Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 29Sp/7/2016 z 29. 5. 2016 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica z 29. mája 2016, sp. zn. 29Sp/7/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6016200310.1 Krajský súd Banská Bystrica | 29Sp/7/2016 | ECLI:SK:KSBB:2016:6016200310.1 | 2016-05-29 | Rozhodnutie Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov Citované ustanovenia: § 22 ods. 1 OZ, § 22 ods. 2 OZ, § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z., § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/73252dce-446b-4ed1-b611-7d14a5af4e54 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6016200310.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 29Sp/7/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200310
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6016200310.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Zlochom, v právnej veci
navrhovateľa: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi
Okresný úrad Banská Bystrica, katastrálny odbor, ČSA 7, 974 01 Banská Bystrica, za účasti: Z. F.,
nar. X. S. XXXX, U. G. XXXX/XX, XXX XX H. H., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č.
V-5062/2012 zo dňa 8. februára 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporcu č.V-5062/2012 zo dňa 8. februára 2016 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok vo výške 35,-Eur na účet Krajského súdu v Banskej
Bystrici v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ, obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., sa návrhom, ktorým je opravný prostriedok
proti rozhodnutiu správneho orgánu, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporcu č.
V-5062/2012 zo dňa 8. februára 2016, ktorým rozhodnutím správny orgán zamietol návrh na vklad
záložného práva do katastra nehnuteľnosti podľa § 31 ods.3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „Katastrálny zákon“
alebo „zákon č.162/1995 Z.z.“). V odôvodnení svojho rozhodnutia odporca uviedol, že v konaní o
povolenie vkladu záložnej zmluvy uzavretej dňa 9. októbra 2012 medzi obchodnou spoločnosťou
POHOTOVOSŤ s.r.o. a Z. F. bolo zistené, že zmluva nebola platne uzavretá. Za záložcu zmluvu
podpisoval v zastúpení predseda združenia ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci C. I. -
vlastnoručným podpisom a za záložného veriteľa POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava konateľ spoločnosti
U. H., ktorý podpis nevykonal vlastnoručne na listine predloženej odporcovi. Podpis na listine je iba
prefotený. Odporca poukázal na ustanovenie § 40 Občianskeho zákonníka. Podpis právnickej osoby
je taký, že pri vlastnoručnom podpise fyzickej osoby, ktorá koná v mene právnickej osoby, sa uvedie
plný názov právnickej osobvy, meno a funkciu osoby, ktorá za právnickú osobu koná. Tieto údaje možno
napísať i mechanickými prostriedkami. Fyzická osoba konajúca za právnickú osobu však musí vykonať
podpis vlastnou rukou. Za vlastnoručný podpis sa zásadne nepovažuje podpis vopred predtlačený,
podpis vytlačený pečiatkou alebo nasnímaný pomocou výpočtovej alebo rozmnožovacej techniky.
Správny orgán považoval záložnú zmluvu za neplatnú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu
porušenia § 40 ods.3 Občianskeho zákonníka. Zároveň odporca poukázal na obsah záložnej zmluvy.
Konštatoval, že podľa záložnej zmluvy bola uzatvorená medzi Z. F. ako záložcom a spoločnosťou
POHOTOVOSŤ s.r.o. ako záložným veriteľom dňa 23. augusta 2011 zmluva o úvere. Dohoda o
splnomocnení medzi splnomocniteľom Z. F. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci bola podpísaná tak isto dňa 23. augusta 2011. Dohoda o splnomocnení je dvojstranným právnym
úkonom, na ktorý sa tiež vzťahujú požiadavky platnosti právneho úkonu. Uvedený právny úkon nebol
urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Dohoda o plnej moci bola napísaná vo forme predtlače



na štandardnom zmluvnom formulári, v ktorej bol už splnomocnenec dopredu napísaný. Uvedené
je dôkazom toho, že veriteľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžníkovi
bolo odňaté právo slobodne sa rozhodnúť, kto ho bude zastupovať v jeho záležitostiach. Chýba tak
základná zložka právneho úkonu a to slobodný prejav vôle pri výbere zástupcu. Skutočnosť, že dohoda
o splnomocnení je dlžníkom podpísaná v ten istý deň ako úverová zmluva nasvedčuje tomu, že uzavretie
úverovej zmluvy je podmieňované podpísaním dohody o splnomocnení a je otázne, či by vôbec úver bol
poskytnutý bez uzavretia dohody o splnomocnení v znení pripravenom na formulári, pričom dlžník nemal
možnosť meniť ani podmienky dohody o splnomocnení, ktoré mu boli predložené ako vopred pripravené.
Zo samotných dojednaných podmienok v dohode o splnomocnení vyplýva, že účelom uzavretia dohody
o splnomocnení je sledovanie návratnosti poskytnutého úveru a teda zástupca koná v záujme veriteľa.
Uvedené vylučuje konanie splnomocnenca zároveň v záujme zastúpeného. Z rozhodovacej činnosti
pritom správny orgán zistil, že veriteľ opakovane pri uzatváraní zmlúv o úvere dáva klientom podpisovať
takúto dohodu o bezplatnom zastupovaní, pričom v predtlači figuruje ako splnomocnenec stále rovnaký
subjekt - ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Aj táto skutočnosť vyvracia možnosť, že by išlo
o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie. Správny orgán považoval dohodu o splnomocnení za
neplatný právny úkon, a to ako v zmysle § 22 ods.2 Občianskeho zákonníka pre rozpor záujmov zástupcu
a zastúpeného ako aj podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka ohľadne nedostatkov požadovaných
náležitostí právneho úkonu. Odporca taktiež poukázal vo vzťahu k dohode o splnomocnení na rozpor
s § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka. Z textu dohody o splnomocnení vyplýva, že súvisí so zmluvou
o úvere, ktorú dlžník uzatvoril dso spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. a plnomocenstvo sa udeľuje na
uzatvorenie záložnej zmluvy ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy
o úvere. Zmluva o úvere má pritom povahu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasledujúce
Občianskeho zákonníka. Potom aj súvisiacu Dohodu o splnomocnení je potrebné podriadiť pod režim
ochrany spotrebiteľa a zaoberať sa tým, či takáto dohoda nevykazuje znaky neprijateľných podmienok.
Z. F. ako dlžník a splnomocnenec nemohla ovplyvniť obsah Dohody o splnomocnení, ani osobu
splnomocnenca vzhľadom k tomu, že uvedené údaje už boli napísané vo forme predtlače. V uvedenou
správny orgán videl značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných stráv v neprospech
spotrebiteľa. Odporca dohodu o splnomocnení považoval za absolútne neplatný právny úkon v zmysle §
39 Občianskeho zákonníka. Za absolútne neplatnú považoval aj záložnú zmluvu, nakoľko bola urobená
na podklade neplatného splnomocnenia. Ako ďalší dôvod neplatnosti odporca poukázal aj na rozpor
s dobrými mravmi, nakoľko sa zabezpečuje záložné právo na zabezpečenie úveru nepochybne oveľa
nižšej hodnoty ako je hodnota založených nehnuteľností úverového dlžníka. Z uvedených dôvodov
odporca návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností zamietol.

Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu správneho orgánu podal v zákonnej lehote navrhovateľ - odvolateľ
opravný prostriedok, žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie
konanie, nakoľko správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným
návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, nesprávne zistil skutkový stavu a plnomocenstvo
splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil. Poukázal na ustanovenia § 46
Správneho poriadku a § 31 ods.1 Katastrálneho zákona, z ktorých vyplývajú zákonné povinnosti
odporcu ako správneho orgánu o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti zmluvy,
či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a
zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Odvolateľ mal zato, že dohoda o splnomocnení bola uzavretá
riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňala náležitosti
platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca
sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci mu zo zmluvy o úvere a z toho dôvodu
udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k
nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve. V tomto prípade ide o ničím nepodložené predpoklady odporcu, ktoré
nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového stavu. Správny orgán sa v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia obmedzil len na konštatovanie, že záložca nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto
správna úvaha nespĺňa základné kritériá odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods.3
Správneho poriadku a rozhodnutie odporcu je preto nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Pokiaľ
správny orgán vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom v ustanovení § 22
ods.2 Občianskeho zákonníka, odvolateľ zdôraznil, že nie je dôležitá samotná možnosť rozporu alebo
pochybnosti o nestrannosti zástupcu, rozpor musí reálne existovať. Dohoda o splnomocnení je pritom
dvojstranný právny úkon, ktorého stranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je
zástupca, to všetko bez akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Na uvedenom právnom úkone sa nepodieľal
veriteľ a z jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu



správneho orgánu tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo
mu dokonca osobu zástupcu navrhoval. Predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom
uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej
dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo
ovplyvňoval jeho obsah. Uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení
argumentačne použité v rozhodnutí neobstojí, nakoľko uvedenie zástupcu je nevyhnutné z hľadiska
identifikácie strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je nevyhnutné z hľadiska
určitosti predmetu udeleného plnomocenstva. Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje, že
záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver, ktorý nemá oporu v listinách
tvoriacich obsah správneho spisu. Správny orgán nevykonal ani žiadne iné dôkazy pre preukázanie
správnosti tohto svojho tvrdenia. Odvolateľ mal zato, že dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola
urobená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne tak, ako to pre platnosť právneho úkonu ustanovuje
zákon. Dohoda o splnomocnení spĺňa všetky náležitosti právneho úkonu a preto nemožno pochybovať
o zamýšľaných následkoch takéhoto prejavu vôle zo strany záložcu. Odvolateľ sa nestotožnil s právnym
názorom odporcu, ktorý poukázal na absolútnu neplatnosť Dohody o splnomocnení s poukazom na
ustanovenie § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka. Mal zato, že Dohodu o splnomocnení nemožno
posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, nakoľko nespĺňa
zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy. Dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné
zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom, nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu a teda
sa na ňu nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje správny orgán v napadnutom rozhodnutí. Pokiaľ je
ďalším dôvodom pre zamietnutie návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností záver
správneho orgánu o neplatnosti zmluvy o úvere pre rozpor s dobrými mravmi, správny orgán len
konštatoval, že hodnota zálohu je v značnom nepomere s výškou plnenia povinného z úverovej zmluvy.
Takéto odôvodnenie rozhodnutia je podľa názoru odvolateľa nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Nie je zrejmé, či správny orgán vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo v poplatku.
Odvolateľ zdôraznil, že obsahom spisu správneho orgánu nie je zmluva o úvere. Ak právny orgán určil
neplatnosť zmluvy o úvere bez toho, aby sa podrobne oboznámil s jej obsahom, nemohol v tomto smere
spoľahlivo zistiť skutkový stav veci. Odvolateľ tiež poukázal na to, že správny orgán neuviedol, prečo
uprednostnil aplikáciu ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka o absolútnej neplatnosti právneho
úkonu pre rozpor s dobrými mravmi pred ustanovením § 265 Obchodného zákonníka o nepriznaní
práva pre jeho rozpor s pravidlami poctivého obchodného styku. Odvolateľ napokon namietal, že
odporca prekročil rámec svojich kompetencií vyplývajúcich mu z ustanovenia § 31 ods.1 Katastrálneho
zákona, keď v odôvodnení rozhodnutia skúmal rozpor predmetnej zmluvy o úvere s dobrými mravmi.
Správnemu orgánu takáto právomoc nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu, táto právomoc prináleží
príslušnému súdu v rámci občianskeho súdneho konania a v tomto smere je tak konanie správneho
orgánu nezákonné.

Krajský súd v Banskej Bystrici prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu podľa § 250q
ods.2 O.s.p., v spojení s § 250l ods.2 O.s.p. a v zmysle § 244 ods.1 a § 250l ods.1 O.s.p.
preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu. Súd vyslúchol záložkyňu, oboznámil
s obsahom administratívneho spisu, preskúmal zmluvu o zriadení záložného práva, návrh na vklad
záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností s prílohami, oboznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad
do katastra nehnuteľností, dohodu o splnomocnení, rozhodnutie o prerušení konania, Dodatok č.1 k
návrhu na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva a Dodatok č.1 k Zmluve o zriadení záložného práva,
podané odvolanie a napadnuté rozhodnutie.

Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa § 250l a nasl. v
medziach a výlučne z dôvodov uvedených v odvolaní dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Ďalšia účastníčka konania, Z. F. na pojednávaní uviedla, že so zamietnutím návrhu na vklad záložného
práva do katastra nehnuteľností súhlasí. Ona splátky spláca cez exekútora, pôžička je splatená a spláca
trovy exekúcie. Má zato, že navrhovateľovi už zaplatila viac, ako si požičala. Úver brala asi na kúpu
chladničky. O tom, že je potrebné podpísať Dohodu o splnomocnení ju nikto nepoučil. So zriadením
záložného práva na jej nehnuteľnosti nesúhlasila. O záložnom práve sa prvýkrát dozvedela až vtedy, keď
bola predvolaná na kataster (Okresný úrad, odbor katastra nehnuteľností) Pána I. nepozná a nepozná
ani nikoho z ProHelp alebo DSS Nestor. Vo vzťahu k navrhovateľovi bola v kontakte len s obchodnou
vedúcou.



Z administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 23. októbra 2012 návrh na vklad záložného
práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č.XXX/XXXX-SUB zo dňa 9.
októbra 2012, ktorá bola uzavretá medzi záložným veriteľom - obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ
s.r.o., Bratislava a záložcom Z. F., H. H., v zastúpení na základe Dohody o splnomocnení - ProHelp
- združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava. Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti tak ako sú
uvedené v návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a v Zmluve o zriadení
záložného práva, patriace záložkyni o rôznych spoluvlastníckych podieloch. Podľa čl.II predmetnej
zmluvy o zriadení záložného práva, záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie pohľadávok
záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli alebo vzniknú na základe Zmluvy o úvere č.XXXXXXXXX
zo dňa 23. augusta 2011. Z návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností súd zistil, že jeho
prílohami bola záložná zmluva, oznámenie o zamýšľanom návrh na vklad do katastra nehnuteľností,
kolky a overená fotokópia dohody o splnomocnení.

Z administratívneho spisu súd tiež zistil, že bola uzatvorená dohoda o splnomocnení medzi
splnomocniteľom Z. F. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava,
pričom názov splnomocnenca je predtlačený na formulári dohody o splnomocnení. Z dohody o
splnomocnení, podpísanej splnomocniteľom dňa 23. augusta 2011 v Banskej Bystrici vyplýva, že ďalší
účastník „za účelom naplnenia a hájenia jeho záujmov ako splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné
zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v dohode, vykonávanými v súvislosti
so Zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o, č. zmluvy XXXXXXXXX,
splnomocniteľ udeľuje Združeniu ProHelp po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v
dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú, plnomocenstvo vo všetkých
veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v dohode, vrátanie právneho
posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania
so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. ako poskytovateľom úveru. Všetky konzultácie a zastupovanie
pri rokovaní so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. Združenie ProHelp poskytne splnomocniteľovi
bezplatne“. Z textu dohody o splnomocnení, bod 3 vyplýva, že „splnomocniteľ sa sám rozhodol
zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc
pri zabezpečení svojho záväzku Združením ProHelp. Za týmto účelom uzatvára túto dohodu a
udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho
zákonníka k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo
spoluvlastníctve a budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia
splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere“. Ďalší účastník tiež v texte vyhlásil, že „sa
sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná
o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných
sankcií“. Dohoda o splnomocnení bola zo strany splnomocnenca (ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci) podpísaná dňa 23. augusta 2011 v Bratislave. Z uvedeného vyplýva, že splnomocnenec
nebol osobne prítomný pri podpise návrhu na uzavretie dohody o splnomocnení dlžníkom. Dohoda o
splnomocnení bola zo strany splnomocniteľa podpísaná dňa 23. augusta 2011 a teda v rovnaký deň, ako
Zmluva o úvere č.XXXXXXXXX, ktorá skutočnosť vyplýva z predloženej Zmluvy o zriadení záložného
práva.

Odporca svojim rozhodnutím zo dňa 27. februára 2015 konanie o povolení vkladu záložného
práva do katastra nehnuteľností prerušil z dôvodov uvedených v rozhodnutí a vyzval účastníkov
konania, aby nedostatky odstránili. Rozhodnutie bolo navrhovateľovi doručené dňa 6. marca 2015.
Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca do dňa vydania napadnutého rozhodnutia vytýkané
nedostatky neodstránil a na výzvu odporcu ostal nečinný.

Po vydaní napadnutého rozhodnutia (8. februára 2016) navrhovateľ doručil odporcovi dňa 17. marca
2016 Dodatok č.1 k návrhu na vklad Zmluvy o zriadení záložného práca č.XXX/XXXX-SUB zo dňa 19.
februára 2016, podpísaný konateľom spoločnosti, podaný z dôvodu odstránenia vád príloh k návrhu na
povolenie vkladu ako aj Dodatok č.1 k Zmluve o zriadení záložného práva č.XXX/XXXX-SUB zo dňa
19. februára 2016. Dodatok za záložkyňu podpísal za ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci,
C. I., predseda združenia.

Z vyjadrenia odporcu vyplýva, že v predloženom dodatku sa opravovalo iba znenie prevodu vedeného
na liste vlastníctva č.XXXX, k.ú. H. H.. Vzhľadom k tomu, že odporca rozhodol o zamietnutí návrhu na



vklad z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy, nebolo možné na základe dodatku rozhodnúť v rámci
autoremedúry a vklad povoliť.

Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie odporcu, ktorým zamietol návrh na vklad záložného
práva do katastra nehnuteľností s odôvodnením, že nie sú splnené podmienky vkladu podľa § 31 ods.1
Katastrálneho zákona. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v odvolaní súd
dospel k záveru, že odporca vydal správne rozhodnutie, ak návrh na vklad podľa predloženej zmluvy
o zriadení záložného práva zamietol s odôvodnením, že dohoda o splnomocnení je neplatná a táto
skutočnosť spôsobila aj neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva, ktorá bola v mene záložcu
(dlžníka) uzatvorená neplatne splnomocneným zástupcom. Takýto úkon potom nemôže vyvolať účinky
na vecné práva k nehnuteľnostiam zastúpeného.

Podľa § 4 ods.1 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv
k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej
len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka").

Podľa § 5 ods.1 Katastrálneho zákona, vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods.3 Katastrálneho zákona, právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods.2 Katastrálneho zákona),
ktorým je účastník právneho úkonu, na základe ktorého má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo
k nehnuteľnosti (§ 30 ods.2 Katastrálneho zákona). V zmysle § 30 ods.4 Katastrálneho zákona sa
návrh na vklad podáva písomne a podľa § 30 ods.5 písm.d) Katastrálneho zákona prílohou návrhu na
vklad je okrem iného aj dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom,
pričom podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods.3
citovaného zákona.

Podľa § 31 ods.1 Katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods.3 Katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutie z dôvodov uvedených v odvolaní súd dospel k záveru, že
odporca ako príslušný orgán štátnej správy, v kompetencii ktorého je rozhodovať o zápisoch práv k
nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností, sa pri vydávaní napadnutého rozhodnutia dôsledne riadil
citovanými ustanoveniami katastrálneho zákona a postupoval v súlade so zákonom, pokiaľ podľa § 31
ods.3 Katastrálneho zákona návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností zamietol.

Podľa § 22 ods.1 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 22 ods.2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 31 ods.1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.



Podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 2 Občianskeho súdneho poriadku, v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú
spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom
na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických
osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb.

Zastúpenie vzniká na základe zákona, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe dohody
o plnomocenstve. Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca
uzatvorili dohodu o plnej moci. Dohoda o plnomocenstve je pritom dvojstranný právny úkon medzi
splnomocnencom a splnomocniteľom o poverení a prijatí zastupovania a jeho rozsahu. Pre platnosť
takejto dohody sa vyžaduje súlad s ustanovením § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právny úkon je
prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy
s takýmto prejavom spájajú (§ 34 Občianskeho zákonníka). Iba prejavenej vôli v dostupne vnímateľnej
forme možno priznať právnu relevanciu. Konanie subjektu, ktoré tejto definícii nezodpovedá, nemožno
považovať za právny úkon. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne,
inak je neplatný (§ 37 ods.1 Občianskeho zákonníka). Ak nie sú splnené tieto základné podmienky,
nemôže ísť o platný právny úkon. Následkom neplatnosti právneho úkonu, okrem iných skutočností,
je to, že nemá právne účinky, a teda nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností.
Súd, ako aj iný štátny orgán, musí na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliadnuť ex offo. Právny
úkon nie je urobený vážne (skutočne), ak konajúci (vôľu prejavujúci) nechcel svojim prejavom vôle
vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali. Výsledkom uzavretia dohody o
plnomocenstve je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi. Navrhovateľom (odvolateľom)
predložená dohoda o splnomocnení, ktorá je vyhotovené vo forme predtlače s vopred vyznačeným
splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, v zmysle ktorého je vopred uvedené
zastupovanie splnomocniteľa v súvislosti so zmluvami o úvere medzi obchodnou spoločnosťou
POHOTOVOSŤ s.r.o., Bratislava, ktoré bolo splnomocniteľom podpísané dňa 23. augusta 2011 v
Banskej Bystrici (v deň uzavretia zmlúv o úvere medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., Bratislava
ako veriteľom a Z. F. ako dlžníkom) na vopred pripravenom tlačive, je možné podľa obsahu posúdiť
ako návrh na uzatvorenie dohody o plnomocenstve, keďže z toho, že takto vopred pripravené dohody
zo strany vopred vyznačeného splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci boli
podpísané toho istého dňa 23. augusta 2011, avšak v Bratislave, vyplýva, že zástupca splnomocnenca
ProHelp nebol osobne prítomný pri podpise tejto dohody splnomocniteľom. Prejav vôle môže byť
právnym úkonom len vtedy, ak ide o úkon smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností.
Návrhom na uzavretie zmluvy môže byť len taký prejav vôle, ktorý je adresovaný druhej zmluvnej
strane. Podľa § 45 Občianskeho zákonníka prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe až od okamihu,
keď jej dôjde. Na vážnosť prejavu vôle, ktorým je návrh zmluvy urobený v neprítomnosti druhej strany
(podpísanie tlačiva zo strany splnomocniteľa Z. zátrochovej), preto nepostačuje písomná forma. V
takomto prípade je nevyhnutné, aby konajúci (splnomocniteľ) takto písomne prejavenú vôľu skutočne
druhej strane (splnomocnencovi) aj adresoval, písomne prejavenú vôľu splnomocnencovi odoslal,
prípadne urobil úkony, ktoré sú nevyhnutné k tomu, aby mohla byť takto prejavená vôľa odoslaná a
doručená, či už poverením inej osoby, alebo podaním na pošte, osobným doručením druhej strane
alebo iným spôsobom. Z predloženej dohody o splnomocnení, ktorá je obsiahnutá v správnom spise je
nepochybné, že dlžník podpísal dohodu o splnomocnení v neprítomnosti splnomocnenca. V správnom
konaní nebolo preukázané, že by dlžník odoslal ním podpísaný návrh dohody druhej zmluvnej strane,
resp. že by tento bol splnomocnencom akceptovaný.

Súd sa tiež stotožnil aj so záverom odporcu, ktorú v súvislosti s uzatvorením dohody o splnomocnení
konštatoval porušenie ustanovenia § 22 ods.2 Občianskeho zákonníka z dôvodu rozporu záujmov
zástupcu a zastúpeného. Skutočnosť, že vopred pripravené tlačivo s textom dohody o splnomocnení
s vopred predtlačeným názvom splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci,
bolo na podpis predložené v deň uzavretia zmluvy o úvere, v neprítomnosti splnomocnenca, sú
skutočnosťami, ktoré nasvedčujú tomu, že uzavretie úverovej zmluvy bolo podmieňované podpísaním



dohody o splnomocnení, že účelom konania na základe plnomocenstve je zabezpečenie splnenia
splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere, spochybňujú konanie splnomocnenca v záujme
splnomocniteľa. Správny orgán preto správne vyhodnotil dohodu o splnomocnení ako absolútne
neplatnú pre jej rozpor s ustanovením § 22 ods.2 Občianskeho zákonníka. Súd sa nestotožnil s tvrdením
odvolateľa, že právny úkon v danom prípade bol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Zo
samotného dojednania podmienok obsiahnutých v dohode o splnomocnení vyplýva, že účelom uzavretia
dohody o splnomocnení je sledovanie návratnosti poskytnutého úveru navrhovateľovi. Z uvedeného
vyplýva, že zástupca koná (resp. konal) v záujme navrhovateľa, čo spochybňuje, resp. vylučuje jeho
konanie zároveň v záujme zastúpeného. Nasvedčuje tomu aj skutočnosť, že určený zástupca sa s
dlžníkom nekontaktoval, nekomunikovali spolu, dlžník podpísal dohodu o splnomocnení bez toho, aby
zástupcu združenia ProHelp vôbec poznal. Žiadny osobný, ani písomný kontakt splnomocnenca so
splnomocniteľom, či už pred podpisom dohody o splnomocnení zo strany splnomocniteľa, pred jej
podpisom zo strany splnomocnenca, ani pred podpisom záložnej zmluvy zo správneho spisu nevyplýva.
Uvedené konštatovanie umocňuje aj skutočnosť, že k podpisu zmluvy o zriadení záložného práva
dochádza dňa 9. októbra 2012, ktorý deň bol spísaný aj návrh na vklad do katastra nehnuteľností,
po uplynutí viac ako roka odo dňa, kedy došlo k podpisu úverových zmlúv a dohôd o splnomocnení
bez toho, aby bol preukázaný akýkoľvek kontakt medzi splnomocnencom a splnomocniteľom, a to v
tak závažnej veci ovplyvňujúcej majetkové práva splnomocniteľa, ako je zriadenie záložného práva na
nehnuteľnosti v jeho vlastníctve. Navyše nie je preukázaná ani skutočnosť, v akom rozsahu boli dohody
o splnomocnení v čase ich podpisu vypísané (vzhľadom na zistenú odlišnosť písma uvedeného v záhlaví
a v bode 4 predmetnej dohody). Dohoda o splnomocnení bola zachytená do formulárovej - predtlačenej
listinnej podoby, kedy dlžník (záložca) nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody a preto mu možnosť
určiť zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne svedomito hájil záujmy
splnomocniteľa, bola obmedzená, resp. odňatá. Uvedené konštatovanie umocňuje skutočnosť, že po
napadnutom rozhodnutí odporcu dochádza k uzatvoreniu dodatku k zmluve o zriadení záložného práva,
bez preukázanej vedomosti splnomocnenkyne o konaní splnomocnenca.

Úlohou súdneho konania je nielen v zmysle § 1 O.s.p. chrániť práva zaručené slovenským právnym
poriadkom, ale aj práva s charakterom úniovým v zmysle zásady lojality (§ 4 ods.3 Zmluvy o Európskej
únii) v spojení s rozsudkami Súdneho dvora EÚ.

Podľa čl.3 ods.1 Smernice 93/13EHS sa považuje za nekalú zmluvná podmienka, ktorá nebola
individuálne dohodnutá, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Odporca správne v odôvodnení svojho rozhodnutie poukázal na to, že dohodu o splnomocnení
posudzoval v kontexte s úverovým balíkom, ktorý považoval za spotrebiteľský, nakoľko pokiaľ by
nedošlo k uzavretiu úverovej zmluvy ako spotrebiteľskej zmluvy, nedošlo by ani k uzatvoreniu dohody
o splnomocnení.

Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa 52 ods.3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods.2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.



Podľa § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V preskúmavanom prípade sa súd stotožňuje s názorom odporcu, že na prejednávaný prípad je
potrebné aplikovať aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.
Z textu dohody o splnomocnení vyplýva, že bola uzatvorená v súvislosti so zmluvou o úvere, ktorú
uzatvoril dlžník s obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. (bod 1 dohody) a plnomocenstvo
bolo udelené na uzatvorenie záložnej zmluvy ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho
záväzku zo zmluvy o úvere (bod 3 dohody). Z uvedeného je zrejmé, že dohoda o splnomocnení bola
súčasťou tzv. „úverového balíka“. Súd aj s prihliadnutím na osobu dlžníčky, jej vek a povahu záväzkového
vzťahu nemá pochybnosť o tom, že zmluva o úvere uzatvorená medzi veriteľom ako dodávateľom
a dlžníčkou, ktorej iné ako postavenie spotrebiteľa zo spisu nevyplýva, má povahu spotrebiteľskej
zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu aj súvisiacu dohodu o
splnomocnení je potrebné podriadiť pod režim ochrany spotrebiteľa a je potrebné sa zaoberať tým, či
takáto dohoda nevykazuje znaky neprijateľných podmienok uvedených v § 53 ods.1 Občianskeho
zákonníka. Dohoda o splnomocnení, ako aj zmluva o zriadení záložného práva, má vo vzťahu k
zmluve o úvere subsidiárny a akcesorický vzťah, keďže ich existencia je vyvolaná finančnými aktivitami
navrhovateľa a potrebou zabezpečenie zmluvy o úvere. Odporca postupoval v súlade s právnou úpravou
obsiahnutou v ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj v Smernici 93/13/EHS, keď
prihliadol aj na nekalý charakter zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Dohoda o splnomocnení
nebola riadne uzatvorená aj pre rozpor s § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, nakoľko bola napísaná vo
forme predtlače (formulára), v ktorej už bol splnomocnenec vopred vpísaný a dlžní (záložca) nemohol
ovplyvniť obsahu takejto dohody. Dlžníkovi bola odňatá možnosť zvoliť si zástupcu, ktorého by si
sám vybral, v čom možno vidieť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Dohodu o splnomocnení, podľa ktorej mal dlžníka zastupovať jemu vopred
určený zástupca mimo jeho slobodnú voľbu, je potrebné považovať za neprijateľnú (nekalú) zmluvnú
podmienku a teda za absolútne neplatnú podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného
vyplýva, že zástupca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci nemohol ani z uvedeného dôvodu
platne uzavrieť záložnú zmluvu v mene splnomocniteľa.

Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že jedným z dôvodov, pre ktorý odporca považoval Zmluvu o
zriadení záložného práva za absolútne neplatnú bola skutočnosť, že zmluva mala formálne vady,
spočívajúce v tom, že zmluva o zriadení záložného práva nebola záložným veriteľom riadne podpísaná.
Proti tomuto dôvodu odvolanie navrhovateľa nesperovalo a tento dôvod, pre ktorý odporca posúdil
zmluvu o zriadení záložného práva ako absolútne neplatnú v podanom odvolaní nespochybnil.
Odvolaním tak nenapadol dôvod, pre ktorý (okrem iných) odporca návrh na vklad záložného práva do
katastra nehnuteľností zamietol.

Z uvedených dôvodov záver správneho orgánu o splnení podmienok na zamietnutie návrhu na vklad
takejto záložnej zmluvy je v súlade s ustanovením § 3 ods.1 a 3 Katastrálneho zákona. V tejto
súvislosti súd tiež poukazuje aj na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
napr. rozsudky sp.zn 8Sžo/17/2007 (R 42/2008), sp.zn. 1Sžr/37/2012 zo dňa 10. júla 2012, sp.zn.
10Sžr/136/2012 zo dňa 13. marca 2013 a sp.zn. 1Sžr/135/2012 zo dňa 11. júna 2013.

Pokiaľ odvolateľ v odvolaní poukázal aj na ďalšie dôvody, pre ktoré by mal byť vklad povolený, je
potrebné uviesť, že pokiaľ by aj ďalšie odvolacie dôvody boli relevantné, nie je možné na ne prihliadnuť
v tom zmysle, že by boli spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, nakoľko záver odporcu o
nutnosti zamietnuť návrh na vklad v dôsledku neplatnej dohody o splnomocnení a na základe neplatného
plnomocenstva uzatvorenej neplatnej záložnej zmluvy je v celom rozsahu správny. Záver odporcu o
nutnosti zamietnuť návrh na vklad z tohto dôvodu nemôže zvrátiť ani ďalšia argumentácia, podľa ktorej
by mal byť vklad povolený, pretože postačuje čo i len jeden uznaný dôvod pre zamietnutie návrhu na
vklad a už takýto jediný dôvod spôsobuje, že vklad záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností nemôže
byť povolený. Súd preto ďalšie odvolacie námietky uvádzané v odvolaní nepovažoval za relevantné
a schopné privodiť pre odvolateľa iné rozhodnutie, než k akému dospel odporca. V tejto súvislosti
súd poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá nevyžaduje, aby v odôvodnení
rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre



rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument (Georgidias vs. Grécko z
29. mája 1997, Higgis vs. Francúzsko z 19. februára 1998). Obdobne Ústavný súd Slovenskej republiky
v uznesení č.III. ÚS 237/2012 zo dňa 13. júna 2012 konštatoval: „...súčasťou obsahu základného
práva na súdnu ochranu podľa čl.46 ods.1 ústavy a práva na spravodlivé konanie podľa čl.6 ods.1
Dohovoru je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne
dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky..., ... súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania...“. Za podstatné pre rozhodnutie v tejto veci súd
považoval skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je neplatnou a preto nemohol platne vzniknúť ani
posudzovaný titul vo vkladovom konaní - zmluva o zriadení záložného práva, ktorá je uzatvorená
neplatne splnomocneným zástupcom. Výsledkom tohto konštatovania je záver o nutnosti zamietnuť
návrh na vklad podľa § 31 ods.3 Katastrálneho zákona pre nesplnenie posudzovaných podmienok
pre povolenie vkladu v zmysle § 31 ods.1 katastrálneho zákona. Súd sa preto v odôvodnení svojho
rozhodnutia podrobnejšie nezaoberal ďalšími odvolateľom uvedenými odvolacími argumentmi. Navyše,
niektoré odvolacie dôvody odvolateľa uvedené v podanom odvolaní nekorešpondujú s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia odporcu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd napadnuté rozhodnutie správneho orgánu podľa § 250q
ods.2 O.s.p. potvrdil, nakoľko napadnuté rozhodnutie považoval za vydané v súlade so zákonom.

Navrhovateľ v konaní úspešný nebol, a preto mu nevzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 250k
ods.1 O.s.p.. Z uvedenému dôvodu súd navrhovateľovi - odvolateľovi náhradu trov konania nepriznal.

Súd zároveň rozhodol o povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok podľa zákona č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov vo výške 35 Eur stanovenej Sadzobníkom
súdnych poplatkov v položke 10 písm.b), nakoľko je poplatníkom, keďže podal opravný prostriedok proti
rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní úspešný nebol (§2 ods.4 zákona č.71/1992 Zb.).