{"guid": "074928a9-8005-482a-bc85-9d4bd9d3e16b:f8ec7c77-6e14-4366-8d79-ef13756ac3a7", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8313213424.1", "spisova_znacka": "25Co/64/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 25Co/64/2017 z 12. 2. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 12. februára 2018, sp. zn. 25Co/64/2017, ECLI:SK:KSPO:2018:8313213424.1", "identifikacne_cislo": "8313213424", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "Mgr. Mariana Pondelová", "sudca_id": 255, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-mariana-pondelova-255", "datum_vydania": "2018-02-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Dedenie zo závetu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f8ec7c77-6e14-4366-8d79-ef13756ac3a7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8313213424.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2018:8313213424.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2018:8313213424.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25Co/64/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313213424
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8313213424.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr.
Mareka Kohúta a JUDr. Milana Majerníka, v právnej veci žalobkyne: G. K., L. V. XXXX/XX, XXX XX P.,
proti žalovanej: A.. G. X., L. R. X, XXX XX J., právne zastúpená JUDr. František Polák, AK Miletičova
64, P.O.BOX 77, 820 05 Bratislava 25, v konaní o určenie neplatnosti závetu, o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 5C/344/2013-259 zo dňa 28.3.2017, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalovanej proti žalobkyni   p r i z n á v a   nárok   na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom Okresného súdu Humenné č. k. 5C/344/2013-259 zo dňa 28.3.2017 Okresný súd
Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol tak, že:
„Súd žalobu zamieta.
Žalovanej priznáva náhradu trov konania v celom rozsahu.
Štátu vo vzťahu k žalobkyni priznáva náhradu trov konania v celom rozsahu.“

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáhala proti žalovanej
vyslovenia neplatnosti záveru poručiteľa E. Č., X.. XX.X.XXXX, X. V. L. R. XXX/XX, P., ktorý zomrel dňa
XX.X.XXXX, a ktorý závet bol spísaný dňa XX.X.XXXX poručiteľom, podpísaný za prítomnosti dvoch
svedkov E. H. C. E.. Ľ.N. F..

3. Uviedol, že v danom prípade vykonaným dokazovaním zistil, že nebohý poručiteľ nenapísal závet
vlastnou rukou, pretože závet písal pán H. na počítači, ktorý následne za prítomnosti dvoch svedkov, a
to pána H. a pána F., nebohý poručiteľ po prečítaní podpísal. Táto okolnosť bola v konaní zistená nielen
predložením závetu v listinnej podobe, ale aj znaleckým dokazovaním na pravosť podpisu nebohého
poručiteľa,  a na vylúčenie možnosti pozmeniť pozmeňovania tohto závetu. Rovnako vypočutí svedkovia,
ktorí podpísali spolu s poručiteľom jeho poslednú vôľu, jednoznačne potvrdili, že toto bola posledná
vôľa nebohého E. Č., ktorý zanechal všetok svoj majetok družke, s ktorou žil v spoločnej domácnosti po
dobu viac, ako 23 rokov, A.. G. X., označenej žalovanej. Súd po preskúmaní závetu dospel k záveru, že
tento závet nevykazuje žiadne formálne nedostatky neplatnosti, bol napísaný v súlade s predpísanými
ustanoveniami, a preto žalobu o neplatnosť závetu v celom rozsahu zamietol. Ďalej súd prvej inštancie
uviedol, že nevykonal dokazovanie, ktoré navrhovala žalobkyňa, a ktoré sa malo týkať výsluchu svedkov
D. C. H., a to z toho dôvodu, že títo svedkovia mali byť vypočutí len k spolužitiu žalovanej a nebohého
poručiteľa, ktorá okolnosť už z doteraz vykonaného dokazovania, nebola pre súd sporná. Túto okolnosť
nebolo potrebné dokazovať, a tak isto by nemala vplyv na posúdenie žalobného návrhu. Súd nevyhovel
ani žalobkyni pri poskytnutí možnosti predložiť súkromný znalecký posudok, i vzhľadom k tomu, že



znalecké posudky v konaní podával F. C. U. Ú., s ktorým súhlasili obe strany pred začatím znaleckého
dokazovania, a žalobkyňa nevzniesla vážne pochybnosti voči záverom týchto znaleckých posudkov, a
rovnako nepredložila relevantný dôkaz o tom, že znalec, u ktorého si objednala vyhotovenie súkromného
znaleckého posudku, prijal túto objednávku.

4. Právne odôvodnenie súdu prvej inštancie vyplývalo z ustanovení § 476 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorého poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo zriadiť iný, v
písomnej forme za účasti svedkov, alebo vo forme notárskej zápisnice. V každom závete musí byť
uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.

5. Podľa § 476b Občianskeho zákonníka, závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou
rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými, výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho
poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závet podpísať. Podľa § 477 Občianskeho zákonníka, v závete
poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely, alebo veci a práva, ktoré im majú pripadnúť. Ak nie
sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí, že podiely sú rovnaké.

6. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanej
nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pretože bola v konaní úspešná. Z rovnakého dôvodu
priznal súd prvej inštancie aj štátu náhradu trov konania vo vzťahu k žalobkyni. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala včas odvolanie žalobkyňa. Uviedla, že napadnutý
rozsudok považuje za nesprávny a nezákonný, pretože neboli splnené procesné podmienky, ktoré zákon
vyžaduje k zákonnému postupu a rozhodnutiu. Nesprávnym procesným postupom jej súd znemožnil,
aby mohla plne využiť svoje zákonné procesné práva, a to v takej miere, že to možno považovať za
porušenie jej práva na spravodlivý proces, ak konajúci súd nevykonal ňou tak vážne navrhované dôkazy,
ktorých vykonanie bolo potrebné na zistene rozhodujúcich skutočností a vykonanými dôkazmi dospel
k nesprávne zistenému skutkovému stavu. Predovšetkým uviedla, že spôsobom vykonávania dôkazov,
boli porušené jej práva na spravodlivý proces, pretože ňou navrhovaní svedkovia, a jedná sa hlavne o
svedka  D., ktorý bol najbližším priateľom jej nebohého brata, súd ho nevypočul, pričom tohto svedka
na pojednávanie zabezpečila. Išlo o svedka, ktorý mal a má vedomosti o tom, či jej brat napísal, alebo
nenapísal závet a nevie, z akého dôvodu súd uviedol v rozsudku, že sa mal vyjadrovať iba k spolužitiu
žalovanej s jej bratom. Ďalej uviedla, že požiadala o vypracovanie súkromného znaleckého posudku,
ktorú možnosť procesne zaviedol až nový Civilný sporový poriadok, pričom oproti predchádzajúcej
právnej úprave, takýto súkromný znalecký posudok má dôkaznú váhu, ako posudok, ktorý si vyžiadal
súd a uviedla, že sama konzultovala znalecké posudky, ktoré vo veci dal F. C. U. Ú., bola informovaná o
vážnych odborných chybách týchto znaleckých posudkov. Požiadala súčasne súd, aby ju inštruoval, ako
má postupovať, aby ňou zabezpečený znalec grafológie mal k dispozícii na potrebnú dobu súdny spis aj
s originálom závetu, lebo takýto súkromný znalecký posudok v tomto odbore sa nedá zabezpečiť tým, že
by súd znalcovi umožnil študovať spis v priestoroch súdu. Ďalej poukázala, že E.. S. F. mal plnú moc iba
na deň 28.3.2017, kedy sa vo veci pojednávalo a rozsudok teda nemal byť doručený jemu, ale jej osobne,
ale doposiaľ doručený nebol. Taktiež poukázala, že svedkovia E. H. C. Ľ. F., veľmi nedôveryhodne a
pochybne uvádzajú, ako k spísaniu predmetného závetu malo dôjsť, a taktiež poukázala na formálne
právne náležitosti pri holografickom závete, ktorých rozpory neboli odstránené.

8. Žiadala, aby jej bol doručený rozsudok a napadnutý rozsudok bol zrušený a vec vrátená na nové
konanie.

9. K tomuto odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná. Uviedla, že žalobkyňa preťahovala konanie
a oddiaľovala ho cca 4 roky, pričom išlo o nedostatočne ospravedlnené zdravotné problémy, návrhy
na vykonanie dokazovania prednesené až na pojednávaní tak, aby súd musel vytýčiť znovu a znovu
ďalšie pojednávanie. Ďalej poukázala, že je viac, ako pravdepodobné, že aj toto predmetné odvolanie
spísal vzhľadom na právne nevzdelanie pani K., E.. Y., hoci bol SAK (Slovenská advokátska komora )
potrestaný za to, že v predmetnom konaní právne služby poskytovať, napriek mnohým upozorneniam,
nemal a je sám dlžný právoplatnému dedičovi 161.500,- eur s príslušenstvom, ktoré si pred smrťou
poručiteľa od neho požičal. Taktiež bol podaný návrh na vydanie platobného rozkazu dedičkou do závetu
A.. X.. Žalobkyňa už od začiatku bola upozorňovaná na skutočnosť, že E.. Y. je nezákonným právnym



zástupcom podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Čo sa týka samotného odvolania, uviedla, že
pozostáva iba zo špecifikácií, najmä zo samotného želania žalobkyne, aby bol poručiteľ závet nikdy
nenapísal. Rozhodnutie poručiteľa spísať závet, bol prejav jeho vôle, ako má naložiť s majetkom po jeho
smrti, a o tom, že závet napísal, vedel, zákon mu umožňoval kedykoľvek závet zmeniť, alebo zrušiť,
a mohol tak urobiť odvolaním závetu, zničením listiny, alebo spísaním nového závetu. Nič z toho však
poručiteľ nevykonal a nechal tak v platnosti závet, ktorým odkázal svoj majetok družke, s ktorou prežil
cca 25 rokov života a ktorá ho doopatrovala v ťažkej chorobe a vystrojila aj pohreb. A.. X. sa domáhala
dedičstva pred notárkou so zákona, od poručiteľa vedela, že sa o ňu postaral a v dedičskom spise G.
X. XX/XXXX je pod číslom listiny XXX uvedený list zo dňa 22.5.2013, kde výslovne a jednoznačne o
tejto skutočnosti informuje notárku, no o závete nevedela dovtedy, kým sám notárke nepriniesol závet
svedok H., ktorý vysvetlil okolnosti, kedy a prečo ho doniesol. Ďalej uviedla, že je absolútnym klamstvom,
že A.. X. mala v nemocnici po smrti poručiteľa G. žalobkyne, aj za prítomnosti samotnej žalobkyne,
povedať, že nič nedostane a snažila sa ich nabádať k dohode. Taktiež poukázala, že ak žalobkyňa
uvádza, že konzultovala posudok F. C. U. Ú., a bola informovaná o vážnych nedostatkoch a odborných
chybách, nič však konkrétne nepredložila. Taktiež je nelogické konanie žalobkyne, ak tvrdí, že iba na
jedno hlavné pojednávanie splnomocnila advokáta E.. F., keď chcela opätovne skúmať pravosť podpisu
inou metódou a iným znalcom. Čo sa týka svedka D., žalovaná uviedla, že má vedomosť o tom, že D. bol
známy, občas prišiel za poručiteľom, avšak uvedený svedok v žiadnom prípade nemôže potvrdiť, či sa
poručiteľ niekomu rozhodol, alebo nerozhodol odkázať svoj majetok závetom. Uviedla ďalej, že konanie
žalobkyne je pochopiteľné, z dôvodov dediť, avšak žalobkyňa žalobou a návrhmi vykonať znalecké
dokazovanie, iba potvrdila pravosť a platnosť závetu. Žalovaná má za to, že vykonaným dokazovaním
bolo preukázané, že poručiteľ prežil v spoločnej domácnosti s A.. X. 25 rokov života, táto ho výlučne
sama opatrovala a bola dlhodobo oporou v jeho dlhodobej chorobe, až do smrti, a to bez akejkoľvek
pomoci žalobkyne. V konaní pred súdom sa nepreukázalo, že by počas 25 rokov, či už poručiteľ,
alebo A.. X., mali iného partnera, čo tiež potvrdil, že žili spoločne. Poručiteľ nemal žiadne deti, a teda
nemá opomenuteľných dedičov, a je logické a prirodzené, že svoj majetok odkázal svojej najbližšej
osobe a nič ho nezaväzovalo prenechať svoj majetok sestre, ktorá s ním neudržiavala dlhodobo žiadny
kontakt a nestarala sa o neho v čase ťažkej choroby. Spísaním závetu vedome svoju sestru, jedinú z
dedičov zo zákona, vylúčil. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že závet mal všetky náležitosti,
ktoré vyžaduje zákon, čo je spísané zákonným spôsobom a teda je jednoznačne platný. Jeho spísanie
bolo i logickým krokom, čo dokazovanie taktiež preukázalo. Z uvedeného dôvodu považuje napadnutý
rozsudok za správny a zákonný a navrhla odvolaciemu súdu, aby ho tento potvrdil a odvolanie zamietol.

10. K uvedenému odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa a uviedla, že žalovaná uvádza iba skutočnosti, ktoré
s pojednávanou vecou nemajú žiadny význam a uviedla, že je preukázateľné, že pohreb hradila zo
svojich prostriedkov.

11. K uvedenému sa opätovne vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že zotrváva na svojom pôvodnom
vyjadrení.

12. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 CSP
(Civilný sporový poriadok, zákon číslo 160/2015 Z. z., ďalej iba „CSP“, platný od 1.7.2016), preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasl. CSP, bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP (a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
vo výroku vecne správne.

13. Preto krajský súd ako súd odvolací, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle ustanovení
§ 387 ods. 1 CSP.

14. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a pre zdôraznenie
správnosti dodáva nasledovné:

15. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.



16.  Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

17. Uvedené ustanovenie § 470 ods. 1, 2 CSP, ktoré sú intertemporálnym ustanovením, prijatým v
súvislosti s nadobudnutím účinnosti CSP, treba aplikovať ako uvedenú normu aktuálne aj na konania,
ktoré začali predo dňom  nadobudnutia jeho účinnosti. Každopádne však treba procesné účinky
realizovaných úkonov predo dňom účinnosti tohto zákona, posudzovať aj v súvislosti s právnou úpravou,
ktorá platila v čase ich realizácie. Uvedené má význam aj z pohľadu aplikácie tých ustanovení O.s.p.
(Občiansky súdny poriadok, zákon platný do 30.6.2016, ďalej len „O.s.p.“), ktoré aplikoval súd prvej
inštancie v súvislosti s realizáciou dokazovania, i prijatými skutkovými závermi.

18. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že dokazovanie je jedným zo základných inštitútov civilného
procesu. Aby súd vedel spor riadne prejednať a rozhodnúť, musí mať zabezpečený dostatok skutkových
poznatkov významných pre rozhodnutie vo veci samej. Pri koncipovaní inštitútu dokazovania v novej
právnej úprave, zhrnutej v Civilnom sporovom poriadku, sa vychádza z doterajšej právnej úpravy
uvedenej v Občianskom súdnom poriadku, ale boli zavedené aj viaceré zmeny, a jednou z nich je aj
odklon od princípu materiálnej pravdy. Žalobca má preto v prvom rade povinnosť tvrdenia a na podporu
svojho tvrdenia v zmysle ustanovenia § 132  CSP, je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho
názoru, môžu prispieť k objasneniu vo veci a zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to povaha veci
pripúšťa. Zákonodarca v tejto úprave vychádzal z ustanovení § 79 O.s.p.. Podľa Občianskeho súdneho
poriadku, súd nie je viazaný len tými dôkazmi, ktoré navrhli účastníci konania, pretože v zmysle § 120
ods. 1 O.s.p., môže súd výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ktoré navrhli účastníci, ak je ich vykonanie
nevyhnutné pre rozhodovanie vo veci. Toto ustanovenie je odrazom princípu materiálnej pravdy, t. j.
povinnosti súdu zistiť skutkový stav, čo možno najúplnejšie a najbližšie ku skutočnosti.

19. Od tejto úpravy sa zákonodarca pri koncipovaní Civilného sporového poriadku odchýlil, a do
ustanovenia § 185 CSP zaviedol princíp formálnej pravdy, čo predstavuje jednu z najzásadnejších zmien
civilného procesu. Formálnou pravdou sa rozumie, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov,
ktoré mu navrhli strany sporu, Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si
o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, ako mu ho vykreslia strany svojimi tvrdeniami a súvisiacimi
dôkazmi. Podľa § 185 CSP, súd môže vykonať len tie dôkazy, ktoré mu navrhli strany sporu, pričom sám
rozhodne, ktoré z navrhovaných  dôkazov vykoná. Iba výnimočne môže súd vykonať aj iné dôkazy, ako
tie, ktoré navrhli strany sporu, avšak ide iba o prípady, kedy je kladený zvýšený dôraz na ochranu práv a
oprávnených záujmov jednej zo strán, napr. pri spotrebiteľských sporoch, antidiskriminačných sporoch
a podobne. V danom prípade preto platí princíp formálnej pravdy a z uvedeného sa preto priorizuje
procesná aktivita sporových strán, ktoré sú zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť
dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení. Každá procesná strana má právo sa oboznámiť
a reagovať na tvrdenia a dôkazné návrhy protistrany. Ide teda o kontradiktórny proces, kde proti sebe
stoja dve strany sporu, s protichodným záujmom na jeho výsledku. V čase odvolacieho konania preto
súd vychádza z uvedených ustanovení CSP.

20. Podľa § 187 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu
veci, a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

21. Podľa § 187 ods. 2 CSP, dôkazným prostriedkom je výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné
vyjadrenie, znalecké dokazovania a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho
súd.

22. Jedným z dôkazných prostriedkov je preto aj súkromný znalecký posudok v zmysle ustanovení §
209 CSP.

23. Podľa § 209 ods. 1 CSP, súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou bez
toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd.

24. Podľa § 209 ods. 3 CSP, ak sa súkromný znalecký posudok vyhotovuje v priebehu konania,
súd umožní znalcovi nahliadnuť do spisu, alebo sa inak oboznámiť s informáciami potrebnými na
vypracovanie znaleckého posudku.



25. Z uvedeného vyplýva, že súkromný znalecký posudok je znalecký posudok, ktorého vypracovanie
nenariadil súd, ale o jeho vypracovanie požiadala znalca, prípadne znalecký ústav, priamo strana sporu.

26. V danom prípade strana sporu, t. j. žalobkyňa, síce požiadala krátko pred posledným pojednávaním
o vypracovanie súkromného znaleckého posudku, neuviedla bližšie žiadne dôvody a skutočnosti,
ktoré by mal znalec preskúmavať, neuviedla, v čom vidí  nesprávnosť, či nezákonnosť obidvoch
posudkov vypracovaných znaleckým ústavom, neuviedla, s čím konkrétne  nesúhlasí, a v čom vidí
vážne pochybnosti. Neobstojí  ani jej tvrdenie, že prvoinštančný súd ju nepoučil o tom, akým spôsobom
by  mala postupovať pri vypracovaní súkromného znaleckého posudku, pretože tento spôsob vyplýva
priamo z ustanovení § 209 CSP, a navyše v konaní, resp. jeho časti bola zastúpená advokátom. Je však
podstatné, že  žiadny súkromný znalecký posudok súdu nepredložila, čím toto svoje právo nevyužila.

27. Odvolací súd  taktiež poukazuje na odôvodnenie  samotného súdneho rozhodnutia, ktoré má
podať jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkové relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany. Uvádza, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový i právny základ rozhodnutia, bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných
účastníkom konania (stranou sporu). Preto aj odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne
objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto pohľadu je
plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Zo štandardnej judikatúry potom
tiež vyplýva, že presvedčivé a správne vyhodnotenie dôkazov, aj náležité odôvodnenie rozhodnutia,
zabezpečujú vylúčenie ľubovôle súdu pri rozhodovaní. Aj v súvislosti s judikatúrou Európskeho súdu pre
ľudské práva, jedným z kľúčových princípov spravodlivého súdneho konania, ako ich garantuje článok 6
ods. 1 Dohovoru, a článok 46 ods. 1 Ústavy SR, je aj právo na náležité súdne odôvodnenie rozhodnutia.
Jeho obsahom je právo účastníka konania (strany sporu) na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré preskúmateľným spôsobom, jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne i skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Princíp spravodlivosti pritom zaväzuje súdy,
aby pre svoje rozhodnutia poskytli dostatočné a relevantné dôvody. Potreba náležite odôvodniť súdne
rozhodnutie je daná tiež vo verejnom záujme, pretože jednou zo záruk, že výkon spravodlivosti nie je
arbitrárny a neprehľadný, je, že rozhodovanie súdu je kontrolovateľné verejnosťou.

28. Odvolací súd preto opätovne, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, i konania, ktoré mu
predchádzalo, konštatuje, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci dostatočne zistil skutkový stav
v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a na podklade vykonaného dokazovania
dospel ku správnym zisteniam a návrh žalobkyne aj správne právne posúdil. Odvolací súd  konštatuje
správnosť dôvodov rozsudku prvej inštancie a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

29. Pre úplnosť   odvolací súd ďalej poukazuje, že aj spochybnenie objektívnosti výpovede svedkov H.
C. F., bezprostredne prítomných pri spísaní závetu samotnou žalobkyňou, bez toho, aby vierohodnosť
výpovede spochybňovali  objektívne zdokumentované skutočnosti a dôkazy, by v prípadoch, ako je
tento, viedlo k vytvoreniu neakceptovateľnej prezumpcii nepravdivosti svedeckých výpovedí. Pri dôkaze
výpoveďou svedka súd musí vyhodnotiť vierohodnosť výpovede s prihliadnutím na to, aký má svedok
vzťah k účastníkovi konania a k prejednávanej veci, aká je rozumová a duševná úroveň, na okolnosti,
ktoré doprevádzali jeho vnímanie skutočností, o ktorých vypovedal vzhľadom na spôsob reprodukcie
týchto skutočností a na správanie pri výpovedi, t. j. presvedčivosť, istota, plynulosť výpovede (ochota
odpovedať na otázky, a podobne), a na poznatky získané na základe hodnotenia iných dôkazov (do
akej miery je dôkaz výpovede svedka v súlade s inými dôkazmi, či im odporuje, či sa vzájomne
dopĺňajú), a celkové posúdenie uvedených hľadísk potom poskytuje záver o pravdivosti, či nepravdivosti
tvrdených (preukazovaných) skutočností. Odvolací súd preto poukazuje na výpovede týchto svedkov
bezprostredne prítomných pri spísaní závetu, pričom sa stotožňuje s hodnotením súdu prvej inštancie, že
tieto svedecké výpovede svedkov H. C. F., sú jedným z hlavných dôkazov pre posúdenie  vierohodnosti
závetu, ktorého pravosť a v konečnom dôsledku aj platnosť, bola súčasne potvrdená  aj znaleckými
posudkami vypracovanými F. C. U. Ú.. Naopak, stotožňuje sa s postupom súdu prvej inštancie, ak
nevykonal na návrh žalobkyne výsluch svedkov D.,  H., príp. jeho manželky, ktorí neboli prítomní pri
spísaní závetu poručiteľom,  a takýto dôkaz považuje vzhľadom na charakter sporu, za nadbytočný.

30. Čo sa týka samotného závetu, odvolací súd poukazuje, že v preskúmavanej veci ide o závet, ktorý
poručiteľ nenapísal vlastnou rukou. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že ide o jednoduchý



alografný závet, ktorý sa týka poručiteľa, ktorý je schopný čítať alebo písať, ale text závetu nie je
napísaný ,,vlastnou rukou závetcu“, ale iným spôsobom a inou osobou. Ide o závet vyhotovený v inej
písomnej forme, ako vlastnoručný závet, s tým, že sa pri jeho spísaní vyžaduje prítomnosť dvoch
svedkov. Takýto jednoduchý alografný závet môže byť napísaný inak, než vlastnou rukou poručiteľa,
môže byť napísaný napr. rukou niekoho iného. na písacom stroji, na počítači,  alebo iným mechanickým
spôsobom. Podmienkou jeho platnosti je, že musí byť závetcom, ktorý vie čítať a písať, vlastnoručne
podpísaný. Nezáleží na tom, kto text závetu fakticky napísal. Vyhotoviteľom závetu môže byť aj svedok
závetu.

31. Ide teda o závet vyhotovený podľa § 476b Občianskeho zákonníka. Na platnosť takéhoto závetu
zákon vyžaduje dva prejavy poručiteľovej vôle, ktoré nemôžu byť urobené súčasne, ale musia na sebe
nadväzovať. Je to predovšetkým prejav poručiteľovej vôle zriadiť závet, okrem toho sa vyžaduje ešte
ďalší prejav vôle poručiteľa - výslovne prejaviť pred dvoma súčasne prítomnými svedkami, že listina
obsahuje poručiteľovu poslednú vôľu.

32. Z obsahu preskúmavaného závetu vyplýva, že tento všetky  zákonom predpísané náležitosti a
požiadavky, obsahuje.

33. Dôvody  neplatnosti uvádzané žalobkyňou, najmä skutočnosť, že v texte pod samotným závetom,
pred podpismi svedkov je uvedené, že ,,dnes pán E. Č. pred nami  napísal“, t .j. skutočnosť,  že
závet nenapísal  sám poručiteľ a v tomto texte je to  uvedené inak,  že ho napísal, nemôže spôsobiť
prijatie záveru o tom, že závet je neplatný.  Ide o skutočnosť, ktorú odvolací súd považuje za právne
bezvýznamnú vzhľadom už na vyššie uvádzané.

34. Odvolací súd súčasne poukazuje, že preskúmal všetky odvolacie námietky žalobkyne, konštatuje,
že tieto nemajú priamy vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto ich ani všetky bližšie
neodôvodňoval.

35. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny.

36. Odvolací súd potvrdil aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania a trovách štátu, s
prihliadnutím na skutočnosť, že žalobkyňa v konaní úspech nemala, naopak  žalovaná mala v konaní
plný úspech, čo je v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP.

37. Odvolací súd priznal nárok žalovanej na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni, pričom
vychádzal z ustanovení § 396 ods. 1 CSP, v spojitosti s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods.
2 CSP. Aj v odvolacom konaní mala žalovaná plný úspech, a preto súd jej priznal nárok na náhradu
trov konania proti žalobkyni, ktorá v odvolacom konaní úspech nemala. O výške tejto náhrady rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

38. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere  hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5C/344/2013", "guid": "6be19345-7ebe-4b15-84e9-8600cf94210a:9737bd6c-ea28-46a9-8ee9-77d015d50b89", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}