Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 26Cob/74/2013 z 25. 9. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 25. septembra 2013, sp. zn. 26Cob/74/2013, ECLI:SK:KSNR:2013:4410208764.1 Krajský súd Nitra | 26Cob/74/2013 | ECLI:SK:KSNR:2013:4410208764.1 | 2013-09-25 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy Citované ustanovenia: ObZ, § 369 ods. 1 ObZ, § 407 ods. 3 ObZ, § 610 ObZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ed9b1cbf-fe28-494d-bea3-2d60299ef50c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2013:4410208764.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Cob/74/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4410208764
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4410208764.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov

senátu JUDr. Romana Greguša a Mgr. Erika Németha v právnej veci žalobcu: Vladimír Záborský
Autoservis, Šurianska 58, Nové Zámky, IČO: 17 743 460, proti žalovanému: Róbert Rečka, so sídlom
Kapisztóryho 46, Nové Zámky, IČO: 35 205 130, zast.: JUDr. Vlasta Suchanová, F. Rákocziho 12, Nové
Zámky, o zaplatenie 6.349,13 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Nové Zámky č. k. 14Cb/274/2010-169 zo dňa 23.04.2013, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 14Cb/274/2010-169 zo dňa 23.04.2013 v
napadnutej časti potvrdzuje.

Súd žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nové Zámky uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu vo výške 3.231,38 eura spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania v rozsahu, ako je uvedené
vo výrokovej časti rozsudku. V zostávajúcej časti súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol
súd tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu. V odôvodnení rozhodnutia súd
prvého stupňa uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 02.06.2010 v súvislosti s písomným
podaním doručeným súdu 04.08.2010 domáhal voči žalovanému zaplatenia 6.349,13 eura s úrokmi z
omeškania 9 % ročne z dôvodu úhrady faktúr č. 34, 36, 40, 47, 53/2009. Uviedol, že pre žalovaného
vykonal prepravu tovaru, na základe toho vystavil uvedené faktúry, ktoré žalovaný neuhradil napriek jeho
výzve. Žalovaný uviedol, že žalobcu viackrát ústne aj písomne upozornil na nezrovnalosti vo vystavených
faktúrach, ktoré boli neadekvátne vysoké a nezodpovedali poskytnutým službám. Žalobca fakturoval
také dni a hodiny, keď pre neho nevykonával žiadnu prepravu a neodovzdával mu prepravné výkazy.
K odporu žalovaný pripojil rozpis položiek podľa mesačných faktúr žalobcu a zistených nezrovnalostí
vo faktúrach, podľa ktorého za mesiace júl až november 2009 mu žalobca vyfakturoval spolu 6.349,13
eura, reálna sume je 5.469,90 eura a rozdiel je 879,23 eura. Dňa 10.03.2011 žalovaný uviedol, že po
opätovnom prepočte výkonov zo strany žalobcu považuje pohľadávku žalobcu za oprávnenú spolu vo
výške 2.322,26 eura. K uvedenej sume dospel prepočtom za mesiace júl až november 2009, ale ani
túto sumu nie je ochotný žalobcovi zaplatiť, keďže za predchádzajúce obdobie mu žalobca vyfakturoval
výkony, ktoré nevykonal a v prípade, že by sa to započítalo možno by mal žalobca nárok na nejakých
200,00 eur. Žalovaný uviedol, že po opätovnom prepočítaní oprávnenosti fakturácie za júl 2009 považuje
za oprávnenú fakturáciu vo výške 755,53 eura a neuznáva 860,49 eura, za august 2009 uznáva 686,06
eura a neuznáva 929,60 eura, za september 2009 uznáva 525,29 eura a neuznáva 316,04 eura, za
október 2009 uznáva 615,59 eura a neuznáva 577,29 eura, za november 2009 uznáva 648,91 eura a
neuznáva 433,99 eura. Z celkovej žalovanej sumy za uvedené mesiace, teda považuje nárok žalobcu



za oprávnený vo výške 3.231,38 eura a za neoprávnený nepodložený výkonmi považuje nárok vo výške
3.117,75 eura. Žalobu však žiadal zamietnuť aj v časti oprávnenej fakturácie 3.231,38 eura s tým, že
voči tejto sume uplatňuje na započítanie svoju pohľadávku voči žalobcovi v sume 3.233,93 eura, v ktorej
výške vznikol žalovanému nárok voči žalobcovi zaplatením faktúr za mesiace máj, jún a december 2009
a január, február a marec 2010 (titulom preplatkov 431,93 eura + 700,00 eur + 408,17 eura + 442,16 eura
+ 654,14 eura + 597,26 eura). Zo zisteného skutkového a právneho stavu vyvodil súd tento právny záver:

Účastníci - žalobca ako objednávateľ a žalovaný ako dopravca - uzavreli v prípade vykonania
jednotlivých prepráv zmluvy o preprave podľa § 610 a nasl. Obchodného zákonníka, z ktorých zmlúv
vznikol v každom jednotlivom prípade osobitne žalobcovi záväzok dohodnutú prepravu pre žalovaného
vykonať a žalovanému záväzok zaplatiť žalobcovi odplatu. Odplata bola medzi účastníkmi dohodnutá vo
výške 14,00 eur/1 hodinu. Minimálne konkludentne sa účastníci dohodli na splatnosti odplaty mesačne
na základe fakturácie žalobcu, keďže takúto prax medzi sebou zaviedli. V prejednávanom spore
súd považoval za preukázané, že žalobca ako dopravca dohodnuté prepravy, teda prepravy podľa
požiadaviek, resp. objednávok žalovaného, vykonal okrem iného aj v mesiacoch júl až november 2009
vrátane, a teda svoje záväzky z uzavretých zmlúv za toto obdobie splnil. Žalovaný však ako objednávateľ
svoje záväzky za toto obdobie nesplnil, keďže odplatu za vykonané prepravy žalobcovi nezaplatil,
a to ani čiastočne. Za uvedené obdobie vyúčtoval žalobca žalovanému na základe svojej evidencie
zo strany žalovaného neodsúhlasenej o počte jázd a ich trvaní odplatu faktúrami č. 34, 36, 40, 47,
53/2009 spolu vo výške 6.349,13 eura. Žalovaný uznal za toto obdobie nárok žalobcu za oprávnený
iba v časti 3.231,38 eura, a to tiež iba na základe svojej zo strany žalobcu neodsúhlasenej evidencie.
Súd po vykonanom dokazovaní berúc do úvahy absenciu prvotných, zo strany obidvoch účastníkov
odsúhlasených záznamov o počte prepráv a čase ich trvania, dospel k záveru, že skutočný počet jázd a
čas ich trvania vrátane nakládky a vykládky a prípadných prestojov žalobcu už s odstupom času nie je
možné zistiť žiadnym spôsobom. Dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia, že fakturované sumy za
mesiace júl až november 2009 zodpovedajú skutočnému počtu a času trvania jázd podľa objednávok
žalovaného, niesol v konaní žalobca. Žalobca v konaní toto dôkazné bremeno neuniesol. Na základe
uvedeného mohol súd potom považovať nárok žalobcu za dôvodný len v časti 3.231,38 eura, v ktorej
časti žalovaný nárok žalobcu uznal za oprávnený. Uvedená suma pozostáva z časti nárokov žalobcu
fa. č. 34/2009 vo výške 755,53 eura, č. 36/2009 vo výške 686,06 eura, č. 40/2009 vo výške 525,29
eura, č. 47/2009 vo výške 615,59 eura a č. 53/2009 vo výške 648,91 eura a v tejto časti súd žalobe
vyhovel. V zostávajúcej časti 3.117,75 eura (860,49 eura podľa fa. č. 34/2009, 929,60 eura podľa fa.
č. 36/2009, 316,04 eura podľa fa. č. 40/2009, 577,27 eura podľa fa. č. 47/2009, 433,99 eura podľa
fa. č. 53/2009) súd žalobu za dôvodnú nepovažoval a v tejto časti ju zamietol. Žalovaný v konaní
v rámci obrany vzniesol proti oprávnenej pohľadávke žalobcu vo výške 3.231,38 eura námietku na
započítanie do výšky tejto sumy s pohľadávkami žalovaného voči žalobcovi vo výške 3.233,93 eura
vzniknutými z preplatkov na fakturovaných sumách podľa neho žalobcovi zaplatených na základe faktúr
za mesiac máj 2009 (431,93 eura), jún 2009 (700,00 eur), december 2009 (408,17 eura), január 2010
(442,16 eura), február 2010 (654,41 eura) a marec 2010 (597,26 eura). Súd túto obranu žalovaného
nemohol akceptovať. Tak, ako žalobca niesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia o počte
a čase trvania vykonávaných prepráv, tak žalovaný niesol v konaní dôkazné bremeno na preukázanie
svojho tvrdenia, že fakturácia za mesiace máj, jún, december 2009 a január 2010 (za ktoré mesiace
boli faktúry žalobcu č. 26, 30, 55/2009 a 2/2010 preukázateľne uhradené) nebola oprávnená v celom
rozsahu. Zaplatením faktúr nastali účinky uznania dlhu (§ 323 v súvislosti s § 407 ods. 3 Obchodného
zákonníka), čím vznikol predpoklad, že v čase uznania (v danom prípade v čase úhrady faktúr t.j.
21.09.2009, 23.12.2009, 20.01.2010 a 08.03.2010) záväzky žalovaného podľa týchto faktúr existovali.
Dôkazné bremeno o opaku prešlo na žalovaného, ktorý svoje tvrdenie, že žalobca nevykonal taký počet
prepráv a v takom časovom rozsahu, ako fakturoval, nepreukázal. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno
z rovnakého dôvodu ako žalobca na preukázanie svojho nároku na časť žalovanej sumy, teda, že s
odstupom času už skutočný počet a čas trvania jázd vrátane prípadných prestojov, nakládky a vykládky
nie je možné zistiť. Odhliadnuc od uvedeného, súd v konaní nepovažoval za preukázané úhrady faktúr
žalobcu č. 3/2010 za február 2010 a č. 7/2010 za marec 2010 v celom rozsahu - maximálne bol žalobca
na ich úhradu povinný zaúčtovať sumy 500,00 eur a 392,17 eura prijaté v hotovosti od W. C.. Súd
považuje za potrebné uviesť, že pre daný prípad nevhodnú až absurdnú prax, ktorú účastníci tolerovali,
zavinili obidvaja. Súd nezistil, že by žalovaný prestal už od júla 2009 žalobcovi faktúry uhrádzať z dôvodu
podozrenia z nadmernej fakturácie. Vykonaným dokazovaním súd považoval za zistené, že najskôr tak
urobil až na jar v roku 2010 - preukázateľne, písomne v máji 2010. Nezaplatením odplaty za vykonané



prepravy v prípade dôvodne uplatnených nárokov vo výške 3.231,38 eura v lehote splatnosti faktúr
žalobcu sa žalovaný nasledujúcim dňom dostal do meškania so splnením peňažných záväzkov, a tak mu
vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení do 31.01.2013 aj
úroky z omeškania. Výška úrokov z omeškania medzi účastníkmi dohodnutá nebola, žalobca ich uplatnil
úrokovou sadzbou 9 % ročne, ktorá úroková sadzba nie je v rozpore s úrokovou sadzbou určenou
zákonom (ZÚS ECB 1 % + 8 %).

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 OSP a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá na
náhradu trov právo, pretože účastníci mali úspech iba čiastočný.

Proti rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie v časti, v ktorej bolo žalobe vyhovené, ktorým
sa domáhal, zmeny napadnutého rozsudku tak, že súd podanú žalobu zamietne v celom rozsahu, resp.
jeho zrušenia v napadnutej časti. V dôvodoch odvolania poukázal na nesprávne skutkové zistenia súdu
prvého stupňa a následne, aj na nesprávne právne posúdenie.

Žalovaný uviedol, že žalobca podal návrh bez akejkoľvek špecifikácie, bez akéhokoľvek popísania
a ozrejmenia zmluvy, ktorá bola medzi účastníkmi uzavretá, a k dôvodnosti nároku predložil len
faktúry. Ani následne nevedel žalobca preukázať, v akom období a v akom rozsahu prepravu pre
žalovaného vykonával, svoj nárok nedoložil žiadnymi listinami a súd vo veci rozhodol len na základe
žalovaným tvrdených skutočností. Žalovaný spochybňoval rozsah žalobcom vykonaných prepráv a preto
žalované faktúry nezaplatil, keďže žalobca po jeho výzvach nevedel preukázať rozsah prepráv. Žalovaný
nesúhlasil s tvrdením súdu, že neuniesol dôkazné bremeno ohľadne jeho kompenzačnej námietky.
Žalovaný uviedol, že preukázal počet vykonaných jázd, pričom na podporu svojich tvrdení ako podporný
dôkaz navrhol vykonať znalecké dokazovanie, ktoré však súd neakceptoval pre absenciu prvotných
dokladov. Podľa žalovaného by sa znaleckým dokazovaním dal zistiť čas potrebný na vykonanie
prepravy.

Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako
vecne správny potvrdiť. Uviedol, že rozhodnutie súdu rešpektuje a považuje ho za správne, napriek
tomu, že jeho návrhu nebolo vyhovené v celom rozsahu. Poukázal, zhodne ako súd prvého stupňa,
na rozhodnú prax zavedenú medzi účastníkmi, pričom ani navrhnuté znalecké dokazovanie, by sporu
nepomohlo. Podľa žalobcu, žalovaný na základe svojich dôkazov dospel ku konkrétnym finančným
sumám, ktoré súd akceptoval a ustálil v celkovom vyjadrení vo výške 3.231,38 eura. Svojim odvolaním
teda žalovaný podľa žalobcu spochybňuje svoju vlastnú výpoveď.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v súlade s ust. § 212 ods. 1 a § 214 ods. 1 OSP, pričom
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

S poukazom na citované ustanovenie odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie
rozhodnutia súdom prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje jednak čo do skutkových zistení, ako aj
právneho posúdenia, ktoré odvolací súd považuje za správne, preto rozsudok v napadnutej časti, ako
vecne správny potvrdil.

Na doplnenie k dôvodom odvolania žalovaného odvolací súd zhodne, ako súd prvého stupňa uvádza, že
vzhľadom na absenciu evidencie počtu vykonaných jázd žalobcu v prospech žalovaného v rozhodnom
období, nebolo možné prijať záver o opodstatnenosti žaloby nad rozsah, v akom žalovaný uznal jeho
dôvodnosť na pojednávaní pred Okresným súdom Nové Zámky dňa 13.03.2012, na ktorom uznal
dôvodnosť žalobcovho návrhu vo výške 3.231,38 eura. Súd prvého stupňa, vzhľadom na uvedené
mohol žalobe vyhovieť len v tej časti, ktorá medzi účastníkmi nebola sporná. Z rovnakých dôvodov



nemohol súd prvého stupňa akceptovať ani kompenzačnú námietku žalovaného, nakoľko jej dôvodnosť
nebola v konaní preukázaná. Dôvodnosť kompenzačnej námietky nemohlo podľa odvolacieho súdu
preukázať ani prípadné znalecké dokazovanie, nakoľko z dôvodov uvedených súdom prvého stupňa, už
nebolo možné posúdiť rozsah prepráv a dôvodnosť ich vyúčtovania žalobcom. Ani stanovenie nejakého
obvyklého času, potrebného na nakládku a vykládku prepravovaného tovaru, nie je pre prejednávaný
prípad relevantné, nakoľko stanovenie nejakej priemernej doby znalcom nie je spôsobilé preukázať a
ani zohľadniť prípadné prestoje, čakacie doby a pod., tak ako bolo zo strany žalobcu fakturované a zo
strany žalovaného uhradené.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky v napadnutej časti
podľa § 219 OSP ako vecne správny potvrdil.

Keďže žalobca bol v konaní pred odvolacím súdom úspešný, vzniklo mu podľa § 142 ods. 1 OSP právo
na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko ale žalobcovi v súvislosti s odvolacím konaním žiadne
trovy nevznikli, súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.