Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 1CoE/462/2012 z 25. 3. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 25. marca 2013, sp. zn. 1CoE/462/2012, ECLI:SK:KSBB:2013:6710214087.1 Krajský súd Banská Bystrica | 1CoE/462/2012 | ECLI:SK:KSBB:2013:6710214087.1 | 2013-03-25 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 44 ods. 2 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a0a9d573-e51f-4d5d-953a-a518ac649a49 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6710214087.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/462/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6710214087
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6710214087.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: H. V., W.. XX.XX.XXXX, F. J. J. XXXX/XX, XXX XX A.,
vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60,
Bratislava, pod sp. zn. EX 10533/10, na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške XXX,XX eura
s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 25Er/718/2010-9 zo dňa
20. marca 2012, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 25Er/718/2010-9 zo dňa 20. marca 2012 z r u š u j e a
vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Zvolen (ďalej aj „exekučný súd“) zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým
je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761, zo dňa 20.01.2010 sp.
zn. SR 21483/09 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). V odôvodnení rozhodnutia exekučný súd uviedol,
že rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť na zaplatenie sumy v celkovej
výške XXX,XX eura spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy XXX,XX eura od
XX.XX.XXXX do zaplatenia, zákonného úroku z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy XXX,XX
eura od XX.XX.XXXX do zaplatenia a trov rozhodcovského konania. Zmluvu o D. G. medzi I. a T.
XX.XX.XXXX súd považoval jednoznačne za A. L.. Súd s poukazom na slovenskú právnu úpravu
(zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), zákon č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, Občiansky zákonník) a právo Európskeho spoločenstva, resp.
Európskej únie, uviedol, že posúdil charakter rozhodcovskej doložky aj charakter plnenia priznaného
rozhodcovským rozsudkom. V nadväznosti na uvedené konštatoval nasledovné. 1/ Podľa názoru súdu
je plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom nezákonné, nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi.
Exekučný súd už samotnú dohodu o vyplnení zmenky považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve. Je totiž len na veriteľovi, akú zmenkovú sumu do zmenky vyplní, čo predstavuje
jednoznačne zvýhodnenie veriteľa na úkor dlžníka. 2/ Odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov v
sume 289,45 eura (pri poskytnutej istine XXX,XX eura) podľa názoru súdu podstatne prevyšuje odplatu
obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery a je preto v rozpore s § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka. Exekučným titulom priznané plnenie je v tejto časti v rozpore so zákonom 3/ Nakoniec súd
uviedol, že nie je zrejmé, z čoho pozostáva zmenková suma (XXX,XX eura) a podľa čoho má povinný
zaplatiť zmenkový úrok 0,25% denne zo zmenkovej sumy, čo predstavuje 91,95% ročne. Na základe
uvedeného súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia podľa § 44 ods. 2 zákona
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Exekučný poriadok“).



Proti napadnutému rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, v ktorom namietal, že
rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.
2 písm. f/ O.s.p.). Exekučný súd v danej veci podľa názoru oprávneného prekročil rámec svojej
preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok (§ 44 ods. 2) a zákon o rozhodcovskom
konaní (§ 45). Preskúmavaním materiálnej stránky exekučného titulu zisťuje exekučný súd, či sú
splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi),
naplnenie podmienok pre zastavenie exekúcie však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného
titulu (nemôže vyplývať z vady konania). Podľa názoru odvolateľa postupom súdu v danej veci
došlo k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov, čo je v rozpore
s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. V ďalšom odvolateľ namietol nedostatočné
odôvodnenie rozhodnutia. Konštatoval, že súd sa v rozhodnutí vôbec nezaoberal splnením podmienok
pre vznik spotrebiteľského vzťahu, t.j. existenciou spotrebiteľa a dodávateľa. Súd v tomto zmysle
nevykonával dokazovanie, rozhodnutie je tak založené na konštatovaní, ktoré nie je možné preskúmať
pre nedostatok dôvodov v odvolacom konaní. Na uvedený prípad nie je možno podľa názoru odvolateľa
aplikovať § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, súd musí mať pri posúdení vzťahu ako spotrebiteľského
napevno ustálené, že fyzická osoba, ktorá uzatvára zmluvu na predtlačenom formulári je v skutočnosti
spotrebiteľom. V závere odvolateľ uviedol, že postup súdu, ktorý zjednodušene zrušil celé rozhodnutie
rozhodcovského súdu je v rozpore so zásadou civilného práva, a to zásadou pacta sunt servanda. Súd
mohol a mal posudzovať to, do akej miery a akej časti je exekučný titul podľa jeho názoru súladný so
zákonom a v tomto smere aj vykonávať dokazovanie. Odvolateľ má pri tom za to, že nie každý rozpor so
zákonom automaticky vedie k neplatnosti celého právneho vzťahu, v civilnom práve sa uplatňuje princíp
tzv. delenej neplatnosti podľa ust. § 41 Občianskeho zákonníka. Súd takto nepostupoval a zjednodušene
konštatoval rozpor exekučného titulu so zákonom.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa § 212 ods. 1
O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté rozhodnutie
prvostupňového súdu podľa § 221 ods. 1 písm h/ a ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súdny exekútor požiadal o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie na základe rozsudku rozhodcovského súdu, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť
oprávnenému sumu XXX,XX eura spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy
XXX,XX eura od XX.XX.XXXX do zaplatenia, zákonný úrok z omeškania vo výške 6% ročne zo
sumy XXX,XX eura od XX.XX.XXXX do zaplatenia a trovy rozhodcovského konania. Túto povinnosť
uložil rozhodcovský súd povinnému na základe zmluvy o úvere zabezpečenom neúplnou zmenkou
(blankozmenkou), pričom rozhodcovský súd prijal záver, že medzi oprávneným a povinným vznikol
zmenkový záväzkový vzťah na základe „zmenky“ vyplnenej v súlade s dohodou o vyplnení zmenky.

Prvostupňový súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia v celom rozsahu s
odôvodnením, že exekučným titulom priznané plnenie je v rozpore so zákonom, teda je právom
nedovolené a je aj v rozpore s dobrými mravmi, pričom súd poukázal na ust. § 45 ods. 1 písm. b/ a c/
a ust. § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní.

Podľa § 45 ods. 1 písm. b/ a c/ zákona o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak
rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ cit. zákona alebo zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že právny vzťah medzi povinným a oprávneným založený
zmluvou o úvere je s prihliadnutím na predmet zmluvného vzťahu a postavenie účastníkov tohto vzťahu
nepochybne vzťahom spotrebiteľským. Pokiaľ odvolateľ namietol, že súd v tomto smere nevykonával
dokazovanie, odvolací súd poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16. januára 2013,
sp.zn. 6 M Cdo 9/2012, v ktorom súd konštatoval, že v štádiu exekučného konania, pri ktorom súd



skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo
exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom, sa vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie
exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu exekučný súd nevykonáva dokazovanie, postačujúce
je totiž, ak sú skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho
založených listín.

Pretože zmluvný vzťah medzi povinným a oprávneným je možné považovať za vzťah spotrebiteľský,
je potrebné podriadiť ho právnemu režimu noriem upravujúcich problematiku spotrebiteľských zmlúv
a spotrebiteľských vzťahov, vrátane hodnotenia, či napr. zmluvne dohodnutá rozhodcovská doložka
nepredstavuje neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka.
Až v prípade, že rozhodcovský súd konal a rozhodoval na základe platnej rozhodcovskej doložky,
môže súd skúmať, či rozhodcovský rozsudok nemá nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ zákona
o rozhodcovskom konaní alebo nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom podľa § 45 ods. 1 písm. c/
zákona o rozhodcovskom konaní.

V zmysle § 45 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní, ak súd dospeje k záveru, že plnenie,
na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom, exekučné konanie zastaví, a to aj bez návrhu (§ 45 ods. 2 cit. zákona). V tejto súvislosti
však odvolací súd uvádza, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nijako nevyplýva, že by napr.
istina poskytnutého úveru napĺňala znaky plnenia objektívne nemožného, právom nedovoleného alebo
plnenia v rozpore s dobrými mravmi (za plnenie v rozpore so zákonom súd považoval dojednanú odplatu
za poskytnutie peňažných prostriedkov). Je teda dôvodná námietka odvolateľa, že súd neposudzoval,
do akej miery a akej časti je exekučný titul súladný so zákonom a zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie - vymoženie istiny a príslušenstva, ako celok.

Ďalej v súvislosti s tým, že nároky priznané rozhodcovským rozsudkom boli založené blankozmenkou
odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že nakoľko v posudzovanej veci je vzťah medzi oprávneným a
povinným vzťahom spotrebiteľským, prvostupňový súd v ďalšom konaní prihliadne aj na ust. § 4 ods.
6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy o úvere medzi povinným a oprávneným.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.