Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/239/2017 z 12. 6. 2018
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 12. júna 2018, sp. zn. 4Co/239/2017, ECLI:SK:KSBA:2018:1110206678.2
Krajský súd Bratislava | 4Co/239/2017 | ECLI:SK:KSBA:2018:1110206678.2 | 2018-06-12 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: CSP, § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e620d07c-ff4a-46f7-94ec-66e55623b451
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1110206678.2

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/239/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110206678
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1110206678.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov
senátu JUDr. Valérie Kleinovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: Q. F., A. J. Č..
XX, Y. B., zast. JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo
vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava, o určenie, že služobný pomer žalobcu trvá, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 19. novembra 2015, č.k. 8C 27/2010-163, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie   p o t v r d z u j e.

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia,
že jeho služobný pomer ako príslušníka policajného zboru trvá, a žalovanému nepriznal náhradu trov
konania.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 31.12.2003 doručil
oddeleniu hraničnej kontroly PZ Petrovce písomnú žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru v štátnej
službe ku dňu 29.02.2004 podľa ust. § 191 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z., ktorú zobral podaním zo dňa
26.01.2004 späť podľa ust. § 191 ods. 4 cit. zákona. Dňa 02.02.2004 bol oboznámený s personálnym
rozkazom riaditeľa Odboru hraničnej polície Sobrance, Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia PZ
Bratislava zo dňa 13.01.2004, ktorým bol dňom 29.02.2004 uvoľnený zo služobného pomeru príslušníka
PZ na základe vlastnej žiadosti o uvoľnenie. Žalobca uviedol, že proti tomuto rozhodnutiu podal dňa
02.02.2004 odvolanie, ktorému nebolo vyhovené a odvolací orgán rozhodnutím zo dňa 05.03.2004
jeho odvolanie zamietol a napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalobca tvrdil, že skončenie
jeho služobného pomeru personálnym rozkazom zo dňa 13.01.2004 je neplatné, pretože tento vydal
nepríslušný nadriadený, preto má naliehavý právny záujem na určení, že jeho služobný pomer trvá.
Žalovaný poukázal na to, že žalobca nevyužil za účelom preskúmania personálneho rozkazu o jeho
uvoľnení zo služobného pomeru zákonné prostriedky podľa 5. časti Občianskeho súdneho poriadku.
Súd prvej inštancie v odôvodnení ďalej poukázal na právny názor Krajského súdu v Bratislave, vyjadrený
v uznesení č.k. 4Co 235/2014-139 zo dňa 27.5.2015, ktorým bolo zrušené jeho predchádzajúce
rozhodnutie, ktorým konanie o žalobe zastavil.

3. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca doručil dňa 31.12.2003 Oddeleniu hraničnej
kontroly PZ Petrovce písomnú žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru v štátnej službe ku dňu
29.02.2004 podľa ust. § 191 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z., ktorú zobral podaním zo dňa 26.01.2004 späť
podľa ust. § 191 ods. 4 cit. zákona. Personálnym rozkazom riaditeľa odboru hraničnej polície Sobrance,
Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia PZ Bratislava zo dňa 13.01.2004 bol žalobca uvoľnený



zo služobného pomeru príslušníka PZ dňom 29.02.2004. Na odvolanie žalobcu proti tomuto rozhodnutiu
vydalo Prezídium PZ Úrad hraničnej a cudzineckej polície Bratislava rozhodnutie č. PPZ-171-6/HCP-
VO/2004 zo dňa 05.03.2004, ktorým bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a napadnutý personálny
rozkaz potvrdený. Žalobca podal dňa 08.07.2005 na Krajský súd v Košiciach žalobu, ktorou sa
domáhal preskúmania vyššie uvedeného rozhodnutia (o jeho odvolaní) zo dňa 05.03.2004. Z uznesenia
Krajského súdu Košice č.k. 6S 39/2005-45 zo dňa 14.09.2006, právoplatného dňa 04.11.2006, zistil, že
žalobca nedodržal dvojmesačnú lehotu na podanie žaloby stanovenú v ust. § 250b ods. 1 O.s.p.

4. Vec posúdil právne podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p. a dospel k záveru, že žalobca nemá na
požadovanom určení naliehavý právny záujem, a preto jeho žalobu zamietol. Podrobne vysvetlil
podmienky pre podanie určovacej žaloby podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p. ako i nevyhnutnosť existencie
naliehavého právneho záujmu na žalobou požadovanom určení. Uviedol charakteristiku naliehavosti
právneho záujmu ako i stav, kedy je naliehavý právny záujem na určení daný. Vyhodnotil, že
žalobca nemôže mať na určení naliehavý právny záujem, ak na odstránenie neistoty slúžia osobitné
právne postupy upravené príslušných právnych predpisoch, pričom je neprípustné, aby sa nevyužitie
prostriedkov súdnej ochrany riadnym spôsobom v rámci správneho súdnictva (oneskorené podanie
správnej žaloby) nahrádzalo určujúcou žalobou v Občianskoprávnom súdnom konaní. Uviedol, že
v posudzovanej veci sa žalobca domáha určenia trvania jeho služobného pomeru u žalovaného,
pričom namieta neplatnosť personálneho rozkazu zo dňa 13.01.2004, ktorým bol zo služobného
pomeru uvoľnený. Vysvetlil, že neplatnosť skončenia pracovného (správne má byť služobného - pozn.
odvolacieho súdu) pomeru nevyplýva z toho, že právny úkon smerujúci k jeho skončeniu je neplatný. O
neplatnosti musí rozhodnúť súd a až do právoplatného rozhodnutia súdu sa služobný pomer považuje
za platne skončený, čo znamená, že skončenie služobného pomeru sa považuje za platné a súd
sa už ďalej nemôže zaoberať splnením ďalších hmotnoprávnych predpokladov platného skončenia
služobného pomeru ani ako otázkou prejudiciálnou. Vyhodnotil, že nakoľko bolo možné na súde uplatniť
preskúmanie rozhodnutia o ukončení služobného pomeru žalobou podľa ustanovení 5. časti O.s.p. (§
247 ods. 1 O.s.p. a nasl.), je z aspektu § 80 písm. c) O.s.p., teda naliehavosti právneho záujmu vylúčené,
aby sa žalobca domáhal z rovnakého právneho dôvodu určovacou žalobou určenia, že služobný pomer
trvá, pretože rozhodnutie o takejto určovacej žalobe by predpokladalo prejudiciálne posúdiť platnosť
skončenia služobného pomeru, čo je z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty na podanie žaloby o určenie
neplatnosti skončenia služobného pomeru vylúčené. Dospel potom k záveru, že určovacia žaloba
žalobcu nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým
a prípustným prostriedkom ochrany práva, a preto ju zamietol bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.
V tejto súvislosti vysvetlil, že naliehavý právny záujem by bol daný, keby sa vyhovením žalobe zmenilo
právne postavenie žalobcu, avšak keďže správnu žalobu podal oneskorene, nie je možné dosiahnuť
zmenu jeho právneho postavenia určovacou žalobou. Z týchto dôvodov žalobu zamietol a o trovách
konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.

5. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie a navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie. Namietal, že súd prvej inštancie jeho
žalobu zamietol bez meritórneho preskúmania ako aj právny názor, že na rozhodnutí vo veci nemá
naliehavý právny záujem. Poukázal na to, že súd prvej inštancie dospel v súvislosti s uznesením
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S 39/2005 zo dňa 14.09.2006, ktorým bolo konanie podľa ust. §
250b ods. 1 O.s.p. zastavené, k nesprávnemu záveru, že personálny rozkaz bol potvrdený. Zdôraznil,
že tento záver nie je správny, keďže mu rozhodnutie riaditeľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície,
prezídia policajného zboru sp. zn. PPZ-171-6/HCP-VO-2004 zo dňa 05.03.2004 nebolo doručené. V tejto
súvislosti sa podrobne zaoberal doručovaním a fikciou doručenia, keď porovnával úpravu doručovania
a fikcie doručenia podľa správneho poriadku a podľa zákona č. 73/1998 Z.z., so záverom, že odvolací
orgán považoval zásielku za doručenú na základe fikcie doručenia, hoci naplnenie tejto fikcie - zmarenie
doručenia zásielky nebolo odvolacím orgánom skúmané. Mal potom za to, že ak súd prvej inštancie jeho
žalobu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu dôvodiac právoplatnosťou rozhodnutia
o skončení jeho služobného pomeru, rozhodol predčasne bez toho, aby takýto záver vyplýval z
vykonaného dokazovania. Uviedol, že opakovane aj počas konania právoplatnosť skončenia jeho
služobného pomeru spochybňoval. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že nemá oprávnenie
na preskúmavanie právoplatného rozhodnutia odvolacieho orgánu, pretože toto rozhodnutie sa nikdy
nestalo právoplatným, čomu súd prvej inštancie nevenoval žiadnu pozornosť. Namietal aj záver, že
rozhodnutie odvolacieho orgánu môže preskúmať Krajský súd na základe správnej žaloby, a že takéto
posúdenie bolo vykonané vo veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach sp. zn. 6S 39/2005, v súvislosti



s ktorým súd prvej inštancie konštatoval, že personálny rozkaz bol potvrdený, keď poukázal na to,
že Krajský súd v Košiciach o správnosti alebo nesprávnosti personálneho rozkazu nerozhodoval, ale
konanie zastavil. Zastával názor, že predmetné nemeritórne rozhodnutie nemá pre rozhodnutie súdu v
tomto konaní žiadnu záväznosť. Ak teda chcel súd prvej inštancie dospieť k záveru o nedostatku jeho
naliehavého právneho záujmu, mal spoľahlivo zistiť existenciu právoplatného rozhodnutia o skončení
jeho služobného pomeru. Poukázal tiež na to, že sa nevysporiadal ani so skutočnosťou, že rozhodnutie,
ktoré vydal orgán, ktorý na to nebol oprávnený, teda paakt, nemôže spôsobiť dôsledky predpokladané
správnym rozhodnutím vydaným na to oprávneným orgánom, a nemôže byť zhojené ani jeho potvrdením
odvolacím orgánom.

6. Žalovaný žiadal vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť, keď mal za to, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne relevantné nové
skutočnosti a len opakovane prezentoval svoje právne názory.

7. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu nevyjadril.

8. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p. verejne vyhlásil rozsudok, ktorým
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

9. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 veta prvá C.s.p. (účinného od 01.07.2016) ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V zmysle cit.
prechodného ustanovenia § 470 C.s.p. a s prihliadnutím na skutočnosť, že žaloba žalobcu, o ktorej bolo
napadnutým rozsudkom rozhodnuté, samotný napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, jeho poučenie
o odvolaní, ako i odvolanie žalobcu, spadajú pod režim procesných ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku účinného do 30.06.2016, posudzoval odvolací súd napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu
predchádzalo, podľa v čase konania a rozhodnutia účinných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O.s.p.“) a rozhodol podľa aktuálnej právnej úpravy, teda Civilného sporového poriadku.

10. Podľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

11. S poukazom na citované ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., prihliadajúc na obsah súdneho spisu a
z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska
procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu
po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi, týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku,
ktorým súd prvej inštancie žalobu žalobcu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení, že
jeho služobný pomer trvá, zamietol, a v podrobnostiach na ne poukazuje.

12. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vykonal pre
rozhodnutie vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného nároku, a zhodnotením
výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s v tom čase účinným ust. § 132 O.s.p. dospel k správnemu
záveru o absencii naliehavého právneho záujmu žalobcu na žalovanom určení, čo viedlo bez ďalšieho
prejednávania veci k zamietnutiu žaloby. Ak potom žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie
jeho žalobu zamietol bez meritórneho preskúmania, nemohol sa odvolací súd s jeho námietkou stotožniť,
pretože ak na požadovanom určení neexistuje naliehavý právny záujem v zmysle ust. § 80 písm. c)
O.s.p., jeho absencia predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovacia žaloba nemôže
obstáť, a ktorý bez ďalšieho vedie k jej zamietnutiu. Vec aj správne právne posúdil, keď aplikoval
ust. § 80 písm. c), ktoré aj správne vyložil, a svoje dôvody vedúce k zamietnutiu žaloby aj náležitým
spôsobom a podrobne odôvodnil tak, ako to malo na mysli v čase rozhodnutia účinné ust. § 157 ods.
2 O.s.p.. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami,
na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Ako
už bolo uvedené vyššie, dospel k správnemu záveru, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na
požadovanom určení, že jeho služobný pomer ako príslušníka policajného zboru trvá, keď vyhodnotil



za neprípustné, aby žalobca nahrádzal nevyužitie prostriedkov súdnej ochrany riadnym spôsobom v
rámci správneho súdnictva (oneskorené podanie správnej žaloby) určovacou žalobou v civilnom súdnom
konaní. Tento svoj záver aj zrozumiteľne odôvodnil, keď skonštatoval, že žalobca sa domáhal určenia
trvania jeho služobného pomeru s poukazom na neplatnosť personálneho rozkazu, ktorým bol zo
služobného pomeru uvoľnený, pričom v tejto súvislosti vysvetlil, že žalobca mohol riadne na súde uplatniť
preskúmanie rozhodnutia o skončení jeho služobného pomeru žalobou podľa ustanovení V. časti O.s.p.
(§ 247 ods. 1 O.s.p. a nasl.), čo neurobil a žalobu podal oneskorene (čo viedlo k zastaveniu konania
správnym súdom), a preto je z aspektu § 80 písm. c) O.s.p., teda naliehavosti právneho záujmu vylúčené,
aby sa žalobca domáhal z rovnakého právneho dôvodu civilnou žalobou určenia, že jeho služobný pomer
trvá. Správne tiež vyhodnotil, že rozhodnutie o takejto určovacej žalobe by predpokladalo prejudiciálne
posúdiť platnosť skončenia služobného pomeru, čo je však z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty na
podanie správnej žaloby o preskúmanie rozhodnutia o skončení jeho služobného pomeru vylúčené,
a preto civilná určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcu
na požadovanom určení spôsobilým a prípustným prostriedkom ochrany jeho práva, nakoľko ňou nie
je možné dosiahnuť zmenu jeho právneho postavenia. Je potom zrejmé, že žalobca nemohol byť s
určovacou žalobou úspešný. Napokon, súd prvej inštancie sa riadil právnym názorom odvolacieho
súdu, ktorý už v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení vyslovil záver, že naliehavý právny záujem
je daný, len ak je požadované určenie objektívne spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty žalobcu,
alebo ohrozenia jeho práva, a zdôraznil, že na základe žaloby o určenie, že služobný pomer trvá,
nemožno ani ako prejudiciálnu posudzovať otázku zákonnosti skončenia jeho služobného pomeru, ak
žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o skončení jeho služobného pomeru podľa V. časti O.s.p.
nebola podaná žalobcom v zákonom určenej lehote, pretože zmeškanie tejto lehoty nemožno obchádzať
žalobou o určenie, že služobný pomer trvá. Ak potom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol,
rozhodol správne.

13. Odvolací súd sa stotožňuje so všetkými závermi, ku ktorým súd prvej inštancie vo svojom rozsudku
dospel, a jeho rozhodnutie považuje za logické, presvedčivé, zrozumiteľné a pochopiteľné aj pre laika.
V tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí
byť totožné s očakávaniami a predstavami sporových strán, v tomto prípade žalobcu, ale z hľadiska
odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného, a teda riadne odôvodneného rozhodnutia, pričom
sporovým stranám musí dať odpoveď na podstatné otázky a skutočnosti, čím sa súd prvej inštancie
aj riadil, a ako už bolo uvedené vyššie, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, pričom sa dostatočne
vysporiadal so všetkými pre rozhodnutie vo veci podstatnými skutočnosťami. V kontexte odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie je zbytočné sa v odvolacom konaní zaoberať identickými
námietkami žalobcu, keď právny záver o nedostatku naliehavého právneho záujmu prijatý súdom prvej
inštancie je v plnom rozsahu podložený správnym výkladom.

14. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (ktoré je v súlade s jeho už skôr vysloveným
právnym názorom) odvolací súd uvádza, že podľa § 80 písm. c), O.s.p. účinného do 30.06.2016
návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah
alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Existencia naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení rozhodnutím súdu podľa § 80 písm. c) O.s.p. a nutnosť jeho tvrdenia
a preukázania je jednou z nevyhnutných podmienok, aby mohol súd žalobe meritórne vyhovieť. Tento
právny záujem musí existovať v čase, kedy súd vyhlasuje rozsudok. Žalobca má právny záujem na
požadovanom určení, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené jeho právo alebo právny vzťah, na
ktorom sa zúčastňuje, alebo ak by bolo jeho právne postavenie bez tohto určenia neisté. Určovací
návrh je prostriedkom umožňujúcim poskytnutie ochrany právneho postavenia žalobcu skôr, než je jeho
právne postavenie porušené, takže cieľom je zásadne poskytnutie preventívnej ochrany. Ak je právo
žalobcu už porušené, stráca prevencia zmysel a žalobca už nemôže mať žiadny právny záujem na
určení daného práva alebo právneho vzťahu. V prejednávanej veci sa na právne postavenie žalobcu
vzťahuje osobitný zákon č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej
informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, v
zmysle ktorého je záväzne stanovený postup pri vzniku a skončení služobného pomeru, teda len
tento zákon upravuje právne prostriedky ochrany práv žalobcu, pokiaľ by bol v služobnom pomere so
žalovaným. Z dôkazov predložených v konaní však vyplýva, že služobný pomer žalobcu skončil v zmysle
jeho žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru dňa 29.02.2004 na základe personálneho rozkazu
riaditeľa odboru hraničnej polície Sobrance, Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia PZ Bratislava
zo dňa 13.01.2004 (ktorým bol uvoľnený zo služobného pomeru príslušníka PZ dňom 29.02.2004), na



odvolanie žalobcu potvrdeným rozhodnutím Prezídia PZ Úrad hraničnej a cudzineckej polície Bratislava
č. PPZ-171-6/HCP-VO/2004 zo dňa 05.03.2004, právoplatným dňa 01.04.2004. Ani odvolací súd potom
nezistil žiadny právny dôvod, ktorý by žalobcu oprávňoval domáhať sa v súčasnosti určenia, že jeho
služobný pomer trvá. Určovacia žaloba má preventívnu povahu a v prípade žalobcu nie je objektívne
spôsobilá poskytnúť ochranu jeho právam, keď k jeho právoplatnému uvoľneniu zo služobného pomeru
došlo pred viac ako 14 rokmi, teda nemožno povedať, že jeho právne postavenie je neisté, naopak, jeho
právne postavenie je nepochybné. Pokiaľ žalobca namieta „neplatnosť“ personálneho rozkazu resp.
rozpor so zákonom č. 73/1998 Z.z. pri jeho vydávaní, alebo nesprávnosť rozhodnutia o jeho potvrdení,
odvolací súd uvádza, že otázku zákonnosti právoplatného personálneho rozkazu nie je oprávnený riešiť
všeobecný súd v konaní o civilnej žalobe (a to ani ako otázku predbežnú), ale len správny súd na
základe včas podanej žaloby o preskúmanie jeho zákonnosti. Len preskúmanie zákonnosti rozhodnutí o
skončení služobného pomeru žalobcu správnym súdom v správnom konaní podľa V. hlavy O.s.p. mohlo
mať vplyv na jeho právne postavenie z hľadiska trvania jeho služobného pomeru u žalovaného. Ak však
žalobca podal žalobu na správny súd oneskorene, čo viedlo k zastaveniu konania, nemôže nepodanie
včasnej žaloby obchádzať podaním civilnej žaloby o určenie, že jeho služobný pomer trvá, keďže na
takomto určení nemá naliehavý právny záujem, pretože jeho právne postavenie nie je neisté, pričom
je zrejmé, že ním podaná určovacia žaloba nie je práve pre nedostatok naliehavého právneho záujmu
prípustným procesným nástrojom ochrany jeho práva.

15. Ani odvolacie námietky žalobcu nemohli spochybniť správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie. Žalobca v odvolaní spochybňoval právoplatnosť rozhodnutia o skončení jeho služobného
pomeru a zjednodušene povedané tvrdil, že mu rozhodnutie riaditeľa Úradu hraničnej a cudzineckej
polície, prezídia policajného zboru sp. zn. PPZ-171-6/HCP-VO-2004 zo dňa 05.03.2004 nebolo
doručené, a preto sa nikdy nestalo právoplatným. Namietal, že súd prvej inštancie jeho žalobu zamietol
pre nedostatok naliehavého právneho záujmu dôvodiac právoplatnosťou rozhodnutia o skončení
jeho služobného pomeru a tým, že nemá oprávnenie na preskúmavanie právoplatného rozhodnutia
odvolacieho orgánu, hoci sa predmetné rozhodnutie nikdy nestalo právoplatným. Mal za to, že ak
chcel súd prvej inštancie dospieť k záveru o nedostatku jeho naliehavého právneho záujmu, mal
zistiť existenciu právoplatného rozhodnutia o skončení jeho služobného pomeru. Odvolací súd uvádza,
že táto argumentácia nemôže obstáť, pretože rozhodnutie o skončení služobného pomeru žalobcu
nadobudlo právoplatnosť dňa 04.11.2005 a súd je ním viazaný. Naviac, na základe správnej žaloby
žalobcu zo dňa 08.07.2005 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia sp. zn. PPZ-171-6/HCP-VO-2004 zo
dňa 05.03.2004 rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 6S 39/2005-45 zo dňa 14.09.2006
o zastavení konania podľa ust. § 250d ods. 3 O.s.p., pretože žalobca podal žalobu oneskorene,
keď nedodržal lehotu určenú v ust. § 250b ods. 1 O.s.p., podľa ktorého sa musí žaloba podať do
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni. Správny súd sa
v svojom rozhodnutí podrobne zaoberal doručením rozhodnutia sp. zn. PPZ-171-6/HCP-VO-2004 zo
dňa 05.03.2004 žalobcovi, a dospel k záveru, že účinky doručenia predmetného rozhodnutia žalobcovi
nastali dňa 01.04.2004, kedy aj rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Dvojmesačná lehota na podanie
správnej žaloby o preskúmanie predmetného rozhodnutia uplynula dňa 01.06.2004, a keďže žalobca
podal žalobu zo dňa 08.07.2005 na poštovú prepravu až dňa 11.07.2005, a správnemu súdu bola
doručená dňa 12.07.2005, podal ju oneskorene, a preto správny súd konanie zastavil. Jeho rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 04.11.2005, z čoho je zrejmé, že žalobca odvolanie nepodal, hoci práve v
odvolacom konaní proti rozhodnutiu správneho súdu, ak s ním nesúhlasil, mohol opätovne (tak ako už
v konaní pred správnym súdom) uplatniť celú svoju argumentáciu o nedoručení mu rozhodnutia sp. zn.
PPZ-171-6/HCP-VO-2004 zo dňa 05.03.2004, ktorá je v tomto spore bez významu, pretože rozhodnutie
sp. zn. PPZ-171-6/HCP-VO-2004 zo dňa 05.03.2004 je právoplatné (01.04.2004). Ak žalobca ďalej
tvrdil, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s tým, že personálny rozkaz, ktorý vydal orgán, ktorý na
to nebol oprávnený, nemôže spôsobiť dôsledky predpokladané správnym rozhodnutím vydaným na to
oprávneným orgánom, a nemôže byť zhojený ani jeho potvrdením odvolacím orgánom, odvolací súd
uvádza, že tieto tvrdenia žalobcu by mohol posúdiť znova len správny súd v rámci konania o žalobe o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia sp. zn. PPZ-171-6/HCP-VO-2004 zo dňa 05.03.2004, samozrejme,
ak by ju žalobca podal včas, pričom v tomto konaní o civilnej žalobe o určenie, že služobný pomer
žalobcu trvá, sú už irelevantné, keďže všeobecný súd nemôže ani prejudiciálne preskúmať právoplatné
rozhodnutie o skončení služobného pomeru žalobcu.

16. Odvolací súd považuje v tejto súvislosti za potrebné zdôrazniť, že civilná žaloba, ktorú žalobca zvolil,
nie vhodným, účinným a správne zvoleným procesným nástrojom ochrany jeho práva, keďže ako už



bolo uvedené vyššie, všeobecný súd nemôže ani prejudiciálne preskúmať právoplatné rozhodnutie o
skončení služobného pomeru žalobcu. Zákonnosť tohto rozhodnutia o potvrdení personálneho rozkazu
a zamietnutí odvolania žalobcu preskúmavajú správne súdy v správnom súdnictve, preto, ak by si
žalobca riadne chránil svoje práva v zmysle zásady „právo patrí bdelým“, mohol sa preskúmania
a prípadného rozhodnutia o nezákonnosti rozhodnutia o skončení jeho služobného pomeru domôcť
včasným podaním žaloby o preskúmanie jeho zákonnosti na správny súd (a v takomto konaní by mohol
využiť všetky svoje tvrdenia a argumentáciu, ktorá bola v posudzovanom spore irelevantná), čo však
neurobil. Správnu žalobu podal oneskorene, preto bolo konanie o nej zastavené, a svoje opomenutie a
nestráženie si svojich práv sa snažil obísť podaním určovacej žaloby na civilný súd, ktorý ale nemôže ani
prejudiciálne preskúmavať právoplatné rozhodnutie o skončení služobného pomeru žalobcu. Žalobca
bol dňom 29.02.2004 uvoľnený na základe jeho žiadosti zo služobného pomeru, a personálny rozkaz,
ktorým bol zo služobného pomeru uvoľnený, je právoplatný. Žalobca už viac ako 14 rokov nie je v
služobnom pomere, ktorý bol právoplatne skončený. Jeho právne postavenie nie je neisté. Preto ani
nemohol byť v spore úspešný. Ak totiž na požadovanom určení neexistuje naliehavý právny záujem,
jeho absencia predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovacia žaloba nemôže obstáť, a
ktorý bez ďalšieho vedie k jej zamietnutiu. Odvolací súd potom vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu
za neopodstatnené.

17. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a
2 C.s.p. potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p.. Žalovanému, plne úspešnému v odvolacom konaní, nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).