Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/27/2019 z 14. 3. 2019
Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 14. marca 2019, sp. zn. 20CoP/27/2019, ECLI:SK:KSBA:2019:1218207952.1
Krajský súd Bratislava | 20CoP/27/2019 | ECLI:SK:KSBA:2019:1218207952.1 | 2019-03-14 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, CSP, § 387 ods. 2 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4117a37e-6ebd-46d8-b8d0-02d9bcd713da
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1218207952.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/27/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218207952
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1218207952.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov
senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
M. C., G. V. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, Bratislava, dieťa matky - Q. M., G. V. X.X.XXXX, E. K.: C. XX, K.,
t.č. Krízové stredisko DÚHA, Stavbárska 6, Bratislava, zastúpenej advokátom Mgr. Martinom Černákom,
so sídlom Zochova 5, Bratislava a otca - M. C., G. V. XX.XX.XXXX, E. K.: C. XX, K. zastúpeného
Advokátska kancelária Fiľo&Partners, s.r.o., so sídlom: Štúrova 11, Bratislava, o návrhu matky na
nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo
dňa 13. novembra 2018, č. k. 27P/156/2018-21, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 13. novembra 2018, č. k. 27P/156/2018-21,
p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava II uznesením zo dňa 13.11.2018, č. k. 27P/156/2018-21, nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým uložil otcovi povinnosť platiť na maloletého M. C., G. V. XX.XX.XXXX výživné vo výške
100,- € mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci k rukám matky, počnúc vykonateľnosťou uznesenia. Vo
zvyšnej časti súd prvej inštancie návrh matky zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia uviedol, že návrhom doručeným súdu prvej inštancie, sa
matka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil otcovi maloletého povinnosť
predbežne platiť na maloletého M. výživné v sume 200,- € mesačne, vždy do 10-teho dňa v mesiaci,
vopred k rukám matky, počnúc vykonateľnosťou rozhodnutia.

3. Matka svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že s otcom maloletého žila
v spoločnej domácnosti až do februára 2018, kedy si otec našiel novú priateľku a vyhnal matku z domu
s tým, že si má hľadať sociálny byt. Matka spolu s maloletým synom najskôr bývali u matkinej sestry.
Od 20.07.2018 žije matka spolu s maloletým synom v Krízovom stredisku DÚHA, za bývanie uhrádza
mesačný poplatok v celkovej výške 120,- €. Otec pravidelne prejavuje o maloletého syna záujem a matka
mu v styku s ním nebráni. Na výživu maloletého otec prispel naposledy sumou 50,- €. Okrem toho však
otec na výživu maloletého neprispieva v žiadnej miere, ani mu nenakupuje žiadne veci. O maloletého
syna sa v súčasnosti stará výlučne matka, ktorá hradí všetky náklady spojené s jeho výchovou a
starostlivosťou. Napriek tomu, že otec má zákonnú povinnosť podieľať sa na jeho výžive, túto povinnosť
si dlhodobo neplní v žiadnom rozsahu, na jeho výživu finančne neprispieva a to aj napriek tomu, že má
zamestnanie a aj podnikanie, z čoho má pravidelný príjem. Keďže otec na výživu maloletého dobrovoľne
neprispieva a o jeho vyživovacej povinnosti nebolo doposiaľ rozhodnuté, a preto je potrebné v záujme
ochrany práv maloletého a za účelom zabezpečenia jeho základných potrieb súdnym rozhodnutím



dočasne určiť otcovi vyživovaciu povinnosť, ktorá zodpovedá jeho aktuálnym majetkovým pomerom a
odôvodneným potrebám dieťaťa.

4. Matka maloletého uviedla, že v súčasnosti pracuje ako skladníčka na Ministerstve obrany SR, jej
priemerný čistý mesačný príjem je vo výške 550,- €. Od štátu poberá prídavok na dieťa vo výške 23,68
€. Nemá žiadne úspory a nevlastní ani žiadne nehnuteľnosti. Matka je vlastníčkou motorového vozidla
zn. OPEL Vectra v aktuálnej hodnote cca 2.500,- €. Maloletý M. navštevuje základnú škodu. Mesačné
náklady v súvislosti so starostlivosťou o maloletého matka vyčíslila vo výške 304,- € (strava 100,- €,
strava za obedy v škole 24,- €, bývanie 60,-  €, ošatenie 70,- €, hygienické potreby 15,- €, náklady na
družinu 15,- €, školské potreby 20,- €.) Otec maloletého pracuje ako zamestnanec pre poisťovňu AXA,
kde dosahuje priemerný čistý mesačný príjem približne vo výške 1.400,- €. Okrem toho otec podniká
ako finančný poradca.

5. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, že na Okresnom súde Bratislava
II prebieha pod sp. zn. 28P/117/2018 konanie vo veci samej o návrhoch oboch rodičov na úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému. Toto konanie nie je doposiaľ právoplatne skončené.

6. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil  ustanovením § 2 ods. 1, § 324
ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, § 360 ods. 1,  § 366 Civilného mimosporového
poriadku a vecne tým, že rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti, maloleté dieťa žije s matkou.
Otec si riadne neplní vyživovaciu povinnosť, matke na výživu maloletého pravidelne neprispieva.
Neodkladným opatrením nerozhoduje súd o výške výživného podľa schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča. V súlade s platným Civilným mimosporovým poriadkom možno v rámci
neodkladného opatrenia nariadiť rodičovi platiť výživné len v nevyhnutnej miere. Uvedeným zákonným
ustanovením mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia
povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa
dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená. Treba zdôrazniť, že rozsah výživného v neodkladnom
opatrení sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, okrem prípadu, ak nevyhnutná
miera je súčasne limitom schopností a možností povinného. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a
je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce,
že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. V posudzovanom prípade prihliadnuc na
hore uvedené zásady, mal súd preukázanú existenciu potreby dočasnej nevyhnutnej úpravy týkajúcej
sa plnenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému, nakoľko otec na výživu maloletého pravidelne
neprispieva. Súd prvej inštancie určil vyživovaciu povinnosť, pričom vychádzal zo sumy životného
minima určeného na neplnoleté nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona. V prevyšujúcej časti požadovanej sumy výživného súd návrh matky zamietol. Až dokazovaním
v konaní o veci samej môžu byť spoľahlivo zistené osobné a majetkové pomery rodičov maloletého
dieťaťa, na základe čoho by malo byť stanovené výživné v konečnej výške.

7. Otec podal voči nariadenému neodkladnému opatreniu odvolanie, pričom v rámci odvolania uviedol,
že na základe tvrdenia matky uvedeného v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia; „žili rodičia
maloletého spolu s maloletým do februára 2018 v rodinnom dome v Hubiciach, odkiaľ bola matka
vyhodená s tým, že si má hľadať sociálny byt". Otec uviedol, že predmetné tvrdenia matky sú klamlivé,
keďže otec matke ponúkol, aby matka spolu s maloletým ostala bývať do konca roku 2018, respektíve
do času, kým si nezabezpečí nové bývanie v rodinnom dome v Hubiciach (ďalej len „Rodinný dom"),
avšak matka uvedenú ponuku odmietla a odišla spolu s maloletým bývať ku sestre, kde zotrvala približne
tri mesiace. Otec aj napriek uvedenej situácii kontaktoval matku, aby sa spolu s maloletým vrátili späť
do rodinného domu. Matka aj napriek snahe otca na ponuku otca ohľadne zabezpečenia ubytovania
nereagovala, respektíve nedvíhala otcovi mobilný telefón a neodpovedala mu ani na textové správy,
pričom otcovi bránila v styku s maloletým až do času, kým sa otec nerozhodol uvedenú situáciu riešiť
prostredníctvom Policajného zboru SR. Otec sa aj napriek všetkým okolnostiam snažil vyriešiť bytovú
otázku matky, keďže jej opakovane ponúkal možnosť bývania v rodinnom dome a rovnako jej zabezpečil
bývanie v jednoizbovom byte v blízkosti Trnavského mýta u otcových známych, avšak aj uvedenú
ponuku matka odmietla s odôvodnením, že nie je ochotná každodenne cestovať s maloletým do školy
maloletého, ktorá sa nachádza vo Vrakuni. Matka taktiež v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
uvádza; „Otec pravidelne prejavuje o maloletého syna záujem a matka mu v styku nebráni. Na výživu
maloletého prispel naposledy sumou 50,- € a to približne pred tromi týždňami pred podaním tohto návrhu.
Okrem toho však otec na výživu maloletého neprispieva v žiadnej miere, ani mu nenakupuje žiadne



veci." K vyššie uvedeným tvrdeniam matky otec uviedol, že matka od času od kedy spolu s maloletým
začala bývať v krízovom stredisku DÚHA, teda od júla 2017 obmedzovala otcovi styk s maloletým. V
priebehu augusta 2018 síce na základe dohody otca a matky maloletého mala maloletého v starostlivosti
matka, avšak od mája 2018 matka vedela o plánovanej letnej augustovej dovolenke otca a maloletého
v Chorvátsku. Aj napriek naliehaniu maloletého, ktorý sa uvedenej dovolenky chcel zúčastniť, matka
otcovi neumožnila vziať maloletého na vyššie uvedenú dovolenku. Otec sa po celú dobu pokúšal a
neustále sa pokúša, aby maloletý aj napriek odporu matky ostal bývať spolu s otcom v rodinnom dome,
čo matke niekoľkokrát prízvukoval, okrem iného aj formou textovej správy zo dňa 02.08.2018. Čo sa
týka tvrdení matky ohľadne výživy maloletého, otec má za to, že matka opätovne v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia uvádza nesprávne a zavádzajúce tvrdenia, keďže sa otec pokúšal matke
prispievať na starostlivosť o maloletého. Na začiatku školského roka 2018/2019 kontaktoval matku za
účelom zistenia výdavkov na školské potreby pre maloletého a rovnako vyžadoval od matky, aby mu
zaslala číslo účtu, na ktoré jej má zaslať adekvátnu časť za vynaložené výdavky na školské potreby.
Keďže matka žiadnym spôsobom nereagovala na otcovu požiadavku ohľadne čísla účtu, otec sa jej
na osobnom stretnutí za prítomnosti maloletého pokúšal poskytnúť finančné prostriedky v hotovosti,
avšak matka tieto rázne odmietla. V súčasnosti otec nedisponuje žiadnou informáciou o bankovom účte
matky aj napriek jeho márnym pokusom o jeho zistenie. Otec má za to, že sa pokúšal pokiaľ mala
matka maloletého v starostlivosti k rukám matky prispievať na výživu maloletého, avšak ako je vyššie
uvedené otec nedisponoval a ani nedisponuje číslom účtu matky, a rovnako nemá možnosť žiadnym
spôsobom finančné prostriedky poskytnúť matke v hotovosti, keďže otec nemá pravidelné informácie o
pobyte matky. Otec prispieval a v súčasnosti aj prispieva na výživu maloletého, aj keď nie k rukám matky,
keďže ako je vyššie uvedené, matka odmieta akúkoľvek finančnú výpomoc. Otec si neodkladal jednotlivé
potvrdenia o platbách, ktoré v hotovosti vynaložil na výživu maloletého. Jediné potvrdenie, ktoré má
otec k dispozícii je zhrnutie výpisov z bankového účtu otca, na základe ktorého otec počas roku 2018
vynaložil na maloletého minimálne čiastku v hodnote 1.850,35 €, pričom uvedená suma je bez ďalších
výdavkov v hotovosti. Od konca roku 2018 fakticky funguje striedavá osobná starostlivosť o maloletého,
keďže každý druhý kalendárny týždeň má maloletého v starostlivosti otec a to aj napriek tomu, že matka
otcovi neustále prízvukuje, že nemá záujem o striedavú osobnú starostlivosť o maloletého. Vzhľadom
na uvedené, starostlivosť o maloletého nezabezpečuje len matka, ale aj otec, ktorý plne uhrádza
maloletému potrebné výdavky v čase, keď sa maloletý nachádza v jeho starostlivosti. Pre úplnosť otec
uviedol, že v súčasnosti prebieha konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletého na Okresnom súde
Bratislava II pod sp. zn. 28P/117/2018, v ktorom sa otec domáha, aby súd zveril maloletého do jeho
osobnej starostlivosti aspoň do času, kým si matka nezabezpečí stabilné a vhodné bývanie, potom
navrhuje striedavú osobnú starostlivosť. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má otec za
to, že súd nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci, čím naplnil odvolací dôvod podľa § 62 ods. 1
Civilného mimosporového poriadku, keďže súd v uznesení o nariadení neodkladného opatrenia zo dňa
13. novembra 2018, sp. zn. 27P/156/2018, vychádzal výlučne z tvrdení matky, ktoré sú s ohľadom na
toto odvolanie zavádzajúce a matkou účelovo vykonštruované. Otec v rámci svojho odvolania zdôraznil,
že matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvádzala nepravdivé skutkové tvrdenia, nie
je naplnená požiadavka bezodkladnosti úpravy pomerov účastníkov konania a s ohľadom na to, že otec
zabezpečuje starostlivosť o maloletého ani potreba úpravy nevyhnutného rozsahu plnenia výživného
zo strany otca, aby odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 13.11.2018 vydané v
konaní vedenom pod sp. zn. 27P/156/2018 zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamieta a zároveň zaviazal navrhovateľa na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

8. Matka sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrila k odvolaniu otca a uviedla, že vo svojom
odvolaní otec okrem iného vytýka matke, že jej tvrdenia ohľadne opustenia spoločnej domácnosti sú
klamlivé, nakoľko podľa jeho slov jej mal ponúknuť bývanie v rodinnom dome do konca roka 2018,
prípadne do času, kým si matka nezabezpečí náhradné bývanie, a podľa jeho slov mala matka túto
jeho ponuku odmietnuť. Pre úplnosť matka uvádza, že zo spoločného domu odišla v apríli 2018 po tom,
ako ju otec maloletého fyzicky napadol, a následne na neho podala trestné oznámenie. Je pravdou,
že v júni 2018 sa rodičia dohodli na tom, že matka zostane bývať s dieťaťom v dome do konca roka
2018. Otec podmienil toto zotrvanie matky v dome tým, že si bude okrem nového bývania hľadať aj
novú prácu a to aj napriek tomu, že má dlhoročné a stabilné zamestnanie, v ktorom je spokojná. Keď
však otec v júli 2018 zistil, že matka na neho podala trestné oznámenie, oznámil jej, že sa má do dvoch
týždňov vysťahovať z domu, inak vymení zámok a matka sa viac nedostane k svojim veciam. Aj počas
tohto krátkeho obdobia sa otec voči matke naďalej správal neúctivo, nadával jej, že je „primitívny debil“
a pred ich maloletým synom jej vykrúcal ruky. Podľa vyjadrenia otca mu matka od júla 2018 bráni v



styku s maloletým. Matka popiera, že by otcovi akokoľvek bránila v styku s maloletým. Na základe
predchádzajúcej vzájomnej dohody rodičov bolo dieťa počas celého mesiaca júl 2018 v starostlivosti
otca a počas celého mesiaca august 2018 v starostlivosti matky. Od septembra 2018 rodičia vo vzťahu
k maloletému uplatňujú režim striedavej osobnej starostlivosti a to v týždenných intervaloch. Ak otec
tvrdí, že matka mu od júla 2018 bráni v styku s maloletým, toto jeho tvrdenie je absolútne nepravdivé.
Matka nemala vopred žiadne informácie o dovolenke otca v mesiaci august 2018 a tento ju o účasť
maloletého na jeho dovolenke požiadal až v auguste, t.j. v čase, keď ho podľa dohody mala mať
matka u seba, a kedy už s maloletým mala naplánovaný vlastný program. V súvislosti s úhradou
nákladov na výživu maloletého otec uvádza, že na začiatku školského roka 2018/19 kontaktoval matku,
za účelom zistenia výdavkov na školské potreby pre maloletého a následne mal od matky požadovať
číslo na úhradu adekvátnej časti za vynaložené výdavky na školské potreby maloletého. Otec dodáva,
že matka mu číslo bankového účtu neposkytla a inú možnosť na poskytnutie finančných prostriedkov
nemá, keďže nemá pravidelné informácie o pobyte matky. V skutočnosti matka potom, čo vynaložila
približne 300,- € na školské potreby maloletého, oslovila otca v septembri 2018 s požiadavkou, aby
sa tento aspoň polovičnou mierou spolupodieľal na úhrade týchto výdavkov. Otec to najprv podmienil
preukázaním vynaložených výdavkov, čo matka splnila tým, že otcovi skopírovala a doručila všetky
s tým spojené doklady. Následne sa však otec odmietol spolupodieľať na úhrade týchto nákladov v
polovičnej miere, a túto svoju neochotu odôvodnil tým, že podľa neho topánky, botasky a tepláky nie
sú školské potreby a napokon poskytol matke príspevok len 50,- €. Od okamihu, ako matka odišla s
dieťaťom zo spoločného domu, má otec presné informácie o mieste ich aktuálneho pobytu, čo nepriamo
priznáva aj vo svojom vyjadrení (otec vie, na akej adrese sa krízové stredisko nachádza a tu si aj
dieťa každý týždeň od matky preberá). Matka je presvedčená o tom, že keby otec úprimne chcel
prispieť na výživu maloletého, už dávno by tak urobil (napríklad formou poštovej poukážky na adresu
krízového centra). V súvislosti s predloženým výpisom z účtu, ktorý má preukazovať výdavky otca na
náklady maloletého vo výške 1.850,35 €, matka uviedla, že otec má od januára 2018 novú priateľku
s dvomi maloletými deťmi a v žiadnom prípade nemožno tento doklad považovať za relevantný z
hľadiska objektívne vynakladaných výdavkov otca na výživu ich spoločného maloletého syna. Matka
má za to, že osobná striedavá starostlivosť oboch rodičov, hoci aj v tých istých intervaloch neznamená
automaticky, že výživné sa neurčuje. Neurčenie výživného by malo svoje opodstatnenie v tom prípade,
keby majetkové pomery na strane oboch rodičov boli približne rovnaké. Matka dosahuje priemerný čistý
mesačný príjem vo výške 550,- € a otec dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1.100,- €
(tieto skutočnosti sám otec potvrdzuje vo svojom návrhu zo dňa 18.09.2018). Vzhľadom na to, že pre
stanovenie vyživovacej povinnosti sú rozhodujúce odôvodnené potreby maloletého, ako aj schopnosti a
možnosti rodičov, je potrebné vychádzať z majetkových pomerov oboch rodičov. Hoci rodičia na základe
vzájomnej dohody dočasne uplatňujú režim striedavej starostlivosti a to v rovnakej dĺžke, je potrebné
prihliadnuť na zárobkové pomery otca, ktoré sú podstatne lepšie, ako zárobkové pomery na strane
matky, a táto skutočnosť musí byť zohľadnená pri rešpektovaní zákonnej zásady, že maloleté dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Stanovenie výšky výživného pre otca maloletého do
doby meritórneho rozhodnutia súdu o úprave rodičovských práv a povinnosti je preto plne odôvodnené
a v prospech záujmov maloletého syna. Vzhľadom na tieto skutočnosti matka navrhuje odvolaciemu
súdu, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

9. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

10.  Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a §
66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie
pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné
podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný
záujem, ) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je
potrebné ako vecne a právne správne potvrdiť (§ 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

11.  Podľa § 65 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je viazaný rozsahom
odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

12.  Podľa § 66 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je odvolacími
dôvodmi viazaný.



13.  Podľa § 67 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok na vady konania pred súdom prvej
inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

14.  Podľa § 366 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok neodkladným opatrením môže súd
nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

15.  Podľa § 367 ods. 1 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok neodkladným opatrením
môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho
označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.

16.  Podľa § 367 ods. 3 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok uznesenie o nariadení
neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo
vyhotovené.

17.  Podľa § 367 ods. 4 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok uznesenie o nariadení
neodkladného opatrenia súd môže doručiť účastníkom až pri uskutočnení jeho výkonu, ak je predpoklad,
že by bol výkon rozhodnutia inak zmarený. Účastníkom, ktorí neboli prítomní pri výkone uznesenia,
doručí súd uznesenie spolu so zápisnicou o priebehu výkonu dodatočne.

18.  Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že maloletý M. má 9 rokov a 8 mesiacov, pričom z opisu
skutočného stavu je zrejmé, že na Okresnom súde Bratislava II prebieha pod sp. zn. 28P/117/2018
konanie vo veci samej o návrhoch oboch rodičov na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletému. Toto konanie nie je doposiaľ právoplatne skončené.

19.  Účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania
alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky
pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca
svoje opodstatnenie akonáhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu.
Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený.

20.  Otec v rámci svojho odvolania napadol iba prvý výrok predmetného uznesenia, ktorým súd prvej
inštancie uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého M. sumou 100,- € mesačne. V tejto
súvislosti s poukazom na úhradu výživného zo strany otca, otec v rámci svojho odvolania uviedol,
že maloletému Matejovi pravidelne prispieva na výdavky v súvislosti s jeho aktivitami, oblečením,
stravou, hraním a iným, pričom o uvedenom predložil výpis z účtu v celkovej hodnote 1.850,35 €.
Z predmetného dokladu odvolací súd zistil, že otec vynakladá výdavky v súvislosti návštevou kina,
kidshousu, či návštevou motokár, ako aj následne v súvislosti s nákupom hračiek, oblečenia a iných
potrieb. Z predmetného výpisu z účtu odvolací súd zistil, že k maloletému M. sa viažu výdavky v
súvislosti so stravou a s úhradou školského klubu detí. Inak zo zostávajúcich výdavkov predložených
zo strany otca nie je možné jednoznačne zistiť, komu boli uvedené veci kupované, respektíve v koho
prospech boli predmetné aktivity vykonávané. V tejto súvislosti teda odvolací súd zdôrazňuje, že matka
skutočnosti tvrdené otcom v odvolaní v rámci svojho vyjadrenia k odvolaniu poprela. Inak povedané,
tvrdenia oboch rodičov v rámci odvolania a vyjadrenia k odvolaniu sú protichodné, takže zistenie
reálnych výdavkov zaplatených zo strany otca v prospech maloletého M. v priebehu konania o nariadenie
neodkladného opatrenia nie je v možnostiach odvolacieho súdu, ani v možnostiach súdu prvej inštancie.
Na základe uvedeného odvolací súd preto k týmto výdavkom tvrdených otcom neprihliadol. Pokiaľ ide
o ďalšie argumenty otca uvedené v odvolaní, týkajúce sa skutočnosti, že od septembra prebieha medzi
rodičmi striedavá starostlivosť a teda otec vynakladá na maloletého pravidelne výdavky v súvislosti so
starostlivosťou o neho, v čase, keď ho má v starostlivosti. V tejto súvislosti odvolací súd udáva, že
v tomto prípade považoval napriek prebiehajúcej striedavej starostlivosti oboch rodičov za významné
aj zistenie, (čo nepochybne vyplýva aj z obsahu listín nachádzajúcich sa v spise), že príjem otca je
cca 1.600,- € zatiaľ, čo príjem matky je cca 550,- €. Z uvedeného je nepochybné, že príjem medzi
rodičmi je diametrálne rozdielny (v neprospech matky), a preto sa odvolací súd prikláňa k názoru, že je
potrebné, aby otec zatiaľ prispieval na výživné v nevyhnutnej miere pre maloletého M.  vo výške 100,- €,
nakoľko matka zo svojho príjmu pri úhrade polovice výdavkov spolu s otcom maloleletého nebude mať
možnosť realizovať všetky výdavky v súvislosti s maloletým Matejom. Na základe uvedeného odvolací
súd ustálil, že predbežne určené výživné vo výške 100,- € mesačne na maloletého M., bude zatiaľ v



nevyhnutnej miere pokrývať odôvodnené výdavky maloletého. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje,
že takéto rozhodnutie za žiadnych okolností neprejudikuje právo, nenahrádza rozhodnutie vo veci samej.
Až v konečnom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie uvedie výšku vyživovacej povinnosti k
maloletému synovi, po vykonanom dokazovaní. Pri určovaní výživného a to aj v rámci nariadeného
neodkladného opatrenia t.j. v nevyhnutnej miere je potrebné brať na zreteľ skutočnosť nielen to, že sa
určuje výživné v nevyhnutnej miere, a teda posudzujú sa iba nevyhnutné náklady a výdavky na dieťa,
ale je potrebné pri stanovení nevyhnutnej výšky vyživovacej povinnosti prihliadnuť aj na vek maloletého,
jeho  potreby, potrebu naliehavosti a dočasnej úpravy pomerov. Na základe uvedeného odvolací súd
výrok uznesenia súdu prvej inštancie vzťahujúci sa k dočasnému (predbežnému) určeniu vyživovacej
povinnosti na maloletého M., ako vecne a právne správny potvrdil ( § 387 ods.1, 2 CSP).

21. Pokiaľ ide o ďalšie argumenty otca uvedené v odvolaní, v tejto súvislosti odvolací súd udáva,
že k týmto argumentom otca neprihliadol, nakoľko predmetom odvolacieho prieskumu bol iba výrok
vzťahujúci sa k určeniu výšky vyživovacej povinnosti na maloletého M.. Preto argumenty otca ohľadom
bývania, ohľadom výrokov matky, prípadne iných skutočností uvedených v odvolaní, neboli pre odvolací
súd z hľadiska posúdenia argumentov významné, a preto sa s nimi odvolací súd v rámci tohto konania
nezaoberal. Pokiaľ ide o argumenty otca vzťahujúce sa ku skutočnosti, že nepozná adresu matky, ani
číslo účtu matky, kam má výživné na maloletého syna zaslať v tejto súvislosti odvolací súd udáva, že
otec s istotou pozná momentálne bydlisko matky (t.j. Krízové stredisko DÚHA, Stavbárska 6, Bratislava)
a vždy má možnosť odoslať výživné na maloletého syna matke  prostredníctvom poštovej poukážky.
Takže uvedený argument otca považoval odvolací súd za zavádzajúci, a preto k nemu taktiež v rámci
odvolacieho konania neprihliadol.

22.  Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon        pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).



(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody)  a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku   a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).