Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41CoE/197/2017 z 21. 6. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 21. júna 2017, sp. zn. 41CoE/197/2017, ECLI:SK:KSBB:2017:6614216804.1 Krajský súd Banská Bystrica | 41CoE/197/2017 | ECLI:SK:KSBB:2017:6614216804.1 | 2017-06-21 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP, § 44 ods. 2 EP, § 39 ods. 4 EP, § 243f ods. 1 EP, § 243f ods. 2 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/27d2b736-f18d-41d2-8275-cb65f8e60a1a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6614216804.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/197/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614216804
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Maštalířová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6614216804.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Daniely Maštalířovej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v exekučnej
veci oprávneného mal. E. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. X, XXX XX T., zast. matkou I. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom M. X, XXX XX T., proti povinnému H. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX
XX T., o vymoženie zameškaného výživného a bežného výživného, vykonávanej súdnym exekútorom
JUDr. Kamilom Líškom, Exekútorský úrad so sídlom Grösslingova, 81109 Bratislava, pod sp.zn. EX
2155/2014, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. 17Er/911/2014-51
zo dňa 3. augusta 2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Lučenec č.k. 17Er/911/2014-51 zo dňa 3. augusta 2016 v napadnutej časti
výroku, ktorým námietkam povinného v časti o vymoženie zameškaného výživného vo výške 906,-- Eur
vyhovel, p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec uznesením č.k. 17Er/911/2014-51 zo dňa 3. augusta 2016 námietkam
povinného proti exekúcii vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Kamilom Líškom pod sp.zn. EX
2155/2014 v časti o vymoženie zameškaného výživného vo výške 906,-- Eur vyhovel a námietkam
povinného proti exekúcii v časti o vymoženie zameškaného výživného vo výške 3.424,-- Eur a bežného
výživného od októbra 2014 nevyhovel.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že z listinných dôkazov predložených povinným
zistil, že za obdobie od 15.06.2010, kedy bol vyhlásený rozsudok, na základe ktorého sa vykonáva
exekúcia na vymoženie zameškaného výživného a bežného výživného, povinný zaplatil v roku 2010 (od
06/2010 do 12/2010) na výživnom celkom 150,-- Eur. V nasledujúcich rokoch, až do začatia exekučného
konania, t.j. do 24.09.2014 súd prvej inštancie uviedol, že povinný - otec maloletého dieťaťa poukazoval
matke oprávneného výživné nasledovne: v roku 2011 celkom 130,-- Eur, v roku 2012 celkom 280,--
Eur, v roku 2013 celkom 317,--Eur, v roku 2014 za obdobie od 01/2014 do 24.09.2014, kedy sa začalo
exekučné konanie 6 x 27 Eur, 3 x 29,-- Eur. Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie preukázané,
že povinný zaplatil na výživnom od 15.06.2010 do 24.09.2014 celkom 1.126,-- Eur. Zákonná zástupkyňa
oprávneného odpočítala zo sumy celkového zameškaného výživného (4.550,-- Eur) len sumu 220,--
Eur, ktorú jej povinný zaslal v splátkach, a to 19.12.2013 sumu 27,-- Eur, 21.01.2014 sumu 27,-- Eur,
19.02.2014 sumu 27,-- Eur, 20.03.2014 sumu 27,-- Eur, 20.05.2014 sumu 27,-- Eur, 20.06.2014 sumu
27,-- Eur, 21.07.07.2014 sumu 29,-- Eur, 20.08.2014 sumu 29,-- Eur, o čom ona pri spísaní návrhu na
vykonanie exekúcie do zápisnice predložila dôkazy. Súd prvej inštancie potom v časti 906,-- Eur (1.126,--
Eur - 220,-- Eur) námietkam povinného vyhovel, pretože bolo preukázané, že túto časť výživného
povinný zaplatil po vzniku exekučného titulu, a to ešte pred začatím exekučného konania.



3. Keďže povinný nepreukázal, že zameškané výživné v zostávajúcej časti, t.j. vo výške 3.424,-- Eur po
vydaní rozhodnutia splnil, resp. že by tu boli iné dôvody, pre ktoré by exekúcia mala byť neprípustná,
alebo ktoré by jej vykonaniu bránili. súd prvej inštancie námietkam povinného v tejto časti nevyhovel.

4. Súd prvej inštancie pre úplnosť považoval za potrebné uviesť, že platby výživného do vyhlásenia
súdneho rozhodnutia, ktoré je v tejto veci exekučným titulom, t.j. do 15.06.2010, o zaplatení
ktorých povinný predložil dôkazy, sú pre predmetné exekučné konanie bezvýznamné, pretože súd pri
rozhodovaní o námietkach proti exekúcii vychádzal z výšky omeškaného výživného za obdobie od
01.01.2009 do 31.05.2010, ktoré bolo vyčíslené sumou 910,-- Eur v exekučnom titule, teda platby na
výživnom, ktoré poukázal povinný oprávnenému do vyhlásenia rozsudku a boli zohľadnené vo výroku
tohto rozsudku. Pokiaľ povinný poukazoval oprávnenému výživné po začatí exekučného konania, o čom
predložil dôkazy, súd prvej inštancie dal do pozornosti, že vymáhaný nárok v tejto časti zanikol splnením
po začatí exekučného konania a táto skutočnosť nie je dôvodom na vyhovenie námietkam a ani dôvodom
na zastavenie exekúcie v časti.

5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti výroku, ktorou námietkam povinného v časti o vymoženie
zameškaného výživného vo výške 906,-- Eur vyhovel, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
oprávnený. V odvolaní uviedol, že nesúhlasí s týmto rozhodnutím súdu prvej inštancie a žiada, aby
povinný zameškané výživné zaplatil v celom rozsahu. Z obsahu odvolania vyplýva, že žiada, aby
odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a námietkam povinného aj v tejto
časti nevyhovel.

6. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril povinný. Vo vyjadrení poukázal na to, že je dlhodobo
nezamestnaný a jeho životné okolnosti mu nedovoľujú hľadať si zamestnanie vo väčšej vzdialenosti od
bydliska. Je poberateľom dávky v hmotnej núdzi vo výške 61,60 Eur a nie je schopný platiť zvýšené
výživné na maloletého oprávneného. Výživné platil pravidelne podľa svojich možností. Poukázal, na to,
že matka maloletého oprávnenému mu neumožňuje pravidelný styk s maloletým.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP
rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP, nenariadil pojednávanie, nakoľko
nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru,
že odvolaniu oprávneného nie je možné vyhovieť, a preto podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej
inštancie v napadnutej časti výroku, ktorým námietkam povinného v časti o vymoženie zameškaného
výživného vo výške 906,-- Eur vyhovel ako vecne správne potvrdil.

8. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že dňa 24.09.2014 bol u súdneho exekútora vo forme zápisnice
spísaný návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor požiadal
súd prvej inštancie o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie dňa 03.11.2014
vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok Okresného
súdu Bratislava II č.k. 28P/56/2009-168 zo dňa 15.06.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Bratislave č.k. 11CoP 218/10-215 zo dňa 23.11.2010. Exekučným titulom bola povinnému uložená
povinnosť prispievať na výživu maloletého (maloletého oprávneného) sumou 70,-- Eur mesačne od
01.01.2009 vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky, zročné výživné za obdobie od 01.01.2009 do
31.05.2010 vo výške 910,-- Eur súd povolil otcovi (povinnému) splácať v mesačných splátkach vo výške
30,-- Eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom jún 2010 pod následkom straty výhody splátok.
Súdny exekútor dňa 05.02.2015 predložil súdu prvej inštancie námietky povinného proti exekúcii.
Povinný námietky proti exekúcii odôvodnil tým, že má námietky proti výške exekuovanej sumy, ktorá
nesedí, pretože výživné platí pravidelne vo výške 30 % zo životného minima. Ďalej uviedol, že okresný
súd mal súdnemu exekútorovi oznámiť, že vec ohľadne výživného nie je právoplatne skončená, pretože
bola podaná sťažnosť na Ústavnom súde Slovenskej republiky. K námietkam proti exekúcii povinný
predložil fotokópie poštových peňažných poukazov za obdobie od októbra 2009 až do apríla 2015. Vo
vyjadrení k námietkam povinného proti exekúcii zákonná zástupkyňa maloletého oprávneného uviedla,
že musí s poľutovaním konštatovať, že pri dokladovaní na polícii k trestným oznámeniam za neplatenie
výživného sa jej stratili šeky z obdobia rokov 2010 až 2012, takže má iba za roky 2013, 2014 a do apríla
2015. Preto žiadala aby súd zdokladovanie vykonaných platieb vyžiadal od povinného. Uznesením č.k.
17Er/911/2014-51 zo dňa 3. augusta 2016 námietkam povinného proti exekúcii v časti o vymoženie



zameškaného výživného vo výške 906,-- Eur vyhovel a v časti o vymoženie zameškaného výživného vo
výške 3.424,-- Eur a bežného výživného od októbra 2014 námietkam povinného proti exekúcii nevyhovel.

9. Podľa ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného
vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii,
ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia
jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak
sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom
titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní
námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

10. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi
doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením
poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).

11. Z vyššie citovaného § 50 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že povinný môže proti exekúcii vzniesť
námietky vtedy, ak o vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného
nároku alebo bránia jej vymáhateľnosti alebo ak dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná.

12. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie mal z predložených dôkazov -
fotokópií poštových poukážok od povinného preukázané, že povinný po vydaní exekučného titulu, t.j.
od 15.06.2010 do začatia tohto exekučného konania, t.j. dňa 24.09.2014 na maloletého oprávneného
zaplatil sumu spolu vo výške 1.126,-- Eur (od júna do decembra 2010 sumu 150,-- Eur, v r. 2011
sumu 130,-- Eur, v roku 2012 sumu 280,-- Eur, v roku 2013 sumu 317,-- Eur a od januára 2014 do
24.9.2014 sumu 249,-- Eur). Zároveň mal súd prvej inštancie preukázané, že povinná v návrhu na
vykonanie exekúcie už zohľadnila vykonané platby povinným v celkovej výške 220,-- Eur, a to splátky
zo dňa 19.12.2013 vo výške 27,-- Eur, zo dňa 21.01.2014 vo výške 27,-- Eur, zo dňa 19.02.2014 vo
výške 27,-- Eur, zo dňa 20.03.2014 vo výške 27,-- Eur, zo dňa 20.05.2014 vo výške 27,-- Eur, zo dňa
20.06.2014 vo výške 27,-- Eur, zo dňa 21.07.2014 vo výške 29,-- Eur, zo dňa 20.08.2014 vo výške 29,--
Eur, pričom tieto platby preukázala fotokópiami poštových poukážok. Potom súd prvej inštancie správne
od sumy povinným zaplateného výživného za obdobie po vydaní exekučného titulu do začatia tohto
exekučného konania (od 15.06.2010 do 24.09.2014) vo výške 1.126,-- Eur odpočítal sumu 220,-- Eur,
ktorá predstavuje zaplatené výživné, ktoré zákonná zástupkyňa maloletého oprávneného zohľadnila
už v návrhu na vykonanie exekúcie. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej
inštancie v súlade s ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku námietkam povinného proti exekúcii v časti
o vymoženie zameškaného výživného vo výške 906,-- Eur vyhovel.

13. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
v napadnutej časti výroku, ktorým námietkam povinného proti exekúcii v časti o vymoženie zameškaného
výživného vo výške 906,-- Eur vyhovel vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu
potvrdil.

14. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,



c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).