Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 14S/63/2012 z 2. 10. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 2. októbra 2013, sp. zn. 14S/63/2012, ECLI:SK:KSTT:2013:2012200394.2 Krajský súd Trnava | 14S/63/2012 | ECLI:SK:KSTT:2013:2012200394.2 | 2013-10-02 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 66 ZP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b3ab20c7-8d85-4809-9b21-3d607d1cf537 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2013:2012200394.2 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/63/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2012200394
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2012200394.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr.
Kataríny Benczovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobkyne: Obec Čenkovce, 930 39
Čenkovce č.2, IČO: 31 871 224, právne zastúpenej: JUDr. Milanom Guťanom, advokátom, Školská
8, 831 07 Bratislava proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, 812 67
Bratislava, za účasti: A. S., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX L. XX, zastúpenej advokátskou kanceláriou
Okenica Šula & Co. s.r.o., Zámocká 30, 811 01 Bratislava, o návrhu na preskúmanie rozhodnutia
žalovaného č.AA/2012/28115/9666/OPČSSZ zo dňa 23. mája 2012 takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.

Účastníčke konania A. S. sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou dňa 06.08.2012 sa žalobca domáhal prostredníctvom svojho právneho zástupcu
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zrušené prvostupňové rozhodnutie Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len ÚPSVaR) Dunajská Streda č.j.: ZPS-25412/2012/TG zo
dňa 12.3.2012, ktorým bol podľa § 66 Zákonníka práce udelený predchádzajúci súhlas žalobcovi na
skončenie pracovného pomeru s A. S. z dôvodu nadbytočnosti podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce. V žalobných dôvodoch poukázal na rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorý pokiaľ
ide o zníženie počtu zamestnancov z dôvodu efektívnosti dospel k záveru, že „správny orgán nemá
možnosť vstupovať do pracovno-právneho vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom a nemá
ani kompetenciu vykonávať kontrolu dodržiavania pracovno-právnych vzťahov“. Mal za to, že ÚPSVaR
nie je oprávnený zasahovať do rozhodovania zamestnávateľa ohľadom tvorby svojej organizačnej
štruktúry, pričom je vo výlučnej právomoci zamestnávateľa rozhodnúť o znížení počtu zamestnancov
ako aj o tom, že výkon niektorých prác bude zabezpečovať dodávateľským spôsobom, teda zmluvným
vzťahom s podnikateľským subjektom a nie zamestnancom v pracovnom pomere. Uviedol, že na
základe organizačnej štruktúry, ktorá tvorí súčasť rozhodnutia štatutárneho orgánu o organizačnej
zmene bolo možné jednoznačne identifikovať pracovisko, ktoré malo byť organizačnou zmenou
dotknuté. Teda bolo možné presne konkretizovať nielen zrušené pracovisko, ale aj zamestnanca. Výkon
pracovných úloh zodpovedajúcich povinnostiam vedúcej školskej jedálne (ktorú vykonávala p.S.) nebol
v rozpore s druhom práce dojednaný v pracovnej zmluve dotknutej pracovníčky ako zamestnankyne
obecného úradu. Podľa názoru žalobcu žalovaný nesprávne posúdil skutkovo vec, nezohľadnil cieľ
zamestnávateľa, dosiahnutie efektívnejšieho plnenia úloh na danom úseku a zníženie nákladov obce.



Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 21.11.2012 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Poukázal na to, že prvostupňový správny orgán pri vydávaní napadnutého rozhodnutia opätovne
nedostatočne posúdil skutkovú a právnu stránku veci (odvolací orgán už jedenkrát rozhodnutím č.
AA/2012/3411/2193/OPČSSZ zo dňa 13.1.2012 rozhodnutie z vyššie uvádzaných dôvodov zrušil a vec
vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie) ako aj nedostatočne odôvodnil napadnuté
rozhodnutie v rozpore s ust. § 47 ods. 3 zákona o správnom konaní a rovnako nepostupoval podľa ust. §
33 ods. 2 zákona o správnom konaní (p. S. ako účastníčka konania nebola predvolaná zo strany úradu na
prejednanie a rozhodnutie). Ďalej uviedol, že nespochybňuje skutočnosť, že ÚPSVaR nie je oprávnený
zasahovať do rozhodovania zamestnávateľa ohľadom tvorby svojej organizačnej štruktúry a že je vo
výlučnej právomoci zamestnávateľa rozhodnúť o znížení počtu zamestnancov ako aj o tom, že výkon
niektorých prác bude zabezpečovať dodávateľským spôsobom, t.j. zmluvne s podnikateľským subjektom
a nie zamestnancom v pracovnom pomere, avšak pokiaľ zamestnávateľ rozhoduje o organizačných
zmenách, obsahom takéhoto rozhodnutia musí byť konkrétne zrušenie pracovného miesta - funkcie a
druhu práce, ktoré zamestnanec pre zamestnávateľa vykonáva v súlade s pracovnou zmluvou a až na
základe takéhoto rozhodnutia sa stáva zamestnanec pre zamestnávateľa nadbytočným. Rovnako sa
nestotožňuje s tvrdením žalobcu uvedeným v žalobe, že na základe dokumentácie, ktorá tvorí súčasť
rozhodnutia štatutárneho orgánu o organizačnej zmene možno jednoznačne identifikovať pracovisko,
ktoré má byť príslušnou organizačnou zmenou dotknuté a že v danom prípade je možné presne
konkretizovať nielen zrušené pracovisko (administratívna pracovníčka) ale aj zamestnanca p. S..
V tejto súvislosti poukázal na to, že nepopiera skutočnosť, že rozhodnutím o organizačnej zmene
zamestnávateľ zrušil pracovisko administratívna pracovníčka, avšak na druhej strane zastáva názor, že
zo žiadnej z listín doložených v spisovom materiály nevyplýva, že by bolo možné presne konkretizovať
zamestnanca, ktorého sa organizačná zmena týka. Poukázal na to, že v predmetnom konaní mala byť
posudzovaná výlučne skutočnosť, či na základe rozhodnutia zamestnávateľa sa stal zamestnanec pre
zamestnávateľa nadbytočným vo vzťahu k miestu - funkcii - druhu práce, ktorú vykonával, a teda či
v dôsledku rozhodnutia zamestnávateľa došlo k zrušeniu takého miesta - funkcie, ktorú zamestnanec
vykonával v súlade s pracovnou zmluvou, čo však v konaní preukázané nebolo.

Účastníčka konania A. S. (táto bola do konania pribratá uznesením tunajšieho súdu č. k. 14S/63/2012-26
zo dňa 18.3.2013 postupom podľa § 250 ods. 1 veta druhá O.s.p.) v písomnom vyjadrení prostredníctvom
svojho právneho zástupcu zo dňa 26.4.2013 uviedla, že rozhodnutie žalovaného považuje za správne,
vydané v súlade so zákonom, keď v postupe ani v rozhodnutí žalovaného nie sú také vady, ktoré by
odôvodňovali zrušenie predmetného rozhodnutia. Uviedla, že rozhodnutím žalobcu nebolo zrušené jej
pracovné miesto a táto skutočnosť zo žiadneho predloženého dokladu nevyplýva. Za tohto stavu sa v
plnom rozsahu stotožňuje s názorom žalovaného, že obsahom rozhodnutia o organizačných zmenách
musí byť konkrétne zrušenie pracovného miesta, ktoré zamestnanec pre zamestnávateľa vykonáva
v súlade s pracovnou zmluvou, pričom až na základe takéhoto rozhodnutia sa zamestnanec stane
nadbytočným.

Krajský súd preskúmal tak napadnuté rozhodnutie ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu
postupom v zmysle druhej hlavy piatej časti O.s.p. a dospel k záveru, že návrh na preskúmanie
rozhodnutia žalovaného nie je dôvodný. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania, postupom podľa
§ 156 ods. 3 O.s.p. .

Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie a postup správneho orgánu v konaní začatom na základe
žiadosti žalobcu ako zamestnávateľa o udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa § 66 Zákonníka práce
na skončenie pracovného pomeru s účastníčkou konania A. S. z dôvodu nadbytočnosti podľa § 63 ods.
1 písm. b) Zákonníka práce. Z ust. § 66 Zákonníka práce vyplýva, že zamestnancovi so zmenenou
pracovnou schopnosťou, či tzv. zamestnancom so zdravotným postihnutím nemôže dať zamestnávateľ
výpoveď, kým na to nedostane súhlas ÚPSVaR. Znamená to, že predchádzajúci súhlas príslušného
úradu práce, sociálnych vecí a rodiny s výpoveďou zamestnávateľa je hmotnoprávnou podmienkou
výpovede a jeho absencia spôsobuje neplatnosť výpovede.

V zmysle ust. § 66 Zákonníka práce zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, môže
dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného ÚPSVaR, inak je výpoveď



neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek
určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a) a e).

V danom prípade je predmetom preskúmania rozhodnutie žalovaného, ktorý podľa § 59 ods. 2 zák. č.
71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov zrušil rozhodnutie ÚPSVaR Dunajská
Streda č.j.: ZPS-25412/2012/TG zo dňa 12.3.2012 o udelení predchádzajúceho súhlasu na rozviazanie
pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce so zamestnankyňou A. S., ktorá
je občanom so zdravotným postihnutím. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že prvostupňový
správny orgán pri vydávaní napadnutého rozhodnutia opätovne nedostatočne posúdil skutkovú a právnu
stránku veci, odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa náležitosti podľa § 47 ods. 3 zákona o správnom
konaní a rovnako nepostupoval v súlade s ust. § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní. Nezákonnosť
prvostupňového rozhodnutia spočívala predovšetkým v tom, že úrad posúdil rozhodnutie starostu Obce
Čenkovce č. 1/2011 zo dňa 28.9.2011 ktorým s účinnosťou od 1.10.2011 zrušil dve pracovné miesta
zamestnancov obce Čenkovce a to pracovisko „vedúca školskej jedálne“ a pracovisko „jedno pracovné
miesto na úseku prevádzkových a pomocných činností“ bez ďalšieho ako relevantný podklad pre
rozhodnutie na základe ktorého došlo k zrušeniu pracovného miesta účastníčky p. A. S.. Z doloženej
pracovnej zmluvy zo dňa 1.2.1993 ktorú účastníčka konania uzatvorila s Obecným úradom Čenkovce
vyplýva druh práce - zamestnankyňa Obecného úradu bez vymedzenia konkrétneho druhu práce a
funkcie, pričom z doloženej náplne práce vypracovanej Obecným úradom Čenkovce dňa 2.4.2002
vyplýva, že pracovnou náplňou účastníčky konania p. S. bolo vedenie účtovníctva, účtovné doklady a
podklady, účtovné výkazy, záverečný účet obce a pod.

V tejto súvislosti žalovaný ako odvolací orgán poukázal na to, že pri posudzovaní skutočnosti,
či konkrétny zamestnanec je alebo nie je nadbytočným zamestnancom z dôvodu racionalizačných
opatrení, resp. iných organizačných zmien je potrebné skúmať, či u zamestnávateľa došlo k takej
organizačnej zmene, resp. k zrušeniu pracovného miesta - funkcie, ktorá by robila zamestnanca pre
neho nadbytočným z hľadiska pracovného miesta (funkcie), ktorú vykonáva, pričom sa vychádza z
predpokladu, že miesto - funkcia, ktoré sa ruší je v súlade s právnym ako faktickým stavom.

Krajský súd nespochybňuje autonómiu zamestnávateľa v rozhodovaní o organizačných zmenách ako
aj pri výbere zamestnanca, s ktorým mieni skončiť pracovný pomer vtedy, ak sa jeho funkcia (druh
práce) stane nadbytočná. Avšak v danom prípade, tak ako konštatoval žalovaný vo svojom rozhodnutí,
pri posudzovaní skutočností, či konkrétny zamestnanec je alebo nie je nadbytočným zamestnancom
z dôvodu racionalizačných opatrení, resp. iných organizačných zmien je potrebné skúmať, či u
zamestnávateľa došlo k takej organizačnej zmene a v tej súvislosti aj k zrušeniu pracovného miesta -
funkcie, ktorá by robila zamestnanca pre neho nadbytočným z hľadiska pracovného miesta - funkcie,
ktorú vykonáva, pričom sa vychádza z predpokladu, že miesto - funkcia, ktoré sa ruší je v súlade s
právnym aj faktickým stavom. Z rozhodnutia žalobcu zo dňa 28.9.2011 č. 1/2011 totiž nevyplýva, že
zrušeným pracovným miestom je práve pracovné miesto účastníčky konania - A. S., ktorá v zmysle
pracovnej zmluvy zo dňa 1.2.1993 bola prijatá ako účtovníčka.

V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že obsahom rozhodnutia o organizačných zmenách musí byť
konkrétne zrušenie pracovného miesta, ktoré zamestnanec pre zamestnávateľa vykonáva v súlade s
pracovnou zmluvou, pričom až na základe takéhoto rozhodnutia sa zamestnanec stane nadbytočným. V
prípade skončenia pracovného pomeru z dôvodu zrušenia pracovného miesta je potrebné v rozhodnutí
uviesť konkrétne pracovné miesto, ktoré zamestnanec pre zamestnanca v zmysle uzavretej pracovnej
zmluvy vykonáva, pričom takéto označenie, ktoré zodpovedá hlavnej pracovnej náplni zamestnanca
je dôležitou skutočnosťou, ktorá môže zohrať rozhodujúcu úlohu pri posúdení oprávnenosti alebo
neoprávnenosti skončenia pracovného pomeru z dôvodu organizačnej zmeny.

Tým, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je v danom smere nekonkrétne a všeobecné,
je prejavom svojvôle správneho orgánu, ktorý pri neoznačení konkrétneho pracovného miesta ktoré má
byť zrušené v dôsledku organizačných zmien vnáša svojim rozhodnutím právnu neistotu do pracovných
vzťahov zamestnancov s ktorými mal žalobca uzatvorené pracovné zmluvy. Takéto rozhodnutie vykazuje
znaky arbitrárnosti a preto je nezákonné.



Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, pričom v konaní procesne
neúspešnému žalobcovi postupom podľa § 250k O.s.p. nepriznal právo na náhradu trov konania.

Účastníčke konania súd taktiež postupom podľa § 250k ods. 1 O.s.p. náhradu trov konania nepriznal,
pričom pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že piata časť O.s.p. upravujúca súdny
prieskum rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy obsahuje aj osobitnú úpravu rozhodovania o
trovách súdneho konania. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že rozhodovanie o trovách konania
je v zmysle § 250l ods. 1 O.s.p. subsidiárne upravované ust. § 250k ods. 1 O.s.p., ktoré upravuje
možnosť priznania náhrady trov konania iba procesne úspešnému žalobcovi, v prípade konania podľa
tretej hlavy piatej časti O.s.p., teda žalobcovi ako odvolateľovi, ktorý inicioval vznik súdneho prieskumu.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004
Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.