{"guid": "07137225-a7e5-4f78-aa07-0985a2c86a98:f3271401-f4ad-44b7-9869-95c4135bdbcd", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3813223805.1", "spisova_znacka": "4Co/881/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/881/2014 z 29. 10. 2014", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 29. októbra 2014, sp. zn. 4Co/881/2014, ECLI:SK:KSTN:2014:3813223805.1", "identifikacne_cislo": "3813223805", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Ľudmila Králiková", "sudca_id": 508, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ludmila-kralikova-508", "datum_vydania": "2014-10-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce odvolanie"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218", "nazov": "§ 218 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-218"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-218"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f3271401-f4ad-44b7-9869-95c4135bdbcd", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3813223805.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3813223805.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3813223805.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/881/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813223805
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3813223805.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: K., zastúpeného M. proti odporcovi H., za účasti
vedľajšieho účastníka na strane odporcu N., o zaplatenie 2.233,73 eur s príslušenstvom, o odvolaní
navrhovateľ proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 25.apríla 2014, č. k. 7C/7/2014-67 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie navrhovateľa  o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov    n e m á   právo na náhradu trov konania

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal proti
odporcovi  zaplatenia 2.233,73 eur s príslušenstvom. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Vychádzal zo zistenia, že právny vzťah medzi účastníkmi konania, založený zmluvou označenou ako
Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX je
potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú
Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti K.  Podľa bodu 2.1 týchto dojednaní
Zmluva o revolvingovom úvere sa uzatvára    na predtlačenom formulári veriteľa, pričom vyplnená
žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru podpísaná dlžníkom (spoludlžníkom 1, spoludlžníkom 2) je
návrhom na uzatvorenie Zmluvy a uzatvorená je a nadobúda platnosť podpisom dlžníka (spoludlžníka
1, spoludlžníka 2) a veriteľa. K platnému uzavretiu Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
došlo dňa 15.7.2010. Táto zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, z jej obsahu nevyplýva, že by odporca
pri uzatváraní Zmluvy konal v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, resp., že by
mu úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania a preto sa považuje za spotrebiteľa. Na druhej
strane je nepochybné, že veriteľ - navrhovateľ uzatváral predmetnú zmluvu v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti, čo je zrejmé aj z výpisu z obchodného registra, kde týmto predmetom (okrem
iných) je poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov. Z tohto dôvodu
sa navrhovateľ považuje za dodávateľa. Zo samotnej Zmluvy a jej Zmluvných dojednaní je zrejmé, že
odporca nemohol individuálne ovplyvniť ich obsah, boli už vopred pripravené na predtlačenom formulári,
lebo sa uzavierali vo viacerých prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov. Zmluva o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi účastníkmi konania, je ako  typ zmluvy upravená  v Obchodnom
zákonníku. Ustanovenia Obchodného zákonníka však v čase vzniku predmetného právneho vzťahu
neobsahovali špeciálne ustanovenia  o  ochrane  spotrebiteľa,  ktoré  aj  vo  vzťahu k Obchodnému
zákonníku pôsobia ako  lex specialis.  Právny vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania z
uzavretej zmluvy, súd posúdil ako vzťah podľa zák. č. 129/2010 Z. z.. Predmetom Zmluvy je dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov navrhovateľom odporcovi vo výške 1.500,- eur a záväzok odporcu
vrátiť peňažné prostriedky a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa čl.
3 ods. 3.1 Zmluvných dojednaní celková výška úveru bude dlžníkovi oznámená podľa čl. 2, ods.
2.2. Podľa čl. 4 ods. 4.1 Zmluvných dojednaní revolving je automatické poskytnutie ďalšieho úveru
(peňažných prostriedkov) dlžníkovi vo výške uvedenej v bode 6 Žiadosti o poskytnutie revolvingového
úveru / Zmluvy o revolvingovom úvere a oznámení dlžníkovi. V oznámení je okrem iného uvedená



schválená výška úveru 1.500,- eur, schválená výška revolvingu 795,77,- eur, úverový limit 1.500,- eur.
Účastníci konania ako zmluvné strany sa dohodli na 48 mesačných splátkach vo výške 77,05,- eur v
termínoch splatnosti dohodnutých v zmluve. Podľa zmluvy ročná úroková sadzba úveru predstavuje
70,01 % a ročná úroková sadzba revolvingu predstavuje 80,98 %. V tejto súvislosti súd považuje za
potrebné uviesť, že Obchodný zákonník a ani iné právne predpisy výslovne neustanovujú, do akej
výšky je možné pri úvere dohodnúť úroky. To však neznamená, že by výška úrokov bola závislá
len na dohode účastníkov zmluvy o revolvingovom úvere (o spotrebiteľskom úvere), a že by teda
nepodliehala žiadnemu obmedzeniu. Neprimeranou, odporujúcou dobrým mravom a teda neprijateľnou
podmienkou je spravidla taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú sadzbu, ktorá je v
dobe uzavretia zmluvy obvyklou sadzbou, a to s prihliadnutím k úrokovým sadzbám uplatňovaným
bankami pri poskytnutí úveru. V prejednávanej veci súd zistil, že priemerná úroková miera pri úveroch
poskytovaných bankami bola v čase uzatvorenia zmluvy 11,63 % ročne (úvery od 1 do 5 rokov). Úrok
70,01 % resp. 80,98 % ročne podstatnou mierou prekračoval priemernú úrokovú sadzbu z úverov
obchodných bánk (spotrebiteľské úvery so splatnosťou od 1 do 5 rokov), preto postup navrhovateľa
treba považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi, ktoré je podľa § 39 Občianskeho zákonníka
postihnuté absolútnou neplatnosťou.  Súd poukazuje na to, že pri dojednávaní úrokov pri úvere koná
v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník
uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie
veriteľa, ktorý sa uspokojí pri úverovej zmluve bez ohľadu na to, v akej situácií sa nachádza dlžník s
primeranou výškou odplaty za poskytnutý úver, a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“
obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o úvere  (o
revolvingovom úvere) často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá
preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi
neprimerané úroky. Rovnaký názor vyslovil aj Krajský súd Trenčín v obdobnej veci č. 4Co 178/2011,
Krajský súd Trnava vo veci č. 9Co 401/2012, Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci č. 1MCdo
1/2009. Za neprijateľný súd ďalej považuje postup navrhovateľa, ktorý si pri vyplatení poskytnutej sumy
úveru odporcovi odpočítal odplatu za službu v zmysle bodu 8.8.1 Dohody o poskytnutí služby, ktorou
službou nanútil odporcovi možnosť odkladu troch splátok úveru, pričom túto odplatu si vyúčtoval v čase
uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, či  odporca o takúto službu bude alebo nebude mať záujem. Zmluvné
dojednanie, ktoré oprávňuje navrhovateľa na takúto neprimerane vysokú zmluvnú odmenu, resp. odplatu
za poskytnutie služby, splatnosť odplaty ihneď pri poskytnutí úveru a jednostranné započítanie tejto
odplaty s pohľadávkou dlžníka na vyplatenie schválených úverových prostriedkov považuje súd za
neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda za neplatnú i podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, lebo
je výrazne v neprospech odporcu, ako spotrebiteľa. Predmetná zmluva, je s poukazom na neprimeranú
ročnú výšku zmluvných úrokov (požiadavka na neprimerané zmluvné úroky môže za istých okolností v
sebe obsahovať i skutkovú podstatu trestného činu úžery) neplatným právnym úkonom, je bezúročná
a s poukazom na ustanovenie § 457 Občianskeho zákonníka je odporca povinný vrátiť navrhovateľovi
poskytnutú sumu t. j. 1.316,26,- eur. Ako to však vyplýva z karty klienta len za obdobie 10.8.2010
do 26.9.2013 odporca navrhovateľovi celkovo zaplatil sumu 1.464,67,- eur. V ďalšom období mu na
základe medzi účastníkmi uzavretej Dohody o zrážkach zo mzdy, boli  zamestnávateľom vykonávané
zrážky zo mzdy v celkovej sume 1252,03 eur (do februára 2014). Preto súd návrh ako neopodstatnený
zamietol. Navrhovateľ predmetom konania urobil aj nárok o zaplatenie zmluvnej pokuty. Dojednanie
o zmluvnej pokute je obsiahnuté v bode 14.1 Zmluvných dojednaní. V zmysle právnej úpravy všetky
práva a povinnosti musia byť dohodnuté v zmluve (§ 4 ods. 6 zák. č. 250/2007 Z. z.). Zmluvná
pokuta musí byť účastníkmi dohodnutá, teda obsahovo musí tvoriť súčasť zmluvy. Akceptácia zmluvy
druhým účastníkom neznamená zároveň aj vôľu prijať ustanovenia uvedené v prílohách, všeobecných
podmienkach. Odporca ako spotrebiteľ sa na tvorbe Zmluvných dojednaní nepodieľal, len sa podriadil
takejto úprave, ako nevyhnutnosti uzavretia samotnej zmluvy. S poukazom na uvedené dospel súd k
záveru, že zmluvná pokuta medzi účastníkmi dohodnutá nebola. V spotrebiteľskej zmluve dojednanie
zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, zásadne nemôže byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných
podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny na ktorej spotrebiteľ pripája
svoj podpis (porovnaj aj názor Krajského súdu Trnava vo veci č. 9Co 401/2012, Krajského súdu Žilina
č. 6Co 126/2012). Preto aj v tejto časti súd návrh zamietol. Odporca si náhradu trov neuplatnil, preto o
ich náhrade súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. V odvolaní uviedol len toľko, že
odvolanie podáva proti rozsudku v celom rozsahu z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti,



rozporu skutkových záverov súdu s obsahom zmluvy a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci,
teda podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ a podľa §
205 ods. 2 písm. c/, písm. d/ a písm. f/ O.s.p.. Navrhol rozsudok zmeniť a odporcu zaviazať k zaplateniu
žalovaných nárokov a k náhrade trov konania, alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd, skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu vec, zisťoval, či
odvolanie bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, a či má všetky náležitosti v zmysle §
205 ods. 1 a 2 O.s.p..

Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa považoval odvolanie navrhovateľa za neúplné, a preto
ho postupom podľa § 209 ods. 1 O.s.p. vyzval uznesením zo dňa 15.08.2014, aby v lehote 10 dní odo
dňa jeho doručenia svoje podanie doplnil - uviedol, v akom rozsahu napáda rozhodnutie okresného
súdu, v čom toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a uvedie čoho sa ako dovolateľ
domáha. Zároveň navrhovateľa poučil, že ak v stanovenej lehote odvolanie nedoplní, odvolací súd jeho
podanie odmietne podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O.s.p..

Uznesenie prevzal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 25.08.2014, avšak v
stanovej lehote svoje odvolanie nedoplnil.

Podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré nemá náležitosti podľa § 205
ods. 1 a 2 O.s.p., ak boli dodržané podmienky podľa § 209 ods. 1 a § 211 ods. 1.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p.  v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p.  odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b)
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu odvolanie navrhovateľa neobsahuje náležitosti podľa § 205 ods. 1
a 2 O.s.p., najmä keď odvolateľ neuviedol v čom vidí nesprávnosť rozsudku súdu prvého stupňa alebo
jeho postup. Len všeobecné tvrdenie o nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti rozsudku nie je náležitosťou,
ktoré si odvolanie v zmysle citovaných ustanovení vyžaduje.

Keďže podanie navrhovateľa  označené ako odvolanie nemalo náležitosti podľa § 205 ods. 1, 2 O. s.
p. a boli súdom prvého stupňa dodržané podmienky postupu podľa § 209 ods. 1 O. s. p. odvolanie
navrhovateľa podľa § 218 ods. 1 písm. d) O. s. p. odvolací súd odmietol.

Výrok o trovách konania je založený na ustanovení § 146 ods. 1 písm. c), § 151 ods. 1  O. s. p. v spojení
s § 211 ods. 2 O. s. p., lebo odmietnutie odvolania má obdobné účinky ako zastavenie konania, preto
žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie    n i e   j e     prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/7/2014", "guid": "d9983331-9f6b-434d-b274-8712792ceea8:921147d1-b1fb-451d-ae2c-d1b560523c7c", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "15d5942e-81b8-4e71-b76a-ac9ba90703f4:f1f0714c-4250-4e45-be1d-fc54429f27df", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2013:8111215963.1", "spisova_znacka": "6Co/126/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/126/2012 z 6. 5. 2013", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2013-05-06", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8111215963.1"}, {"guid": "b77c7567-b532-4d64-be4f-731dd4f2f2fb:b1dca4c8-511d-4544-9475-eaee0dcf1258", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2012:1012897765.1", "spisova_znacka": "9Co/401/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/401/2012 z 27. 9. 2012", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2012-09-27", "citacie_n": 86, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1012897765.1"}, {"guid": "eee91907-e608-40cd-938d-8a66c4ace114:86bc96a5-512d-46d3-a2af-42c39eea4d59", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2012:3510203633.1", "spisova_znacka": "4Co/178/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/178/2011 z 12. 9. 2012", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2012-09-12", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3510203633.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:951ac17e-cc9c-4d54-898c-19040a8c7ca3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.88.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 88/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 88/2016 z 10. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.88.2016.1"}, {"guid": "16538670-cf88-4fdd-b5c2-27f03be31e38:756875c7-b334-471a-98aa-05a24a55430c", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2018:3815211390.1", "spisova_znacka": "6Co/123/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/123/2017 z 25. 2. 2018", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2018-02-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3815211390.1"}]}