{"guid": "0739a41d-3bc7-45a4-b71c-07e1ea451e9b:76d92c27-2f51-435e-9167-61548afb3e63", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6614203076.2", "spisova_znacka": "43Cob/125/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/125/2015 z 23. 9. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 23. septembra 2015, sp. zn. 43Cob/125/2015, ECLI:SK:KSBB:2015:6614203076.2", "identifikacne_cislo": "6614203076", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "Mgr. Kornélia Harcsová", "sudca_id": 708, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-kornelia-harcsova-708", "datum_vydania": "2015-09-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Zmluva o dielo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-547.odsek-1", "nazov": "§ 547 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-547.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-547"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/513#paragraf-547"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/76d92c27-2f51-435e-9167-61548afb3e63", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6614203076.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6614203076.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6614203076.2/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/125/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614203076
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6614203076.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v obchodno-právnej veci navrhovateľa ITHAKA BB, spol.
s r.o., so sídlom Národná 7, Banská Bystrica, IČO: 36 653 152, právne zast. JUDr. Juraj Takáč, advokát
so sídlom Dolná 51, 974 01 Banská Bystrica proti odporcovi Rímskokatolícka cirkev farnosť Stará Halič,
Farský úrad sv. Juraja, so sídlom Cintorínska 4/2, 985 11 Stará Halič, IČO: 31 920 004, právne zast.
JUDr. Eva Borovská, advokátka so sídlom Štefánikova 7, 814 31 Bratislava o zaplatenie 6 899 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa a odporcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Lučenec č. k.
13Cb/62/2014-141 zo dňa 5. februára 2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Okresného súdu Lučenec č. k. 13Cb/62/2014-141 zo dňa 5. februára 2015 z r u š u j e a
vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím zamietol okresný súd návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy
6.899 Eur s príslušenstvom a zaviazal navrhovateľa nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 454,50
Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.718,01 Eur.

Okresný súd v napadnutom rozhodnutí uviedol, že navrhovateľ sa domáhal zaplatenia sumy 6.899 Eur
s príslušenstvom z dôvodu, že ako zhotoviteľ vykonal na základe Zmluvy o dielo zo dňa 19.02.2010
archeologický výskum v rozsahu výkopových prác súvisiacich s inštaláciou podlahového kúrenia na
pozemku parc. č. 1, k.ú. Stará Halič. V zmysle zmluvy o dielo bol zhotoviteľ povinný odovzdať jedno
paré výskumnej dokumentácie odporcovi a jedno paré bezplatne Krajskému pamiatkovému úradu
Banská Bystrica do 60 dní od ukončenia terénnych prác. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že výskumná
dokumentácia bola riadne a včas vypracovaná v súlade so zmluvou a bola odovzdaná odporcovi aj
Krajskému pamiatkovému úradu Banská Bystrica, pričom prevzatie výskumnej dokumentácie bolo z
ich strany potvrdené. Po doručení výskumnej dokumentácie Krajskému pamiatkovému úradu Banská
Bystrica bola táto dokumentácia Záväzným stanoviskom správneho orgánu zo dňa 06.10.2010, vydaným
v konaní č. BB-10/117-18/6540/DAM odsúhlasená ako dokumentácia spĺňajúca a obsahujúca všetky
zákonné požiadavky. Ohľadne ceny diela a platobných podmienok sa navrhovateľ s odporcom dohodli,
že celková cena diela predstavuje sumu 13.789,05 Eur s DPH, z ktorej bol odporca povinný uhradiť
50 % v lehote odo 10 dní od podpisu zmluvy, ktorú aj uhradil dňa 06.04.2010. Druhú časť ceny
diela bol odporca povinný uhradiť do 10 dní od ukončenia terénnych prác a odovzdaní výskumnej
dokumentácie realizovaných prác odporcovi a Krajskému pamiatkovému úradu Banská Bystrica.
K ukončeniu terénnych prác došlo dňa 13.07.2010, výskumná dokumentácia bola dňa 09.09.2010
odovzdaná odporcovi, ktorý ju dňa 13.09.2010 prevzal a dňa 13.09.2010 bola odovzdaná Krajskému
pamiatkovému úradu Banská Bystrica. Druhá časť ceny diela predstavujúca sumu vo výške 6.899 Eur
s DPH bola odporcovi vyúčtovaná faktúrou č. 19/2010 splatnou dňa 07.10.2010. Odporca druhú časť
ceny diela vo výške 6.899 Eur neuhradil. Navrhovateľ si uplatnil aj zmluvnú pokutu, ktorá bola v zmluve
dohodnutá vo výške 0,01 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania, najviac však 10 % z fakturovanej
ceny. Keďže omeškanie odporcu so zaplatením dlžnej sumy presiahlo viac ako 1 200 dní, vzhľadom



na vyššie uvedené zmluvné dojednanie ohľadne maximálnej výšky zmluvnej pokuty si túto navrhovateľ
vyčíslil vo výške 689,90 Eur, teda 10 % z dlžnej sumy. Navrhovateľ si zároveň uplatnil nárok na úroky z
omeškania v zmysle § 369 Obch. zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.

Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že z vykonaného dokazovania zistil, že navrhovateľ zaslal
odporcovi cenovú ponuku zo dňa 11.11.2009, v ktorej špecifikoval predpokladaný rozsah prác, ako
aj od neho sa odvíjajúcu cenu. Odporca ponuku akceptoval, pretože už v mesiaci január 2010 pred
podpisom zmluvy o dielo v písomnej forme umožnil navrhovateľovi archeologický výskum vykonávať
tak, ako to vyplýva z denníka výskumu. Je zrejmé, že v období od 25.01.2010 do 18.02.2010 vykonával
navrhovateľ so súhlasom odporcu v teréne archeologický výskum tak, ako je riadne zaznamenaný
v denníku výskumu a z toho vyplývajúceho prírastkového katalógu. Z uvedeného teda vyplýva, že
medzi navrhovateľom a odporcom muselo dôjsť k uzatvoreniu zmluvy konkludentným spôsobom
a jej predmetom bolo vykonanie archeologického prieskumu na základe cenovej ponuky zo dňa
11.11.2009, ktorú odporca akceptoval. Zmluva o dielo ako zmluvný typ nevyžaduje písomnú formu,
preto podľa názoru súdu došlo k uzatvoreniu takejto zmluvy formou ústnou v zmysle príslušných
ustanovení Občianskeho zákonníka. Odporca akceptoval návrh tým, že umožnil navrhovateľovi fakticky
dielo vykonávať za podmienok a predpokladov tak, ako boli stanovené v cenovej ponuke zo dňa
11.11.2009. Odporca pri konkludentnom súhlase s vykonaním diela vychádzal z predpokladov, ktoré
uviedol navrhovateľ v cenovej ponuke a akceptoval cenu v závislosti od zamýšľaného množstva a
časového rozsahu vykonaných prác. Konanie odporcu a navrhovateľa na základe cenovej ponuky zo
dňa 11.11.2009 nemožno podradiť pod príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ),
pretože až do momentu uzatvorenia zmluvy v písomnej podobe dňa 19.02.2010 zo žiadneho správania
sa účastníkov konania nevyplýva, že by chceli uzatvoriť zmluvu v zmysle Obchodného zákonníka,
odhliadnuc od toho, že v zmysle § 262 ods. 2 ObZ by si takáto dohoda vyžadovala písomnú formu. Z
hľadiska právneho posúdenia preto súd konštatoval, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo  v ústnej
forme v zmysle zákonných ustanovení § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka. Dňa 19.02.2010 došlo k
podpisu zmluvy označenej ako zmluva o dielo medzi navrhovateľom a odporcom, v ktorej strany písomne
dojednali aplikáciu Obchodného zákonníka na predmetný vzťah a taktiež v čl. 5 odlišným spôsobom od
predchádzajúcej cenovej ponuky zo dňa 11.11.2009 určili cenu za vykonané dielo vo výške 13.798,05
Eur s DPH.

Podľa názoru okresného súdu nie je možné predmetnú zmluvu posudzovať z hľadiska jej obsahu
odtrhnuto od konania, ktoré  predchádzalo podpisu tejto zmluvy, a to cenovej ponuky z 11.11.2009 a
následnej akceptácie odporcu, čo sa prejavilo v tom, že odporca umožnil dielo riadne navrhovateľovi
realizovať, čo tento kontinuálne vykonával tak do 18.02.2010, ako aj po podpise zmluvy v písomnej
forme po 19.02.2010.

Okresný súd ďalej uviedol, že z písomnej zmluvy zo dňa 19.02.2010 nevyplýva, akým spôsobom sa
účastníci zmluvného vzťahu vysporiadali s cenovou ponukou z novembra 2009 a s následným konaním
pred podpisom tejto zmluvy. Nie je možné konštatovať, že by touto zmluvou došlo k nejakému urovnaniu
medzi navrhovateľom a odporcom, keďže do tejto doby ich žiadne práva sporné neboli a taktiež nie
je možné z obsahu vyvodiť, že by došlo k zániku pôvodného vzťahu a jeho nahradeniu právnym
vzťahom novým. Logickým výkladom uzatvorenia zmluvy v písomnej podobe zo dňa 19.02.2010
je preto skutočnosť, že účastníci zmluvného vzťahu chceli inštitucionalizovať svoj právny vzťah v
písomnej forme, pričom však do ustanovenia o určení ceny za vykonané dielo už nezakomponovali
predchádzajúcu cenovú ponuku zo dňa 11.11.2009. Odporca sa však logicky mohol domnievať, keďže
výsledná suma tak určená v písomnej zmluve, ako aj v cenovej ponuke, ktorá jej predchádzala je totožná,
že vo vzťahu k určeniu výšky ceny nedošlo k zmene a vychádzal teda z predpokladaného rozsahu
prác tak, ako bol pôvodnou cenovou ponukou uvedený a rozpísaný. Pri preštudovaní denníka výskumu,
ako aj prírastkového denníka súd zistil, že v teréne odpracovali dvaja pracovníci celkovo 101 hodín,
pričom čas vedúceho výskumu nie je zachytený, avšak vzhľadom na dokazovanie súd dospel k záveru,
že u vedúceho predstavoval max. 24 hodín. Predpokladaný rozsah vykonanej práce v zmysle cenovej
ponuky z 11.11.2009 u vedúceho výskumu mal predstavovať 60 hodín práce v teréne a u odborných
pracovníkov spolu 320 hodín v teréne, čo u vedúceho predstavuje z hľadiska skutočnosti odpracované
hodiny vo výške dosahujúce menej ako polovicu pôvodne predpokladaných odpracovaných hodín a u
pracovníkov v teréne je to menej ako 1/3 takto predpokladaných hodín.



Okresný súd ďalej uviedol, že zo stanoviska Pamiatkového úradu Slovenskej republiky zo dňa
23.10.2014 vyplýva, že vykonávaný rozsah archeologického výskumu presahoval rámec zadanej
úlohy. Keďže rozsah prác, ktoré boli vykonané zo strany navrhovateľa je užší než v pôvodne
zamýšľanej cenovej ponuke, účtovanie pôvodnej ceny by bolo v rozpore s § 3 Občianskeho zákonníka
(ďalej len OZ), a teda narúšalo by základné zásady občianskeho spolužitia. V prípade, ak odporca
akceptoval navrhovanú cenu vzhľadom na zamýšľaný rozsah prác, pričom následne rozsah prác bol
vykonaný v redukovanom rozsahu terénnych prác, zaplatenie pôvodnej sumy by bolo v rozpore s
pravidlami občianskeho spolužitia a odporovalo by morálnej stránke veci. Pokiaľ by aj zmluva zo dňa
19.02.2010, ktorá uvádza sumu za vykonané dielo vo výške 13.798,05 Eur bola posudzovaná v zmysle
príslušných ust. Obchodného zákonníka ako zmluva o dielo, je podľa okresného súdu potrebné zohľadniť
skutočnosť, že odporca je subjekt nepodnikateľský, t.j. v obchodnoprávnych vzťahoch neskúsený,
jedná o cirkevnú organizáciu a je nutné zohľadniť taktiež skutočnosti predchádzajúce uzatvoreniu
tejto zmluvy a konanie účastníkov zmluvného vzťahu pred jej podpisom, konkrétne cenovú ponuku
zo dňa 11.11.2009. Vzhľadom na obsah tejto zmluvy sa odporca mohol dôvodne domnievať, že tento
vychádza z iných skutočností (cenová ponuka) ako boli obsiahnuté v písomnom vyhotovení tejto
zmluvy a formulácii dojednania o výške ceny diela nemusel venovať dostatočnú pozornosť. Fakturácia
navrhovateľa nad rámec vykonaného rozsahu prác tak, ako bol predpokladaný cenovou ponukou je
preto súdom považovaná za rozpornú s pravidlami poctivého obchodného styku.

O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
OSP) a odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporcovi okresný súd priznal
náhradu trov za zaplatený súdny poplatok vo výške 454,50 Eur a trovy právneho zastúpenia za prevzatie
a prípravu zastúpenia, účasť na pojednávaní v dňoch 20.10.2014, 06.11.2014, 04.12.2014 a 15.01.2015
a za písomné vyjadrenia vo veci samej zo dňa 05.11.2014 a 21.11.2014.

Proti rozhodnutiu okresného súdu podal v celom rozsahu odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol, aby
odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Navrhovateľ
v odvolaní uviedol, že samotná cenová ponuka objektívne nemôže byť posudzovaná ako návrh na
uzavretie zmluvy, nakoľko jej chýba kumulatívne naplnenie zákonom stanovených požiadaviek pre
účinný návrh na uzavretie zmluvy. Navrhovateľ nie je v cenovej ponuke identifikovaný a zo samotného
textu tvoriaceho obsah predmetnej cenovej ponuky je nanajvýš zrejmé, že ide o cenovú ponuku
vypracovanú odborným garantom bez odkazu na spoločnosť navrhovateľa. Požiadavkou kladenou
zákonom na návrh je aj vážnosť prejavenej vôle navrhovateľa, ktorý chce byť v prípade jej prijatia
adresátom viazaný. Z cenovej ponuky však žiadny, a to ani len teoretický prejav vôle byť týmto návrhom
viazaný nevyplýva. Preto v prípade zrejmej absencie záväznosti, ako hlavného pojmového znaku návrhu
nemá prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy účinky návrhu, ale je iba výzvou na podanie návrhu na
uzavretie zmluvy.

Pokiaľ okresný súd v rozsudku uviedol, že medzi navrhovateľom a odporcom muselo dôjsť k uzavretiu
zmluvy o dielo konkludentným spôsobom, a to na základe cenovej ponuky zo dňa 11.11.2009,
ktorú odporca akceptoval, navrhovateľ uviedol, že právne nemôže obstáť názor súdu, že odporca
umožnil navrhovateľovi fakticky dielo vykonať práve za podmienok a predpokladov uvedených v
predmetne cenovej ponuke. Súd v priebehu konania dokazovanie ohľadom otázok obsahu a spôsobu
uzavretia ústnej zmluvy, ako aj ohľadom záväznosti samotnej cenovej ponuky medzi navrhovateľom a
odporcom nevykonával a na tieto otázky svoju pozornosť vôbec nesústredil. Svojvoľnosť a arbitrárnosť
rozhodovania súdu pri posudzovaní predmetnej zmluvy o dielo účelovo cez optiku cenovej ponuky
potvrdzuje aj tá skutočnosť, že súd na jednom mieste odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uvádza, že
zmluva o dielo musela byť uzavretá konkludentne, zatiaľ čo o pár riadkov nižšie toho istého odôvodnenia
už poukazuje na ústne uzavretie predmetnej zmluvy. Z ust. § 35 OZ však vyplýva, že podľa vyjadrovacích
prostriedkov použitých pri prejavení vôle možno právne úkony spraviť buď výslovne, alebo nevýslovne,
a contrario jeden a ten istý právny úkon nemožno urobiť ústne aj konkludentne. Vzhľadom k tomu, že
odporca umožnil navrhovateľovi už v januári 2010 archeologický výskum vykonávať, mohol súd správne
dospieť jedine k záveru, že k uzavretiu predmetnej zmluvy došlo konkludentne. Priamym dôkazom
preukazujúcim obsah konkludentne uzavretej zmluvy je písomne uzavretá Zmluva o dielo, k podpísaniu
ktorej došlo dňa 19.02.2010. Táto predmetný záväzkový vzťah uzavretý medzi navrhovateľom a
odporcom tzv. inštitucionalizovala a jednoznačne bez pochýb, námietok a pripomienok upravovala aj
zmluvne dojednanú cenu diela, ako cenu pevnú. Medzi navrhovateľom a odporcom vznikol jeden jediný



záväzkovo-právny vzťah, obsah práv a povinností ktorého je písomne upravený v Zmluve o dielo,
datovanej dňa 19.02.2010.

Dôvod, prečo písomne uzavretá zmluva nepojednáva o cenovej ponuke zo dňa 11.11.2009 je len
dôkazným preukázaním nezáväznosti cenovej ponuky, ktorú nemožno stotožniť s návrhom na uzavretie
zmluvy, pretože ak by sa zmluvné strany dohodli na určení diela na základe cenovej ponuky ako
rozpočtu, túto skutočnosť by bez pochyby do zmluvy o dielo riadne uviedli. Cena diela bola zmluvnými
stranami dojednaná ako pevná cena a bolo výlučne, a iba na riziku navrhovateľa, či je ekonomika
takto dojednanej zákazky pre navrhovateľa ako podnikateľský subjekt plusová alebo naopak mínusová.
Napriek jednoznačnosti zmluvného dojednania o stanovení ceny diela ako ceny pevnej odporca túto
skutočnosť v konaní rozporoval, pričom trval na tom, že cena bola stanovená ako cena na základe
rozpočtu, odvolávajúc sa na cenovú ponuku zo dňa 11.11.2009, s čím sa stotožnil aj samotný súd. V
prípade dojednania obsiahnutého v článku 5 písomnej zmluvy ide o cenu pevne danú a jednostranne
nemeniteľnú, kde nie je žiadna zmienka alebo prípadné odvolanie sa na cenovú ponuku zo dňa
11.11.2009, vypracovanú S.. D. E., z čoho by bolo možné vyvodiť akúkoľvek záväznosť cenovej
ponuky pre navrhovateľa. Takto dojednanú cenu diela by bolo možné zmeniť len dohodou oboch strán
tejto písomnej zmluvy, a to práve zmenou samotnej písomnej zmluvy o dielo, čo sa však v prípade
navrhovateľa a odporcu ako účastníkov písomnej zmluvy o dielo s pevne stanovenou cenou diela nikdy
nestalo. O pevne stanovenú cenu diela ide aj v prípade, keď je cena diela stanovená určitou konkrétnou
sumou, pričom na túto sumu prišli strany na základe rozpočtu, ktorý je do uzavretia zmluvy známy.

Navrhovateľ tiež uviedol, že argumentácia súdu, že odporca formulácii dojednania o výške ceny diela
nemusel venovať dostatočnú pozornosť je argumentáciou ad absurdum. Aj keď cena diela, stanovená
v písomnej zmluve zodpovedá sume uvedenej v cenovej ponuke vypracovanej ešte pred uzavretím
písomnej zmluvy, táto skutočnosť nie je právne spôsobilá ovplyvniť posudzovanie ceny diela zmluvne
dohodnutej ako pevnej ceny v zmysle čl. 5 písomnej zmluvy a je pre jej posudzovanie irelevantná.

Navrhovateľ k spôsobu zaznamenávania výkonu prác uviedol, že technický denník, vedenie ktorého
by vyžadovalo presné zaznamenávanie normohodín v prípade ceny diela stanovenej na základe
rozpočtu ako podkladu pre fakturáciu diela nikdy neviedol, nakoľko na to jednak nebol povinný
a jednak počet skutočne odpracovaných hodín na diele nemal v prípade záväzkového vzťahu
medzi navrhovateľom a odporcom žiadnu relevanciu. Pracovný denník, ktorý je súčasťou výskumnej
dokumentácie archeologického výskumu bol vedený výlučne ako pomôcka pre výskumníka, pretože
tento presne vie kedy a za akého počasia čo robil a následne sa vie odkontrolovať sled postupných
činností, ktoré boli na diele vykonané. Tento pracovný denník však neobsahuje skutočne odpracované
hodiny na mieste samom, pretože tieto práce sa nevykonávajú len na lokalite, ale aj pri vyhodnocovaní
výsledkov výskumu, triedení, čistení artefaktov a pod. Z uvedeného vyplýva, že nie je možné pracovný
denník a počet hodín v ňom uvedených spájať a stotožňovať s reálne odpracovanými hodinami na diele
a ich počet prepočítavať ako odpracované normohodiny, nakoľko údaje v technickom denníku o počte
hodín skutočne odpracovaných na diele vôbec nepojednávajú.

Okresný súd svojim právnym posúdením obsiahnutým v citovaných argumentoch súdu nielenže
absolútne poprel zásadu pacta sunt servanda ako jednu z nosných zásad záväzkovo-právnych vzťahov,
upravujúcich záväznosť zmluvných dojednaní, ale vzhľadom na dôraz na údajnú potrebu zvýšenej
ochrany odporcu ako nepodnikateľského subjektu zjavne obišiel aj zásadu rovnosti strán v civilnom
procese. Odporca počas celého konania uvádzal množstvo zmätočných a rozporuplných tvrdení, keď
najskôr tvrdil, že predmetná zmluva o dielo vôbec nie je zmluvou o dielo, ale zmluvou inominantnou s
poukazom na postavenie odporcu ako spotrebiteľa, neskôr poukazoval na skutočnosť, že k uzavretiu
zmluvy vôbec nedošlo, následne vymenúval vady diela s poukazom na v konaní nikdy neuplatnený nárok
na zľavu zo zmluvne dojednanej ceny diela, ktorú ako zmluvne dojednanú vzápätí poprel a poukázal
na cenovú ponuku a záverom poukázal na stanovisko Pamiatkového úradu SR, ktoré v konaní používa
ako nosný argument na zamietnutie návrhu.

Ohľadom stanoviska Pamiatkového úradu Slovenskej republiky, ktorému významnú dôkaznú silu priznal
aj konajúci súd navrhovateľ uviedol, že Pamiatkový úrad SR nepreskúmaval stanovisko Krajského
pamiatkového úradu SR zo dňa 06.10.2010 sp. zn. BB-10/117-18/6540/DAM, ako to nesprávne uviedol
okresný súd, ale v zmysle ust. § 10 ods. 2s písm. b/ zák. č. 49/2002 Z. z. sa vyjadroval k výsledkom
predloženého archeologického výskumu. Bez ohľadu na závery uvedené v predmetnom stanovisku



Pamiatkového úradu SR, toto stanovisko v zmysle zákona nenahrádza stanovisko H. pamiatkového
úradu SR zo dňa 06.10.2010, ktorým bola výskumná dokumentácia odsúhlasená ako dokumentácia
spĺňajúca a obsahujúca všetky zákonné požiadavky. Stanovisko Pamiatkového úradu SR je pre
posúdenie vykonania diela s poukazom na vyššie uvedené absolútne irelevantné, a to aj vzhľadom k
tomu, že v konaní sa odporca nikdy právne a procesne nedomáhal nárokov z prípadných vád diela,
takže možno skonštatovať, že dielo bolo navrhovateľom riadne a včas zrealizované v zmysle ustanovení
zmluvy a nárok navrhovateľa na zaplatenie druhej časti diela je oprávnený a opodstatnený.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril podaním zo dňa 05.03.2015 a uviedol, že navrhovateľ
vytýka súdu, že cenová ponuka nebola vypracovaná navrhovateľom, pretože je síce vypracovaná S.. E.
ako odborným garantom navrhovateľa, ale bez odkazu na navrhovateľa. Po predložení cenovej ponuky
však konal navrhovateľ, ktorý oznámil začiatok archeologického výskumu, zúčastňoval sa na rokovaní a
v konečnom dôsledku i samotný denník výskumu preukazuje, že to bol práve navrhovateľ, ktorý predložil
cenovú ponuku prostredníctvom odborného garanta. Odporca ďalej uviedol, že strany v zmluve zo dňa
19.02.2009 dostatočne neurčili predmet svojich záväzkov, a teda zmluva, ktorú písomne uzavreli nemá
všetky náležitosti zmluvy o dielo, preto zmluva v ktorej nie je presne určený predmet záväzkov a ktorú
navrhovateľ nazval Zmluva o dielo, ktorú zmluvné strany podpísali dňa 19.02.2010 sa považuje za
neuzavretú. Napriek tomu tvrdeniu to nespochybňuje, že určitý druh a rozsah činností bol dohodnutý
sporovými stranami, a to formou uzavretia nepomenovanej ústne uzavretej zmluvy, kde predmet rozsah
záväzkov uvedených v popise prác zo dňa XX.XX.XXXX bol zrejmý a dohodnutý. Navrhovateľ sa
však na základe tejto dohody môže domáhať zaplatenia  len sumy za práce, ktoré skutočne vykonal.
Podľa názoru odporcu súd správne rozhodol, že k uzavretiu zmluvy došlo konkludentným spôsobom
na základe cenovej ponuky, ktorú odporca akceptoval. Cenovú ponuku nikto nespochybnil. Navrhovateľ
počas konania na prvom stupni nepreukázal a v konečnom dôsledku ani nenamietal, že by práce tak,
ako boli uvedené v cenovej ponuke vykonal. Dôkazná povinnosť je na účastníkoch konania, a preto ak
neboli predložené dôkazy, nemožno v odvolacom konaní na ne prihliadať. Uhradenie žalovanej sumy by
bolo v rozpore s úpravou uvedenou v § 3 OZ, teda v rozpore s dobrými mravmi a v konečnom dôsledku
i v rozpore s ust. § 265 Obch. zákonníka, podľa ktorého výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami
poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. Z uvedených dôvodov odporca navrhol, aby
odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu potvrdil.

Voči rozhodnutiu súdu o trovách konania podal odvolanie odporca, ktorý uviedol, že cestou právnej
zástupkyne žiadal priznať náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 4.397,95 Eur a okresný súd mu
priznal trovy právneho zastúpenia vo výške 1.718,01 Eur za 7 úkonov právnej pomoci. Náhradu trov
vyčíslil a predložil súdu v zákonom stanovenej lehote, preto súd prvého stupňa rozhodol nesprávne,
ak o trovách právneho zastúpenia rozhodol bez toho, aby jeho právnemu zástupcovi uplynula lehota
na vyčíslenie trov právneho zastúpenia. Odporca uviedol, že okresný súd pochybil i tým, že náhradu
trov konania priznal len za 7 úkonov právnej pomoci, hoci vo veci právny zástupca odporcu vykonal
7 úkonov a pochybil i tým, že bez akéhokoľvek odôvodnenia nepriznal právnemu zástupcovi odporcu
cestovné náklady a nepriznal ani náhradu za premeškaný čas. Súd pochybil, keď priznal náhradu trov
právneho zastúpenia bez výzvy na vyčíslenie, pričom ani neskúmal, či právny zástupca odporcu je alebo
nie je platcom DPH. Odporca v odvolaní opätovne vyčíslil trovy právneho zastúpenia, ktoré si uplatnil vo
výške 3.813,47 Eur a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie okresného súdu tak, že navrhovateľa
zaviaže uhradiť odporcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 3.813,47 Eur.

Krajský súd v Banskej Bystrici prejednal vec podľa § 2X2 ods.1 OSP bez nariadenia pojednávania v
senáte podľa § 214 ods. 2 OSP, pričom dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že predmetom sporu je právo navrhovateľa na zaplatenie
ceny diela na základe Zmluvy o dielo uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom dňa 19.02.2010,
podľa ktorej v čl. V bod. 1 sa zmluvné strany dohodli na cene archeologického sondážneho výskumu
vo výške 13.798,05 Eur s DPH. V čl. V bod 2 strany uviedli, že cena diela bola vypracovaná metodikou
honorárového poriadku Slovenskej komory architektov v znení zmien z 15.05.2003. Ďalej sa strany
dohodli, že objednávateľ uhradí 50 % dohodnutej celkovej sumy, ktorá pokrýva nevyhnutné priame
prevádzkové náklady, spojené s prácou v teréne a so spracovaním výskumnej dokumentácie do 10
dní od podpisu tejto zmluvy a zvyšnú čiastku dohodnutej sumy uhradí na účet zhotoviteľa do 10 dní
od ukončenia terénnych prác a odovzdania výskumnej dokumentácie realizovaných terénnych prác
objednávateľovi a KPÚ v Banskej Bystrici.



Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica vydal dňa 05.10.2010 vo veci „archeologický výskum rímsko-
katolíckeho kostola Sv. Juraja v Starej Haliči“ záväzné stanovisko v ktorom uviedol, že súhlasí s
predloženým materiálom a konštatoval, že výskumná dokumentácia zo záchranného archeologického
výskumu národnej pamiatky rímsko-katolíckeho kostola Sv. Juraja v Starej Haliči spĺňa a obsahuje
všetky požiadavky, ktoré vyplývajú z vyhlášky Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 16/2003 zo
dňa 12.11.2002, ktorou sa vykonáva zákon o ochrane pamiatkového fondu a archeologický  výskum bol
vykonaný v súlade s rozhodnutím Krajského pamiatkového úradu Banská Bystrica.

Faktúrou zo dňa 24.03.2010 fakturoval navrhovateľ odporcovi sumu 6.899 Eur s dátumom splatnosti
dňa 07.04.2010, ktorú odporca previedol na účet navrhovateľa dňa 06.04.2010 vo výške 6.899 Eur.

Cenová ponuka na vykonanie archeologického sondážneho výskumu lokality Stará Halič - kostol Sv.
Juraja parc. č. 1 zo dňa 11.11.2009 obsahovala rozpis priamych nákladov, vedľajších nákladov v celkovej
výške  13.798,05 Eur s DPH. Je v nej uvedené, že tento rozpočet je platný pre výskum v rozsahu stavby,
ako je uvedené v záväznom stanovisku KPÚ Banská Bystrica. V prípade mimoriadnych nálezov, resp.
rozšírenia výskumu na žiadosť KPÚ Banská Bystrica bude ďalší postup riešený dodatkom k zmluve.

Na pojednávaní konanom dňa 06.11.2014 štatutárny zástupca odporcu ohľadom zmluvného vzťahu
medzi navrhovateľom a odporcom uviedol, že „napriek tomu, že sme mohli urobiť aj nejaké výberové
konanie z viacerých ponúk, nechceli sme sa nijako priečiť a túto obchodnú spoločnosť sme akceptovali.
Niekedy v mesiaci november 2009 nám bola zaslaná zo strany spoločnosti ITHAKA BB cenová ponuka,
kde bola rozpísaná hodinová odmena za vykonávanie takéhoto prieskumu. Ekonomickej rade, ako aj
mne sa to zdalo veľa, ale povedali sme si, že keď je potrebné prieskum vykonať, tak za podmienok,
ktoré boli v cenovej ponuke uvedené, toto dovolíme.“

Dňa 11.10.2010 bol spísaný záznam z rokovania, ktorý spísali prítomní - konateľ navrhovateľa F.. Z. O.,
odborný garant archeologického výskumu S.. D. E. a kaplán farnosti kostola Sv. Juraja v Starej Haliči K.
X., v ktorom je uvedené, že zástupca farnosti má pripomienky k výskumnej dokumentácii. V zázname je
uvedené, že farnosť nie je ochotná vyplatiť ďalšiu finančnú pohľadávku a spoločnosť ITHAKA BB s.r.o.
nie je ochotná akceptovať pripomienky k výskumnej dokumentácii, okrem strán č. 20 a 21. Výskumná
dokumentácia bude opravená a zaslaná na farský úrad.

Dňa 22.07.2010 sa v Trenčíne sa uskutočnilo stretnutie ohľadom rekonštrukcie kostola Sv. Juraja v Starej
Haliči, na ktorom bol dohodnutý priebeh ďalšieho postupu rekonštrukcie, pričom prítomný bol riaditeľ
KPÚ BB K.. N., architekt Z. J. za stavebný dozor, zástupca RKFÚ K. A., tlmočníčka p. Q., právnička
RKFÚ D. G. a zapisovateľka, p. H..

Podľa § 43a ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) prejav vôle smerujúci
k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie
zmluvy (ďalej len \"návrh\"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný
v prípade jeho prijatia.

Podľa § 44 ods. 1 OZ zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda
účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

Podľa § 262 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ) strany si môžu
dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261 sa spravuje týmto
zákonom.

Podľa § 536 ods. 1 ObZ zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa
zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa § 546 ods. 1 ObZ objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo
určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek
tomu platná ( § 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné
dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.



Podľa § 547 ods. 1 ObZ na výšku ceny nemá vplyv, že cena bola určená na základe rozpočtu, ktorý je
súčasťou zmluvy alebo ho objednávateľovi oznámil zhotoviteľ do uzavretia zmluvy.

Podľa § 547 ods. 2 ObZ, ak však bola cena určená na základe rozpočtu, ohľadne ktorého zo zmluvy
vyplýva, že sa nezaručuje jeho úplnosť, môže sa zhotoviteľ domáhať primeraného zvýšenia ceny, ak
sa pri vykonávaní diela objaví potreba činností nezahrnutých do rozpočtu, pokiaľ tieto činnosti neboli
predvídateľné v čase uzavretia zmluvy.

Podľa § 547 ods. 3 ObZ, ak cena bola určená na základe rozpočtu, ktorý sa podľa zmluvy považuje
za nezáväzný, môže sa zhotoviteľ domáhať, aby sa určilo zvýšenie ceny o sumu, o ktorú nevyhnutne
prevýši náklady účelne vynaložené zhotoviteľom, náklady zahrnuté do rozpočtu.

Podľa § 548 ods. 1 ObZ objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve.
Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.

Zmluva o dielo je ako pomenovaný zmluvný typ upravená v ust. § 536 a nasl. Obchodného zákonníka,
ako aj v ust. § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka. Strany sa uzavretím zmluvy o dielo podľa § 536
a nasl. Obch. zákonníka v zmysle § 262 ods. 1 obch. zákonníka dohodli, že sa ich záväzkový vzťah
spravuje Obchodným zákonníkom.

V prejednávanom prípade nebolo sporné, že zhotoviteľ začal dielo vykonávať skôr než bola zmluva
o dielo medzi stranami písomne uzavretá. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd
správne dospel k záveru, že medzi navrhovateľom a odporcom pôvodne prišlo k uzavretiu zmluvy
konkludentným spôsobom, a to tým, že odporca ako objednávateľ akceptoval, že zhotoviteľ započal
výkon archeologického výskumu v rozsahu výkopových prác ešte pred uzavretím písomnej zmluvy.
Pokiaľ však okresný súd následne vychádzal z toho, že obsah konkludentne uzavretej zmluvy je možné
odvodiť z cenovej ponuky zo dňa 11.11.2009, takýto právny záver z predložených dôkazov nevyplýva.

Obsah dojednania medzi zmluvnými stranami bol jednoznačne konkretizovaný v písomnej podobe
v Zmluve o dielo uzavretej medzi stranami dňa 19.02.2010. Ako vyplynulo z dokazovania, písomne
uzavretá zmluva o dielo nie je novým zmluvným dojednaním, ktoré by vznikol paralelne popri
pôvodne uzavretej konkludentnej zmluve o dielo a nie je ani novým dojednaním, ktoré by zmluvu
nahradilo. Okresný súd správne dospel k záveru, že v písomnej podobe bola pôvodná zmluva o dielo
„ inštitucionalizovaná“, čo znamená, že z písomnej formy je možné zistiť, aký bol obsah dohody strán.
Túto skutočnosť nevyvrátil žiaden z dôkazov, ktorý by odporca predložil.

Pokiaľ odporca odkazoval v priebehu konania na cenovú ponuku, tak cenová ponuka nemá charakter
návrhu na uzavretie zmluvy. Cenová ponuka je súborom informácii, na základe ktorých sa odporca
mohol rozhodnúť, či má uzavrieť právny úkon práve s navrhovateľom ako zhotoviteľom, alebo či mu
predložená cenová ponuka nevyhovuje, a v takom prípade mohol príslušnú zmluvu o dielo uzavrieť
s iným subjektom. Túto skutočnosť potvrdzuje aj výpoveď štatutárneho orgánu odporcu, ktorý na
pojednávaní výslovne uviedol, že si je vedomý skutočnosti, že odporca mohol urobiť výberové konanie
z viacerých ponúk, avšak rozhodol sa akceptovať predloženú cenovú ponuku, i keď táto pripadala
odporcovi vysoká. Z uvedenej výpovede je zrejmé, že odporca si bol vedomý charakteru cenovej ponuky
ako „ponuky“, na základe ktorej má možnosť sa rozhodnúť, či ju bude akceptovať, alebo nie.

Cenová ponuka predložená v konaní odporcom, z ktorej vyplýva rozpis predpokladaných odpracovaných
hodín  teréne pritom nemá charakter rozpočtu, z ktorého vyplýva, že sa nezaručuje jeho úplnosť, ani
rozpočtu, ktorý sa podľa zmluvy považuje za nezáväzný.

V zmysle ust. § 546  a 547 Obch. zákonníka je cenu za dielo možné dojednať buď ako cenu fixnú,
t. j. pevne dohodnutú stranami, ktorú už neskôr nie je možné bez dohody oboch strán jednostranným
spôsobom meniť, alebo ako cenu určenú podľa rozpočtu. Obchodný zákonník rozoznáva v zmysle ust.
§ 547 tri spôsoby určenia ceny podľa rozpočtu. Rozpočet môže byť určený ako rozpočet v ktorom sa
nezaručuje jeho úplnosť alebo rozpočet, ktorý sa nepovažuje za záväzný, pričom v oboch prípadoch
je za určitých podmienok možné konečnú cenu za dielo ovplyvniť v dôsledku zmien ceny jednotlivých
položiek rozpočtu alebo v dôsledku odlišného počtu vykonaných úkonov oproti pôvodnému rozpisu v
rozpočte. Okrem toho podľa ust. § 547 ods. 1 ObZ je možné určiť cenu za dielo aj tým spôsobom, že



bude vypočítaná na základe rozpočtu, ktorý sa môže sám o sebe stať súčasťou zmluvy alebo sa nemusí
stať súčasťou zmluvy, avšak objednávateľovi ho navrhovateľ oznámi pred uzavretím zmluvy a v oboch
prípadoch je cena určená na základe tohto rozpočtu považovaná za cenu konečnú a na jej výšku nemá
vplyv, že bola určená na základe rozpočtu. Preto aj za predpokladu, že rozpočet vyhotovený vopred
nebude dodržaný, takúto cenu je odporca povinný zaplatiť v dohodnutej výške.

V citovanom ustanovení § 547 ods. 1 ObZ nie je výška dojednanej ceny závislá na dodržaní jednotlivých
položiek rozpočtu. Preto pokiaľ by sa aj objavila potreba činností v rozpočte nezahrnutých vykonať alebo
naopak, pokiaľ by nebolo nutné vykonať všetky činnosti, ktoré sa predpokladali v pôvodnom rozpočte, na
výšku ceny to vplyv nemá. V týchto prípadoch je objednávateľ povinný zaplatiť cenu za dielo v dohodnutej
výške (určenej na základe rozpočtu) a to aj vtedy, ak by sa cena jednotlivých položiek rozpočtu do
ukončenia diela zvýšila alebo ak by zhotoviteľ musel v záujme riadneho ukončenia diela vykonať aj
úkony, ktoré v rozpočte pôvodne neboli zahrnuté. Zhotoviteľ vtedy nie je oprávnený cenu za dielo zvýšiť.
Na druhej strane, pokiaľ sa po vykonaní diela zistí, že jednotlivé položky v rozpočte boli nadhodnotené
alebo vplyvom ekonomických faktorov sa ich cena do doby ukončenia diela zníži, je objednávateľ
povinný zaplatiť dohodnutú cenu a nie je oprávnený žiadať, aby zhotoviteľ cenu znížil. Pokiaľ sa zmluvné
strany chcú vyhnúť vyššie uvedeným rizikám dojednania ceny podľa rozpočtu ako ceny konečnej, majú
možnosť využiť dohodu o cene podľa rozpočtu nezáväzného alebo rozpočtu neúplného.

Navrhovateľ v prejednávanom prípade predložil zmluvu o dielo, ktorej uzavretie odporca nepoprel,
rovnako odporca nepoprel, že bol oboznámený s cenovou ponukou, na základe ktorej sa rozhodol
akceptovať navrhovateľa ako zmluvnú stranu. Preto záver okresného súdu, že odporca sa mohol
dôvodne domnievať, že vychádza z iných skutočností (cenová ponuka), ako boli obsiahnuté v písomnom
vyhotovení zmluvy a formulácii dojednania o výške ceny diela nemusel venovať dostatočnú pozornosť,
nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a je v rozpore s povinnosťou objednávateľa v zmysle ustanovení
Obchodného zákonníka. Keďže zmluvné strany sa v predloženej zmluve o dielo dohodli na cene, ktorá
bola určená ako cena konečná vrátane výšky DPH, nie je možné túto cenu bez dohody oboch strán
následne meniť a ani upravovať. Na tom nič nemení skutočnosť, že spôsob, akým bola výška ceny
navrhnutá, vyplýval z cenovej ponuky predloženej odporcovi. Rozsah prác vymedzený v cenovej ponuke
sa nestal súčasťou zmluvy ako rozpočet, ohľadne ktorého vyplýva,  že sa nezaručuje jeho úplnosť, alebo
ako rozpočet, ktorý sa podľa zmluvy považuje za nezáväzný. Preto záver okresného súdu, že fakturácia
nad rámec vykonaného rozsahu prác, ktorý bol predpokladaný cenovou ponukou je považovaná súdom
za rozpornú s pravidlami poctivého obchodného styku, je v rozpore s ust. § 547 ods. 1 Obch. zákonníka.

Okresný súd v napadnutom odôvodnení rozhodnutia uviedol, že rozsah prác, ktoré boli vykonané zo
strany navrhovateľa nekorešponduje a je užší než v pôvodne zamýšľanej cenovej ponuke, a preto by
účtovanie pôvodnej ceny bolo v rozpore s § 3 Obč. zákonníka, teda by narúšalo základné zásady
občianskeho spolužitia. Navrhovateľ v odvolaní správne upozornil, že súd v tomto prípade nerešpektoval
právo zmluvných strán dohodnúť obsah vzájomných právnych vzťahov, čo v tomto prípade zmluvné
strany využili a v písomnej podobe si dohodli jednoznačne určenú cenu za vykonanie diela. Takýto postup
strán nie je možné vyhodnotiť ako postup v rozpore s Občianskym zákonníkom a rovnako uplatnenie
nároku zhotoviteľa na zaplatenie dohodnutej ceny za dielo v plnej výške, nie je možné vyhodnotiť ako
postup v rozpore s ním.

Vzhľadom na skutočnosť, že zmluvné strany si v zmluve o dielo dohodli cenu ako cenu určitú a konečnú,
ani závery Pamiatkového úradu v Bratislave, ani výhrady, že predpokladaný rozsah prác, uvedený v
cenovej ponuke nebol vykonaný v takej výške, aká tam bola uvedená, nemôže mať vplyv na dohodnutú
výšku ceny za dielo. Obe tieto skutočnosti by boli relevantné iba za predpokladu, že by sa strany dohodli,
že cena bola určená na základe rozpočtu, ktorý by bol priamo v zmluve vymedzený ako neúplný alebo
ako nezáväzný a v takom prípade by bol zhotoviteľ oprávnený fakturovať iba tie položky z rozpočtu,
ktoré boli skutočne vykonané a preukázateľne naplnené.

Námietka odporcu, že Pamiatkový úrad v Bratislave vyhodnotil spôsob vykonania diela ako výskum,
ktorý nedodržal zadanie odporcu by bola relevantná iba v prípade, ak by odporca po prevzatí
diela namietol vady diela a v dôsledku toho uplatňoval nároky z vadného plnenia. Okresný súd sa
nevysporiadal so skutočnosťou, že odporca prevzal výskumnú dokumentáciu k vykonanému dielu dňa
13.09.2010 a po prevzatí diela neoznámil objednávateľovi žiadne vady diela v zmysle § 562 Obch.
zákonníka. Záznam z rokovania, konaného dňa 11.10.2010 v Banskej Bystrici obsahuje len všeobecnú



formuláciu, že zástupca farnosti má pripomienky k výskumnej dokumentácii a farnosť nie je ochotná
vyplatiť ďalšiu finančnú pohľadávku. Aké konkrétne pripomienky k výskumnej dokumentácii farnosť má,
uvedené nie je. Odporca až 24.09.2014, t. j. až 4 roky po prevzatí diela požiadal Pamiatkový úrad
Slovenskej republiky, aby sa vyjadril k prevzatému dielu. Návrh na začatie konania voči odporcovi
pritom došiel na súd dňa 03.03.2014. Z toho je zrejmé, že pred začatím konania o zaplatenie dlžnej
sumy odporca nevykonal úkon, ktorý by bolo možné vyhodnotiť ako označenie vád diela, ani nežiadal
Pamiatkový úrad SR alebo iný subjekt o kontrolu vykonania diela. Naopak, z výpovedí svedkov vyplýva,
že odporca na základe diela vykonaného zhotoviteľom pokračoval v rekonštrukcii kostola Sv. Juraja v
Starej Haliči, čo bol účel, pre ktorý strany uzavreli predmetnú Zmluvu o dielo.

Záver okresného súdu, že je potrebné zohľadniť skutočnosť, že odporca je subjekt nepodnikateľský, t. j.
v obchodnoprávnych vzťahoch neskúsený, nie je v konaní ničím opodstatnený. Skutočnosť, že odporca
využíval služby právneho zástupcu od počiatku plánovaného procesu rekonštrukcie a archeologického
výskumu vyplýva aj z predloženej zápisnice zo zasadnutia v Trenčíne k rekonštrukcii kostola Sv. Juraja
v Starej Haliči zo dňa 22.07.2010, na ktorom sa okrem zástupcu RKFÚ zúčastnila aj právna zástupkyňa
RKFÚ.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že okresný súd dospel k nesprávny skutkovým zisteniam, pokiaľ zistil,
že strany si dojednali cenu za dielo nie ako fixnú cenu, ale ako cenu podľa rozpočtu, ktorým by malo
byť jednotlivé položky cenovej ponuky s charakterom nezáväzného rozpočtu. V dôsledku nesprávneho
skutkového zistenia dospel okresný súd k nesprávnemu právnemu záveru, že rozsah prác vykonaných
navrhovateľom nekorešponduje s pôvodne zamýšľanou cenovou ponukou, a preto nie je možné účtovať
dohodnutú cenu, pretože by to narúšalo základné zásady občianskeho spolužitia. Z týchto dôvodov
musel odvolací súd rozhodnutie okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP zrušiť a vec mu vrátiť
podľa ods. 2 cit. ust. na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní okresný súd bude vychádzať zo skutkového zistenia, že strany pôvodne konkludentne
uzavreli Zmluvu o dielo, ktorej obsah je preukázaný písomnou formou. Od uzavretia zmluvy písomnou
formou sa táto riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka. V čl. V bod 1 Zmluvy o dielo si strany dohodli
cenu diela podľa § 547 ods. 1 ObZ vo výške 13.798,05 Eur s DPH, ktoré objednávateľ v celom rozsahu
nezaplatil napriek tomu, že zmluvne dohodnuté dielo bez výhrad prevzal.

Podľa § 224 ods. 3, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí vo veci.

Odvolací súd sa preto nezaoberal obsahom odvolania odporcu voči rozhodnutiu okresného súdu
ohľadom výšky trov prvostupňového konania, keďže okresný súd bude o výške trov prvostupňového
konania opätovne rozhodovať.

Podľa § 226 OSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13Cb/62/2014", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "98c713cc-5b8e-472a-a4d7-c7251a417e0c:4a5af69c-b792-4179-91dd-2a30c792688e", "ecli": null, "spisova_znacka": "13Cb/62/2014", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Vranov n/T sp. zn. 13Cb/62/2014 z 21. 4. 2015", "sud": "Okresný súd Vranov n/T", "datum_vydania": "2015-04-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/98c713cc-5b8e-472a-a4d7-c7251a417e0c:4a5af69c-b792-4179-91dd-2a30c792688e"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:3ab35379-b0ac-4398-aedb-9217464d26c8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.766.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 766/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 766/2016 z 8. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.766.2016.1"}, {"guid": "ussr:44763579-99e4-40e0-8f89-889f517f42cf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.343.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 343/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 343/2016 z 26. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.343.2016.1"}]}