Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/328/2017 z 29. 5. 2018
Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 29. mája 2018, sp. zn. 8Co/328/2017, ECLI:SK:KSZA:2018:5715212345.1
Krajský súd Žilina | 8Co/328/2017 | ECLI:SK:KSZA:2018:5715212345.1 | 2018-05-29 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/869c27e9-9660-45ce-9ca4-2b588b8531a5
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5715212345.1

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/328/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715212345
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5715212345.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého
a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcu: Z. N.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, S., zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr. Ladislavom
Mejstríkom, advokátom so sídlom A. H. XX, S., proti žalovanej: S. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/
XX, S., zastúpenej splnomocneným zástupcom JUDr. Jaroslavom Čiernym, advokátom so sídlom E.
XX, S., o zrušenie práva spoločného nájmu k bytu, o odvolaniach žalobcu a žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Martin č. k. 15C/368/2015-149 zo dňa 06. septembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v poradí druhom výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol,  potvrdzuje.

Vo zvyšnej časti rozsudok okresného súdu (v poradí prvom a treťom výroku) zrušuje a vec v rozsahu
zrušenia vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin rozsudkom č. k. 15C/368/2015-149 zo dňa 06.09.2017 zrušil stranám sporu
spoločné členstvo v družstve a právo spoločného nájmu k dvojizbovému bytu nachádzajúcemu sa
v katastrálnom území L., ktorý je na Okresnom úrade Martin, odbor katastrálny zapísaný na liste
vlastníctva č. XXXX ako byt vo vchode č. 55, na 3. poschodí, byt č. 18 v bytovom dome súp. č. XXXX - Z.
XX, kde stavba je postavená na parcele registra „C“ pod parc. č. 502/372 - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 426 m2, pričom tento byt v podiele veľkosti 1/1-iny vlastnícky patrí Okresnému stavebnému
bytovému družstvu Martin a taktiež mu patrí spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku vo veľkosti 6640/416849-tín, a
to všetko podľa B r. č. 138 uvedeného listu vlastníctva s tým, že za výlučného nájomcu a výlučného
člena družstva určil žalovanú, bez povinnosti zabezpečenia bytovej náhrady žalobcovi. Vo zvyšku žalobu
zamietol a žalovanej priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
V odôvodnení konštatoval, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.08.2015, v znení zmeny na
pojednávaní dňa 13.06.2016, domáhal zrušenia práva spoločného nájmu bytu po rozvode manželov, ako
aj zrušenia spoločného členstva v družstve k dvojizbovému bytu nachádzajúcemu sa na ul. Z. XXXX/XX
v S., pričom žiadal, aby súd určil, že je výlučným nájomcom a výlučným členom družstva s tým, že bude
povinný vyplatiť žalovanej sumu 20.000,- eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku s uložením povinnosti
žalovanej vypratať byt do 15 dní po zaplatení odplaty na vyporiadanie hodnoty členského podielu.
Žalovaná, v prípade posúdenia, že podaná žaloba je skutočnou vôľou žalobcu a je v súlade s dobrými
mravmi, navrhla, aby sa výlučným nájomcom a členom družstva stala ona. Vo vzťahu k vyporiadaniu
hodnoty členského práva v bytovom družstve poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Cdo 26/2010, podľa ktorého rozhodnutie o ďalšom nájme družstevného bytu nie je viazané na to,
aby sa súčasne rozhodlo o vyporiadaní spoločných majetkových práv bývalých manželov. To znamená,
že otázka či a akú sumu je nadobúdateľ členského podielu povinný vyplatiť zo zostatkovej hodnoty



tohto podielu druhému účastníkovi, sa v konaní o zrušenie práva spoločnému nájmu družstevného bytu
nerieši.
Súd mal preukázané, že stranám sporu vzniklo právo spoločného nájmu a spoločné členstvo v OSBD
Martin k družstevnému bytu č. 18 na Z. XX  v S., ktorých zrušení sa žalobca v konaní domáha, v zmysle
§ 703 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Rozhodujúc podľa § 705 ods. 2, 3, § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd nemal preukázané, že sú
tu okolnosti nasvedčujúce tomu, že žaloba nebola podaná z vôle žalobcu, konanie, ktoré predchádzalo
podaniu žaloby nie je v rozpore s dobrými mravmi a žaloba požíva právnu ochranu. Napriek tvrdeniu
žalovanej o uzavretej dohode súd nemal preukázané, že by medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá
dohoda o zrušení spoločného nájmu bytu manželmi a zrušení spoločného členstva a určení, že výlučným
nájomcom a výlučným členom družstva ostane žalovaná.
Pokiaľ ide o finančné vyrovnanie hodnoty členského podielu družstevného bytu, podľa názoru súdu
o uvedenom je možné rozhodnúť až po zrušení práva spoločného nájmu bytu a spoločného členstva
manželov v družstve a v rámci tohto konania niet priestoru na rozhodovanie o finančnom vyrovnaní
hodnoty členského podielu družstevného bytu. Súd sa v tomto smere stotožnil s rozhodnutiami
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré žalovaná v konaní poukázala, z ktorých je zrejmé, že v
konaní o zrušenie spoločného nájmu družstevného bytu sa nerieši otázka či a akú sumu je nadobúdateľ
členského podielu povinný vyplatiť zo zostatkovej hodnoty tohto podielu druhému účastníkovi. To
znamená, že s konaním o zrušenie práva spoločného nájmu bytu nie je spojené konanie, v ktorom
by sa posudzovalo v akých podieloch sa rozdelí hodnota, ktorú by predstavoval majetok tvoriaci BSM
účastníkov, prípadne kto z bývalých manželov a v akej cene z tohto majetku nadobudne. V tomto smere
súd poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn 3Cdo 26/2010, 3Cdo 183/2010. Z uvedeného dôvodu súd
žalobu v tejto časti zamietol.
Následne súd konštatoval, že boli splnené podmienky pre zrušenie práva spoločného nájmu
družstevného bytu podľa § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka, preto rozhodol o zrušení spoločného
nájmu družstevného bytu a súčasťou rozsudku je v takomto prípade i výrok o zrušení spoločného
členstva bývalých manželov v družstve. V ďalšom súd rozhodol, že jediným nájomcom a jediným členom
družstva zostáva žalovaná. Pri rozhodovaní prihliadol na skutočnosť, že žalobca nepreukázal svoje
tvrdenie, že príčinou rozvratu jeho manželstva so žalovanou bola nevera žalovanej. Naopak, v priebehu
konania bolo preukázané, že žalobca  hrával automaty, prestal platiť byt, neplatil na výživné, nenosil
domov výplaty. Keď nedošlo k náprave žalobcu, žalovaná mu zobrala kľúče od bytu a nepustila ho tam.
Úplne z bytu odišiel podľa jeho výpovede v r. 2005. Od roku 2001 je to žalovaná, ktorá platí všetky
náklady spojené s užívaním bytu. Súd prihliadal aj na skutočnosť, že to bola práve žalovaná, ktorej bol
byt pridelený na návrh stabilizujúcej organizácie ZŤS Martin, nakoľko žalovaná bola pracovníkom tejto
organizácie. Pôvodne teda jej bol pridelený do užívania jednoizbový byt spolu s manželom Z. a následne
došlo k výmene bytu za predmetný dvojizbový byt. Žalovaná je čiastočný invalidný dôchodca, riadne
sa o byt stará. Žalobca je dlhodobo nezamestnaný, v súčasnosti opatruje svoju matku, s ktorou býva
v dvojizbovom byte a poberá opatrovateľský príspevok. Z výpovede žalobcu mal súd preukázané, že
býva s matkou v podnájme, nakoľko sa o ňu stará, za čo poberá aj opatrovateľský príspevok. Z tohto
dôvodu bol súd názoru, že pri rozhodovaní o návrhu podľa § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka za
splnenia predpokladov uvedených v § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemusí viazať vypratanie bytu
na zabezpečenie bytovej náhrady žalobcovi. V čase rozhodovania súdu je zrejmý taký stav, že žalobca
je už natrvalo od roku 2005 vysťahovaný z predmetného bytu, preto nie je dôvod na uloženie povinnosti
žalobcovi vypratať predmetný byt. Z výpovede žalobcu je zároveň zrejmé, že má zabezpečenú bytovú
potrebu, nakoľko užíva iný byt a z toho dôvodu rozhodol, že mu neprislúcha žiadna bytová náhrada.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s.
p.“) a žalovanej, ktorá mala plný úspech vo veci priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.
Odvolanie odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces; súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Žalobca poukázal na svoj vek a skutočnosť, že nemá vyriešenú bytovú otázku, čo bol hlavný dôvod
podania žaloby. V prípade, ak by ho súd po zrušení práva spoločného nájmu určil za výlučného nájomcu
a člena družstva, mal by k dispozícii 2-izbový byt a bývalá manželka by obdržala finančnú náhradu, ktorá
by pomohla vyriešiť bytovú otázku jej. Obdobne by to bolo aj v prípade, ak by súd za výlučnú nájomkyňu



určil bývalú manželku, avšak s uložením povinnosti reálne vyplatiť polovicu hodnoty členských práv, za
čo by si tiež mohol riešiť bytovú otázku.
Nesprávnym postupom súdu, ktorý mal za následok vadu konania, rozumie nedostatočné zdôvodnenie
rozsudku zakladajúce jeho zmätočnosť. Súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol, avšak z odôvodnenia
nie je zrejmé, prečo po zrušení spoločného nájmu a po určení výlučného členstva žalovanej nemá
nárok na vyplatenie polovice hodnoty členských práv. Súd v podstate o tejto časti nerozhodol, napriek
tomu, že výrok rozsudku obsahuje zamietnutie žaloby. Odôvodnenie odkazuje na rozhodnutia, ktoré
predložila žalovaná a nie je zdôvodnené prečo súd prihliadol na tieto judikáty a nie na obsah rozhodnutí,
na ktoré poukazoval on (rozhodnutie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 12C/83/2003 zo dňa 28.09.2009
a rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/345/2009 zo dňa 11.03.2010). Pokiaľ súd o časti
žaloby vecne nerozhodol, mal zastaviť konanie a uviesť dôvod, prečo tak v rámci tohto konania urobiť
nemôže. Pokiaľ by v časti zamietnutej žaloby ostalo rozhodnutie právoplatné, išlo by podľa jeho názoru
zároveň o vec res iudicata a bez ohľadu na obsah odôvodnenia rozsudku by sa v ďalšom konaní nemal
šancu domôcť svojich práv.
V ďalšom poukázal na to, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že členstvo v bytovom družstve
a spoločný nájom k bytu im vznikol spoločne, a to po uzavretí manželstva v r. 1979. Je podľa neho
zavádzajúce tvrdenie, že odišiel sám zo spoločnej domácnosti pre dlhy a že nikdy neplatil nájom. Nie je
mu zrejmé z akých prameňov súd vychádzal pri odôvodňovaní napádaného rozhodnutia, keď uviedol,
že má za to, že žalobca má svoje bývanie toho času vyriešené a že byt, ktorý užíval spolu so žalovanou
a ich deťmi opustil dobrovoľne a vysťahoval sa už v r. 2005. Poukázal na fyzické napadnutie zo strany
žalovanej, ako aj nevraživé správanie sa ich detí voči nemu. Viackrát ho vyhodili a vyhodili mu i osobné
veci. Napriek tomu súd za výlučného člena družstva určil žalovanú, ktorej dokonca neuložil povinnosť
zabezpečiť mu bytovú náhradu.
Poukázal na to, že neužíva byt, ktorý by vlastnícky patril jemu alebo jeho matke, ako sa mylne domnieva
súd, ani na užívanie tohto bytu nemá uzavretú nájomnú zmluvu s vlastníkom, nie je tu prihlásený ani na
trvalý pobyt. Byt, ktorý toho času užíva so svojou matkou užíva len na základe dobrej vôle vlastníka bytu.
Úvaha prvoinštančného súdu, že užíva byt, ktorý trvalo uspokojuje jeho bytovú potrebu je tak mylná.
Súd vo svojom rozhodnutí odignoroval fakt, že preukázal schopnosť zabezpečiť okamžité vyplatenie
žalovanej a tieto finančné prostriedky boli dokonca zabezpečené vinkuláciou na účte v jej prospech a
boli by jej uvoľnené v plnej výške po prevode členských práv k družstevnému bytu na neho. Tým, že
preukázal schopnosť okamžitého vyplatenia žalovanej už v priebehu konania, nastolil všetky podmienky
na to, aby súd mohol spravodlivo v zmysle čl. 17 C. s. p. rozhodnúť o vyplatení polovice trhovej hodnoty
členských práv už v jednom konaní a nemuselo by byť začaté ďalšie konanie. Tým, že súd v tejto časti
zamietol žalobu, odňal mu možnosť vymôcť si jeho práva efektívne a včas.
Žalobca namietal aj výrok o trovách konania, kde súd podľa neho žalovanej nezákonne priznal nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd žalobe čiastočne vyhovel (zrušil spoločný nájom a určil
člena družstva), vo zvyšku žalobu zamietol, hoci o tejto časti o veci vecne nerozhodol, preto nemožno
hovoriť o jeho neúspechu v konaní.

3. Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie i žalovaná, domáhajúc sa zmeny napadnutého
rozsudku spočívajúcej v zamietnutí žaloby.
Uviedla, že i keď je rozhodnutie súdu v podstate v jej prospech, nepovažuje rozhodnutie za spravodlivé,
pokiaľ ide o usporiadanie vzťahov medzi ňou a bývalým manželom. Poukázala na hranie na automatoch
žalobcom a jeho pitie, na neplnenie si jeho vyživovacej povinnosti voči deťom ako aj skutočnosť, že od
r. 2000 za byt platí výlučne ona. Je presvedčená, že žalobca bol na podanie žaloby navedený ľuďmi,
ktorým dlhuje peniaze a chcú sa dostať k ich bytu za polovicu jeho hodnoty. Z uvedeného dôvodu nie je
podaná žaloba v súlade s dobrými mravmi a súd by jej nemal poskytnúť právnu ochranu.

4. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žalovaná k námietke žalobcu, že nie je zrejmé prečo súd výrokom II.
vo zvyšku žalobu zamietol, poukázala na bod 14. odôvodnenia, kde súd cituje rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR 3Cdo 26/2010 a 3Cdo 183/2010, ktoré sa podrobne venujú problematike, prečo nie je možné
v jednom konaní rozhodnúť aj o zrušení spoločného nájmu manželov a súčasne aj o výplate hodnoty
členského podielu.
Súd vysvetlil prečo za výlučného člena družstva určil ju, pričom poukázala aj na správanie sa žalobcu
pred odchodom zo spoločnej domácnosti. Skutočnosť, že žalobca mal preukázať, že má prostriedky
na výplatu hodnoty členského podielu nemohla mať vplyv na rozhodnutie súdu o tom kto bude členom
družstva a nájomcom, toto s týmto konaním nesúvisí. Súd nemal dôvod skúmať či má, resp. akým
spôsobom získa prostriedky na jeho prípadnú výplatu.



Pokiaľ ide o trovy konania, vzhľadom na súčasné znenie ust. § 255 a nasl. C. s. p. nemohol súd podľa
žalovanej rozhodnúť inak.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že žalovaná vzhľadom na jej tvrdenia v odvolaní
v podstate zaujala postoj, že jediná možná alternatíva pre neho bude zamietnutie akéhokoľvek jeho
nároku. Odvolaním podľa neho žalovaná smeruje len k jedinej veci, a tou je ako ho nevyplatiť z jeho
zákonného nároku. Aj vtedy, keby odvolací súd nerozhodol v zmysle jeho odvolania a otázku vyplatenia
z polovice trhovej hodnoty členského podielu by „posunul“ do ďalšieho konania, žalovaná nemá žiadnu
snahu, úmysel a ani prostriedky na jeho vyplatenie, preto sa snaží účelovo žalobu zamietnuť. Odvolanie
žalovanej je neopodstatnené a nedôvodné, v snahe oddialiť spravodlivé rozhodnutie.

6. V reakcii na vyjadrenie žalovanej k jeho odvolaniu (v tzv. replike) žalobca poukázal na vyjadrenia
žalovanej ohľadne jej zdravotnej a majetkovej situácie a na základe jeho prednesov uskutočnených v
konaní zotrval na podanom odvolaní.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
(§ 380, § 379 C. s. p.) a tento vo výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol podľa § 387 ods.
1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil a vo zvyšnej časti podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ C. s. p. zrušil a
podľa § 391 ods. 1 C. s. p. vec v tejto časti vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie vo vzťahu k zamietajúcemu výroku vychádzal zo správne zisteného
skutkového stavu veci a vec v tejto časti i správne právne posúdil. Pretože odvolací súd v tejto časti
v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav a v celom rozsahu zdieľa i
právne závery súdu prvej inštancie uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktorého písomné
vyhotovenie v tejto časti zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 C. s. p., podľa § 387 ods. 2
C. s. p. len konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

9. Odvolací súd nepovažuje námietku žalobcu spočívajúcu v nedostatočnom zdôvodnení napadnutého
rozsudku v tejto časti za dôvodnú. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku v bode 14. jednoznačne
vyplývajú úvahy súdu, ktorého ho viedli k zamietnutiu žaloby v tejto časti. Súd prvej inštancie pritom
logicky a správne pri existencii viacerých rozhodnutí súdov rôznej inštancie prihliadal na rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako jednej z najvyšších súdnych autorít, nie na rozhodnutie
okresného či krajského súdu ako súdov nižšieho stupňa, ktorých rozhodnutia nie sú pre súd záväzné.
Pokiaľ ide o rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/345/2009 odvolací sú zároveň dodáva,
že predmetom odvolacieho konania nebolo posúdenie prípustnosti žaloby o vyporiadanie hodnoty
členského podielu spolu s rozhodovaním o zrušení spoločného nájmu družstevného bytu. Vzhľadom na
zamietnutie žaloby v tejto časti pre jej predčasnosť sa odvolací súd nezaoberal odvolacími námietkami
žalobcu smerujúcimi k posúdeniu spôsobilosti tej - ktorej strany konania vyplatiť druhej strane konania
hodnotu členského podielu v družstve. Pokiaľ žalobca poukázal na to, že rozhodnutie súdu v tejto
časti, vzhľadom na zamietnutie žaloby, bude predstavovať prekážku právoplatne rozhodnutej veci,
nakoľko žaloba žalobcu v tejto časti bola zamietnutá pre jej predčasnosť, bez vecného prejednania,
nepredstavuje rozhodnutie súdu prvej inštancie prekážku res iudicata.

10. Ako dôvodné odvolací súd vyhodnotil odvolanie žalovaného čo do výroku, ktorým súd zrušil stranám
sporu spoločné členstvo v družstve a právo spoločného nájmu k bytu, za výlučného nájomcu ktorého a
výlučného člena družstva určil žalovanú, bez povinnosti zabezpečenia bytovej náhrady žalobcovi.

11. Z ust. § 705 ods. 2, v spojení s § 712, § 712a Občianskeho zákonníka vplýva, že manželovi, ktorému
podľa § 705 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zaniklo právo nájmu bytu, prislúcha bytová náhrada. Súd
prvej inštancie žalovanej povinnosť zabezpečiť bytovú náhradu žalobcovi neuložil z dôvodu, že žalobca
má zabezpečenú bytovú potrebu, nakoľko užíva iný byt. Súd prvej inštancie v tomto smere vychádzal z
výpovede žalobcu, z ktorej však možno vyvodiť iba to, že žalobca býva v súčasnosti so svojou matkou,
ktorú opatruje. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, aký, a či vôbec, má žalobca k predmetnému
bytu vzťah (vlastnícky alebo užívací) a na akom základe, resp. na akom základe predmetný byt užíva.



Vzhľadom na absenciu vykonania akýchkoľvek dôkazov v tomto smere sú závery súdu prvej inštancie vo
vzťahu k povinnosti žalovanej ne/zabezpečiť bytovú náhradu žalobcovi, len s poukazom na skutočnosť,
že tento má bytové potreby zabezpečené, predčasné, založené na nedostatočne zistenom skutkovom
stave a nesprávnom právnom posúdení veci. Súd prvej inštancie sa zároveň vo vzťahu k rozhodovaniu
o povinnosti ne/zabezpečiť bytovú náhradu bude musieť vysporiadať aj s okolnosťami za akých žalobca
z predmetného bytu odišiel, keď v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v bode 16. len konštatuje, že
žalobca je už natrvalo od roku 2005 z predmetného bytu vysťahovaný.

12. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku I., ktorým rozhodol
o zrušení spoločného členstva v družstve a práva spoločného nájmu k bytu a určení výlučného nájomcu
a člena družstva, ako aj vo výroku o trovách konania  zrušil a vec v tejto časti vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie po starostlivom prihliadnutí na
všetky skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo, opätovne vyhodnotiť vykonané dokazovanie, prípadne
dokazovanie doplniť na základe návrhov strán konania, posúdiť dôvodnosť žalobcom uplatneného
nároku a vo veci znovu rozhodnúť. V novom rozhodnutí okresný súd opätovne rozhodne aj o nároku na
náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.).

13. Pokiaľ ide o odvolanie žalovanej, toto odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné, keď z vykonaného
dokazovania, ako správne konštatoval súd prvej inštancie, nevyplýva, že by podanie žaloby nebolo
slobodným rozhodnutím žalobcu, táto nie je ani v rozpore s dobrými mravmi.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie   nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).



Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)