslovného textu zákona dá vysloviť názor, že žalobca musí byť takto poučený v každom predvolaní na
pojednávanie, a to bez ohľadu na formu, akou sa vykoná. Nestačí teda urobiť poučenie len pri jednom



pojednávaní /Števček, M., Ficová,S., Mesiarkinová, S., Tomašovič, M., a kol. CSP, Komentár. Praha:
C.H.Beck, 2016, s. 1191/. Na základe uvedeného, nesprávne realizovanú poučovaciu povinnosť súdu
považoval žalobca za inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

4. Okrem namietaného nesplnenia zákonných predpokladov na rozhodnutie vo veci rozsudkom pre
zmeškanie žalobcu na pojednávaní podľa § 278 CSP, žalobca namietol (berúc do úvahy znenie §
358 CSP) záver súdu, že podaná žaloba nie je dôvodná. V tejto súvislosti poukázal na tvrdenie
uvedené vo svojom vyjadrení k odporu žalovaného zo dňa 27.4.2017, že žalovaným uplatnená námietka
započítania je nedôvodná a bez právneho základu, nakoľko nie je spôsobilá na jednostranné započítanie
s pohľadávkou žalobcu, uplatňovanou v tomto konaní. Na základe bližšie uvedených skutočností
považoval za zrejmé, že žalobou uplatňovaný nárok je plne dôvodný a v prípade riadneho prejednania
sporu súdom by žalobca mal byť úspešný v celom rozsahu. Záverom žiadal, aby odvolací súd rozhodol
v súlade s § 389 ods. 1 písm. b) CSP a rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

5. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý ho považoval v celom rozsahu za nedôvodné a napadnutý
rozsudok za vecne správny. Žalobca svoje odvolanie odôvodnil odvolacím dôvodom podľa ust. § 365
ods. 1 písm. d) CSP a to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Poukázal na to, že podľa § 356 písm. b) CSP odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie z
uvedeného dôvodu nie je prípustné, o čom boli strany sporu riadne poučené v poučení napadnutého
rozsudku. Nestotožnil sa s námietkou žalobcu, že v danom prípade neboli splnené všetky zákonné
podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie podľa ust. § 278 CSP. Zdôraznil, že obe sporové
strany boli opakovane a riadne poučené o možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, jednak
v písomnom "POUČENÍ o procesných právach a povinnostiach strán sporu" /ktoré bolo právnemu
zástupcovi žalovaného doručené dňa 15.05.2017/, ako aj v „Predvolaní na predbežné prejednanie sporu
zo dňa 12.06.2017“.

6. Bol toho názoru, že nesplnenie poučovanej povinnosti nie je možné oprieť o skutočnosť, že takéto
poučenie nevyplýva z obsahu zápisnice o predbežnom prejednaní sporu zo dňa 25.10.2017, ani zo
zvukového záznamu vyhotoveného z predmetného úkonu. Žalobca ako subjekt poskytujúci právne
služby musí dobre vedieť, že takéto poučenia sa nikdy zo strany súdu nevykonávajú na ústnych
pojednávaniach, resp. predbežných prejedaniach sporu, a to ani pri oznámení ďalšieho termínu
pojednávania, na ktoré sa osobitne už strany sporu písomne nepredvolávajú. Mal za to, že by to bolo
nielen nehospodárne, ale aj neúčelné a nelogické, keďže strany sporu boli už skôr v súlade so zákonom
poučené a museli mať o možnosti takéhoto procesného postupu dobrú vedomosť. Vzhľadom na uvedené
tak nemôže obstáť tvrdenie žalobcu, že o možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie nebol riadne
poučený a v nadväznosti na to, že neboli splnené zákonné podmienky pre takéto rozhodnutie. Pre
úplnosť vo všeobecnej rovine žalovaný poukázal na uznesenie ÚS SR zo dňa 16.01.2013, sp. zn. I. ÚS
25/2013 a uviedol, že rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia, ide o
následok procesnej pasivity strany sporu v civilnom sporovom konaní.

7. Žalovaný ďalej uviedol, že nie je možné opomenúť, že dôvodom neúčasti žalobcu, resp. aj jeho
právneho zástupcu na pojednávaní dňa 07.02.2018 bolo podľa tvrdenia právneho zástupcu nesprávne
poznačenie termínu pojednávania v diári. Poukázal na to, že jednou zo základných povinností advokáta
je okrem iného povinnosť postupovať v súlade so záujmami klienta a s odbornou starostlivosťou.
Pochybenie na strane advokáta a nedostavenie sa na pojednávanie v nariadenom termíne nie je možné
vyviniť spôsobom, akým sa žalobca týmto odvolaním pokúša.

8. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazuje na skutočnosti týkajúce sa merita veci, dôvodnosti/nedôvodnosti
uplatneného nároku, žalovaný to považoval za neprípustné s poukazom na ust. § 356 písm. b) CSP
a keďže tieto skutočnosti nemôžu byť v danom prípade predmetnom prieskumu v odvolacom konaní,
osobitne sa k nim nevyjadril, aj keď sa s argumentáciou žalobcu nestotožňuje. Na základe vyššie
uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil
a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

9. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý sa domnieval, že žalovaný vo svojom
vyjadrení nijakým spôsobom nespochybnil argumentáciu žalobcu prednesenú v odvolaní, a to v tom
smere, že žalobca je chránený proti následkom rozsudku pre zmeškanie vydanom na pojednávaní



jednak preukázaním dôvodu založenom na nesplnení podmienok podľa § 278 písm. a) a b) CSP a
jednak preukázaním existencie ospravedlniteľného dôvodu podľa § 281 ods. 1 CSP. Obdobne ako súd
prvej inštancie, aj žalovaný vychádza z premisy, že ustanovenie § 281 ods. 1 CSP je iba systematickým
nadviazaním na ustanovenie § 278 písm. b) CSP. O tomto, podľa názoru žalobcu nesprávnom
nepripustení existencie dvoch samostatných dôvodov pre zrušenie rozsudku pre zmeškanie, svedčí
najmä zhrnutie žalovaného v bode 5 jeho vyjadrenia. Opätovne poukázal na to, že zrušenie rozsudku
pre zmeškanie žiada postupom podľa § 281 ods. 1 CSP. Pokiaľ ide o žalovaným predložený výňatok
z osobitnej časti dôvodovej správy k CSP, týkajúci sa posúdenia otázky „ospravedlniteľného dôvodu“,
poukázal na to, že výpočet tam uvádzaných dôvodov je iba príkladný, pričom posúdenie tejto otázky
je výlučne v dispozícii súdu. Domnieval sa, že v tomto prípade nemožno v žiadnom prípade hovoriť o
pasivite žalobcu a s tým súvisiacej potrebe žalobcu procesné sankcionovať, nakoľko žalobca mal záujem
byť procesne aktívny, avšak mu v tom zabránili dôvody, ktoré mu neboli vopred známe a voči následkom
ktorých sa nemohol účinne brániť.

10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací § 34 CSP prejednal vec bez nariadenia pojednávania v
medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v
súlade s ustanovením § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského
súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania
žalobcu a vyjadreniami sporových strán, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné
vyhovieť.

11. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami
a dôkazmi, ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho
hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom
vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne
hodnotenie stavu veci.

12. Podľa § 278 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalovaného
rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak
a) sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní
na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku
pre zmeškanie a
b) žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

13. Podľa § 281 ods. 1, 2 CSP, ak žalobca z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci,
na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalobcu tento rozsudok uznesením
zruší a nariadi nové pojednávanie.
Návrh podľa odseku 1 môže žalobca podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel;
o tom žalobcu v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.

14. Podľa § 356 písm. b) CSP, odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov
odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.

15. Prípustnosť odvolania je daná len vtedy, ak neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozsudku
podľa § 278 CSP. Odvolací súd posúdil obsah odvolania žalobcu a zistil, že ako prvý z dôvodov uviedol
nesplnenie zákonných predpokladov na rozhodnutie vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalobcu na
pojednávaní podľa § 278 CSP. Odvolací súd sa zaoberal žalobcom namietaným postupom súdu prvej
inštancie, že rozhodol rozsudkom pre zmeškanie napriek tomu, že ani z obsahu zápisnice o predbežnom
prejednaní sporu zo dňa 25.10.2017, ani zo zvukového záznamu vyhotoveného z predmetného úkonu
nevyplýva, že by zo strany súdu bolo dané poučenie žalobcu v zmysle § 278 písm. a) CSP, a
teda, že žalobca bol preukázateľne poučený o následku nedostavenia sa na pojednávanie, vrátane
možnosti vydania kontumačného rozsudku. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalobcu o nesprávne
realizovanej poučovacej povinnosti konajúceho súdu, ktorú považoval žalobca za inú vadu konania,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje
na tú skutočnosť, že uznesením zo dňa 27.03.2017 konajúci súd vyzval žalobcu, aby v lehote 10
dní predložil súdu vo dvoch vyhotoveniach písomné vyjadrenie k odporu s tým, aby v písomnom
vyjadrení uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom na neskôr



predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. K výzve pripojil „Poučenie o
procesných právach a povinnostiach strán sporu“, ktoré bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené
dňa 18.04.2017. Žalobca sa k odporu písomne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 02.05.2017.
Konajúci súd predvolal právnych zástupcov sporových strán na predbežné prejednanie sporu na deň
25.10.2017. Zároveň ich poučil, že súd môže rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie. Predvolanie
spolu s poučeniami prevzal právny zástupca žalobcu dňa 28.06.2017. Zo zápisnice o predbežnom
prejednaní zo dňa 25.10.2017 odvolací súd zistil, že pojednávanie bolo odročené z dôvodu záujmu strán
o mimosúdnu dohodu na termín 07.02.2018 o 8,30 hod. s tým, že právni zástupcovia zobrali termín
pojednávania na vedomie bez písomného predvolania.

16. Nakoľko zástupca žalobcu vzal termín pojednávania konaného dňa 07.02.2018 na vedomie na
predbežnom prejednaní sporu a zástupkyňa žalovaného na pojednávaní navrhla rozhodnúť rozsudkom
pre zmeškanie, keďže sa žalobca nedostavil na pojednávanie, odvolací súd mal za preukázané splnenie
zákonnej podmienky podľa § 278 písm. a), b) CSP. Súd prvej inštancie tak postupoval správne, keď
po splnení všetkých podmienok v súlade s ustanovením § 278 CSP o žalobe rozhodol rozsudkom
pre zmeškanie. K námietke žalobcu, že žalobca musí byť takto poučený v každom predvolaní na
pojednávanie, a to bez ohľadu na formu, akou sa vykoná, odvolací súd uvádza, že ako je zrejmé
z rozhodovacej činnosti súdov, zasielajú sporovým stranám Poučenia o ich procesných právach a
povinnostiach písomnou formou obvykle spolu s predvolaním na predbežné prejednanie sporu a
pojednávanie, pričom po jeho riadnom doručení opakované poučenia následne spolu s ďalšími
písomnými úkonmi súdu, napr. predvolaniami na ďalšie pojednávania, prípadnými ďalšími výzvami
nezasielajú, ani nepoučujú sporové strany pri oznámení ďalšieho termínu pojednávania, na ktoré sa
osobitne už strany sporu písomne nepredvolávajú. V tejto súvislosti odvolací súd súhlasí s názorom
žalovaného, že aj žalobca, ktorý je subjekt poskytujúci právne služby, musel mať spolu so svojím
právnym zástupcom o možnosti takéhoto procesného postupu dobrú vedomosť, keďže strany sporu boli
už skôr v súlade so zákonom poučené. Vzhľadom na uvedené tak nemôže obstáť tvrdenie žalobcu, že
o možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie nebol riadne poučený a v nadväznosti na to, že neboli
splnené zákonné podmienky pre takéto rozhodnutie.

17. Odvolací súd k ďalšiemu odvolaciemu dôvodu uvedeného žalobcom v odvolaní týkajúceho sa merita
veci, že žaloba nie je dôvodná, dodáva, že nespĺňa náležitosti riadneho odvolania podľa § 356 písm. b)
v spojení s § 278 CSP, žalobca namieta len skutkové zistenia a v prípade, keby žalobca podal odvolanie
len z týchto dôvodov, odvolanie by bolo podľa § 386 písm. d) CSP odmietnuté.

18. Odvolací súd bol toho názoru, že v prejednávanej veci boli splnené podmienky pre vydanie rozsudku
pre zmeškanie podľa § 278 CSP. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí svoj postup riadne
odôvodnil a v súlade s ustanovením § 279 CSP, ktoré obsahuje náležitosti rozsudku pre zmeškanie
uviedol stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne
správny.

20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods.
1 CSP. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške
rozhodne súd prvej inštancie.

21. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

22. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:



Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).