Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 45Sa/19/2017 z 10. 10. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 10. októbra 2018, sp. zn. 45Sa/19/2017, ECLI:SK:KSTT:2018:2017200213.3 Krajský súd Trnava | 45Sa/19/2017 | ECLI:SK:KSTT:2018:2017200213.3 | 2018-10-10 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 203 ods. 1 SSP, SSP, § 119 SSP, § 120 SSP, § 178 ods. 1 SSP, § 203 ods. 2 SSP, § 2 ods. 1 SSP, § 2 ods. 2 SSP, § 199 ods. 1 písm. c) SSP, § 108 ods. 1 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fe33a1f3-e7b0-4e61-aa5a-46c9d7d090bb Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2017200213.3 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 45Sa/19/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200213
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Kadlicová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2017200213.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v konaní pred sudkyňou Mgr. Monikou Kadlicovou v právnej veci žalobcu: J.
K., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX, t. č. ÚVTOS, Veľký dvor č. 12, Želiezovce, právne
zastúpeného: JUDr. Eva Koleničová, advokátka, so sídlom Paulínska 20, 917 01 Trnava, proti žalovanej:
Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o žalobe v sociálnych veciach
na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.05.2017 , takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa
16.05.2017 z r u š u j e a vec jej vracia na ďalšie konanie.
II. Správny súd priznáva žalobcovi voči žalovanej právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia

1. Sociálna poisťovňa, ústredie na základe žiadosti žalobcu o priznanie invalidného dôchodku zo dňa
13.10.2016 rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.11.2016 podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení, príp.
„ZSP“) zamietla žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok. Podkladom pre vydanie rozhodnutia prvého
stupňa bol posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava zo
dňa 13.10.2016, podľa ktorého žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 ZSP, pretože pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu
bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 20%.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, na základe ktorého generálny riaditeľ
Sociálnej poisťovne, ako orgán príslušný na rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 ZSP, vydal podľa § 218
ods. 2 ZSP rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.05.2017, ktorým v celom rozsahu zamietol
odvolanie žalobcu vo veci zamietnutia žiadosti o invalidný dôchodok a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

3. Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu posúdený posudkovými lekármi
sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej dňa 13.02.2017 a dňa 23.02.2017. Pre
posudzovanie zdravotného stavu žalobcu boli zohľadnené lekárske nálezy: neurologické vyšetrenie
zo dňa 02.02.2016, prepúšťacia správa z neurologického oddelenia Nemocnice pre odsúdených
od 01.03.-15.03.2016, neurologické vyšetrenie zo dňa 26.05.2016, psychiatrické vyšetrenie zo dňa
08.06.2016, reumatologické vyšetrenie zo dňa 12.07.2016, neurologické vyšetrenie zo dňa 04.10.2016,
ORL vyšetrenie zo dňa 04.11.2016 a nález všeobecného lekára zo dňa 07.02.2017 a 09.02.2017.
V odvolacom konaní mala žalovaná na základe lekárskych správ za preukázané, že žalobca bol
hospitalizovaný na Neurologickom oddelení Nemocnice pre odsúdených v marci 2016. V rozhodnutí



žalovaná dôvodila opisom záverov lekárskeho posudku zo dňa 23.02.2017: „Hospitalizáciu pre žalobcom
udávané bolesti driekovo-krížovej chrbtice odporučil neurológ. Klinickým neurologickým vyšetrením a
CT vyšetrením driekovo-krížovej chrbtice nebol zistený závažný neurologický nález okrem pozitívnych
manévrov na agraváciu. CT vyšetrenie driekovo-krížovej chrbtice nezistilo žiadne patologické zmeny
na medzistavcových platničkách, ani útlak miechových koreňov a miechy, ani zúženie spinálneho
kanála.“ „V rámci diferenciálnej diagnostiky bol žalobca vyšetrený aj reumatológom bez zistenia
reumatologickej príčiny jeho ťažkostí. Bola vyšetrená aj krčná časť chrbtice, v neurologickom klinickom
náleze bez zistenia patológie. Krčné vyšetrenie dokumentuje normálny nález na oboch zvukovodoch
a bubienkoch, vyšetrenie sluchu pomocou subjektívnej metódy - audiometrie je pre simuláciu ťažkostí
žalobcom nehodnotiteľné. Zároveň psychiatrické vyšetrenie nezistilo psychiatrické ochorenie.“ Nakoľko
ochorenie chrbtice je rozhodujúcim zdravotným postihnutím, žalovaná podľa lekárskeho posudku
hodnotenie pre mierne funkčné postihnutie v dolnej hranici rozpätia pre žalobcu vyhodnotila ako veľmi
priaznivé. Žalobca bol posudkovými lekármi žalovanej podľa vyššie dokumentovaného posúdený ako
práceschopný. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej,
pobočky Trnava a zároveň posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej, ústredie so sídlom v Prešove
určili choroby podporného a pohybového aparátu, dorzopatiu, degeneratívne zmeny na chrbtici, s
miernym funkčným postihnutím podľa kapitoly XV, oddielu E, položky 3, písmena b) prílohy č. 4 k zákonu
o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 % (z rozpätia 20 %
- 30 %). V odvolacom konaní, po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobcu, podľa predložených
lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, ako aj vlastného vyšetrenia, posudkoví
lekári sociálneho poistenia žalovanej opätovne vyhodnotili zdravotný stav žalobcu a celkovú mieru jeho
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určili na 20 %.

II. Žaloba a jej dôvody

4. Proti rozhodnutiu žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.05.2017 podal žalobca včas žalobu zo
dňa 10.07.2017, ktorú doplnil viacerými podaniami (zo dňa 28.07.2017, podanie doručené tunajšiemu
súdu dňa 25.08.2017, replikou zo dňa 13.11.2017, podaním dopytu zo dňa 08.01.2018, podanie zo
dňa 07.05.2018 a 17.09.2018, vyjadrenie vo veci zo dňa 03.10.2018, podané právnou zástupkyňou
žalobcu, ktorá bola určená Centrom právnej pomoci na základe jeho rozhodnutia č. KaBA 18793/2018,
ČRZ:111533/2018 zo dňa 14.08.2018 o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci žalobcovi v tomto
konaní).

5. K žalobe priložil žalobca list posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej, pobočky Trnava
zo dňa 24. novembra 2016, oznámenie od Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa
14. septembra 2016, žiadosť Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 2. septembra 2016, rozhodnutie
žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22. novembra 2016, list ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou zo
dňa 10. mája 2016, výpis zo zdravotnej dokumentácie ÚVTOS zo dňa 22. novembra 2016, ortopedické
vyšetrenie zo dňa 6. marca 2017, CT vyšetrenie zo dňa 7. marca 2016, neurologické vyšetrenia zo dňa
2. februára 2016, zo dňa 4. októbra 2016, zo dňa 30. júna 2016 a zo dňa 26. mája 2016 a rádiologické
vyšetrenia zo dňa 12. júla 2016 a zo dňa 23. marca 2015.

6. Správny súd posúdil žalobu žalobcu ako fyzickej osoby v sociálnych veciach neformálne, pričom
podstatnými žalobnými bodmi žalobca namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
žalovanej a nesprávne vyhodnotenie skutočného stavu veci vo vzťahu k zdravotnému stavu žalobcu
podľa predložených lekárskych správ. Žalobca navrhol, aby mu bol priznaný invalidný dôchodok od
10.09.2015.

7. Žalobca poukázal na to, že v lekárskom posudku žalovanej zo dňa 13.10.2016 je uvedené ochorenie
Dorzalgia M51. Podľa zákona o sociálnom poistení, kapitoly XIII. spadá táto diagnóza pod ochorenia
M50-M54, kedy ide o „Chorobu a stav, ktoré vyžadujú osobitnú starostlivosť a vylučujú schopnosť
sústavne sa pripravovať na povolanie a vykonávať zárobkovú činnosť“. Napriek tomu, že žalovaná
uznala ochorenie podľa kapitoly XV.E.3.b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kde je rozmedzie
MPSZČ od 20-35%, tak bez bližšieho zdôvodnenia priznala žalobcovi len spodnú hranicu MPSZČ,
pričom žalobca je toho názoru, že jeho miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je
minimálne 35% v rámci tejto diagnostiky. Podľa žalovaného v lekárskom posudku žalovanej zo dňa
13.10.2016 nie je uvedené, že v období od 01.03.2016 do 15.3.2016 bol žalobca hospitalizovaný a
bolo mu diagnostikované ochorenie G 54.4, ide teda o Poruchy nervov, nervových koreňov a nervových



spletí. Podľa zákona o sociálnom poistení kapitoly VI. Ide o „Chorobu a stav, ktoré vyžadujú osobitnú
starostlivosť a vylučujú schopnosť sústavne sa pripravovať na povolanie a vykonávať zárobkovú
činnosť“. V súvislosti s nesprávnym vyhodnotením zdravotného stavu žalobcu tento v neposlednom
rade poukázal na zrejmý nedostatok posudku žalovanej, že nevychádzala z kompletného popisu CT
vyšetrenia žalobcu zo dňa 07.03.2016 s diagnózou G54.4 a tiež sa nezaoberala diagnózou M54.5,
keďže z neurologického vyšetrenia zo dňa 30.06.2016 je zrejmé, že žalobcovi bolo diagnostikované
aj ochorenie M54.5.

8. Ďalej žalobca namietal, že z predloženého posudku je zrejmé, že neboli zohľadnené aj iné vedľajšie
diagnózy ako Lumbalgia, Dyspepsia, LS L3-S1. Tieto vedľajšie diagnózy vyplývajú z prepúšťacej správy
zo dňa 15.03.2016, pričom z predložených lekárskych správ je tiež zrejmé, že žalobca trpí nespavosťou
a je na ňu liečený. Vo vzťahu k ďalším diagnostikovaným ochoreniam žalobca namietal, že žalovaná v
odôvodnení rozhodnutia neuviedla, z akého dôvodu neboli vedľajšie diagnózy posudzované, resp. prečo
nebola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená o 10% v dôsledku vedľajších
diagnóz.

9. Podľa názoru žalobcu sa lekársky posudok žalovanej podrobnejšie nezaoberá tým, na základe
akých pohnútok určil posudkový lekár žalobcovi spodnú miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť, t. j. len 20%. Zároveň pri posudzovaní miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
nebolo brané do úvahy, že žalobca je murár, a teda základom jeho obživy je ťažká a namáhavá fyzická
práca, ktorá zaťažuje najmä, no nielen, chrbticu.

10. Žalobné body žalobca dôvodil poukazom na nesporné závery judikatúry Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, v zmysle ktorých je posudkový lekár sociálneho poistenia povinný stanovenie
miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri zaradení zdravotného postihnutia do určitej
položky, v ktorej je stanovené rozpätie, podrobne odôvodniť, čo sa v predmetnej veci nestalo a
nedostatočne sa posudkoví lekári vyporiadali aj s ostatnými zdravotnými postihnutiami navrhovateľa
podľa § 71 ods. 8 ZSP. Z odôvodnenia rozhodnutia je nesporné, že posudok je súčasťou odôvodnenia
rozhodnutia, a ak tento posudok je vypracovaný nedôsledne a nepresvedčivo, táto chyba robí
nedostatočne odôvodneným aj rozhodnutie žalovanej, pretože Zákon o sociálnom poistení žalovanej
ukladá, že v odôvodnení rozhodnutia je povinná uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,
akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe
rozhodovala (§ 209 ods. 4 ZSP). Zo spisu vyplýva, že žalobca vykonával manuálnu prácu ako murár, a
teda z ustanovenia § 71 ods. 4 ZSP vyplýva, že aj vykonávanie tej ktorej práce má vplyv na stanovenie
miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Z dôvodu, že posudok bol nedostatočne a
nepresvedčivo odôvodnený, žalobca navrhol, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie žalovanej zrušil a
vrátil jej vec na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

III. Vyjadrenia žalovanej a žalobcu
11. Žalovaná v písomnom vyjadrení navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

12. Zopakovala priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia s poukazom
na závery lekárskych posudkov vypracovaných posudkovými lekármi pobočky žalovanej a pre účely
odvolacieho konania.

13. Žalovaná uviedla, že skutkový stav žalobcu bol objektívne zistený, neboli zistené diskrepancie
medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkových lekárov sociálneho poistenia žalovanej.
Po opakovanom posúdení zdravotného stavu žalobcu posudkoví lekári sociálneho poistenia žalovanej
nezistili takú zmenu v zdravotnom stave, ktorá by odôvodňovala zmenu pôvodného posudku.

14. K odbornému lekárskemu nálezu - ortopedické vyšetrenie zo dňa 06.03.2017, ktoré nemali
posudkoví lekári k dispozícii pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu v dňoch 13.02.2017 a
23.02.2017 a ktoré žalobca predložil pri podaní správnej žaloby až po vydaní preskúmavaného
rozhodnutia, žalovaná uviedla, že zhoršenie zdravotného stavu môže žalobca riešiť opakovaným
podaním žiadosti o invalidný dôchodok. V tejto súvislosti žalovaná dôvodila, že posudkový lekár
sociálneho poistenia žalovanej posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 23.02.2017 na základe vtedy
dostupných lekárskych nálezov.



15. V replike na vyjadrenie žalovanej žalobca zotrval na dôvodoch žaloby, ako aj na žalobnom návrhu,
aby mu bol priznaný invalidný dôchodok od 10.09.2015.

16. Žalovaná duplikou na vyjadrenie žalobcu v lehote stanovenej správnym súdom nereagovala.
IV. Relevantná právna úprava

17. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

19. Podľa § 108 ods. 1 SSP, ak predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie,
predvolá naň účastníkov konania, ich zástupcov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná. Ak je
účastník konania zastúpený zástupcom na celé konanie, predvolanie sa doručuje iba tomuto zástupcovi.
Účastníka konania správny súd predvolá, ak je potrebné, aby ho vyslúchol, alebo ak je jeho osobná
prítomnosť nevyhnutná.

20. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,
ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

21. Podľa § 120 písm. a) až c) SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom
verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo
veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192.

22. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

23. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

24. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.

25. Podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo
doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.

26. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.

27. Podľa § 71 ods. 1 ZSP poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

28. Podľa § 71 ods. 2 ZSP dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie
ako jeden rok.

29. Podľa § 71 ods. 3 ZSP pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním
telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej
osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné
postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

30. Podľa § 71 ods. 4 ZSP pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe



a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

31. Podľa § 71 ods. 5 ZSP miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe
č. 4.

32. Podľa § 71 ods. 6 ZSP miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa
určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

33. Podľa § 71 ods. 7 ZSP jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť sa nesčítavajú.

34. Podľa § 71 ods. 8 ZSP mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa
odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z
predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti
rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

35. Podľa § 71 ods. 10 ZSP dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne,
ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť.

36. Podľa § 184 ods. 5 ZSP žiadosť o priznanie dávky sa podáva na tlačive určenom Sociálnou
poisťovňou. Fyzická osoba uvedená v odseku 1 je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na
nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou. Písomné oznámenie
o zaradení poistenca do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa považuje za žiadosť o dávku v
nezamestnanosti.

37. Podľa § 209 ods. 1 ZSP rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne,
ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané
náležitosti.

38. Podľa § 209 ods. 4 ZSP v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie,
ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a
pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

39. Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, ktorá upravuje percentuálnu mieru poklesu
zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov, kapitoly XV - choroby
podporného a pohybového aparátu, oddielu E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia,
položky 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, je miera poklesu zárobkovej
činnosti podľa písmena b) - mierne funkčné postihnutie, prejavy nervového a svalového dráždenia (napr.
syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny ...), slabosť svalového korzetu,
obmedzenie pohybu v postihnutom úseku stanovená v rozmedzí od 20 % do 35 %.

40. Podľa prílohy č. 2 k zákonu o sociálnom poistení - Choroby a stavy, ktoré si vyžadujú osobitnú
starostlivosť, XIII. kapitola - Choroby svalovej sústavy a kostrovej sústavy a spojivového tkaniva
(M00 - M99; M50 - M54 Dorzopatie) Závažnosť zdravotného postihnutia sa posudzuje na základe
komplexného odborného neurologického, reumatologického alebo ortopedického funkčného vyšetrenia.
Posudzujú sa ťažké formy postihnutia s nepriaznivým vplyvom na psychický vývoj a somatický vývoj,
komplikácie zo strany orgánov alebo systémov (nervy, nervové spleti, srdce, pľúca - ich funkcie), či ide
o jednostranné alebo viacnásobné postihnutie, či postihnutie podstatne obmedzuje hybnosť končatín,



funkciu, pohyblivosť, sebestačnosť a samoobsluhu, či vyžaduje ortopedickú korekciu podporným
aparátom alebo operáciu. Osobitná starostlivosť - Zdravotný stav vyžaduje osobitnú starostlivosť
pri aplikácii liekov, kontrolu a aplikáciu korekčného aparátu, sprevádzanie do špecializovaných
zdravotníckych zariadení, pravidelnú rehabilitáciu a individuálnu liečebnú telesnú výchovu, pomoc pri
dennej hygiene a toalete. Choroba a stav, ktoré vyžadujú osobitnú starostlivosť a vylučujú schopnosť
sústavne sa pripravovať na povolanie a vykonávať zárobkovú činnosť. Výnimočne choroby svalovej a
kostrovej sústavy a spojivového tkaniva s trvalým pripútaním na lôžko.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

41. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý
predchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135
ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach (§
134 ods. 2 písm. d/ SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP), na prejednanie veci nariadil podľa § 107 ods. 1 písm.
a) SSP pojednávanie, ktorého sa zúčastnili účastníci konania (§ 108 ods. 1 veta tretia SSP a contrario)
a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.

42. Na pojednávaní procesné strany vo vzťahu k žalobným námietkam zhodne zotrvali na tvrdeniach
prezentovaných vo svojich písomných podaniach adresovaných správnemu súdu.

43. K dopytu žalobcu, tlmočeného jeho právnou zástupkyňou na pojednávaní, ohľadom dôvodu, pre
ktorý správny súd nedal pokyn na eskortovanie žalobcu z ústavu na výkon trestu odňatia slobody za
účelom zabezpečenia jeho účasti na pojednávaní, správny súd s poukazom na ustanovenia § 108 ods.
1 SSP v spojení s § 119 SSP uvádza, že vzhľadom na viazanosť správneho súdu skutkovým stavom
zisteným orgánom verejnej správy a s ohľadom na zabezpečenie hospodárnosti konania, osobná
účasť žalobcu na pojednávaní nebola potrebná. Správnemu súdu pre účely preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovanej postačoval obsah administratívneho spisu, pričom prítomnosť právnej zástupkyne
žalobcu dostatočne zabezpečovala ochranu, ako procesných práv žalobcu, tak aj ochranu žalobou
uplatnených práv a oprávnených záujmov žalobcu. Z uvedených dôvodov jeho osobná prítomnosť na
pojednávaní nebola nevyhnutá a zároveň nebolo potrebné žalobcu pred správnym súdom vyslúchnuť.

44. V prejednávanom prípade ide o žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach, preto správny súd posúdil
jej obsah neformálne (§ 202 ods. 2 SSP).

45. Námietku žalobcu, ktorou poukázal na nevysporiadanie sa v napadnutom rozhodnutí s diagnózou
uvedenou v lekárskom posudku zo dňa 13.10.2016 ako dorzalgia (M51), ktorá podľa kapitoly XIII.
spadá pod ochorenia M50-M54, kedy ide o „Chorobu a stav, ktoré vyžadujú osobitnú starostlivosť a
vylučujú schopnosť sústavne sa pripravovať na povolanie a vykonávať zárobkovú činnosť“, správny súd
hodnotí ako nedôvodnú. Dorzalgia je všeobecné medicínske pomenovanie pre choroby chrbta, pričom
klasifikácia chorôb diagnózu M51 podraďuje pod iné poruchy medzistavcových platničiek. Ako účelový
a vytrhnutý z kontextu zákonnej úpravy sa javí žalobcov poukaz na diagnózu M51 v spojení s XIII.
kapitolou ZSP, bez uvedenia prílohy zákona o sociálnom poistení a v spojení s vyššie uvedeným popisom
choroby, pretože ide o citáciu popisu z prílohy č. 2 k zákonu o sociálnom poistení - Choroby a stavy,
ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť, XIII. kapitola - Choroby svalovej sústavy a kostrovej sústavy a
spojivového tkaniva (M00 - M99; M50 - M54 Dorzopatie), pri ktorých sa pre účely zatriedenia do uvedenej
prílohy posudzujú ťažké formy zdravotného postihnutia, avšak z obsahu lekárskych nálezov z odborných
vyšetrení žalobcu, predložených k posúdeniu jeho zdravotného stavu posudkovými lekármi žalovanej,
ťažká forma zdravotného postihnutia žalobcu nevplýva.

46. Odhliadnuc od vyššie uvedeného vyhodnotenia žalobnej námietky správnym súdom, z obsahu
preskúmavaného rozhodnutia správny súd zistil, že rozhodnutie žalovanej nie je dostatočne a
zrozumiteľne odôvodnené, predovšetkým vo vzťahu k určeniu celkovej miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu a vo vzťahu k vylúčeniu možnosti jej zvýšenia podľa § 71 ods.
8 ZSP.

47. Rozhodnutie žalovanej, s výnimkou vymenovania žalobcom predložených lekárskych správ, opisu
záveru posudkového lekára žalovanej obsiahnutého v odbornom lekárskom posudku zo dňa 23.02.2017



a konštatovania určujúceho ochorenia - degeneratívne zmeny na chrbtici s miernym funkčným
postihnutím podľa kapitoly XV a príslušnej položky prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, nespĺňa
náležitosti a požiadavky ustanovenia § 209 ods. 4 SZP, ktoré zákon kladie na obsah odôvodnenia
rozhodnutia orgánu sociálneho zabezpečenia. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca vo
svojich početných podaniach, ako aj v odvolaní proti správnemu rozhodnutiu prvého stupňa, opakovane
poukazoval na diagnózu G54.4 - Poškodenie bedrových a krížových nervových koreňov, nezatriedené
inde, uvedenú v prepúšťacej správe z hospitalizácie žalobcu v Nemocnici pre obvinených a odsúdených
a ÚVTOS Trenčín v dňoch 01.03.2016 až 15.03.2016 (ďalej len „prepúšťacia správa“), pričom namietal,
že túto diagnózu posudkoví lekári žalovanej nebrali do úvahy pri určení miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť žalobcom. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že preskúmavané
rozhodnutie neposkytuje dostatočne zrozumiteľné a presvedčivé zdôvodnenie určenia celkovej miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu na 20 %, a to nielen pre laickú verejnosť.
Napriek tomu, že z obsahu anamnézy podľa odosielajúceho spádového lekára, ako aj podľa popisu
prítomného stavu, uvádzaných v prepúšťacej správe, je konštatované, že nemožno vylúčiť agraváciu a
že sú prítomné pozitívne manévre na agraváciu (význam slova „agravácia“ podľa Slovníka slovenského
jazyka je : 1. priťaženie, zhoršenie, 2. predstieranie, že choroba je ťažšia ako v skutočnosti), v
kontexte s objektívnymi závermi CT vyšetrenia, podľa ktorého v zachytenej časti LS chrbtice bol
konštatovaný nález bez evidentných známok herniácie ID, miešne korene voľné a spinálny kanál
nezúžený, vyhodnotenie stupňa závažnosti konštatovanej diagnózy G54.4 v zmysle, či ide o ťažkú alebo
inú formu zdravotného postihnutia, žalovaná zrozumiteľným spôsobom nevysvetlila a žalobcovi nedala
presvedčivú odpoveď čo do dôvodov, pre ktoré uvedenú diagnózu ohodnotila dvadsiatimi percentami
miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Preskúmavané rozhodnutie neosvetľuje dôvody
stupňa závažnosti konštatovanej diagnózy v nadväznosti na jej zatriedenie pod príslušnú položku
prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení. Rozhodnutie žalovanej sa taktiež nezaoberá otázkou
ďalšieho pracovného zaradenia žalobcu vo vzťahu k jeho dosiahnutej pracovnej kvalifikácii a s
prihliadnutím na poskytnuté poučenia o škole chrbta, individuálnu rehabilitáciu a predpísané analgetiká
s predpokladaným očakávaním efektu poskytnutej liečby a zmien zdravotného stavu žalobcu.

48. Rovnako preskúmavané rozhodnutie v súlade s logickým očakávaním neuvádza dôvody, pre
ktoré nebolo možné zvýšiť podľa § 71 ods. 8 ZSP mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť (najviac o 10%), určenú v nadväznosti na rozhodujúce ochorenie žalobcu, t. j. rozhodnutie
žalovanej nedáva odpoveď na otázku, či závažnosť ostatných zdravotných postihnutí žalobcu v
zmysle predložených odborných lekárskych nálezov ovplyvňuje posudzovanú mieru poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na ďalšie konštatovanie
odborného lekára o simulácii zdravotných ťažkostí žalobcom pri vyšetrení sluchu, ktoré v kontexte s
ostatnými závermi odborných lekárskych nálezov, bolo potrebné v preskúmavanom rozhodnutí zohľadniť
a logickou úvahou presvedčivo a pre laickú verejnosť zrozumiteľne odôvodniť záverečné určenie miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v spojení s celkovým vyhodnotením zdravotného stavu
žalobcu.

49. Vzhľadom na vyššie uvádzané nedostatky odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia správny súd
konštatuje, že rozhodnutie žalovanej postráda riadne odôvodnenie podľa § 209 ods. 4 SZP, pretože
vo vzťahu k vyššie uvádzaným skutočnostiam neobsahuje vysvetlenie, akými úvahami bola žalovaná
(v odbornom lekárskom posudku) vedená pri hodnotení dôkazov - odborných lekárskych nálezov
predložených k posúdeniu invalidity žalobcu a ako použila správnu úvahu pri aplikácii relevantných
právnych predpisov, sledujúc účel poskytovania predmetnej dôchodkovej dávky podľa zákona o
sociálnom poistení.

50. Preto správny súd preskúmavané rozhodnutie žalovanej z dôvodov podľa § 191 ods.1 písm. d) SSP
pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie v naznačenom smere.

51. Podľa § 191 ods. 6 vety prvej SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom
rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

52. Právo na plnú náhradu trov konania správny súd priznal úspešnému žalobcovi podľa § 167 ods.1
SSP, pričom o ich výške bude v zmysle ustanovenia § 175 ods. 2 citovaného zákona rozhodnuté po
právoplatnosti tohto rozsudku.



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho
doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§
443 ods. 5 SSP).
Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2, ak
bolo rozhodnuté v ich neprospech, a generálny prokurátor za podmienok ustanovených v § 47 ods. 2.
(§ 442 ods. 1 SSP)
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. (§ 445 ods. 2 SSP)
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom. (§ 440 ods. 2 SSP)
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).