Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoP/41/2013 z 24. 9. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 24. septembra 2013, sp. zn. 17CoP/41/2013, ECLI:SK:KSBB:2013:6113203623.1 Krajský súd Banská Bystrica | 17CoP/41/2013 | ECLI:SK:KSBB:2013:6113203623.1 | 2013-09-24 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 78 ods. 1 ZoR, § 78 ods. 3 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f7433281-579d-4ed1-a294-7613b1070a85 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6113203623.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoP/41/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113203623
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6113203623.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity
Nagypálovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., vo veci starostlivosti
o maloleté deti F., T. Q., nar. XX. XX. XXXX a P. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpených
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici, deti matky F.. Q. F.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom B. B., B. XX a otca F. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. B., B. XX, t.
č. bytom V., V. XXX, zastúpeného JUDr. Karínou Uhrínovou, advokátkou so sídlom Banská Bystrica,
Nám. Š. Moysesa č. 4, v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu
Banská Bystrica č. k. 32P/48/2013-61 zo dňa 09. 05. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh matky na zvýšenie výživného. Rozhodnutie
odôvodnil tým, že posledná úprava výživného otca na maloleté deti bola prevedená v rámci rozvodového
konania rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 35P/44/2012-32 zo dňa 12. 06. 2012,
ktorým boli maloleté deti na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný
prispievať na výživu maloletého T. Q. výživným vo výške 120 € mesačne a na maloletého P. K. výživným
vo výške 100 € mesačne. Obaja rodičia boli v tomto čase riadne zamestnaní. Matka dosahovala čistý
mesačný príjem 448,77 €, otec ako profesionálny vojak dosahoval čistý mesačný príjem 816,78 €. Ani
jeden z rodičov ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemal. Maloletý T. Q. navštevoval 3. ročník základnej školy,
kam chodí pešo, mesačne za stravné uhrádza 20 €, do školského klubu 7 € polročne, za ZRPŠ 15 €
a rodičovský príspevok 15 €. Primerane dokupuje školské pomôcky mesačne v hodnote 5 €. Dieťa je
zdravé, vo voľnom čase sa venuje futbalu, za ktorý polročne uhrádza poplatok vo výške 20 €. Maloletý
P. K. navštevoval materskú školu; mesačne matka uhrádza stravné 20 €, školné 12,50 €, jednorazové
poplatky 2 - 3 €. Dieťa je sledované v alergiologickej ambulancii. Náklady na lieky s tým spojené
nie sú. Matka podala návrh na zvýšenie výživného dňa 15. 02. 2013 a žiadala zmenu od 01. 02. 2013.

Súd konštatoval, že podmienkou pre zmenu dosiaľ určenej výšky výživného je zmena pomerov v zmysle
§ 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „ZR") v spojení s ustanovením § 163 ods. 1 zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p."), ktorá musí byť trvalého a závažného
charakteru a súd ju musí mať preukázanú tak na strane oprávneného, ako aj na strane povinného. V
predmetnom konaní od poslednej úpravy výživného ubehla doba necelých 10 mesiacov. Maloletý T. Q.
naďalej (v čase rozhodnutia prvostupňového súdu) navštevuje I. stupeň základnej školy, matka
má na maloletého rovnaké výdavky, spojené s plnením školských povinností, mimoškolských aktivít a
zdravotným stavom, ako tomu bolo v čase poslednej úpravy výživného. Maloletý P. K. naďalej navštevuje
materskú školu, matke sa zvýšil jeden mesačný poplatok z 12,50 € na 16 € a pribudli jej dva
poplatky, a to polročný poplatok do triedneho fondu vo výške 17 € a štvrťročný poplatok za
kurz anglického jazyka vo výške 6 €.



Súd teda nemal preukázanú podstatnú zmenu pomerov na strane maloletých detí, spočívajúcu v ich
odôvodnených výdavkoch primeraných ich veku a ani podstatným spôsobom zvýšený príjem otca (z
816,78 € na 855 €), a preto návrh matky na zvýšenie výživného ako nedôvodný zamietol. Prihliadol
ku okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, inak by išlo len o neprípustnú reparáciu
pôvodného súdneho rozhodnutia. Keďže od poslednej úpravy výživného ubehla doba necelých 10
mesiacov, nebola splnená podmienka ani na postup podľa § 78 ods. 3 ZR, ktorý obsahuje tzv. valorizačnú
klauzulu, keďže výška životných nákladov, spočívajúca v cenách spotrebného koša, prípadne miery
inflácie alebo iných ekonomických ukazovateľov sa podstatným spôsobom nezmenila. Ak aj mal
preukázané niektoré zvýšené výdavky najmä na maloletého P. K., musel konštatovať, že otec sa na
týchto výdavkoch podieľa a zároveň si plní vyživovaciu povinnosť aj prispievaním na bežné potreby
maloletých detí ako ich oblečenie, obuv a podobne. Ostatnými dôvodmi, pre ktoré matka žiadala zvýšiť
výživné, sa súd nezaoberal a v tomto smere sa stotožnil so stanoviskom právneho zástupcu otca, že
pokiaľ matke vznikli výdavky spojené so zabezpečením bývania po rozvode, túto otázku je možné riešiť v
rámci vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode a nie umelým navyšovaním
výživného. Pokiaľ matka vo svojom návrhu žiadala, aby otec na základe jej požiadavky sa podieľal na
mimoriadnych výdavkoch maloletých detí, súd konštatoval, že výživné je v zmysle § 76 ods. 1 Zákona o
rodine pravidelné mesačné plnenie, z ktorého sa majú pokryť aj mimoriadne výdavky maloletého dieťaťa,
ktoré súd zohľadňuje pri určení samotnej výšky výživného. Nestotožnil sa s názorom matky, že doposiaľ
určené výživné nezodpovedá právu maloletého dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov
tak, ako to predpokladá ustanovenie § 62 ods. 2 Zákona o rodine.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

Proti vyššie uvedenému rozsudku podala odvolanie matka maloletých detí. Žiadala, aby odvolací súd
zmenil rozsudok prvého stupňa tak, že zvýši výživné na maloletého T. Q. zo sumy 120 € na 200 €
mesačne (pôvodným návrhom žiadala priznať 280 € mesačne) a na maloletého P. K. zo sumy 100
€ na 160 € mesačne (pôvodne žiadala sumu 260 € mesačne), a teda, aby súd jej návrhu vyhovel.
Prvostupňovému súdu vytýkala, že na základe zistených skutočností dospel k nesprávnym zisteniam,
ona sa s týmto názorom nestotožňuje, pretože síce od posledného rozhodnutia o výživnom ubehlo len
10 mesiacov, ale maloleté deti sú staršie, rastú, náklady na ne sa v porovnaní s obdobím od rozvodu
manželstva a poslednej úpravy výživného zvyšujú. Maloletý P. K. navštevuje očnú ambulanciu, nosí
dioptrické okuliare, s čím sú tiež zvýšené náklady a to pravidelné návštevy u lekára a minimálne raz
za rok je potrebné kúpiť nové okuliare, čo nie je zanedbateľná čiastka. Je evidovaný a sledovaný v
alergiologickej ambulancii a pravidelne s ním každé tri týždne navštevuje aj logopédiu. Zmena pomerov
nastala hneď v auguste roku 2012, pretože po rozvode po dohode s otcom maloletých detí ostala matka
bývať v spoločne nadobudnutom byte v J. na B. ulici s tým, že bude platiť všetky náklady spojené s
užívaním bytu Bytovému družstvu 105 €, plyn spolu s elektrikou 50 €, internet 13 € a bude platiť polovicu
z hypotéky na byt, spolu všetko vo výške 125 €. Dovtedy všetky tieto výdavky na spoločnú domácnosť
hradil výlučne otec maloletých detí, čo mu v predchádzajúcom rozvodovom konaní zohľadnil aj súd. Od
augusta 2012 sa pre matku týmto navýšili výdavky o cca 300 € mesačne, pričom nepočítala náklady
na stravu, hygienické potreby, oblečenie, školu, školské potreby, výlety, škôlku a všetky mimoškolské
aktivity na maloleté deti a v neposlednom rade aj hygienické potreby, oblečenie, telefón a cestovné
do práce pre ňu. Poukázala na mimoriadne aktivity maloletých detí, čo z jej príjmu nie je schopná
zabezpečiť, pretože obidvaja maloletí sa dožadujú a chcú navštevovať rôzne krúžky, športy, výlety, čo
obnáša zvýšené výdavky. Poukázala na to, že otec býva u svojich rodičov v rodinnom dome vo V.
a na bývanie a stravu im neprispieva. Poprela, že by mal u svojich rodičov dlh vo výške 600.000,-
Sk, ktoré mal použiť na zakúpenie bytu. Tieto finančné prostriedky mu rodičia darovali. Otec detí jej
dobrovoľne prispieva na určité výdavky pre maloleté deti tak, že potrebný obnos si sama stiahne zo
splátky na hypotéku. Poukázala na to, že otec maloletých detí je zastúpený v tomto súdnom konaní
právnou zástupkyňou, čo stojí nemalé finančné prostriedky. Zdôraznila, že jej príjem od poslednej úpravy
o výživnom je zvýšený cca o 70 € mesačne len vďaka nadčasom, ktoré je nútená brať aj na úkor
času, stráveného s maloletými deťmi a v tejto sume je zahrnutý aj daňový bonus. Podľa jej názoru je v
možnostiach a schopnostiach otca maloletých detí platiť výživné vo vyššej sume, ako je určené v
súčasnosti. V rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu má byť vyjadrená zásada
úmernosti životnej úrovne dieťaťa k životnej úrovni rodičov, aby aj zvýšené potreby, ktoré možno dieťaťu
z príjmu otca poskytnúť, boli zabezpečené výživným, stanoveným v zodpovedajúcej miere. Preto bola



toho názoru, že prvostupňový súd zjavne nesprávne zistil skutkový stav pri vydaní svojho rozhodnutia,
keď jej návrh na zvýšenie výživného zamietol.

Otec maloletých detí vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že rozsudok okresného súdu
považuje za správny, zdôvodnený po skutkovej aj právnej stránke, zo strany súdu bolo vykonané
dostatočné dokazovanie. On preukázal svoje tvrdenia dôkazmi, matka neuniesla dôkazné bremeno a
nepreukázala, že by od posledného rozhodnutia súdu došlo k takej podstatnej zmene pomerov na strane
maloletých detí, prípadne otca, ktorá by odôvodňovala zmenu výšky výživného. Navrhol, aby rozsudok
bol vo všetkých výrokoch potvrdený.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom
(§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ustanovením § 202 O. s. p.,
v odvolacom konaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
(§ 212 ods. 1 O. s. p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a rozsudok
okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil z nasledovných dôvodov:

Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že k vydaniu nového rozhodnutia o výživnom môže dôjsť
len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru na strane oprávneného, povinného alebo na
obidvoch stranách. Môže ísť o subjektívne, ale aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti príjmových a
celkových majetkových pomerov a výdavkov. Zmenu rozhodnutia o výživnom ako v budúcnosti zročných
dávok pripúšťa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, aj § 163 ods. 1 O. s. p.. Pri skúmaní podstatnej zmeny
okolností rozhodujúcich pre výšku a ďalšie trvanie dávok nestačí len matematické porovnanie príjmu
dosahovaného pri poslednom rozhodnutí a v čase nového rozhodnutia. Zákon o rodine v § 78 ods. 3
ukladá pri zmene pomerov vždy prihliadnuť na vývoj životných nákladov.

Je nepochybné, že zvýšenie životných nákladov maloletých detí s pribúdajúcim vekom aj bez hlbšieho
skúmania konkrétnych výdavkov by samo osebe odôvodňovali zmenu rozhodnutia o výživnom. Životné
náklady sa však nezvýšili len maloletým deťom, ale aj rodičom, čo je spôsobené všeobecným nárastom
cien a zvýšením inflácie.

Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie matky maloletých detí nie je
dôvodné. Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového
súdu, pretože tento vykonal v prejednávanej veci dostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil úplne
a správne a z toho vyvodil aj správny právny záver. Rozhodnutie súdu bolo podložené náležitým
preskúmaním rodinných a sociálnych pomerov účastníkov. So všetkými skutočnosťami, uvádzanými
odvolateľkou, sa náležitým a presvedčivým spôsobom vysporiadal už prvostupňový súd, ktorého
rozhodnutie spĺňa všetky požiadavky kladené na zákonné rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 O. s. p..
Prvostupňový súd sa dôsledne zaoberal všetkými otázkami rozhodujúcimi v prejednávanej veci, vrátane
tých, na ktoré poukázala matka. Jej návrh na zvýšenie výživného zo sumy 120 € na 280 € a zo 100 €
na 260 €, resp. v odvolaní navrhované zo 120 € na 200 € a zo 100 € na 160 € od 01. 02. 2013 je
neadekvátny vzhľadom na zmenu pomerov na strane maloletých detí, ako aj na strane otca maloletých
detí. Maloleté deti sú o 10 mesiacov staršie. V čase rozhodovania okresného súdu navštevovali rovnaký
stupeň ako aj triedu školského zariadenia, ako v čase posledného rozhodnutia. Vážnejšie zdravotné
problémy maloleté deti nemajú. Výdavky sa zvýšili na strane maloletého P. K. o 3,50 € pri mesačnom
poplatku do materskej školy, pribudol jej polročný poplatok do triedneho fondu 17 € a
štvrťročný poplatok za kurz anglického jazyka vo výške 6 €. Príjem otca sa zvýšil o necelých 50 €, príjem



matky sa zvýšil (čo sama uviedla v odvolaní) o cca 70 €. Pritom obaja rodičia zhodne uviedli, že otec sa
podieľa na zvýšených výdavkoch maloletých detí. Tvrdenie matky, že tak nerobí dobrovoľne, ale s jeho
súhlasom si tieto zvýšené výdavky ona sama sťahuje zo splátky hypotéky (125 €), je právne irelevantné.
Bezvýznamné je aj tvrdenie matky, že nepredpokladala ďalšie výdavky, spočívajúce v nákladoch na
bývanie a inkaso, ktoré dovtedy uhrádzal v plnej výške otec maloletých detí, po rozvode manželstva.
Tiež to, či sumu 19.916,35 € (600.000,-Sk) otcovi na kúpu bytu jeho rodičia darovali alebo požičali a
či im ju spláca, bude predmetom dokazovania v prípadnom súdnom spore o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu potvrdil, pretože dospel
k záveru, že na strane všetkých zúčastnených osôb nedošlo ku zmene pomerov do takej miery, aby bolo
možné použiť ustanovenia Zákona o rodine, umožňujúce zmenu súdneho rozhodnutia o výživnom. V
ostatnom sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a odkazuje na dôvody rozsudku okresného súdu
(§ 219 ods. 2 O. s. p.).

Pokiaľ matka vo svojom návrhu žiadala, aby sa otec podieľal na mimoriadnych výdavkoch maloletých
detí, aj v tomto odvolací súd odkazuje na odôvodnenie rozsudku prvostupňového súdu s odkazom na
§ 76 ods. 1 a § 62 ods. 2 Zákona o rodine.

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.