{"guid": "07680370-bdc9-4d2f-b5ce-d3b62a801451:cedc7470-ddce-4af2-b5b8-13da200ead92", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7516212877.1", "spisova_znacka": "7Co/51/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7Co/51/2017 z 26. 3. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 26. marca 2018, sp. zn. 7Co/51/2017, ECLI:SK:KSKE:2018:7516212877.1", "identifikacne_cislo": "7516212877", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Gabriela Šimonová", "sudca_id": 479, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-gabriela-simonova-479", "datum_vydania": "2018-03-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Rozvod"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-378.odsek-1", "nazov": "§ 378 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-378.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-378"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-378"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cedc7470-ddce-4af2-b5b8-13da200ead92", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7516212877.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2018:7516212877.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2018:7516212877.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Co/51/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7516212877
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7516212877.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov
senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľky Bc. X. X. nar.
XX.XX.XXXX bývajúcej v R. na ul. R. č. X a manžela navrhovateľky F. A.Z. nar. X.X.XXXX bývajúceho
v R. na ul. R. č. X v konaní o rozvod manželstva o odvolaní manžela navrhovateľky proti rozsudku
Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 7.6.2017 č.k. 19P/261/2016-34 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľky  s jej manželom.
Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie manžel navrhovateľky s
návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrh na rozvod manželstva zamietne.
Vyslovil názor, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, ktoré by dokázali, že bol dobrým otcom a manželom. Manželku má stále rád a myslí si, že
napriek tomu, že nežijú v spoločnej domácnosti by sa mali pokúsiť zachrániť manželstvo.

3. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok. Nesúhlasí s odvolaním,
pretože manžel navrhovateľky v konaní pred prvostupňovým súdom nenavrhol vykonanie žiadnych
dôkazov. Uviedla, že predmetom konania nie je otázka úpravy výkonu rodičovských práv a povinností
pretože ich deti sú už plnoleté. Poukázala na § 23 ods. 1, § 2 , § 18, § 19 Zákona o rodine a konštatovala,
že manžel navrhovateľky sám na pojednávaní potvrdil dôvody rozvodu, s rozvodom súhlasil, preto má
dôvod na podozrenie, že dôvodom odvolania je skutočnosť, že manžel navrhovateľky býva sám na
adrese ich spoločného bydliska, pričom ide o rodinný dom, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve a on
podmieňuje vysťahovanie sa z domu finančnou kompenzáciou z jej strany a takýmto spôsobom jej chce
brániť v budovaní nového vzťahu s partnerom, s ktorým si plánuje založiť rodinu. Zdôraznila, že manžel
navrhovateľky o obnovenie spolužitia v skutočnosti nemá záujem, ona k manželovi navrhovateľky má
negatívny vzťah, pretože žije v stabilnom zväzku s iným partnerom, ktorý má záujem budovať a vylúčila
akúkoľvek možnosť obnovenia spolužitia. Manžel navrhovateľky si je vedomý jej vážneho vzťahu s jej
novým partnerom, keďže podpísal aj písomné vyhlásenie o tom, že sa vzdáva nároku  ešte ako manžel
na dieťa, ktoré by sa jej narodilo s novým partnerom. Skutočný záujem nemá na obnovení vzťahu ani
manžel navrhovateľky, pretože s ňou nekomunikuje ani ohľadne detí, nedvíha jej telefóny, SMS správy
píše vo vulgárnom duchu.  V júni 2017 riešila trestné oznámenie manžela navrhovateľky, že na rodinnom
dome, kde on žije a ktorý patrí jej, bolo rozbité okno na vchodových dverách. Konštatovala, že manžel



navrhovateľky po celú dobu, čo žije sám, neplatil žiadne náklady spojené s užívaním domu ani poplatky
za plyn, elektriku, vodu, pretože tieto hradila výlučne ona. Konštatovala, že manžel navrhovateľky
žije dlhodobo v partnerskom zväzku, ktorý je tiež vážny a podľa verejne dostupných informácií svoju
partnerku zoznámil  aj so svojimi rodičmi a má záujem ju zoznámiť aj s deťmi, čo pred dcérou potvrdil a
ako dôkaz pripája čestné prehlásenie dcéry a fotokópie listinných dôkazov potvrdzujúcich vzťah manžela
navrhovateľky s jeho terajšou partnerkou, s ktorou trávia voľný čas, zapojil ju do svojich rodinných
vzťahov, a preto je vylúčené, aby uvažoval o skutočnom obnovení spolužitia s ňou. Zdôraznila, že s
manželom navrhovateľky nežijú v spoločnej domácnosti viac ako 5 rokov, ide o čas, keď došlo medzi
nimi k definitívnemu rozchodu a počas celej doby nebol zo strany manžela navrhovateľky vykonaný
žiaden úkon k reálnemu obnoveniu spolužitia, preto je minimálne nepravdepodobné, aby sa o to pokúsil
v tomto štádiu. Ukončeniu spolužitia predchádzalo päťročné obdobie, keď s ňou manžel navrhovateľky
nežil v spoločnej domácnosti, nakoľko žil so synom L. v Čechách, kedy bol syn zaradený do tréningového
hokejového programu. K vyjadreniu pripojila výpis z katastra nehnuteľností zo dňa 30.8.2017, obec
R., z ktorého vyplýva, že výlučnou vlastníčkou domu a pozemkov - zastavaných plôch a nádvorí je
navrhovateľka.

4. Manžel navrhovateľky vo vyjadrení k jej vyjadreniu poukázal na to, že nehnuteľnosť na R. ulici
je vlastníctvom navrhovateľky, pretože  kúpil túto nehnuteľnosť pre navrhovateľku výlučne za svoje
finančné prostriedky a chýbajúce mu zapožičali jeho rodičia. Štyri roky platil hypotekárne splátky
v celkovej sume 30.000,- € výlučne zo svojich finančných prostriedkov. Ako dôkaz pripojil úhradu
hypotekárnych splátok. Poprel, žeby všetky náklady súvisiace s užívaním domu hradila výlučne
navrhovateľka, pretože 15 rokov uhrádzal všetky životné náklady, či už v byte na Z. ul., X. ul., R. ul.,
výlučne sám zo svojich finančných prostriedkov  tak kúpu, ako aj následnú rekonštrukciu, dovolenky,
autá, súkromné jasle, škôlky, školy detí. Navrhovateľke zaplatil súkromnú vysokú školu, kúpil jej obchod,
ktorý zrekonštruoval, zakúpil ho na jej meno, zabezpečil vybavenie, tovar, pretože 17 rokov nepracovala.
Poprel, žeby odvolanie podával výlučne za účelom získania finančných prostriedkov od navrhovateľky,
pretože doposiaľ jej finančné prostriedky iba dával. Poškodenie domu spôsobila navrhovateľka z dôvodu,
že nezobral späť odvolanie a nechal si čas na rozmyslenie, preto už pred budovou súdu sa mu vyhrážala,
že pokiaľ odvolanie podá, zariadi, aby sa deti s ním nestýkali. Potvrdil, že podpísal vzdanie sa nároku
na dieťa, z toho dôvodu, že v januári ho navrhovateľka súrila, pretože je tehotná, s o 13 rokov mladším
priateľom pôvodom z africkej republiky Kongo a z toho dôvodu podpísal prehlásenie, pretože doposiaľ
rozvedený ešte neboli a nechcel, aby cudzie dieťa malo jeho meno. Neskôr zistil, že táto informácia
bola účelová. Poukázal na to, že momentálne je nezamestnaný, jeho príjmom je príjem z krátkodobých
brigád v zahraničí napriek tomu synovi a dcére každý mesiac prispieva minimum 100,- € pri osobných
stretnutiach alebo im zasiela na účet. K vyjadreniu pripojil ako dôkaz SMS správy a listinné dôkazy o
úhrade úveru VÚB banke a.s..

5. Navrhovateľka vo vyjadrení k vyjadreniu manžela poukázala na to, že z vyjadrenia manžela
navrhovateľky je zrejmé, že vzťahy medzi nimi sú narušené a on nemá záujem o obnovu manželstva, ale
stále ju len osočuje. Vzťahové problémy nerieši medzi účastníkmi, nepokúša sa o nápravu a zlepšenie
vzťahu, ale rieši majetkové a iné s touto vecou nesúvisiace záležitosti, ku ktorým je bez významu sa v
konaní o rozvod manželstva vyjadrovať. Z uvedeného dôvodu navrhuje potvrdiť napadnutý rozsudok,
pretože ich vzťahy sú trvalo narušené a ona vylučuje akúkoľvek možnosť obnovy spolužitia.

6. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd  rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

9. Podľa § 23 ods. 1, 2 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré



viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd
pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

10. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
podľa § 65, § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385  ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP
a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych
ustanovení Zákona o rodine, správne a zákonne vo veci rozhodol v odôvodnení sa vysporiadal s
podstatnými okolnosťami prejednávaného prípadu a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožnil.

11. Odvolací súd po zohľadnení všetkých skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel
k totožnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že manželstvo účastníkov konania nemôže a
ani neplní svoj účel vzhľadom na rozvrat manželských vzťahov, ktorý je vážny a trvalý, bez možnosti
obnovenia jeho základných funkcií a so zreteľom na jednoznačný postoj navrhovateľky ani nemožno
očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia. Vzájomné vzťahy manželov, ktoré sa vytvárali počas
ich dlhodobého spolužitia, boli nepochybne zložité a rešpektovanie práv a plnenie povinností z nich
vyplývajúcich, ako aj ich správanie súviselo s mnohými okolnosťami, ktoré mali svoj pôvod nielen vo
vzájomnom vzťahu manželov, ale boli závislé aj na skutočnostiach existujúcich mimo ich manželstva.
Rozvrat manželstva, ako objektívny stav vzájomných vzťahov medzi manželmi, je výsledkom mnohých
rôznych príčin, ktoré sa navzájom ovplyvňovali a znásobovali. Z ust. § 23 Zákona o rodine citovaného
v napadnutom rozsudku vyplýva, že zásada objektívneho hľadiska  posúdenia podmienok pre rozvod
manželstva, t.j. či manželstvo môže plniť svoj spoločenský účel. Pri skúmaní vážnosti rozvratu
manželstva je vždy povinnosťou súdu dôsledne zistiť a následne vyhodnotiť najmä vzájomný vzťah
medzi manželmi, t.j. ako aj dĺžku trvania a intenzitu rozvratu vzťahov medzi nimi a rovnako prihliadnuť
na odkázanosť jedného a pomoc druhého manžela. Na zrušenie manželstva rozvodom nie je právny
nárok a Zákon o rodine nevypočítava jednotlivé dôvody, pre ktoré by súd mal povinnosť manželstvo
rozviesť. Rozvod manželstva je dôvodný, len ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a
trvale rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia. Objektívny a kvalifikovaný rozvrat vzťahov medzi manželmi je daný intenzitou
rozvratu, tiež jeho dĺžkou, ktoré sú zahrnuté do požiadavky vážnosti a trvalosti rozvratu. Rozvod má
byť takým opatrením, ktoré má umožniť rozchod manželov len vtedy, ak iné riešenie už nezostáva. Z
výpovede účastníkov konania, najmä z výpovede navrhovateľky jednoznačne  vyplýva, že majú medzi
sebou dlhoročné problémy, ktoré sa im nepodarilo vyriešiť. Záujem manžela navrhovateľky o zotrvanie
v manželstve nemôže byť sám osebe dôvodom, aby súd nútil navrhovateľku zotrvávať vo vzťahu,
ktorý považuje za neperspektívny, pretože na naplnenie účelu manželstva je potrebná snaha obidvoch
strán, vzájomné pochopenie a citové  zblíženie. Vážnosť a trvalosť rozvratu manželstva účastníkov
konania vyplývajú zo skutočnosti, že nežijú spolu ako manželia. Odvolací súd k odvolacím námietkam
manžela navrhovateľky poznamenáva, že ani doplnenie dokazovania nemôže ovplyvniť jednoznačný
postoj navrhovateľky k manželstvu a nemôže ani preukázať eventuálnu skutočnosť, že by manželstvo
s navrhovateľkou mohlo v budúcnosti plniť svoj účel, ako sa on domnieva a v predmetnom prípade nie
je možné trvať na zachovaní manželstva, ak dlhodobo neplní základné funkcie a očakávať zlepšenie
vzájomných vzťahov účastníkov konania len na základe zamietnutia návrhu na rozvod manželstva, ak sa
v priebehu konania o rozvod manželstva problémy účastníkov konania nevyriešili (správanie manželov v
priebehu konania je jedným z ukazovateľov intenzity vážneho narušenia a trvalého rozvratu ich vzťahov).
Z týchto dôvodov už ostatné odvolacie námietky manžela navrhovateľky nie sú opodstatnené, preto
odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

12. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 57 CMP tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože návrh na ich priznanie
nebol predložený.

13. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:



Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "19P/261/2016", "guid": "b511d856-a590-45ab-b73c-6a6d6af59bb1:38829ed9-2f40-450d-bec2-ff87a566de4a", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}