Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41CoE/357/2012 z 19. 2. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 19. februára 2013, sp. zn. 41CoE/357/2012, ECLI:SK:KSBB:2013:6707200276.2 Krajský súd Banská Bystrica | 41CoE/357/2012 | ECLI:SK:KSBB:2013:6707200276.2 | 2013-02-19 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 196 EP, § 200 ods. 2 EP, § 203 ods. 1 EP, § 14 zákona č. 288/1995 Z. z., § 15 zákona č. 288/1995 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6b59118e-20c2-45e0-8404-e3d5b4df0f5e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6707200276.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/357/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6707200276
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6707200276.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom,
Advokátska kancelária, Pribinova 25, 811 09 Bratislava proti povinnému M. W., nar. XX.XX.XXXX, zomr.
XX.XX.XXXX naposledy bytom J. K. XXXX/XX, XXX XX J., vedenej pod sp. zn. EX 31/2007 súdnym
exekútorom JUDr. Jánom Debnárom, Exekútorský úrad Detva, Obrancov mieru 874/3, 962 12 Detva,
na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 453,56 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 11Er/48/2007-67 zo dňa 13.07.2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 11Er/48/2007-67 zo dňa 13.07.2012 m e n í tak, že oprávnený
je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Debnárovi, Exekútorský úrad Detva, Obrancov
mieru 874/3, 962 12 Detva trovy exekúcie vo výške 90,86 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zaviazal oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy
exekúcie vo výške 119,50 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. O trovách rozhodol
v náväznosti na rozhodnutie okresného súdu č.k. 11Er/48/2007-48 zo dňa 30.09.2010 v spojení s
rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 42CoE/34/2011-43 zo dňa 26.10.2011, ktorým súd
vyhlási exekúciu za neprípustnú a zastavil ju podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h ) zákona č. 233/1995 o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). Toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 02.01.2012. O trovách rozhodol s poukazom na ust. § 196, § 203 ods. 1 a § 200
ods. 2 Exekučného poriadku samostatným uznesením. Pri určovaní výšky trov exekúcie vychádzal
z ustanovení §14, §15, § 22 a § 25 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov v znení neskorších právnych predpisov v znení účinnom do 30.04.2008 (ďalej len
"Vyhláška"). Po preskúmaní vyúčtovania trov exekúcie dospel k záveru, že súdny exekútor si vyúčtoval
trovy exekúcie nesprávne, pretože si uplatnil odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) Vyhlášky nie podľa počtu
účelne vynaložených hodín, ale podľa počtu jednotlivých úkonov, a preto mu nepriznal trovy exekúcie
vo výške 181,72 Eur ako si ich súdny exekútor vyčíslil, ale vo výške 119,50 Eur vrátane DPH.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie s odôvodnením, že okresný súd
nedostatočne skúmal účelnosť vynaloženého času na exekučnú činnosť, za ktorý priznal súdnemu
exekútorovi odmenu. Uviedol, že podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a) Vyhlášky sa priznáva odmena podľa
počtu účelne vynaložených hodín a nie podľa počtu jednotlivých úkonov ako podľa ust. § 14 ods. 3 a ust.
§ 15 ods. 1 Vyhlášky. Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1M Cdo 7/2006, v zmysle
ktorého nie je sčítanie časového trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a na základe tohto súčtu
určenie odmeny podľa § 14 ods. 2 vyhlášky v rozpore s jej ustanovením § 14 ods. 1 písm. a) Vyhlášky.
Odvolateľ tiež namietol účelnosť vyúčtovaných hodín, pretože podľa jeho názoru vo väčšine prípadov
ide o úkony, ktoré sa „šablónovito“ opakujú pri každej exekučnej činnosti, a preto spochybnil časovú
náročnosť vyúčtovaných úkonov na 7 hodín. Ako ďalší odvolací dôvod oprávnený uviedol duplicitné



počítanie odmeny za úkony exekučnej činnosti, pretože viaceré položky súdny exekútor vyúčtoval aj
podľa počtu hodín aj podľa paušálne odmeňovaných úkonov. Poukázal na to, že z Vyhlášky vyplýva,
že exekučná činnosť honorovaná podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu nemôže byť
opätovne odmenená paušálnou sumou. Vyhláška presne stanovuje, za ktoré úkony exekučnej činnosti
patrí súdnemu exekútorovi odmena paušálnou sumou 3,32 Eur a teda mu za tieto úkony nepatrí odmena
podľa hodinovej sadzby 6,64 Eur. Jednotlivými úkonmi musia byť úkony odlišné od tých, ktoré sú
odmeňované paušálnou odmenou. V závere odvolateľ navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Odvolací súd vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie
okresného súdu podľa § 220 O.s.p. zmenil.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 08.01.2007 doručením návrhu na
výkon exekúcie súdnemu exekútorovi. Dňa 11.01.2007 súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie voči povinnému na základe rozhodcovského rozsudku. Dňa 15.01.2007 okresný
súd vydal poverenie na vymoženie povinnosti uloženej v exekučnom titule. Okresný súd vyhlásil
exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. Jánom Debnárom pod sp. zn. EX 31/2007 za
neprípustnú a exekučné konanie zastavil s tým, že o trovách exekúcie rozhodne až po právoplatnosti
rozhodnutia o zastavení exekúcie. Toto rozhodnutie nadobudlo v spojení s rozhodnutím odvolacieho
súdu právoplatnosť dňa 02.01.2012. Okresný súd, preto rozhodol o trovách exekúcie tak, že na ich
zaplatenie vo výške 119,50 Eur zaviazal oprávneného. Vyčíslenie trov exekúcie predložil súdny exekútor
okresnému súdu dňa 22.12.2010. Celkovo si súdny exekútor vyúčtoval trovy exekúcie vo výške 181,72
Eur s DPH, z toho odmena predstavuje spolu 122,84 Eur, hotové výdavky 29,87 Eur a DPH 29,01 Eur.
Odmenu si súdny exekútor uplatnil tak, že za 15 úkonov (spolu 370 minút) si vyčíslil odmenu 99,60
Eur, pričom za každý úkon si počítal základnú hodinovú sadzbu, teda 15 x 6,64 Eur. Okresný súd
sa pri výpočte odmeny podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu správne riadil ustálenou
judikatúrou, v zmysle ktorej z logického a gramatického výkladu ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a)
Vyhlášky vyplýva, že pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu
a nie počet jednotlivých úkonov. Rozhodujúce je časové hľadisko jednotlivých úkonov, teda čas reálne
potrebný na ich vykonanie. Bez relevancie je početnosť jednotlivých úkonov. Tomuto výkladu zodpovedá
aj znenie ustanovenia § 14 odseku 1 písm. b) Vyhlášky, ktoré odmenu určuje paušálnou sumou za
jednotlivé úkony exekúcie (taxatívne vymenované v § 15 ods. 1 Vyhlášky). Ak by zákonodarca vychádzal
z toho, že základná hodinová sadzba patrí za každú aj začatú hodinu úkonu exekučnej činnosti, bol by
použil v § 14 ods. 1 písm. a) Vyhlášky formuláciu ako v písm. b) tohto ustanovenia. Vzhľadom na dikciu
zákona, resp. Vyhlášky nie je v rozpore s ust. § 14 ods. 1 písm. a) Vyhlášky sčítanie časového trvania
jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a na základe toho určenie odmeny vo výške podľa ustanovenia
§ 14 ods. 2 prvej vety Vyhlášky.

Odvolací súd však dospel k záveru, že okresný súd sa nedostatočne zaoberal otázkou účelnosti
hodín, za ktoré si súdny exekútor vyčíslil odmenu, pretože za niektoré úkony mu priznal aj tzv.
hodinovú aj paušálnu odmenu. Náhrada za administratívne práce je však zahrnutá v odmene súdneho
exekútora. V predmetnej veci súdny exekútor vyúčtoval úkony - vypracovanie žiadosti o udelenie
poverenia 09.01.2007- 20 min., vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie16.02.2007- 30 min.,
vypracovanie žiadosti o poskytnutie súčinnosti 16.02.2007- 2x 15 min., vypracovanie príkazu na začatie
exekúcie 09.03.2007- 30 min., vypracovanie exekučného príkazu 13.03.2007- 2x 30 min., vypracovanie
oznámenia 28.11.2007 a 11.02.2009- 20+ 25 min., vypracovanie žiadosti o poskytnutie súčinnosti
11.02.2009 a 28.04.2010- 2x 15 min., vypracovanie príkazu na začatie exekúcie 25.05.2010- 30 min.,
vypracovanie exekučného príkazu 25.05.2010- 30 min., vypracovanie oznámenia 09.06.2010- 30 min.
a vypracovanie vyúčtovania trov exekúcie 15.12.2010- 35 min., teda podľa tohoto vyúčtovania bolo
vynaložených na exekúciu celkove 370 minút, čo zodpovedá 6 hod. aj 10 min., preto súdnemu
exekútorovi okresný súd priznal odmenu za 7 účelne vynaložených hodín. Odvolací súd však účelnosť
posudzoval aj z hľadiska ust. § 14 ods. 1 písm. b) a § 15 ods. 1 Vyhlášky, v zmysle ktorých za
súdnym exekútorom vyčíslené úkony exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 písm. a) Vyhlášky patrí
paušálna odmena podľa § 14 ods. 1 písm. b) Vyhlášky. Za úkony- vypracovanie príkazu na začatie
exekúcie 09.03.2007, 2 x vypracovanie exekučného príkazu 13.03.2007, vypracovanie príkazu na



začatie exekúcie 25.05.2010 a vypracovanie exekučného príkazu 25.05.2010 patrí súdnemu exekútorovi
odmena podľa ust. § 14 ods. 1 písm. b) Vyhlášky, pretože tieto úkony je potrebné subsumovať pod
ust. § 15 ods. 1 písm. b) a d) Vyhlášky a nie podľa § 14 ods. 1 písm. a) Vyhlášky. Nesprávne súd
prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi aj odmenu za čas potrebný na administratívne práce,
ktoré si súdny exekútor uplatnil duplicitne, pretože sú obsiahnuté v samotnej odmene a nesmerovali
bezprostredne k vymáhaniu nároku z exekučného titulu, teda ich nie je možné osobitne odmeňovať. Ide
o úkon vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia, za ktorý sa odmeňuje súdny exekútor paušálnou
odmenou za získanie poverenia, rovnako za upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré je konzumované
úkonom doručenie upovedomenia o začatí exekúcie a vypracovanie žiadostí o poskytnutie súčinnosti,
ktoré sú ako administratívne práce zahrnuté v úkone každé zisťovanie platiteľa mzdy a majetku
povinného. Odvolací súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za čas, ktorý si vyúčtoval za
vypracovanie vyúčtovania trov exekúcie, pretože podľa vyššie citovaných ustanovení Vyhlášky patrí
súdnemu exekútorovi odmena za výkon exekučnej, resp. za úkony smerujúce k výkonu, za čo tento úkon
odvolací súd nepovažoval. Tiež nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za vypracovanie oznámenia
zo dňa 11.02.2009, pretože ide o obsahovo úplne identické oznámenie ako zo dňa 28.11.2007. Takto
odvolací súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 90,86 Eur, ktoré pozostávajú z
odmeny určenej podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a)
Vyhlášky vo výške 6,64 Eur za vypracovanie oznámenia 28.11.2007 a 09.06.2010, odmeny určenej
paušálnou sumou za jednotlivé úkony podľa ust. § 14 ods. 1 písm. b) Vyhlášky v spojení s ust. §
15 ods. 1 Vyhlášky vo výške 39,84 Eur za 12 úkonov po 3,32 Eur (získanie poverenia na vykonanie
exekúcie 15.02.2007, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 22.02.2007, doručenie príkazu na
začatie exekúcie postihnutím iných majetkových práv, doručenie exekučného príkazu na vykonanie
exekúcie predajom hnuteľných vecí, doručenie exekučného príkazu na začatie exekúcie postihnutím
iných majetkových práv, doručenie príkazu na začatie exekúcie zrážkami z iných príjmov, doručenie
exekučného príkazu na vykonanie exekúcie zrážkami z iných príjmov, každé zisťovanie platiteľa mzdy
povinného 4x a zisťovanie majetku povinného), z hotových výdavkov vo výške 29,87 Eur a DPH vo
výške 14,51 Eur.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie okresného súdu vo výroku o náhrade trov exekúcie
súdnemu exekútorovi podľa § 220 O.s.p. zmenil a priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške
90,86 Eur.

Uznesenie bolo schválené členmi senátu jednomyseľne.

Poučenie:

proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.