{"guid": "07528d63-b091-4c87-ada4-aeddc642eee7:288a44b4-47cf-41b8-be6f-5f705efc9beb", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3515204464.1", "spisova_znacka": "17CoE/191/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17CoE/191/2015 z 19. 1. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 19. januára 2016, sp. zn. 17CoE/191/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3515204464.1", "identifikacne_cislo": "3515204464", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Emília Zimová", "sudca_id": 1408, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-emilia-zimova-1408", "datum_vydania": "2016-01-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/288a44b4-47cf-41b8-be6f-5f705efc9beb", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3515204464.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3515204464.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3515204464.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín\nSpisová značka: 17CoE/191/2015\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 3515204464\nDátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová\nECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3515204464.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: F., s.r.o., so sídlom F. XX, W., IČO: XX XXX XXX,\nprávne zastúpený Y., s.r.o., so sídlom F. XX, W., IČO: XX XXX XXX, proti povinnému: S. E., rod. Q., bytom\nE. úrad W. XXX, XXX XX W., o vymoženie 600,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti\nuzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 15. mája 2015, č. k. 12Er/502/2015-12, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nUznesenie okresného súdu     p o t v r d z u j e .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora U.. H. O. o udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 05.05.2015 bola\ntamojšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na\npodklade exekučného titulu - Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.: SR 07042/14 vydaného\ndňa 27.11.2014 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s.\nso sídlom v Bratislave. Zároveň bola súdu predložená i Zmluva o úvere zo dňa 18.05.2012, všeobecné\npodmienky poskytnutia úveru a rozhodcovská zmluva zo dňa 18.05.2012.         Súd prvého stupňa\npoukázal na znenia ustanovení § 243d ods. 2 Exekučného poriadku,          § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014\nZ.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene       a doplnení niektorých zákonov, § 44 ods.\n2 Exekučného poriadku a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.\n\nV predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX  uzavretej podľa\n§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka dňa 18.05.2012 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným\nako dlžníkom, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške\n600,- Eur a dlžník sa zaviazal tieto vrátiť zvýšené      o príslušný poplatok vo výške 576,00 Eur,\nt. j. celkovo v čiastke 1.176,00 Eur v 12-tich mesačných splátkach po 98,00 Eur počnúc dňom\n20.06.2012, pričom zo všeobecných podmienok poskytnutia úveru (čl. 15), ktoré tvoria súčasť zmluvy\nďalej vyplýva, že právne vzťahy medzi účastníkmi sa spravujú Obchodným zákonníkom v zmysle § 262\nods. 1 Obchodného zákonníka. Predmetné ustanovenie zmluvných podmienok o aplikácii Obchodného\nzákonníka, či charakter úveru ako absolútneho obchodu však nemá za následok skutočnosť, že sa\nna predmetný právny vzťah nebudú aplikovať všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka, teda aj\nustanovenia § 52 a nasl. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa       s dôrazom na ustanovenie § 54 ods.\n1 Občianskeho zákonníka, vychádzajúc zo zásady subsidiarity Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc\nz obsahu predložených dokladov mal súd prvého stupňa za to, že v danom prípade sa jedná o\nspotrebiteľskú zmluvu, ktorej základnú charakteristiku upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52\na nasl.. Súd v zmysle ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka posúdil predmetnú zmluvu o úvere\nako zmluvu svojou povahou spotrebiteľskú, pretože bola uzatvorená dodávateľom - oprávneným ako\nprávnickou osobou, ktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti o. i. poskytovanie úverov z\nvlastných zdrojov a pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej\nčinnosti so spotrebiteľom - povinným ako fyzickou osobou nepodnikateľom. Ďalej súd prvého stupňa\ncitoval ustanovenia § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že\n\nzmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinným spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských\nzmlúv, ktorých základnou črtou je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený\npriestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež\nvšeobecné zmluvné podmienky, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred a\npre veľký počet spotrebiteľov. Z ustanovenia § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní\nmožno vyvodiť, že na to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku,\nmusí byť rozhodcovský rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný   v\nrozhodcovskom konaní, ktoré trpelo vadou uvedenou v ustanovení § 40 písm. a) alebo b) zákona č.\n244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a nesmie zaväzovať na plnenie,           ktoré je objektívne\nnemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok odporuje\ntýmto zákonným ustanoveniam, nestráca síce svoju vlastnosť exekučného titulu, tieto jeho nedostatky\nvšak predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe. Z vyššie uvedeného\nplynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s § 45 zákona č. 244/2002 Z. z.\no rozhodcovskom konaní je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Podľa § 44 ods. 2\nExekučného poriadku, ak súd zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia\nna vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Exekučný súd je tak povinný už v tejto fáze konania\nprihliadať na to, či tu sú dôvody neprípustnosti exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku uvedené\nv § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a v prípade, že ich zistí, žiadosť o udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť. Jediným obmedzením exekučného súdu je, že vzhľadom\nna neúčasť povinného v tejto fáze konania sa nemôže zaoberať tými dôvodmi neprípustnosti exekúcie,\nna ktoré môže prihliadať len na návrh (§ 45 ods.1 písm. a) v spojení s ods. 2  zákona č. 244/2002\nZ. z. o rozhodcovskom konaní). Z obsahu rozhodcovského rozsudku súd zistil, že rozhodcovský súd\nodvodzuje svoju právomoc             z rozhodcovskej zmluvy. Zákon o rozhodcovskom konaní\ndefinuje rozhodcovskú zmluvu tak, že je to dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo\nniektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu,\nsa rozhodnú   v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva pritom môže mať formu osobitnej\nzmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú\nformu, inak je neplatná. Súd zistil, že rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc vo veci rozhodnúť\nna podklade rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej dňa 18.05.2012 formou vyplneného predtlačeného\nformulára, v ktorom oprávnený ako veriteľ vyplnil označenie dlžníka - povinného a číslo zmluvy s\ndátumom jej uzatvorenia. Rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, keďže sa jedná o\nvyplnené tlačivo vopred pripravené oprávneným, bez možnosti jej zmeny či úpravy. Rozhodcovská\nzmluva síce obsahuje vyhlásenie dlžníka,  že s uzatvorením zmluvy súhlasí a vyhlasuje, že bol pred\njej uzavretím osobitne poučený        o dôsledkoch jej uzavretia, avšak pri predtlačenom formulárovom\nznení, podpísaným dlžníkom v rovnaký deň ako zmluva o úvere, ťažko možno predpokladať, že si dlžník\nbol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou \"dojednanie\" rozhodcovskej zmluvy nesie.     Súd\nprvého stupňa mal za to, že rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, nakoľko bola\nvopred pripravená, na predtlačenom formulári. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť\nrozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym\nspôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy. V\nsubjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti\nrozhodovacieho procesu. Rozhodcovská zmluva nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa\npo vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Rozhodcovská zmluva je neprijateľná, pretože\nnebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť\nrozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom       a výkon\npráv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom\nna základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s\ndobrými mravmi.  Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach\na povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako taká je teda v zmysle ustanovenia\n§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. S poukazom na vyššie uvedené dospel súd k záveru,\nže rozhodcovská zmluva tvoriaca podklad pre vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným\ntitulom              v predmetnom konaní, jej neprimeranou (neprijateľnou) a preto neplatnou zmluvnou\npodmienkou. Z uvedených dôvodov súd podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ex offo zamietol žiadosť\nexekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to v celom rozsahu.\n\nProti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý\nnavrhol jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní vyčítal súdu\nprvého stupňa predovšetkým nesprávne právne posúdenie veci v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f/\n\nO.s.p. a zároveň podľa jeho názoru rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z neúplného zistenia\nskutkového stavu v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Mal za to, že súd prvého stupňa\nprekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti\nzákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd v konaní o vydanie poverenia na\nvykonanie exekúcie z predložených podkladov posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej\nstránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych\nnáležitostí exekučného titulu. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd,       či sú\nsplnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j.\nzaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému, alebo k niečomu čo je v rozpore\ns dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. V rámci exekučného\nkonania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu.\nPostupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k\nnahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v\nrozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený ďalej zastával názor, že súd\nprvého stupňa pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci, keďže namietal\nskutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/rozhodcovská\ndoložka. Uviedol, že oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona\nč. 244/2002 Z. z. formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých\nprípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok. Konajúci\nsúd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného\nskutkového stavu. Na základe uvedeného oprávnený zastával názor, že exekučný titul bol vydaný\noprávneným orgánom v konaní vedenom v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z. a konajúci súd konal nad\nrámec zákonných ustanovení.\n\nPísomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.\n\nKrajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania\nodvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je\npotrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z týchto dôvodov:\n\nPodľa § 234d ods. 2 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov na exekučné konania\nzačaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v\nrozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a\nktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.\n\nPodľa § 54b ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov\nustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015.\n\nPodľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase vydania\nrozhodcovského rozsudku, teda v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len ,,zákon č. 244/2002 Z.z.\no rozhodcovskom konaní“) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných\npredpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,\nkonanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví\na) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,\nb) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo\nc) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je\nobjektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.\n\nPodľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia\nalebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak\nzistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).\n\nOdvolací súd preskúmaním veci zistil, že súd prvého stupňa pred vydaním poverenia na vykonanie\nexekúcie dôsledne preskúmal podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2014\n(ďalej len ,,Exekučný poriadok“) žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na\nvykonanie exekúcie a exekučný titul. Z citovaného zákonného ustanovenia totiž vyplýva, že v prípade,\nak súd zistí rozpor týchto listín so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie\nuznesením zamietne. Súladom exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne\n\nnáležitosti exekučného titulu, ale aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať, teda či tu nie je\ntaká právna úprava, ktorá by bránila vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Zákon\nč. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v ustanovení § 45 priznáva exekučnému súdu právo\npreskúmavať rozhodcovský rozsudok aj z hmotnoprávnych hľadísk.\n\nExekučný súd v rámci svojho postupu pri preskúmavaní listín podľa ustanovenia         § 44 Exekučného\nporiadku v spojení s ustanovením § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní\nz úradnej povinnosti posudzuje, či rozhodcovský rozsudok, ktorý je podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/\nExekučného poriadku tiež spôsobilým exekučným titulom, tento nezaväzuje účastníka rozhodcovského\nkonania na plnenie, ktoré je objektívne   nemožné, právne nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom\n(§ 45 ods. 1 písm. c/), resp. či rozhodcovský rozsudok nemá nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/.\nAk súd zistí tieto nedostatky, exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Ak bol rozhodcovský rozsudok\nvydaný v dôsledku neplnenia zmluvne dojednaných povinností zo strany dlžníka podľa úverovej zmluvy,\nktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy, potom exekučný súd v rámci postupu podľa § 44 Exekučného\nporiadku a § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, z úradnej povinnosti správne\nv danej veci posudzoval rozhodcovský rozsudok z aspektu, či plnenie priznané týmto rozsudkom nemá\ntaký charakter, pre ktorý je potrebné úplne alebo čiastočne exekučné konanie zastaviť, resp. v danom\nprípade zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu\nso zákonom.\n\nPokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského\nsúdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na\nzáklade uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami\no tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom\nalebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní (§ 3 ods. 1 zákona č. 244/2002\nZ. z. o rozhodcovskom konaní). Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu\nrozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní).\nRozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak\nje rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne\nvymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,\nktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (§ 4 ods.\n2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní).\n\nAj v preskúmavanej veci bol preto plne opodstatnený a zákonom podložený postup exekučného súdu,\nktorý skúmal, či bola v danej veci medzi účastníkmi konania platne uzavretá rozhodcovská zmluva.\nUvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského\nsúdu a nesmeroval k \"zrušeniu\" tohto rozhodnutia. Exekučný súd v súlade so zákonom skúmal,\nči oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul, medziiným či ho\nvydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor. Pri riešení tejto otázky nebol exekučný\nsúd viazaný tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd. Možno preto uzavrieť, že aj v rámci daného\nexekučného konania bol všeobecný súd oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní\nako exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky.\n\nUž v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je\nexekučný súd, konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku v zmysle\n§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva\nmedzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského\nsúdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky\nvyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou\nviazaná (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012 sp. zn. 6 Cdo 105/2011).\n\nAj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť\nrozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, je exekučný\nsúd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a prípadne aj konštatovať rozpor\nrozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského\nrozsudku (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. septembra 2012, sp. zn. 5Cdo\n230/2011).\n\nSprávny bol záver súdu prvého stupňa v tom smere, že predmetná zmluva o úvere     zo dňa 18.05.2012\nje zmluvou spotrebiteľskou, teda že medzi oprávneným a povinným       bol založený na jej základe\nspotrebiteľský vzťah. Odvolací súd poukazuje na to, že predložená zmluva o úvere vykazuje znaky\nspotrebiteľskej zmluvy podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb.  o ochrane spotrebiteľa účinného v čase\njej uzavretia. Z uvedeného dôvodu v zmysle                § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka\na s poukazom na prevzatie záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z komunitárneho práva v\noblasti ochrany spotrebiteľa, bolo aj v oblasti obchodného práva potrebné aplikovať ustanovenia § 52\na nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že v\nzmysle ustanovenia § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú obchodnoprávne vzťahy len podmnožinou\nobčianskoprávnych vzťahov, a preto ak v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi neexistovala\nšpeciálna úprava ochrany spotrebiteľa v Obchodnom zákonníku, bolo v zmysle  § 1 ods. 2 Obchodného\nzákonníka potrebné na právny vzťah účastníkov konania subsidiárne aplikovať aj ustanovenia o\nochrane spotrebiteľa obsiahnuté v Občianskom zákonníku.   Pokiaľ aj bod 15 Všeobecných podmienok\nposkytnutia úveru obsahuje klauzulu v zmysle      § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, t.j. že všetky\nprávne vzťahy založené zmluvou o úvere sa budú spravovať Obchodným zákonníkom, táto klauzula\nnepochybne obchádza ustanovenie § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka o nemožnosti odchýliť sa v\nneprospech spotrebiteľa od výhodnejšej úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku.\n\nOdvolací súd zastáva právny názor, že v danej veci je za neprijateľnú potrebné považovať rozhodcovskú\nzmluvu uzatvorenú medzi oprávneným a povinnou dňa 18.05.2012, teda uzatvorenú v rovnaký deň ako\noprávnený s povinným uzavrel zmluvu o úvere.    Uvedená rozhodcovská zmluva bola uzavretá rovnako\nako zmluva o úvere vo formulárovej podobe, ktorú predkladal oprávnený povinnému, nebola individuálne\ndojednaná, keď jej obsah povinný nemohol ovplyvniť, dopĺňali sa iba údaje povinného, číslo a dátum\nuzatvorenia zmluvy o úvere, dátum uzavretia rozhodcovskej zmluvy, meno a podpis osoby konajúcej v\nmene a na účet veriteľa a podpis povinnej. Všetky ostatné údaje, vrátane určenia rozhodcovského súdu,\nsú vo formulárovej zmluve vopred predtlačené. Veriteľ potom mohol na základe tejto rozhodcovskej\nzmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorého sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by\nbol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v\nmieste svojho bydliska. V súlade s ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy spočíval výber rozhodcovského\nsúdu na zmluvnej strane podávajúcej žalobu. Odvolací súd zastáva v tomto smere názor, že o nekalú\nzmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ má podľa nej možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a\nštátnym všeobecným súdom, ale ak by sa podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh\ndodávateľa (veriteľa), spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Sám veriteľ, ktorý\nzostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej podobe, jednostranne\nurčil, komu, resp. ktorému rozhodcovskému súdu, bude vec predložená. Vychádzajúc z komplexnej\núpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu\nznačnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa podľa § 53\nods. 1 Občianskeho zákonníka v príslušnom znení, a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora\nEurópskej únie (C-240/98 až C-244/98,          C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05). Rozhodcovskú\nzmluvu preto odvolací súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle\n§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka platnom a účinnom v rozhodnom období.\n\nDlžník, ktorému je predložená typová spotrebiteľská zmluva v predtlači, nemá reálnu možnosť ovplyvniť\njej obsah. Rozhodcovská zmluva bola navyše povinnému predložená súčasne (v ten istý deň) so\nzmluvou o úvere, a teda povinný mohol ľahko nadobudnúť dojem, že ide o tú istú zmluvu pozostávajúcu\nz viacerých listín a že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy je podmienkou poskytnutia peňažných\nprostriedkov zo strany veriteľa. Z predložených listín teda nevyplýva, že by si uzavretie rozhodcovskej\nzmluvy v takomto znení výslovne vymienil povinný a vzhľadom na povahu zmluvy nemožno dospieť k\nzáveru, že by povinný mal možnosť do podstatnej časti zmluvného formulára akýmkoľvek spôsobom\nzasahovať, teda že by povinný napríklad mohol ovplyvniť osobu rozhodcu, resp. výber rozhodcovského\nsúdu, miesto rozhodcovského konania, spôsob konania (s pojednávaním, bez pojednávania) a podobne.\nRozhodcovská zmluva navyše nebola uzatvorená v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu,\nale na začiatku zmluvného vzťahu, teda v čase, keď spotrebitelia, často pod vplyvom finančnej núdze, pri\nuzatváraní zmluvy opomenú zachovať náležitú obozretnosť. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde\no individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a\nnebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka (viď aj čl.\n3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).\n\nOdvolací súd považuje za potrebné dodať, že nakoľko v predmetnom prípade bola uzavretá neplatná\nrozhodcovská zmluva, táto nemohla platne založiť právomoc rozhodcovského súdu (v danom prípade\nStály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s.) na prejednanie veci a ani\nna vydanie rozhodnutia, ktoré by následne mohlo požívať tiež náležitú ochranu v procese exekučného\nvymáhania ním priznanej pohľadávky (čiže stať sa spôsobilým podkladom exekúcie alebo tiež\nexekučným titulom). Podobne tak judikoval i Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v Uznesení zo dňa\n21. marca 2012, sp. zn. 6Cdo 1/2012 skonštatoval, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej\nveci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme\nosobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu,\nnebola vôbec uzavretá, alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu\nodvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok\nmateriálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.\n\nOdvolací súd ďalej uvádza, že smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných\npodmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nemá ako prameň komunitárneho práva horizontálny priamy\núčinok, ale existuje komunitárna povinnosť interpretovať vnútroštátne právo komunitárne konformným\nspôsobom. Uvedené zákonné ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní je\npritom podľa súdnej praxe plne aplikovateľné aj na naplnenie čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS o\nnekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle ktorého členské štáty Európskej        únie\nsú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo\nstrany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,    neboli záväzné pre spotrebiteľa a\naby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná\nbez nekalých podmienok.\n\nPokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej\nstrany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše\noznačujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná\npodmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti,\npretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez\nnávrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky (v danom prípade\nzamietne žiadosť o udelenie poverenia). Ak je takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná\nrozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými\nmravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011 sp.\nzn. IV. ÚS 55/2011).\n\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvého stupňa správne žiadosť súdneho exekútora o\nudelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).\n\nOdvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa                  § 219 ods.\n1 O.s.p. potvrdil.\n\nToto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne  jednohlasne.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu odvolanie   n i e   j e   p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12Er/502/2015", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 11298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a"}, {"guid": "506a84f8-cf25-458f-bdc2-40ece9da9aac:c805b046-f954-4146-9928-53c6b077024c", "ecli": null, "spisova_znacka": "12Er/502/2015", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Humenné sp. zn. 12Er/502/2015 z 3. 10. 2018", "sud": "Okresný súd Humenné", "datum_vydania": "2018-10-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/506a84f8-cf25-458f-bdc2-40ece9da9aac:c805b046-f954-4146-9928-53c6b077024c"}], "citovane_v": []}