Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19CoP/20/2013 z 17. 4. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 17. apríla 2013, sp. zn. 19CoP/20/2013, ECLI:SK:KSTN:2013:3811221267.1 Krajský súd Trenčín | 19CoP/20/2013 | ECLI:SK:KSTN:2013:3811221267.1 | 2013-04-17 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/dbc201f6-cf4a-48aa-9ea5-1200408c1ec6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3811221267.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoP/20/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811221267
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3811221267.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery
Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej vo veci starostlivosti o maloletého M. C., nar. XX.XX.XXXX,
v konaní zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny G., dieťa rodičov matky C.. E. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X. T., K. XXX/X a otca W.. O. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., O. XXX/X, o zvýšenie
výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, č.k. 7P/69/2011-352 zo dňa 25.
októbra 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojím rozsudkom zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k mal. M. zo sumy 100 Eur mesačne
na sumu 150 Eur mesačne, s účinnosťou od 01.09.2011, ktoré zvýšené výživné je povinný platiť
mesačne vždy vopred, najneskôr do 15. dňa v mesiaci, k rukám matky, čím zmenil rozsudok Okresného
súdu Žilina, č.k. 13C/94/2005-454 zo dňa 27.01.2011. Rozhodol, že zameškané výživné za obdobie
od 01.09.2011 do 31.10.2012 vo výške 700 Eur je otec dieťaťa povinný zaplatiť v
pravidelných mesačných splátkach po 50 Eur, spolu s bežným výživným, s účinnosťou od
decembra 2012 s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Zastavil konanie o uloženie povinnosti otcovi dieťaťa platiť na výživu mal. M. sumu 50 Eur mesačne
na tvorbu úspor. V ostatnej výrokovej časti rozsudok Okresného súdu Žilina, č.k. 13C/94/2005-454 zo
dňa 27.01.2011 ponechal nezmenený. Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z
ktorého vyplynulo, že od doby posledného zvýšenia rozsahu vyživovacej povinnosti, t. j. od 03.02.2009
je mal. M. ku dňu 01.09.2011, odkedy sa matka domáhala zvýšenia výživného, starší o viac ako 2,5
roka a ku dňu rozhodnutia vo veci samej o viac ako 3,5 roka. V školskom roku 2012/2013 pokračuje vo
vzdelávacom procese vo X. ročníku základnej školy. Vzhľadom na vek maloletého ako dieťa, u ktorého
prebieha telesný i duševný vývoj, sa výdavky na stravu zvýšili, a to aj z hľadiska energetickej náročnosti.
Od poslednej úpravy výživného došlo k nárastu spotrebiteľských cien potravín. V oblasti zdravotného
stavu dieťaťa k podstatnej zmene pomerov nedošlo (v zmysle predpisovania ďalších liekov), to však
neznamená, že by v súvislosti s jeho stabilizovaním, resp. zlepšovaním
výdavky na liečbu vo forme doplatkov za predpísané lieky, zdravotné pomôcky (okuliare) nevznikli.
Zvýšili sa aj náklady na cestovné s účinnosťou od 01.07.2011, ktoré vznikajú pri absolvovaní lekárskych
vyšetrení. Podstatná zmena pomerov sa prejavila aj vo výdavkoch v súvislosti so začatím školského
roka 2011/2012, ktoré spočívali v zabezpečení najmä aktovky a školských potrieb. Maloletý navštevuje
školský klub s poplatkom 2 Eur mesačne a Základnú umeleckú školu L., hudobný odbor s poplatkom
6,50 mesačne a rodičovský príspevok 10 Eur ročne s potrebou vlastného hudobného nástroja, ktorý mu
matka zakúpila za 250 Eur a za klavírnu stoličku zaplatila 75 Eur. Okresný súd konštatoval, že výživou
dieťaťa, na ktorú obidvaja rodičia prispievajú, sa rozumie zaobstarávanie všetkých životných potrieb pre
všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Pokiaľ matka nakupuje maloletému hračky, knihy, časopisy,



berie ho do reštaurácie, na výlet, do kina, na koncert, cirkus, do múzea, tieto činnosti možno zaradiť
pod uspokojovanie potrieb pre všestranný vývoj dieťaťa. V dôsledku vykonaného dokazovania okresný
súd dospel k záveru, že na strane mal. M. došlo ku dňu 01.09.2011 k takej zmene pomerov, ktorá
je dôvodom pre zvýšenie vyživovacej povinnosti na sumu 150 Eur mesačne. V roku 2009 odporca
dosahoval priemerný mesačný zárobok 921,92 Eur, v roku 2011 je to suma 1.063,73 Eur, za január
až júl 2012 je to suma 1.034,16 Eur. Príjem otca sa teda zvýšil a je v jeho zárobkových schopnostiach
platiť zvýšené výživné 150 Eur mesačne, po zaplatení ktorého mu na uspokojovanie jeho odôvodnených
potrieb i pri súčasnom platení výživného na tvorbu úspor zostáva k dispozícii dostatočne vysoká suma.
Konštatoval, že o povinnosti otca platiť na výživu maloletého titulom tvorby úspor bolo rozhodnuté
rozsudkom Okresného súdu Žilina, č.k. 13C/94/2005-454 zo dňa 27.01.2011, preto okresný súd v tejto
časti konanie pre prekážku veci rozhodnutej zastavil. O zvýšení výživného rozhodol s účinnosťou od
01.09.2011, a keďže v dôsledku zvýšenia výživného vznikol otcovi nedoplatok na zročnom výživnom,
povolil otcovi na zaplatenie zameškaného výživného splátky.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec. V odvolaní namietal výrok o zvýšení
výživného a v nadväznosti na to výrok o zameškanom výživnom. Navrhol, aby krajský súd rozsudok
okresného súdu zmenil tak, že návrh matky na zvýšenie výživného zamietne, resp. zmení výživné z
pôvodných 100 Eur na 110 Eur a tvorbu úspor zvýši z pôvodných 50 Eur na 60 Eur s tým, že započíta
už zvýšené výživné od novembra 2012. Prvostupňovému súdu vytýkal, že pri určení výšky výživného
nezohľadnil všetky jeho potrebné výdavky. S plnením svojich rodičovských povinností voči maloletému
má výdavky súvisiace s cestovaním na stretnutia dvakrát mesačne zo X. do X. T. (80 km) a na
stretnutia trikrát mesačne v Špecializovanom zariadení M. v J. (110 km), a to podľa rozhodnutia súdu,
ktoré výdavky predstavujú 70 Eur mesačne a ďalšie náklady tvorí poplatok v zariadení M. 90 Eur s
predpokladom, že druhú polovicu zaplatí matka. Rozsudkom Okresného súdu v Žiline, č.k. 21P/291/2012
z 15.11.2012 bolo matke maloletého priznané výživné na rozvedenú manželku 30 Eur mesačne. Týmto
mesačné náklady otca na maloletého a na matku maloletého predstavujú sumu 440 Eur, čo je viac ako
40 % z čistého mesačného zárobku. Uviedol, že naposledy bola vyživovacia povinnosť pre maloletého
určená rozsudkom Okresného súdu Žilina, č.k. 13C/94/2005 zo dňa 09.04.2011 a matka ešte pred
nadobudnutím právoplatnosti tohto rozsudku dňa 03.03.2011 podala návrh na zvýšenie výživného, ktorý
neskôr vzala späť a ďalší návrh podala dňa 12.12.2011 len po 8 mesiacoch od posledného zvýšenia
výživného. Namietal, že zameškané výživné bolo určené so spätnou platnosťou od 01.09.2011, čo je len
5 mesiacov od poslednej úpravy výživného a bolo určené ešte pred dátumom podania žalobného návrhu
v rozpore s ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Uviedol, že od 01.05.2012 sa zamestnal v spoločnosti R.
a jeho zárobkové možnosti sa od tohto dátumu znížili. Zmluvné platové podmienky ostali rovnaké, nový
zamestnávateľ mu neposkytuje mesačný príspevok na dôchodkové sporenie vo výške 33,33
Eur mesačne. Navýšenie jeho príjmu za rok 2011 bolo spôsobené tým, že nenárokovateľný vianočný
príspevok za rok 2010 mu bol vyplatený vo februári 2011 a za rok 2011 v novembri 2011. Pokiaľ ide o
náklady maloletého, poukázal na to, že matka za rok 2011 zdokladovala sumu 1.362 Eur a ročné výživné
pritom predstavuje sumu 1.800 Eur. Vyslovil preto názor, že výška výživného na dieťa je neprimerane
určená jeho veku a potrebám. Pre porovnanie poukázal na obdobné podmienky jeho známeho, ktorý
pri príjme 1.200 Eur mesačne a príjme manželky 600 Eur má určenú vyživovaciu povinnosť na jedného
spoločného syna študujúceho na vysokej škole 170 Eur mesačne. Vyslovil, že rozsudok je pre neho ako
občana bez právneho vzdelania nezrozumiteľný. Nevie, či má naďalej prispievať na tvorbu úspor alebo
nie. Záverom poukázal na to, že matka svojím zavineným konaním znižuje jeho životnú úroveň a na
vyrovnávaní tohto rozdielu sa odmieta podieľať. K podanému odvolaniu predložil súdu výpoveď podľa
§ 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo spoločnosti R. a následne dohodu o skončení pracovného
pomeru s tým, že pracovný pomer skončil ku dňu 30.11.2012.

Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že od poslednej
úpravy výživného sú potreby mal. M. vyššie a zníženie výživného nie je v záujme dieťaťa.

Matka v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu vyslovila domnienku, že otec stratil svoje výhodné
zamestnanie svojím zavinením, pravdepodobne prestal svojmu zamestnávateľovi vyhovovať, nakoľko
sa u neho zrejme naplno prejavila jeho despotická, egocentrická, nesebakritická, nekomunikatívna,
neprispôsobivá, neempatická, necitlivá a chladná povaha. Otec maloletého nie je schopný vývoja
osobného rastu akýchkoľvek zmien vo svojom správaní k svojmu okoliu. Podľa jeho názorov a očakávaní



je okolie povinné dávať mu omnoho viac, ako je on schopný a ochotný opätovať. Práve preto mu
stroskotali všetky rodinné a už aj pracovné vzťahy. Otec dostal odstupné vo výške jednej priemernej
mesačnej mzdy cca 1.000 Eur a bude poberať podporu v nezamestnanosti 60 % z priemerného
platu, čo bude asi 600 Eur. Naďalej však zveľaďuje svoj rodinný dom, čo vedome zamlčal. V odvolaní
otec poukazuje na hypotetické náklady, ktoré sa nestali reálnymi, a to náklady na pohonné hmoty do
Krízového strediska M. a J.. Odporca poukazuje aj na platby za odborné poradenstvo vo výške 90 Eur
mesačne, ale doposiaľ za poradenstvo ani jeden z nich nezaplatil. Výživné, určené v sume 150 Eur,
považuje za primerané aj vzhľadom na to, aby mal. dieťa mohlo navštevovať ZUŠ dvakrát týždenne,
a to aj vzhľadom na zdravotný stav a okuliare, ktoré musí maloletý nosiť nepretržite. Svoje vyjadrenie
doplnila o vyjadrenie, že otec dostal v decembri 2012 výplatu za november cca 1.000 Eur netto a
jednomesačné odstupné v sume 1.000 Eur a podľa rozhodnutia zo Sociálnej poisťovne, pobočka X. je
denný vymeriavací základ otca 49,03 Eur, čo v mesiaci za 31 dní predstavuje sumu 760,030
Eur. Poukázala na to, že od 01.07.2012 je nezamestnaná a v januári 2013 jej bola naposledy vyplatená
dávka v nezamestnanosti v sume 335 Eur.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je potrebné v napadnutej časti
potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Rozhodnutím okresného súdu bolo rozhodnuté o zvýšení výživného, o zameškanom výživnom,
zastavené konanie o uložení povinnosti otcovi dieťaťa platiť na výživu mal. M.
sumu 50 Eur mesačne na tvorbu úspor s tým, že v ostatnej výrokovej časti rozsudok Okresného súdu
Žilina, č.k. 13C/94/2005-454 zo dňa 27.01.2011 súd ponechal nezmenený. Nakoľko odvolanie otca
smerovalo len proti výroku o zvýšení výživného a nadväzujúcemu výroku o zameškanom výživnom, len
tieto výroky boli predmetom prieskumu odvolacieho súdu. Vo zvyšujúcej časti zostal rozsudok okresného
súdu rozhodnutím krajského súdu nedotknutý a podľa § 206 ods. 2 O.s.p. právoplatný.

Rozhodnutím Okresného súdu Žilina, č.k. 13C/94/2005-454 zo dňa 27.01.2011 okresný súd uložil otcovi
(navrhovateľovi) povinnosť prispievať na výživu mal. M. sumou 100 Eur mesačne vždy do 15. dňa
v mesiaci, k rukám matky maloletého, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva
účastníkov konania, teda počnúc dňom 09.02.2009. Zároveň týmto rozsudkom bolo rozhodnuté, že otec
je povinný prispievať na výživu maloletého sumou 50 Eur mesačne na tvorbu úspor. Otcovi bola uložená
povinnosť, aby sumu 50 Eur mesačne poukazoval na osobitný účet maloletého a matke (odporkyni)
uložil povinnosť v prospech mal. dieťaťa zriadiť osobitný účet. Zároveň bolo rozhodnuté o úprave styku
otca s maloletým. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 09.04.2011, vykonateľnosť dňa
09.02.2009 a týmto dňom (dňa 09.02.2009) bol otec povinný prispievať na výživu maloletého sumou 100
Eur mesačne a na tvorbu úspor 50 Eur mesačne. Nakoľko rozhodnutím okresného súdu v predmetnej
veci (vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 7P/69/2011) bolo rozhodnuté len o zvýšení
výživného a o nedoplatku na zročnom výživnom a vo zvyšujúcej časti zostal rozsudok okresného súdu
nezmenený, zostala aj naďalej pre otca povinnosť prispievať na výživu mal. syna M. sumou 50 Eur
mesačne na tvorbu úspor.

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine) a plnenie
tejto vyživovacej povinnosti trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť. Výživou dieťaťa,
na ktorú obaja rodičia prispievajú, je vyjadrované uspokojovanie všetkých životných potrieb dieťaťa pre
všestranný telesný a duševný rozvoj dieťaťa, teda nielen zabezpečovanie jeho odôvodnených hmotných
potrieb, ale aj tých, ktoré sú dôležité pre výchovu a všestranný vývoj.

Rozhodnutie súdu o výživnom nie je rozhodnutím nemenným. Priznané výživné možno zmeniť v zmysle
ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine v prípade, ak sa významne zmenia pomery na strane dieťaťa alebo
jeho rodičov. Povinnosťou súdu je preto porovnávať okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase
poslednej úpravy výživného a v čase nového rozhodovania, pričom súd rozhoduje podľa stavu zisteného
v čase vydania rozhodnutia.



Základnými kritériami pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú predovšetkým
schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov (§ 62 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine) s ohľadom
na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Odôvodnené potreby
dieťaťa môžu byť rôzne podľa okolností jednotlivého prípadu. Závislé sú predovšetkým od veku a
zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na
budúce povolanie a podobne. Zároveň sú však bezprostredne ovplyvňované reálnymi schopnosťami,
možnosťami a majetkovými pomermi rodičov.

V danom prípade prvostupňový súd posudzoval rozsah vyživovacej povinnosti otca k mal. M. v súlade
s vyššie uvedenou právnou úpravou a jej výkladom a správne porovnával, či v pomeroch účastníkov
nastala taká zmena, ktorá odôvodňuje zmenu rozsahu vyživovacej povinnosti, ktorá bola naposledy
upravená rozsudkom Okresného súdu Žilina, č.k. 13C/94/2005-454 zo dňa 27.01.2011. Preskúmaním
napadnutého rozsudku bolo zistené, že okresný súd riadne zistil skutkový stav a vo veci vykonal
dokazovanie podľa návrhov účastníkov, ako aj tie, ktoré považoval za nevyhnutné pre rozhodnutie vo
veci samej (ust. § 120 ods. 1, 2 O.s.p.). Na riadne zistený skutkový stav aplikoval
ustanovenia Zákona o rodine, ktoré upravujú vyživovaciu povinnosť medzi rodičmi a deťmi a dôvodne
rozhodol o zvýšení výživného na mal. M. zo sumy 100 Eur mesačne na sumu 150 Eur mesačne, ktoré
je otec povinný platiť mesačne vždy vopred, najneskôr do 15. dňa v mesiaci, k rukám matky dieťaťa.
Rozhodnutie súdu prvého stupňa zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie
rozhodnutia. Okresný súd v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol
rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v
prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré na prejednávaný
prípad aplikoval, a z ktorých vyvodil svoje právne závery, prijaté závery primerane vysvetlil. Odvolací súd
sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o rozsah zvýšenia
vyživovacej povinnosti otca k maloletému zo sumy 100 Eur mesačne na sumu 150 Eur
mesačne, a preto na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia podľa § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje.

Pokiaľ otec v podanom odvolaní poukazoval na to, že ku dňu 30.11.2012 skončil jeho pracovný pomer u
posledného zamestnávateľa R., súd na túto skutočnosť neprihliadal. Ako vyplýva z podaného odvolania,
otec dostal výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce ku dňu 31.12.2012. Využil zákonnú
možnosť a v súlade so Zákonníkom práce požiadal o skončenie pracovného pomeru ešte pred začatím
plynutia výpovednej doby, a to z dôvodu odstupného. Keďže túto zákonnú možnosť využil a požiadal o
skončenie pracovného pomeru ešte pred začatím plynutia výpovednej doby a uzavrel dohodu o skončení
pracovného pomeru ku dňu 30.11.2012, nadobudol nárok na odstupné vo výške 1-násobku priemerného
mesačného zárobku. Je teda nepochybné, že v porovnaní s predchádzajúcim príjmom na strane otca k
zásadným zmenám nedošlo. Pokiaľ je otec nezamestnaný, poberá dávky v nezamestnanosti v rozsahu
50 % denného vymeriavacieho základu, ktorý je 49,03 Eur, a to od 01.12.2012.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa
začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne
odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Z tohto zákonného ustanovenia
vyplýva, že súd môže, pokiaľ ide o maloletého oprávneného, výnimočne priznať výživné aj tri roky od
podania návrhu, avšak len z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

V posudzovanej veci matka podala návrh na zvýšenie výživného osobne do podateľne okresného súdu
dňa 12.12.2011, ktorým dňom začalo konanie o zvýšenie výživného. Uznesením okresného súdu zo
dňa 02.04.2012 bolo rozhodnuté o pripustení zmeny žalobného návrhu - rozšírenie návrhu o zvýšenie
výživného otca k mal. M. na sumu 150 Eur mesačne, s účinnosťou od 01.09.2011. Ako vyplýva z
prednesu matky na pojednávaní v tento deň, matka návrh na zvýšenie výživného s účinnosťou od
01.09.2011 odôvodnila tým, že v septembri 2011 maloletý začal navštevovať 3. ročník základnej školy
a tiež Základnú umeleckú školu L., hudobný odbor. Dokazovaním pred prvostupňovým súdom bolo
preukázané, že podstatná zmena pomerov nastala s účinnosťou od 01.09.2011 a táto spočíva okrem
zvýšenia nákladov na stravu, ceny za dioptrický rám so sklami, cestovných výdavkov pri absolvovaní
lekárskych vyšetrení aj v tom, že dieťa navštevovalo už X. ročník základnej školy, čo sa prejavilo
na výdavkoch v súvislosti so začatím školského roka 2011/2012. Tieto skutočnosti možno považovať



za dôvody hodné osobitného zreteľa, s ohľadom na ktoré okresný súd správne rozhodol o zvýšení
výživného s účinnosťou od 01.09.2011.

Nakoľko rozhodnutím o zvýšení výživného s účinnosťou od 01.09.2011 otcovi vznikol nedoplatok na
zročnom výživnom (za obdobie od 01.09.2011 do 31.10.2012) v sume 700 Eur, súd prvého stupňa
dôvodne povolil otcovi, aby nedoplatok na zročnom výživnom zaplatil v splátkach, ktorých výšku a
podmienky určil prvostupňový súd v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p.

Z uvedených dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdil podľa § 219
ods. 1 O.s.p.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .