{"guid": "06f5c437-9184-4bb6-9acd-1b856a8e6299:eefad71f-cce1-41c6-9dd6-c3dfc5cd3aa6", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2018:5017200339.1", "spisova_znacka": "27Sa/11/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 27Sa/11/2017 z 13. 3. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 13. marca 2018, sp. zn. 27Sa/11/2017, ECLI:SK:KSZA:2018:5017200339.1", "identifikacne_cislo": "5017200339", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Viera Bodnárová", "sudca_id": 119, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-bodnarova-119", "datum_vydania": "2018-03-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. d) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/eefad71f-cce1-41c6-9dd6-c3dfc5cd3aa6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5017200339.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2018:5017200339.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2018:5017200339.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 27Sa/11/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5017200339
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5017200339.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline - ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Erikou Šobichovou, v právnej veci
žalobkyne: Z. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, XXX XX F., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, v konaní o správnej žalobe v sociálnych
veciach, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-34/2017/OPK zo dňa 12.06.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. KM-OLVS-34/2017/OPK zo
dňa 12.6.2017 z r u š u j e  a    v e c   v r a c i a   žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobkyňa  m á  proti žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia personálnych a sociálnych činností a osobný úrad
odbor sociálneho zabezpečenia rozhodnutím č. SPOU-OSZ-228-005/2017-VZ zo dňa 15.03.2017
rozhodlo podľa § 46 ods. 1 písm. b), v súlade s § 81 ods. 3 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom
zabezpečení policajtov a vojakov tak, že vdovský výsluhový dôchodok, o ktorý v zmysle § 83 ods. 1
písm. f) zákona č. 328/2002 Z.z. požiadala žalobkyňa, žalobkyni nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia
prvostupňový správny orgán poukázal na žiadosť žalobkyne o priznanie vdovského výsluhového
dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z., pričom žiadosť odôvodňovala ustanoveniami zákona č.
410/1991 Zb., podľa ktorého vykonával jej manžel služobný pomer policajta Železničnej polície a podľa
ktorého jej bola priznaná pozostalostná renta. Poukázal na § 1 ods. 1 zákona č. 61/1993 Z.z. o zriadení
Železničnej polície, podľa ktorého zriaďuje sa Železničná polícia Slovenskej republiky ako ozbrojený
bezpečnostný  zbor Slovenskej republiky, ktorý zabezpečuje ochranu železničnej dopravy, najmä v
obvode železníc a vlečiek na celom území republiky. Ďalej poukázal na § 2 ods. 2 zákona č. 61/1993 Z.z.
a § 4 ods. 2 predmetného zákona. Zo zadovážených dôkazov vyplynulo, že manžel žalobkyne H. W.,
nar. XX.XX.XXXX zomrel následkom úrazu utrpeného pri výkone zamestnania dňa XX.XX.XXXX. V čase
smrti bol príslušníkom Železničnej polície Slovenskej republiky. Sociálne zabezpečenie pozostalých
po príslušníkoch Železničnej polície v čase úmrtia zomrelého bolo upravené ustanoveniami zákona č.
100/1988 Zb.. Zo zadovážených dôkazov je jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že
rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. p. XXXXXXXXXX zo dňa 16.10.1997 bol žalobkyni priznaný
v súlade s § 45 a § 49 zákona č. 100/1988 Zb. od 08.08.1997 vdovský dôchodok a sirotský dôchodok.
Uviedol ďalej, že poukazovanie žalobkyne na to, že služobný pomer príslušníkov Železničnej polície
bol upravený zákonom č. 410/1991 Zb. a že aj nároky pozostalých a tým aj vdovský dôchodok ktorý jej
bol priznaný Sociálnou poisťovňou, ústredie sa mali posudzovať podľa tohto zákona, nie je dôvodné.
Predovšetkým bolo potrebné poukázať na ustanovenia piatej časti zákona č. 100/1988 Zb., ktoré boli
účinné v čase úmrtia zomretého. Podľa § 116 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o dávkach dôchodkového
zabezpečenia rozhodujú príslušné štátne orgány republík a pokiaľ ide o vojakov z povolania, príslušníkov
Zboru národnej bezpečnosti a príslušníkov zborov nápravnej výchovy, orgány uvedené v § 142. Podľa



§ 129 zákona č. 100/1988 Zb. pre vojakov z povolania a vojakov, ktorí sú počas činnej služby hmotne
zabezpečení ako vojaci z povolania, pre príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, príslušníkov zborov
nápravnej výchovy a občanov, ktorí boli týmito vojakmi alebo príslušníkmi a splnili podmienku nároku na
dôchodok podľa tejto časti, platia ostatné ustanovenia tohto zákona, pokiaľ sa v tejto časti neustanovuje
inak.  Podľa § 142 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. sociálne zabezpečenie príslušníkov Zboru národnej
bezpečnosti riadi a kontroluje Federálne ministerstvo vnútra v súčinnosti s ministerstvami vnútra a
Životného prostredia republík; vykonávajú ho prostredníctvom svojich orgánov Federálne ministerstvo
vnútra a ministerstva vnútra a životného prostredia republík vo svojej pôsobnosti. Sociálne zabezpečenie
vojakov z povolania v pôsobnosti Federálneho ministerstva vnútra riadi, kontroluje a prostredníctvom
svojich orgánov vykonáva Federálne ministerstvo vnútra. Podľa § 142 ods. 3 zákona č. 100/1988
Zb. sociálne zabezpečenie príslušníkov zborov nápravnej výchovy riadia, kontrolujú a prostredníctvom
svojich orgánov vykonávajú vo svojej pôsobnosti ministerstvá spravodlivosti republík. Podľa § 142 ods.
4 zákona č. 100/1988 Zb. o dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhodujú, pokiaľ ide o a) vojakov
z povolania Česko-slovenskej armády, Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, b) príslušníkov Zboru
národnej bezpečnosti a o vojakov z povolania v pôsobnosti Federálneho ministerstva vnútra, orgán
príslušného ministerstva, c) príslušníkov zborov nápravnej výchovy, orgán príslušného ministerstva
spravodlivosti republiky. Z uvedených skutočností je dostatočne a bez akýchkoľvek pochybností
preukázané, že zomretý nebol ani vojakom z povolania a nebol ani príslušníkom Zboru národnej
bezpečnosti neskôr príslušník Policajného zboru a nebol ani príslušníkom Zboru nápravnej výchovy,
kde by bola daná vecná príslušnosť útvaru sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky na priznanie pozostalostnej dávky dôchodkového zabezpečenia podľa piatej časti zákona č.
100/1988 Zb. v čase jeho úmrtia. Policajt Železničnej polície bol vo vzťahu k zákonu č. 100/1988 Zb.
zamestnancom a dôchodkové nároky z tohto zamestnania sa posudzovali podľa II. časti tohto zákona.
O týchto nárokoch bola vecne príslušná rozhodovať' Sociálna poisťovňa, ústredie. Vdovský dôchodok
žalobkyni bol vymeraný z invalidného dôchodku, určeného z III. pracovnej kategórie, podľa druhej časti
zákona č. 100/1988 Zb., na ktorý by mal zomretý nárok v čase smrti. Nárok na výplatu vdovského
dôchodku bol viazaný na starostlivosť o nezaopatrené dieťa. Ďalej poukázal na ust. § 260 ods. 1 a §
264 ods. 1  zákona č. 461/2003 Z.z..  Z uvedeného vyplýva, že ak bol vdovský dôchodok menovanej
priznaný Sociálnou poisťovňou, ústredie podľa predpisov účinných pred 01.01.2004, tzn. podľa zákona
č. 100/1988 Zb. a nárok na jeho výplatu trval aj po 31.12.2003, považuje sa tento dôchodok, v súlade
s § 260 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. za vdovský dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z.z..  Nárok
na vdovský dôchodok a jeho výplatu sa po 31.12.2003 naďalej posudzuje v súlade s § 264 ods. 1
zákona č. 461/2003 Z.z. podľa zákona č. 100/1988 Zb., pričom túto dávku aj po 31.12.2003 vypláca
a o nárokoch na ňu a jej výplatu naďalej rozhoduje Sociálna poisťovňa, ústredie. Pokiaľ žalobkyňa
poukazovala na § 129 zákona č. 328/2002 Z.z., uviedol, že dňom 01.07.2002 nadobudol účinnosť' zákon
č. 328/2002 Z.z.. Poukázal na § 1 zákona č. 328/2002 Z.z. a aj na dôvodovú správu k § 1 zákona
č. 328/2002 Z.z., z ktorej vyplýva, že konštituuje sa sociálne zabezpečenie osôb, ktoré vykonávajú
službu v Policajnom zbore, SIS, Národnom bezpečnostnom úrade, Zbore väzenskej a justičnej stráže,
Železničnej polícii, v Colnom riaditeľstve SR a v ozbrojených silách, predovšetkým tých, ktoré túto
službu vykonávajú profesionálne. Špecifické sociálne udalosti, ktoré sú dôsledkom služby v ozbrojených
bezpečnostných zboroch, ozbrojených zboroch, Slovenskej informačnej službe a v ozbrojených silách,
nie sú riešené vôbec alebo nie sú riešené primerane vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. O
tom svedčia aj poznatky z vyspelých demokratických krajín, v ktorých je sociálne zabezpečenie policajtov
a profesionálnych vojakov riešené samostatne. Taktiež citoval ust. § 46 zákona č. 328/2002 Z.z. a aj
dôvodovú správu k tomuto zákonu, pričom uviedol, že v súvislosti  s posudzovaním vzniku nároku na
dávku výsluhového zabezpečenia podľa § 46 zákona č. 328/2002 Z.z. je dôležité uviesť, že odbor je
príslušný rozhodovať podľa tohto zákona len o tých pozostalostných nárokoch, na ktoré vznikol nárok
najskôr dňom účinnosti tohto zákona, čo znamená, iba v takom prípade, ak policajt alebo príslušník
ozbrojených zborov alebo ozbrojených síl SR bol ku dňu účinnosti tohto  zákona, tzn. k 01.07.2002 ja
v služobnom pomere. Podľa názoru prvostupňového správneho orgánu s poukazom aj na § 129 ods. 1
zákona č. 328/2002 Z.z. bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že vdovský dôchodok by sa v prípade
žalobkyne preskúmal z hľadiska splnenia podmienok nároku na vdovský výsluhový dôchodok podľa §
46 zákona č. 328/2002 Z.z. len v prípade, ak by táto dávka bola v čase nadobudnutia účinnosti zákona
č. 328/2002 Z.z., tzn. ku dňu 01.07.2002, zároveň aj vyplácaná orgánom sociálneho zabezpečenia.  Ako
už bolo uvedené, vdovský dôchodok bol v čase nadobudnutia účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. nielen
priznaný, ale aj vyplácaný Sociálnou poisťovňou, ústredie. V zmysle uvedeného  vdovský dôchodok
priznaný a vyplácaný žalobkyni Sociálnou poisťovňou, ústredie nespĺňal teda základné podmienky
transformácie stanovené v § 129  ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z.. Zároveň  uviedol, že § 129 ods. 1



zákona č. 328/2002 Z.z. nezaväzoval Sociálnu poisťovňu, ústredie všetky ňou priznané a vyplácané
vdovské dôchodky, posúdiť v zmysle tohto  ustanovenia, tak ako to žalobkyňa vo svojej žiadosti uvádza.
Skutočnosť, že Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím zo dňa 01.03.2016 zastavila podľa § 46
zákona č. 100/1988 Zb. a podľa § 112 ods. 4 a ods.6 a § 264 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. výplatu
vdovského dôchodku od 06.04.2016 z dôvodu zániku nezaopatrenosti syna menovanej H., neznamená
aj zánik nároku na dávku. Žalobkyni zanikol od uvedeného dňa len nárok na výplatu vdovského
dôchodku, pričom nárok na výplatu vdovského dôchodku sa jej obnoví, ak splní niektorú z podmienok
uvedenú v § 46 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb.. O tomto nároku bude rozhodovať Sociálna poisťovňa,
ústredie, ktorá je aj naďalej vecne príslušná na konanie a rozhodovanie v predmetnej veci.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobkyňa podala odvolanie, pričom namietala nesprávne právne
posúdenie veci, kde správny orgán namiesto § 129 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. aplikuje ust. § 129
ods. 1 zákona.

3. O odvolaní žalobkyne rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 12.06.2017 pod č.k. KM-OLVS-34/2017/
OPK, a to tak, že podľa § 84 ods. 4 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení
policajtov a vojakov, pričom posúdil odvolanie proti rozhodnutiu odboru sociálneho zabezpečenia
sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu Ministerstva vnútra SR č. SPOU-
OSZ-228/005/2017-VZ zo dňa 15.03.2017, ktorým žalobkyni nepriznal vdovský výsluhový dôchodok a
na základe zistených skutočností podľa                  § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. s poukázaním
na § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že v jeho výrokovej časti
text podľa § 46 ods. 1 písm. b) nahradil textom podľa § 46 písm. b). V odôvodnení rozhodnutia
poukázal na rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, zároveň špecifikoval odvolacie dôvody
žalobkyne a ďalej konštatoval, že predmetom konania na prvostupňovom orgáne bolo rozhodnutie
o nepriznaní vdovského výsluhového dôchodku žalobkyni podľa § 46 písm. b) zákona č. 328/2002
Z.z.. Prvostupňový správny orgán žiadosť žalobkyne posúdil riadne, keď dospel k záveru, že žalobkyni
táto dávka výsluhového zabezpečenia nepatrí, a preto jej nemôže byť priznaná. Bolo totiž zistené, že
žalobkyňa nesplnila podmienky vzniku nároku na vdovský výsluhový dôchodok podľa § 46 písm. b)
zákona č. 328/2002 Z.z., ale naďalej spĺňa podmienky nároku na vdovský dôchodok podľa všeobecných
predpisoch o sociálnom poistení, ktorým je zákon č. 100/1988 Zb. v spojení so zákonom č. 461/2003 Z.z..
Všetky odvolacie námietky žalobkyne vyhodnotil ako neopodstatnené a nedôvodné, keďže nepriznanie
vdovského výsluhového dôchodku bolo realizované správne a zákonným spôsobom. Na zákonnosť
rozhodnutia nemá vplyv ani skutočnosť, že prvostupňový správny orgán v napadnutom rozhodnutí
uvádza nepresné označenie ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého bolo vo veci rozhodnuté,
keď namiesto správneho označenia § 46 písm. b) uvádza nesprávne označenie § 46 ods. 1 písm. b)
zákona č. 328/2002 Z.z.. Ako vyplýva z ust. § 46 zákona č. 328/2002 Z.z., toto sa nečlení na odseky,
preto nielen z právneho, ale aj z logického hľadiska je zjavné, že nie je možné rozhodovať podľa ust. §
46 ods. 1 písm. b) zákona č. 325/2002 Z.z., ale len podľa § 46 písm. b) predmetného zákona.

4. Proti predmetnému rozhodnutiu žalobkyňa podala v zákonnom stanovenej lehote žalobu v sociálnych
veciach. Žalovaný svojim rozhodnutím zo dňa 12.06.2017 pod č. KM-OLVS-34/2017/OPK podľa § 59
ods. 2 zákona č. 71 / 1967 Zb. o správnom konaní s poukázaním na § 84 ods. 1 zák. č. 328/2002
Z. z. zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Odboru sociálneho zabezpečenia,
sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
vydaného dňa 15.03.2017 pod č. SPOU-OSZ-228-005/2017-VZ, ktorým prvostupňový správny orgán
rozhodol o nepriznaní vdovského výsluhového dôchodku podľa § 46 písm. b), v súlade s § 81 ods.
3 písm. a) zák. č. 328/2002 Z. z. Zmena prvostupňového rozhodnutia v rámci odvolávacieho konania
spočívala iba v tom, že v jeho výrokovej časti žalovaný text „Podľa § 46 ods. 1 písm. b) nahradil textom.
Podľa § 46 písm. b)\". Dňa 01.06.1996 nastúpil  nebohý manžel žalobkyne H. W. do služobného pomeru
ako policajt Železničnej polície Slovenskej republiky. Dňa XX.XX.XXXX 0 02.50 hod. v železničnej stanici
Leopoldov, kde vykonával službu ako policajt Železničnej polície pri doprovode vlaku R31224 utrpel
smrteľný služobný úraz. Uvedené je zrejmé aj z hlásenia pracovného úrazu vystavenom Železničnou
políciou Slovenskej republiky, ktorý doložila ako dôkaz č. 1. Na základe rozhodnutia Železničnej polície
Slovenskej republiky, Oblastná správa Žilina, pod č. OŽP-56-5/97-ZA  boli žalobkyni s poukázaním na
§ 93 zák. č, 410/1991 Zb. priznané náhrady, ktoré sú podrobne špecifikované v uvedenom rozhodnutí.
V rozhodnutí je okrem iného uvedené, že za smrteľný služobný úraz manžela zodpovedá v zmysle
ustanovenia § 93 ods. 1 zák. č. 410/1991 Zb. Železničná polícia v rozsahu 100%. Z titulu úmrtia manžela
žalobkyni vznikol od XX.XX.XXXX podľa § 46 ods. 1, 2 písm. b) zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom



zabezpečení nárok na vdovský dôchodok, ktorý jej priznala Sociálna poisťovňa rozhodnutím zo dňa
16.10.1997 pod č. XXXXXXXXXX. Vdovský dôchodok poberala aj po uplynutí jedného roka, pretože  sa
starala o n syna H. W., ktorý bol nezaopatreným dieťaťom. V tomto čase neexistoval osobitný predpis o
sociálnom zabezpečení policajtov, celý sociálny systém bol spravovaný iba zák. č. 100/1988 Zb. Do dňa
podania žaloby sa znova nevydala. Vdova má nárok na vdovský dôchodok po dobu jedného roka od smrti
manžela. Po uplynutí doby uvedenej v odseku 1 má vdova nárok na výplatu vdovského dôchodku, ak a)
je invalidná, b) stará sa aspoň o jedno nezaopatrené dieťa, c) vychovala aspoň tri deti, d) dosiahla vek 45
rokov a vychovala dve deti, e) dosiahla vek 50 rokov alebo 1) dosiahla vek aspoň 40 rokov ku dňu smrti
manžela, ktorý zomrel následkom pracovného úrazu utrpeného pri plnení pracovných úloh v zamestnaní
zaradenom do 1. pracovnej kategórie za okolnosti uvedených v § 19 ods. 1 alebo ktorý zomrel pri výkone
služby v ozbrojených silách. § 46 ods. 3 zák. č. 100/1988 Zb. Dieťaťom podľa odseku 2 písm. b) až d)
sa rozumie dieťa, ktoré má alebo by malo po zomretom manželovi nárok na sirotský dôchodok, a dieťa,
ktoré bolo v rodine zomretého vychovávané, ak ide o vlastne (osvojené) dieťa vdovy alebo ak bolo dieťa
aspoň jedným z nich prevzaté do dňa smrti manžela do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov
na základe rozhodnutia príslušného orgánu. V čase vzniku jej nároku na vdovský dôchodok bola táto
dávka komplexne upravená v rámci sociálneho zabezpečenia poskytovaného Sociálnou poisťovňou a na
policajtov, či už policajtov Železničnej polície alebo Policajného zboru sa vzťahoval všeobecný predpis o
sociálnom poistení, konkrétne zák. č. 100/1988 Zb., takže nárok na vdovský dôchodok ako i vyplácanie
dôchodku boli uplatnené a vykonávané podľa neho. Ako bude uvedené ďalej, obe skupiny - policajti
Policajného zboru ako i policajti Železničnej polície mali svoje sociálne zabezpečenie spravované
podľa piatej časti zák. č. 100/1988 Zb., s čím sa stotožnil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky svojim
rozsudkom č. 4Sžso 43/2007 zo dňa 30.10.2008, ktorý potvrdil rozsudok Krajského súdu Bratislava č.
1 S 13/2006-38 zo dňa 31.05.2007. V danom prípade sa síce jedná o dávku invalidného výsluhového
dôchodku, ale v konečnom hľadisku ide o dávku sociálneho zabezpečenia, na ktorú mal nárok policajt
Železničnej polície a ktorá sa nachádza v rovnakej časti zák. č. 328/2002 Z.z. ako ustanovenia o
vdovskom výsluhovom dôchodku. V žiadnom prípade nemôže byt' upreté jej právo na dávku sociálneho
zabezpečenia - vdovský výsluhový dôchodok iba z toho dôvodu, že Železničná polícia nemala svoj
vlastný útvar sociálneho zabezpečenia. Ako  už uviedla s týmto tvrdením sa stotožnil aj Najvyšší súd
SR, sociálny systém do 01.04.1998 spravovala pre železničnú políciu podľa piatej časti zák. č. 100/1988
Zb. Sociálna poisťovňa. Od 01.07.2002 začal byť účinný osobitný predpis o sociálnom zabezpečení
policajtov - zák. č. 328/2002 Z.z. Už v čase vzniku účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z. dňa 01.07.2002
(aktuálne znenie k 01.07.2002) sa tento zákon podľa § 1 vzťahoval aj na príslušníkov Železničnej
polície. V rámci tohto zákona účinného od 01.07.2002 boli upravené aj podmienky vzniku nároku a
vyplácania vdovských výsluhových dôchodkov po zomretých policajtov, ktoré boli vyplácané už aj pred
účinnosťou zákona č. 328/2002 Z.z.. v zmysle ustanovenia § 129 ods. 1, 3 zák. č. 328/2002 Z. z.
§ 129 ods. 1 zák. č. 328/2002 Z.z.. Vdovské dôchodky, vdovecké dôchodky a sirotské dôchodky, na
ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, a na
výplatu týchto dôchodkov je príslušný orgán sociálneho zabezpečenia ministerstva, sa preskúmajú z
hľadiska splnenia podmienok nároku na vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky
a sirotské výsluhové dôchodky podľa § 46,50, 51, 52, 53 a 1, Ak sú splnené tieto podmienky, odo dňa
účinnosti tohto zákona sa vdovské dôchodky, vdovecké dôchodky a sirotské dôchodky považujú za
vdovské výsluhové, vdovecké výsluhové a sirotské výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške,
v akej patrili ku dňu jeho účinnosti. § 129 ods. 3 zák. č. 328/2002 Z. z. Vdovské dôchodky a prídavok
k vdovskému dôchodku, vdovecké dôchodky a prídavok k vdoveckému dôchodku, sirotské dôchodky
a prídavok k sirotskému dôchodku, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov a tento nárok
trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, a na výplatu týchto dôchodkov je príslušná Sociálna poisťovňa
sa preskúmajú z hľadiska splnenia podmienok nároku na vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké
výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky podľa 4 46,50, 51, 52, 53 a QL Ak sú splnené
podmienky uvedené v prvej vete, odo dňa účinnosti tohto zákona sa vdovské dôchodky, vdovecké
dôchodky a sirotské dôchodky a prídavok k nim zlučujú a považujú za vdovské výsluhové dôchodky,
vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili
ku dňu jeho účinnosti. Dňom 06.04.2016 žalobkyni bolo na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne pod
č. k. č. XXXXXXXXXXX zo dňa 01.03.2016 a 28.04.2016 zastavené vyplácanie vdovského dôchodku
vo výške 219,30 €, pretože  sa podľa stanoviska Sociálnej poisťovne prestala starať' o nezaopatrené
dieťa - syn prestal študovať, a nespĺňala  aspoň jednu z podmienok trvania nároku na vdovský dôchodok
uvedenú v § 46 ods. 2 zák. č. 100/1988 Zb. čím jej zanikol nárok na výplatu vdovského dôchodku
podľa § 46 ods. 2 písm. b) zák. č. 100/1988 Zb. dňom 06.04.2016. Do tohto času  si stále myslela, že
keďže jej manžel zomrel ako policajt Železničnej polície Slovenskej republiky počas výkonu služby, v



dôsledku ním nezavinenom služobnom úraze, nárok na vdovský dôchodok má vzhľadom na uvedené
do dovŕšenia jeho dôchodkového veku. Preto  kontaktovala Sociálnu poisťovňu, ktorá jej oznámila, že
podľa jej názoru spĺňa podmienky nároku na vdovský výsluhový dôchodok. Avšak ako jej bolo uvedené
v pobočke Sociálnej poisťovne v Žiline, poisťovňa vec nebude ďalej riešiť, žiadosť o priznanie a výplatu
vdovského výsluhového dôchodku si má podať sama príslušnému útvaru sociálneho zabezpečenia
ministerstva. Preto s dňa 22.11.2016 podľa § 81 ods. 3 písm. a) a § 83 ods. 1 písm. f) zák. č. 328/2002
Z. z. zaslala žiadosť' o priznanie a výplatu vdovského výsluhového dôchodku na Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, Odbor sociálneho zabezpečenia, sekcia personálnych a sociálnych činnosti a
osobný úrad žiadosť a jej doplnenie ako dôkaz Pretože manžel zomrel ako policajt Železničnej polície
v dôsledku služobného úrazu, svoju žiadosť' o priznanie a výplatu vdovského výsluhového dôchodku
opierala o ustanovenie § 46 písm. b), 4 50 ods. 1, ods. 2 písm. g) zák. č. 328/2002 Z. z. s poukázaním
na 4 129 ods. 1, 3 zák. č. 328/2002 Z.z., ktoré pojednávajú o tom, že vdovské dôchodky, na ktoré
vznikol nárok podľa doterajších predpisov (nárok mi vznikol od XX.XX.XXXX podľa zák. č. 100/1988
Zb.) a tento nárok trvá ku dňu účinnosti zák. č. 328/2002 Z. z. (k 01.07.2002 som výplatu vdovského
dôchodku stále poberala), sa preskúmajú a pokiaľ budú splnené podmienky, v mojom prípade podľa §
46, § 50 budú sa tieto dôchodky považovať za vdovské výsluhové dôchodky podľa zák. č. 328/2002
Z. z. § 46 zák. č. 328/2002 Z. z. Na vdovský výsluhový dôchodok má nárok vdova po policajtovi
alebo profesionálnom vojakovi, ktorý a) splnil ku dňu smrti podmienku doby trvania služobného pomeru
ustanovenú v § 38 ods. 1 pre nárok na výsluhový dôchodok alebo b) zomrel v dôsledku služobného
úrazu alebo choroby z povolania, alebo c) bol pred dňom smrti poberateľom výsluhového dôchodku
alebo invalidného výsluhového dôchodku. V odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu poukázala na
to, že prvostupňový správny orgán v rámci svojej rozhodovacej činnosti nesprávne aplikoval príslušné
ustanovenia zák. č. 328/2002 Z. z., účelovo menil ustanovenia právnych predpisov, o ktoré som sa
vo svojej žiadosti opierala, ba dokonca menil aj samotný obsah môjho podania, čo malo za následok
vydanie protizákonného rozhodnutia. V prvom rade chcela vyvrátiť to, že prvostupňový orgán a v
rámci odvolávacieho konania sa s týmto jeho protiprávnym tvrdením stotožnil aj žalovaný v tom, že
na príslušníkov Železničnej polície a na nároky pozostalých po nich sa nevzťahoval zák. č. 410/1991
Zb. § 4 ods. 2 zák. č. 61/1993 o zriadení Železničnej polície Slovenskej republiky. Služobný pomer
policajtov Železničnej polície Slovenskej republiky sa riadi zákonom č. 410/1991 Zb. o služobnom
pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Kde sa v
tomto zákone hovorí o Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, ministrovi vnútra Slovenskej republiky,
Policajnom zbore Slovenskej republiky a príslušníkovi Policajného zboru Slovenskej republiky, rozumie
sa Ministerstvo dopravy, spojov a verejných prác Slovenskej republiky, minister dopravy, spojov a
verejných prác Slovenskej republiky, Železničná polícia Slovenskej republiky a príslušník Železničnej
polície Slovenskej republiky. Jej manžel zomrel dňa XX.XX.XXXX, teda v čase účinnosti zák. č. 410/1991
Zb., pričom s poukázaním na § 273 zák. č. 73/1998 Z. z. : Podľa doterajších predpisov sa posudzujú
nároky vzniknuté zo služobného pomeru do dňa účinnosti tohto zákona a právne úkony týkajúce sa
vzniku, zmeny a skončenia služobného pomeru urobené pred jeho účinnosťou a ich právne účinky, aj
keď nastanú po tomto dni; to platí aj o lehotách, ktoré začali plynúť pred týmto dňom. Z uvedeného
je zrejmé, že všetky nároky vzniknuté zo služobného pomeru do dňa účinnosti zák. č. 73/1998 Z. z.
(01.04.1998) sa posudzujú podľa zák. č. 410/1991 Zb. Prvostupňový správny orgán preto nesprávne
na str. 3 svojho rozhodnutia uvádza, „Poukazovanie menovanej na to, že služobný pomer príslušníkov
Železničnej polície bol upravený zákonom č. 410/1991 Zb. a že aj nároky pozostalých a tým aj vdovský
dôchodok, ktorý jej bol priznaný Sociálnou poisťovňou, ústredie, sa mali posudzovať podľa tohto zákona,
nie je dôvodné. Vo svojej žiadosti  uvádzala, že podľa zákona č. 410/1991 Zb. sa posudzujú nároky
pozostalých, v čom dávajú za pravdu aj ustanovenia § 93 ods. 1, § 95 a hlavne § 98 zák. č. 410/1991 Zb.
§ 93 ods. 1 zák. č. 410/1991 Zb. Ak došlo pri výkone služby alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu
policajta na zdraví alebo k jeho smrti úrazom (ďalej len „služobný úraz\"), zodpovedá za škodu tým
vzniknutú policajný zbor. Služobným úrazom nie je úraz, ktorý sa policajtovi prihodil na ceste do služby
a späť, s výnimkou, ak bol mimoriadne povolaný na pracovisko (zhromaždisko) služobným orgánom. §
95 zák. č. 410/1991 Zb. Policajný zbor sa nemôže zbaviť zodpovednosti, ak policajt utrpel služobný úraz
a) pri služobnom zákroku alebo b) pri odvracaní nebezpečenstva hroziaceho životu alebo zdraviu alebo
škody hroziacej na majetku, Pokiaľ policajt tento stav sám úmyselne nevyvolal. § 98 zák. d 410/1991 Zb.
Ak policajt následkom služobného úrazu alebo choroby z povolania zomrel, je policajný zbor povinný v
rozsahu, v akom za škodu zodpovedá, poskytnúť aj náhradu účelne vynaložených nákladov spojených
s liečením, b) náhradu primeraných nákladov spojených s pohrebom, či náhradu nákladov na výživu
pozostalých, d) jednorazové odškodnenie pozostalých, e) náhradu vecnej škody. Ďalej prvostupňový
orgán nesprávne uvádza vo svojom rozhodnutí, že policajt Železničnej polície bol vo vzťahu k zák. č.



100/1988 Zb. zamestnancom a dôchodkové nároky z tohto zamestnania sa posudzovali podľa druhej
časti tohto zákona. S takýmto tvrdením sa stotožnil aj žalovaný vo svojom rozhodnutí. Na podporu svojich
tvrdení o ich nesprávnom tvrdení v tom, že policajti Železničnej polície a ich dôchodkové nároky boli
spravované podľa druhej časti zák. č. 100/1988 Zb. a nie jeho piatej časti podrobne rozoberá genézu
právnych predpisov, na základe ktorých je jednoznačne preukázané, že už v čase smrti  manžela sa tieto
nároky posudzovali podľa piatej časti zák. č. 100/1988 Zb., s čím ako  už uviedla, sa v plnej miere stotožnil
aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku č. 4Sžso 43/2007 zo dňa 30.10.2008. Tvrdenie
prvostupňového orgánu, že manžel bol vo vzťahu k zák. č. 100/1988 Zb. zamestnanec je nesprávne už aj
len s poukázaním na §43 ods. 1 zák. č. 230/1991 Zb. Takže akékoľvek nároky vyplývajúce z ustanovení
uvedených právnych noriem sa rovnako vzťahujú na policajtov policajného zboru ako i policajtov
železničnej polície. Podľa § 1 zák. č. 334/1991 Zb. je upravený služobný pomer policajtov zaradených vo
Federálnom policajnom zbore. § 1 zák. č. 334/1991 Zb. Tento zákon upravuje služobný pomer policajtov
zaradených vo Federálnom policajnom zbore a v Zbore hradnej polície (ďalej len „policajný zbof).1 Odkaz
1) poukazuje na zák. č. 333/1991 Zb. o Federálnom policajnom zbore a Zbore hradnej polície. Zák. č.
334/1991 Zb. bol účinný od 29.05.1992 a zrušený bol až zák. č. 328/2002 Z. z. ku dňu 30.06.2002. Podľa
ustanovenia § 177 zák. č. 100/1988 Zb. (znenie účinné od 01.06.1992 do 31.12.2003) sa na účely tohto
zákona za príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti považujú aj príslušníci Federálnej bezpečnostnej
informačnej služby, príslušníci Slovenskej informačnej služby a policajti zaradení v policajných zboroch
a za príslušníkov Zboru nápravnej výchovy sa považujú aj príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže,
(Odkaz 28) poukazuje okrem iných zákonov aj na zák. č. 333/1991 Zb. Podotkla, že dňom 29.05.1992
začal byt' účinný nový zákon č. 230/1992 Zb. o Federálnej železničnej polícií, preto zákonodarca upravil s
účinnosťou od 01.06.1992 aj zák. č. 100/1988 Zb. tým, že ho doplnil o vyššie citované ustanovenie § 177.
Po rozpade federácie od 01.01.1993 začína byt' dňom 15.03.1993 účinný nový zákon č. 61/1993 Z. z. o
zriadení polície Slovenskej republiky, ktorý sa vzťahoval na Železničnú políciu s územnou pôsobnosťou
v Slovenskej republike. Tento zákon sa riadil zák. č. 230/1991 Zb., preto naďalej mali policajti Železničnej
polície nároky v rámci sociálneho zabezpečenia a dôchodkového zabezpečenia pod ľa piatej časti
zák. č. 100/1988 Zb. § I zák. d 61/1993 Z z Zriaďuje sa Železničná polícia Slovenskej republiky ako
ozbrojený bezpečnostný zbor Slovenskej republiky, ktorý zabezpečuje ochranu železničnej dopravy,
najmä v obvode železníc a vlečiek na celom území republiky. § 2 ods. 1 zák. ó. 61/1993 Z z Železničná
polícia Slovenskej republiky sa riadi osobitnými predpismi.1 Odkaz 2) poukazuje na zák. č. 230/1992
Zb. § 4 ods. 2 zák. č. 61/1993 Z. z. Služobný pomer policajtov Železničnej polície Slovenskej republiky
sa riadi zákonom č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej
republiky v znení neskorších predpisov. Kde sa v tomto zákone hovorí o Ministerstve vnútra Slovenskej
republiky, ministrovi vnútra Slovenskej republiky, Policajnom zbore Slovenskej republiky a príslušníkovi
Policajného zboru Slovenskej republiky, rozumie sa tým Ministerstvo dopravy, spojov a verejných prác
Slovenskej republiky, minister dopravy, spojov a verejných prác Slovenskej republiky, Železničná polícia
Slovenskej republiky a príslušník Železničnej polície Slovenskej republiky. § 5 ods. 1 zák. ó. 61/1993
Z.z. Železničná polícia s územnou pôsobnosťou v Slovenskej republike zriadená podľa doterajších
predpisov sa dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona považuje za Železničnú políciu Slovenskej
republiky. § 5 ods. 2 zák. č. 61/1993 Z.z. Príslušníci Železničnej polície s územnou pôsobnosťou v
Slovenskej republike sa dňom účinnosti tohto zákona stávajú policajtmi Železničnej polície Slovenskej
republiky, ak tento zákon neustanovuje inak. Z uvedeného vyplýva, že už od účinnosti zák. č. 230/1992
Zb. boli policajti železničnej polície prostredníctvom zák. č. 334/1991 Zb. a zák. č. 333/1991 Zb., ktoré
sa vzťahovali na federálne policajné zbory začlenení do sociálneho systému rovnako ako príslušníci
Zboru národnej bezpečnosti, resp. príslušníci policajného zboru, takže vzhľadom na vyššie uvedené
právne normy boli začlenení do sociálneho systému podľa piatej časti zák. č. 100/1988 Zb. Po rozpade
federácie v roku 1993 prešli tieto nároky aj na policajtov Železničnej polície Slovenskej republiky v
zmysle cit. ust. § 2 ods. 1 zák. č. 61/1993 Z. z. Vzhľadom na to, že Generálne riaditeľstvo Železničnej
polície, resp. Ministerstvo dopravy SR nemalo svoj vlastný orgán sociálneho zabezpečenia, vykonávala
pre neho Sociálna poisťovňa správu sociálneho systému, načo znova poukázal aj Najvyšší súd SR
svojim rozsudkom č. 4Sžso 43/2007 zo dňa 30.10.2008. Prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí o
nepriznaní vdovského výsluhového dôchodku poukazuje na to (takisto aj žalovaný), že posudzovanie
vzniku nároku na dávku výsluhového zabezpečenia podľa § 46 zák. č. 328/2002 Z. z. je možné len u
tých pozostalostných nárokoch, na ktoré vznikol nárok najskôr dňom účinnosti zák. č. 328/2002 Z. z.„ t.
j. od. 01.07.2002, čo podľa jeho vyjadrenia ako i žalovaného znamená, že policajt bol ku dňu účinnosti
tohto zákona aj v služobnom pomere. Keďže jej manžel zomrel pred účinnosťou zák. č. 328/2002 Z.
z. (zomrel XX.XX.XXXX), podľa uvedeného vyjadrenia nespĺňa podmienky vzniku nároku na vdovský
výsluhový dôchodok podľa § 46 písm. b) zák. č. 328/202 Z. z. Takéto tvrdenie je však v rozpore s



ustanoveniami zák. č. 328/2002 Z, z. a zák. č. 71/1967 Zb. a teda, žalovaný ako i prvostupňový orgán
nesprávne posúdil a aplikoval nesprávne právne normy a tým žalobkyňu poškodil na jej právach v nároku
na dávku dôchodkového zabezpečenia, na ktorú má nárok v zmysle nasledovných ustanovení zák.
č. 328/2002 Z. z. V ustanovení § 129 ods. 1, 3 zák. č. 328/2002 Z. z., ktoré sa vzťahuje k nároku a
výplate vdovského výsluhového dôchodku nie je uvedené to, že toto ustanovenie sa môže použiť až od
účinnosti samotného zákona. Zákonodarca s poukázaním na § 129 1, 3 cit. zákona ani takto nemohol
urobiť, pretože cieľom vzniku osobitného zákona o sociálnom zabezpečení pre policajtov sledoval to,
aby boli všetky dôchodky, teda aj vyplácané pred jeho samotným vznikom, preskúmané a pokiaľ spĺňajú
dané podmienky transformované na výsluhové dôchodky. Toto je uvedené aj v dôvodovej správe k
zák. č. 328/2002 Z. z. k ust. § 124 až § 130, ktorej znenie bude uvedené ďalej. Zákonodarca v rámci
§ 129 zák. č. 328/2002 Z. z. určil iba v odseku 8 konkrétne obdobie a to, že dôchodky, na ktoré
vznikol nárok podľa doterajších predpisov od 01.07.1998, pričom podľa tohto ustanovenia sa jedná o
dôchodky colníkov, ktoré po preskúmaní nespĺňali podmienky podľa § 46 a § 50. V rámci preskúmania
vdovských dôchodkov podľa ustanovenia § 129 ods. 9 zák. č. 328/2002 Z. z. avšak zákonodarca
stanovil, že pokiaľ vdovské dôchodky nespĺňajú podmienky nároku ako vdovské výsluhové dôchodky
je príslušný na ich vyplácanie príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva. Keď' teda v jej
prípade, v rozpore so zákonom, žalovaný ako i prvostupňový orgán rozhodol o tom, že nemá nárok
na vdovský výsluhový dôchodok, prečo nekonal v intenciách ust. § 129 ods. 9 zák. č. 328/2002 Z.z.
Jediná odpoveď je iba tá, že žalovaný sa snaží v rozpore so zákonom chrániť svoj osobitný účet, z
ktorého sú vyplácané výsluhové dávky Avšak pokiaľ žalobkyňa spĺňa podmienky stanovené na vdovský
výsluhový dôchodok, takéto jeho konanie je protiústavné. § 129 ods. 9 zák. ě. 328/2002 Z.z. Ak nie sú
splnené podmienky uvedené v § 46, 47, 50, 51, 52, 53, 54 a 57, vdovské dôchodky, vdovecké dôchodky
a sirotské dôchodky sa odo dna účinnosti tohto zákona považujú za vdovské dôchodky, vdovecké
dôchodky a sirotské dôchodky podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení a zvyšujú sa podľa
týchto predpisov. Na výplatu týchto dôchodkov je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva
alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Výplata týchto dôchodkov sa financuje z osobitného účtu.
Podľa ustanovení 4 129 ods. 1,2,3 sa preskúmavajú nároky pozostalých po policajtoch, ktorý zomreli
práve pred účinnosťou zák. č. 328/2002 Z. z. Tieto nároky ako je uvedené v § 129 ods. 1, 3 zák. č.
328/2002 Z. z. vznikli podľa doterajších predpisov, tzn. platných pre účinnosťou zák. č. 328/2002 Z.
z., napr. zák. č. 100/1988 Zb., zák. č. 410/1991 Zb. čo je uvedené aj v ich znení a na vyplácanie bol
príslušný buď orgán sociálneho zabezpečenia ministerstva, vojenského úradu sociálneho zabezpečenia,
alebo ako v molom prípade Sociálna poisťovňa. Ako už uviedla v I. časti žaloby, nárok na vdovský
dôchodok jej vznikol od XX.XX.XXXX, v tomto čase neexistoval osobitný predpis o sociálnom poistení
policajtov, iba pre príslušníkov PZ SR existoval orgán sociálneho zabezpečenia MV SR, ktorý aj vyplácal
vdovské dôchodky podľa zák. č. 100/1988 Zb. Z tohto dôvodu mi bol vdovský dôchodok po policajtovi
Železničnej polície vyplácaný Sociálnou poisťovňou, pretože Železničná polícia nemala do 01.04.1998
svoj vlastný odbor sociálneho zabezpečenia a túto činnosť' podľa piatej časti zák. č. 100/1988 Zb.
pre ňu vykonávala do 31.03.1998 Sociálna poisťovňa, s čím sa stotožnil aj Najvyšší súd Slovenskej
republiky svojim rozsudkom č. 4Sžso 43/2007 zo dňa 30.10.2008, ktorý potvrdil rozsudok Krajského
súdu Bratislava č. 1 S 13/2006 -38 zo dňa 31.05.2007, ktorého znenie som uviedla vyššie. Prečo jej nebol
vdovský dôchodok spravovaný od 01.04.1998 orgánom sociálneho zabezpečenia Železničnej polície
sa vzhľadom na odstup času asi ťažko dozvieme. Už v čase vzniku účinnosti zák. č. 328/2002 Z. z.
(01.07.2002)  spĺňala nárok na priznanie a výplatu vdovského výsluhového dôchodku v zmysle ust. §
129 ods. 3 zák. č. 328/2002 Z. z., pretože podľa tohto ustanovenia sa vdovské dôchodky, na ktoré vznikol
nárok podľa doterajších predpisov, teda tých, ktoré už boli vyplácané pred vznikom účinnosti zák. č.
328/2002 Z, z. a na ich výplatu je príslušná Sociálna poisťovňa (zák. č. 410/1991 Zb. s poukázaním
na zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom poistení) a tento nárok trval ku dňu účinnosti zákona č. 328/2002
Z.z., t. j. 01.07.2002 preskúmajú z hľadiska splnenia podmienok nároku na vdovské výsluhové dôchodky
podľa § 46 a  § 50 zák. č. 328/2002 Z.z. Ak sú splnené podmienky podľa ust. § 46 a § 50 zák. č.
328/2002 Z. z. (tieto som spĺňala ako i spĺňam v čase podania žaloby) považujú sa za vdovské výsluhové
dôchodky. Podľa  názoru žalobkyne nemôže byt' na ujmu jej práv ani to, že Železničná polícia nemala
v čase rozhodovania o jej vdovskom dôchodku zriadený vlastný orgán sociálneho zabezpečenia. V
danom prípade má teda za to, že s poukázaním na predchádzajúci odsek sa na ňu fakticky vzťahuje
aj ust. § 129 ods. 1 zák. č. 328/2002 Z. z. Nárok na vdovský výsluhový dôchodok a jeho výplatu
spĺňala podľa § 46 písm. b) zák. č. 328/2002 Z. z., pretože jej manžel zomrel ako policajt Železničnej
polície pri výkone služby a v tomto čase  sa starala o spoločné nezaopatrené dieťa, pričom nárok na
výplatu dávky mi s poukázaním na § 50 ods. 1,2 písm. a) zák. č. 328/2002 Z. z, trval aj po uplynutí
jedného roku. V súčasnej dobe spĺňa podmienky nároku na vdovský výsluhový dôchodok a jeho výplatu



podľa § 46 písm. b) s poukázaním na § 50 ods. 1, ods. 2 písm. g) zák. č. 328/2002 Z. z., pretože jej
manžel zomrel v dôsledku služobného úrazu.  Žalovaný, ako druhostupňový správny orgán podľa § 84
ods. 4 písm. a) zák. č. 328/2002 Z. z. podľa jeho vyjadrenia preskúmal odvolanie žalobkyne, spisovú
dokumentáciu prvostupňového správneho orgánu, posúdil žiadosť o priznanie a výplatu vdovského
výsluhové dôchodku. Následne rozhodnutím pod č. KM-OLVS-34/2017/OPK zo dňa 12.06.2017 podľa
§ 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. s poukázaním na § 84 ods. 1 zák. č. 328/2002 Z, z, zmenil rozhodnutie
prvostupňového orgánu tak, že v jeho výrokovej časti text „Podľa § 46 ods. 1 písm. b)\" nahradil textom.
Podľa § 46 písm. b/. Podľa žalobkyne,  žalovaný sa v rámci odvolávacieho konania vôbec neriadil ust.
§ 3 ods. 1,5 zák. č. 71/1967 Zb., svojvoľne bez akejkoľvek opory v zákone pozmeňoval ustanovenia
príslušných právnych noriem, o ktoré sa v rámci rozhodovania opieral. Správne orgány postupujú v
konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti,
práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. § 3
ods. 5 zák. č. 71/1967 Zb. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného
stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných
prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Žalobkyňa má za to, že rozhodnutie žalovaného je v prvom
rade nepreskúmateľné a zmätočné. V zmysle § 59 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. „Ak sú pre to dôvody,
odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.\" Zmenou
sa rozumie zmena výroku rozhodnutia , teda že odvolávací orgán rozhodne inak ako prvostupňový orgán
a vydá nové rozhodnutie, ktoré je zmenené oproti pôvodnému. V danom prípade išlo iba o opravu chyby
v písaní podľa § 47 ods. 6 s poukazom na § 6Oa zák. č. 71/1967 Zb. § 47 ods. 6 zák. č. 71/1967
Zb. Chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia správny
orgán kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov konania. Podľa § 6Oa zák. č.
71/1967 Zb. Ustanovenia prvej až tretej časti sa primerane vzťahujú aj na konanie o odvolaní. Svoje
tvrdenie opiera aj o rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 3Sžf/21/2011 zo dňa 02.06.2011.
Žalovaný taktiež spochybňuje jej nárok na vdovský výsluhový dôchodok podľa § 129 ods. 3 zák. č.
328/2002 Z, z,, a to, že napriek tomu že som poberala vdovský dôchodok od Sociálnej poisťovne,
nepoberala som k tomuto dôchodku aj prídavok ku dôchodku podľa § 214 ods. 3 zák. č. 73/1998 Z. z.
§ 129 ods. 3 zák. č. 328/2002 Z. z. Vdovské dôchodky a prídavok k vdovskému dôchodku, vdovecké
dôchodky a prídavok k vdoveckému dôchodku, sirotské dôchodky a prídavok k sirotskému dôchodku,
na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona,
a na výplatu týchto dôchodkov je príslušná Sociálna poisťovňa sa preskúmajú z hľadiska splnenia
podmienok nároku na vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové
dôchodky podľa § 46, 50, 51, 52, 53 a žI. Ak sú splnené podmienky uvedené v prvej vete, odo dňa
účinnosti tohto zákona sa vdovské dôchodky, vdovecké dôchodky a sirotské dôchodky a prídavok k nim
zlučujú a považujú za vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové
dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti. Z tohto ustanovenia je
zrejmé, konkrétne z prvej vety, že sa preskúmavajú dôchodky na výplatu ktorých je príslušná Sociálna
poisťovňa -„ a na výplatu týchto dôchodkov je príslušná Sociálna poisťovňa'. Prídavky k dôchodku sa
v rámci tohto ustanovenia nepreskúmavajú, pretože na výplatu týchto príplatkov je príslušný orgán
sociálneho zabezpečenia. Avšak zákonodarca sa musel vysporiadať aj s tým, že pokiaľ' niekto poberal
dôchodok, ktorý mu vyplácala Sociálna poisťovňa mal až do účinnosti zák. č. 328/2002 Z. z. nárok na
prídavok k dôchodku podľa § 214 ods. 3 zák. č. 73/1998 Z. z. Tento prídavok bola suma naviac oproti
vymeranému dôchodku podľa všeobecného predpisu o sociálnom poistení, a aby poberateľ neprišiel
o toto zvýšenie dôchodku musel zákonodarca dávky zlúčiť. Za pravdu jej dáva aj § 129 ods. 9 zák.
č. 328/2002 Z. z, z ktorého obsahu je zrejmé, že pokiaľ sa vdovské dôchodky preskúmali podľa §
129 ods. 1 až 6 zák. č. 32/2002 Z. z. (nie príplatok k ním) a preskúmaním bolo zistené, že nespĺňajú
podmienky podľa § 46 a § 50, považujú sa za dôchodky podľa všeobecného predpisu o sociálnom
zabezpečení. Výplatu týchto dôchodkov zabezpečuje útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva, čo
v mojom prípade žalovaný neurobil, pretože vzhľadom na obsah žaloby protiprávne uviedol, že mi má
vdovský dôchodok vyplácať' naďalej Sociálna poisťovňa. Zákonodarca v rámci ustanovení § 129 zák.
č, 328/2002 Z. z. sledoval to, aby sa všetky výsluhové dávky, medzi ktoré patrí aj vdovský dôchodok
vyplácali v prípade policajtov už len prostredníctvom útvaru sociálneho zabezpečenia. Preto je v rámci
každého ustanovenia § 129 zák. č. 328/2002 Z. z., resp. pri dôchodkoch pretransformovaných na
vdovské výsluhové dôchodky vyplácaných podľa § 81 ods. 3 písm. a) zák. č. 328/2002 Z. z. uvedené,
že sú vyplácané z osobitného účtu a len prostredníctvom útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva
§ 129 ods. 9 zák. č. 328/2002 Z. z. Ak nie sú splnené podmienky uvedené v § 46, 47, 50, 51, 52,
53, 54 a 57, vdovské dôchodky, vdovecké dôchodky a sirotské dôchodky sa odo dňa účinnosti tohto
zákona považujú za vdovské dôchodky, vdovecké dôchodky a sirotské dôchodky podľa všeobecných



predpisov o sociálnom poistení a zvyšujú sa podľa týchto predpisov. Na výplatu týchto dôchodkov je
príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.
Výplata týchto dôchodkov sa financuje z osobitného účtu. Nemôže súhlasiť so žalovaním, že pokiaľ
ide o prídavok k vdovskému dôchodku išlo o dávku, ktorá bola upravená až zák. č. 73/1998 Z. z.,
účinným dňom 01.04.1998, t. j. takmer jeden rok po smrti môjho manžela. V prvom rade, toto považuje
za nepodstatné, ale chce veci uviesť na pravú mieru, jej manžel zomrel XX.XX.XXXX, takže nie skoro
jeden rok, ale necelých osem mesiacov pred vznikom účinnosti zák. č. 73/1998 Z. z. Avšak čo je zásadne
a žalovaný na toto pravdepodobne účelovo nepoukázal a teda svoje rozhodnutie odôvodnil nesprávnou
aplikáciou právnych noriem je to, že tento prídavok k dôchodku bolo možné priznať aj spätne. V
dôvodovej správe k ustanoveniam § 210 až 216 zák. č. 73/1998 Z. z. je uvedené: Na policajtov sú
kladené vysoké nároky a ich činnosť je pod kontrolou verejnosti. Je preto odôvodnené náročnosť štátnej
služby kompenzovať výsluhovým príspevkom alebo v prípade odchodu do dôchodku novým inštitútom
prídavkom k dôchodku. Ustanovenia taxatívne ustanovujú podmienky priznania, výplaty, zastavenia a
odňatia výsluhového príspevku a prídavku k dôchodku.\" § 214 ods. 2 zák. č. 73/1998 Zb. Prídavok
k dôchodku patri k dôchodku a) starobnému, b) invalidnému, c) čiastočnému invalidnému, na ktorý
vznikol nárok podľa osobitného predpisu. § 214 ods. 3 zák. č. 73/1998 Z. z. Prídavok k dôchodku patrí
po zomretom policajtovi alebo po poberateľovi prídavku k dôchodku podľa odseku 2 aj k dôchodku a)
vdovskému, b) vdoveckému, c) sirotskému, na ktorý vznikol nárok podľa osobitného predpisu. Osobitný
predpis je v danom prípade zák. č. 100/1988 Zb. V zmysle § 215 zák. č. 73/1998 Z. z. bola možná
aj retroaktivita priznania tohto prídavku, a teda ho mohli mať a aj mali priznaní poberatelia uvedených
dávok podľa zák. č. 100/1988 Zb., a teda aj vdovského dôchodku po
zomretom policajtovi, priznaných pred účinnosťou zák. č. 73/1998 Z. z., ktorí avšak oň museli požiadať.
Pretože  nemala žiadnu vedomosť o takomto prídavku, žiadosť'  si nepodala.  K svojmu vdovskému
dôchodku poberá mesačnú rentu, ktorú jej vypláca ministerstvo na základe rozsudku Okresného súdu
Žilina č. 2C 661/00-57 zo dňa 12.09.2003 ako náhradu škody až dodnes, avšak v smiešnej výške 50,-€.
§ 215 zák. č, 73/1998 Z. z Ak policajt skončil služobný pomer pred vznikom nároku na výplatu prídavku
k dôchodku, vymeria sa mu prídavok k dôchodku podľa odseku 1 písm. a) alebo b) zo základu pre
výpočet dávky. Základ pre výpočet dávky sa zvyšuje za každý rok od skončenia služobného pomeru až
do dňa priznania prídavku k dôchodku, Za prvý rok sa základ pre výpočet dávky zvýši o jedno percento.
Za druhý rok sa základ pre výpočet dávky zvýši o jedno percento zo zvýšeného základu pre výpočet
dávky podľa predchádzajúcej vety, Rovnako sa postupuje pri zvýšení základu pre výpočet dávky za
tretí rok a ďalšie roky až do dňa priznania prídavku k dôchodku. Z uvedeného nemôže byt' ukrátená
na svojich právach len preto, že nepožiadala príslušný orgán sociálneho zabezpečenia o priznanie
prídavku k dôchodku s poukázaním na § 221 ods. 4 zák. č. 73/1998 Z. z., na ktorý  mala vzhľadom
na uvedené nárok aj spätne. Mimochodom, od účinnosti zák. č. 328/2002 Z. z. sa tento prídavok a
ustanovenia zák. č. 73/1998 Z. z vzťahujúce k nemu zrušili. § 221 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z. z. Dávky
výsluhového zabezpečenia s výnimkou odchodného a úmrtného priznáva, vypláca, zastavuje a odníma
orgán sociálneho zabezpečenia ministerstva. Žalovaný na základe vyššie uvedeného teda nesprávne
na str. 12 svojho rozhodnutia uvádza, že ust. § 129 ods. 3 zák. č. 328/2002 Z. z. sa vzťahovalo len na tie
vdovské dôchodky vyplácané Sociálnou poisťovňou, ktoré boli priznané až za účinnosti zák. č. 73/1998
Z. z., tzn. od 01.04.1998 za predpokladu že k dôchodku bol priznaný aj prídavok podľa § 214 ods. 3
písm. a) zák. č. 73/1998 Zb. Opätovne uvádza, že  nesplnila podmienky nároku na vdovský výsluhový
dôchodok a jeho výplatu podľa § 129 ods. 3 zák. č. 328/2002 Z. z., podmienky splnenia nároku sú
uvedené v §46 a § 50 cit. zákona. Naďalej trvá na tom, že už v čase účinností zák. č. 328/2002 Z, z.
ako i v čase podania  žiadosti o priznanie vdovského výsluhového dôchodku spĺňala podmienky vzniku
nároku na vdovský výsluhový dôchodok podľa ust. § 46, § 50 zák. č. 328/2002 Z. z. § 46 zák. č. 328/2002
Z. z. Taktiež ako bolo už uvedené na str. 10 a 11  žaloby, žalovaný v rozpore s § 129 ods. 1, 3 zák. č.
328/2002 Z. z. uvádza na str. 13 svojho rozhodnutia, že v súvislosti s posudzovaním vzniku nároku na
dávku výsluhového zabezpečenia podľa § 46 zák. č. 328/2002 Z. z. je dôležité uviesť, že prvostupňový
orgán je príslušný rozhodovať' podľa tohto zákona len o pozostalostných nárokoch, na ktoré vznikol
nárok najskôr dňom účinnosti tohto zákona, t. j. od 01.07.2002. Nárok na vdovský dôchodok v jej prípade
vznikol dňom XX.XX.XXXX - úmrtím jej manžela. Ust. § 129 ods. 1,3 pojednávajú o tom, že vdovské
dôchodky na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov, tzn. zák. č. 1 100/1988 Zb. sa preskúmajú
z hľadiska splnenia podmienok podľa § 46,50 zák. č. 328/2002 Z. z. a pokiaľ sú splnené podmienky
podľa týchto ustanovení, zákon tým myslí § 46 a § 50, považujú sa po splnení týchto podmienok za
vdovské ilj výsluhové dôchodky. Toto je zrejmé aj z už uvedenej dôvodovej správy k zák. č. 328/2002
Z. z. Žalovaný ďalej v rozpore s uvedenými ust § 129 ods. 1, 3 zák. č. 328/2002 Z. z. uvádza na str. 14
svojho rozhodnutia , že „ Odvolateľka nespĺňa podmienky vzniku nároku na vdovský výsluhový dôchodok



podľa § 46 písm. b) zák. č. 328/2002 Z. z., nakoľko k úmrtiu jej manžela došlo pred účinnosťou zák.
č. 328/2002 Z.z.
Z dôvodovej správy k § 124 až 130: Ide o súbor ustanovení upravujúcich transformáciu doterajších
dávok do nového systému takto: - dôchodky vdovské, vdovecké a sirotské sa preskúmajú z hľadiska
splnenia podmienok nároku a transformujú sa na dôchodky výsluhového typu alebo zostanú dôchodkami
vdovskými, vdoveckými a sirotskými, Ako som už opakovane uviedla, ja som si podala žiadosť o vdovský
výsluhový dôchodok s poukazom na § 129 ods. 1,3 zák. č. 328/2002 Z, z. Pretože  v čase účinnosti
zák. č. 328/2002 Z. z. poberala vdovský dôchodok (starala som sa o nezaopatrené dieťa) a v čase
podania žiadosti som mala naďalej nárok na vdovský dôchodok podľa § 46 a § 50 písm. g) zák. č.
328/2002 Z.z. s poukázaním na § 103 ods. 2 zák. č. 328/2002 Z. z. (manžel zomrel ako policajt v dôsledku
služobného úrazu), mal orgán sociálneho zabezpečenia, či už prvostupňový orgán alebo žalovaný v
zmysle uvedených ustanovení iba preskúmať trvanie tohto nároku a splnenie podmienok podľa § 46,
§ 50 zák. č. 328/2002 Z. z. a následne rozhodnutím priznať nárok na vdovský výsluhový dôchodok a
jeho výplatu, čo ale neurobil, ale iba nezmyselne v rozpore s ustanoveniami právnych predpisov (zák.
č. 100/1988, zák. č. 328/2002 Z. z.) poukazoval prečo tak nemôže urobiť. Vôbec sa nezaoberal tým, či
spĺňa podmienky transformácie vdovského dôchodku na výplatu vdovského výsluhového dôchodku z
čoho je zrejmé, že vo svojom rozhodnutí vychádzal z nespoľahlivo zisteného skutkového stavu a opieral
sa o nesprávne právne normy, resp. menil ich obsah. Ďalej žalovaný na str. 14 svojho rozhodnutia
uvádza, že „odôvodnenie rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v odvolaní \".
Takéto tvrdenie žalovaného je opäť v rozpore so zákonom , konkrétne s ust. § 47 ods. 3 zák. č. 71/1967
Zb. Podľa  názoru žalobkyne sa mal žalovaný vysporiadať so všetkými  námietkami, v rámci ktorých
poukazovala na nesprávny postup prvostupňového orgánu. Na základe vyššie uvedeného žiadala, aby
Krajský súd Žilina zrušil rozhodnutie Ministra vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava
zo dňa 12.06.2017 pod č. KM-OLVS-34/2017/OPK a rozhodnutie Odboru sociálneho zabezpečenia,
sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
vydaného dňa 15.03.2017 pod č. SPOU-OSZ-228-005/2017-VZ a vec vrátil žalovanému na ďalšie
konanie.

5. K žalobe podal písomné vyjadrenie žalovaný podaním doručeným súdu dňa 09.10.2017. Uviedol, že
predovšetkým je potrebné konštatovať, že predmetom konania vedeného u žalovaného bolo posúdenie
splnenia podmienok vzniku nároku žalobkyne na vdovský výsluhový dôchodok, výsledkom ktorého bolo
vydanie napadnutého rozhodnutia o nepriznaní vdovského výsluhového dôchodku žalobkyni podľa §
46 písm. b), v súlade s § 81 ods. 3 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z.. Napadnuté rozhodnutie bolo
žalobkyni doručené dňa 20.03.2017. Žalobkyňa využila zákonnú možnosť a v zákonnej lehote proti nemu
podala, na pošte Žilina 5 dňa 03.04.2017, riadny opravný prostriedok - odvolanie. Vzhľadom na to, že
v rámci autoremedúry podanému odvolaniu nebolo vyhovené v plnom rozsahu, v súlade s § 84 ods. 4
písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z., žalovaný odstúpil odvolanie k ďalšiemu konaniu druhostupňovému
správnemu orgánu. Odvolací orgán odvolanie zamietol rozhodnutím č. p.: KM-OLVS-34/2017/OPK zo
dňa 12.06.2017, pričom v napadnutom rozhodnutí odstránil chybu v písaní zákonného ustanovenia tak,
že vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia text „Podľa § 46 ods. 1 písm. b)\" nahradil textom „Podľa
§ 46 písm. b)\". Stotožnil sa so zisteným skutkovým a právnym stavom vo veci, tak ako bol zistený v
vrámci administratívneho konania. Žalovaný považuje konanie ako aj rozhodnutie žalovaného za vydané
v súlade so zákonom č. 328/2002 Z. z. a navrhol žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.

6. Žalobkyňa sa vyjadrila k vyjadreniu žalovaného replikou doručenou súdu dňa 13.11.2017. Žalobkyňa
zotrvala na dôvodoch svojej žaloby.

7. K vyjadreniu žalobkyne sa už žalovaný písomne nevyjadril.
8. Krajský súd v Žiline v predmetnej veci rozhodol dňa 14.03.2018 rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, nakoľko žalobkyňa v podanej žalobe s poukazom na § 182 ods. 1 písm. g) SSP nežiadala
nariadiť pojednávanie. Pojednávanie žalobkyňa žiadala nariadiť až v písomnom podaní, ktoré bolo
súdu doručené dňa 13.11.2017, na ktoré s poukazom na ust. § 182 ods. 1 písm. g) SSP správny súd
už neprihliada. Žalovaný s poukazom na § 105 ods. 2 písm. a) SSP vo vyjadrení k žalobe rovnako
nežiadal vo veci nariadiť pojednávanie. Z tohto dôvodu správny súd s poukazom na § 137 ods. 4 SSP
rozhodol vec bez nariadenia pojednávania, zároveň vzhľadom na neprítomnosť účastníkov konania
pri vyhlasovaní rozsudku pri aplikácii § 137 ods. 3 SSP správny súd dňa 14.3.2018 vyhlásil rozsudok
vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní.



9. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj
prvostupňového rozhodnutia, ako aj postupov oboch správnych orgánov s poukazom na ust. § 203 ods.
2 SSP mal za to, že rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť pri aplikácii                     § 191 ods. 1 písm.
d) SSP, a to pre nepreskúmateľnosť, pre nezrozumiteľnosť výrokovej časti napadnutého rozhodnutia a
vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, a to z nasledovných dôvodov:

10. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

11. Podľa § 203 ods. 2 SSP  pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.

12. Podľa § 83 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov na žiadosť sa
poskytujú
a) výsluhový príspevok,
b) odchodné,
c) úmrtné,
d) výsluhový dôchodok,
e) invalidný výsluhový dôchodok,
f) vdovský výsluhový dôchodok,
g) vdovecký výsluhový dôchodok,
h) sirotský výsluhový dôchodok,
i) služby sociálneho zabezpečenia,
j) dávky úrazového zabezpečenia pozostalých.

13. Podľa § 83 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z.z. žiadosti o dávky alebo služby podľa odseku 1 sa
podávajú útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva, Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia,
služobnému úradu alebo služobnému orgánu, ktorý je oprávnený dávku alebo službu sociálneho
zabezpečenia priznať.

14. Podľa § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. na konanie o dávkach a službách sociálneho
zabezpečenia sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní ( zákon č. 71/1967 Zb. ), ak tento
zákon neustanovuje inak.

15. Podľa § 84 ods. 2  zákona č. 328/2002 Z.z. útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva a Vojenský
úrad sociálneho zabezpečenia je povinný rozhodnúť vo veciach uvedených v § 83 ods. 1 do 90 dní od
začatia konania. Ak vzhľadom na povahu veci útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva a Vojenský
úrad sociálneho zabezpečenia nemôže rozhodnúť v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť vedúci
útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo riaditeľ Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia.
Predĺženie lehoty s uvedením dôvodov útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva a Vojenský úrad
sociálneho zabezpečenia oznamuje účastníkom konania.

16. Podľa § 84 ods. 3  zákona č. 328/2002 Z.z. proti rozhodnutiu orgánov uvedených v                §
80 až 82 o dávkach alebo službách sociálneho zabezpečenia uvedených v § 83 možno podať písomné
odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.

17. Podľa § 84 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z.z. odvolacím orgánom v konaní o dávkach a službách
sociálneho zabezpečenia a dávkach podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení je
a) minister, ak ide o rozhodnutie útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva, a v ostatných prípadoch
nadriadený určený podľa osobitného predpisu,
b) ministerstvo obrany, ak ide o odvolanie proti rozhodnutiu Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia,
nadriadený určený podľa osobitného predpisu, ak ide o rozhodnutie o dávkach nemocenského
zabezpečenia profesionálnych vojakov počas trvania služobného pomeru, a v ostatných prípadoch
minister obrany.



18. Podľa § 84 ods. 5  zákona č. 328/2002 Z.z. konanie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia
začaté z podnetu účastníka konania sa zastaví aj vtedy, ak účastník konania v lehote určenej útvarom
sociálneho zabezpečenia ministerstva a Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia
a) nepredložil príslušné doklady,
b) neoznámil požadované údaje,
c) nepodrobil sa vyšetreniu zdravotného stavu potrebného na rozhodnutie o nároku na dávku a nároku
na výplatu dávky.

19. Podľa § 84 ods. 6  zákona č. 328/2002 Z.z. rozhodnutie, ktoré sa nedoručuje do vlastných rúk,
môže obsahovať namiesto odtlačku úradnej pečiatky predtlačený odtlačok úradnej pečiatky a namiesto
podpisu oprávnenej osoby predtlačený podpis alebo faksimile podpisu oprávnenej osoby.

20. Podľa § 84 ods. 7 zákona č. 328/2002 Z.z. do vlastných rúk sa doručuje
a) rozhodnutie, ktorým sa dávka alebo služba sociálneho zabezpečenia priznáva, nepriznáva, odníma,
znižuje alebo sa zastavuje výplata dávky, a rozhodnutie, ktorým sa ukladá povinnosť vrátiť neprávom
vyplatené sumy,
b) predvolanie požívateľa dávky alebo služby sociálneho zabezpečenia podmienenej nepriaznivým
zdravotným stavom alebo predvolanie policajta alebo profesionálneho vojaka so zmenenou
schopnosťou vykonávať službu na vyšetrenie zdravotného stavu alebo iné odborné vyšetrenie.

21. Podľa § 84 ods. 8 zákona č. 328/2002 Z.z. podanie odvolania proti rozhodnutiu o priznaní dávky,
zvýšení dávky, znížení dávky, zastavení výplaty dávky a odňatí dávky sociálneho zabezpečenia nemá
odkladný účinok.

22. Podľa § 84 ods. 9  zákona č. 328/2002 Z.z. v konaní o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia
vrátane preskúmavania rozhodnutia správnym súdom možno použiť ako dôkaz tlačené produkty alebo
fotografické produkty výpočtovej, mikrografickej a inej podobnej techniky namiesto originálu listiny, podľa
ktorého boli vyhotovené.

23. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

24. Podľa § 47 ods. 1 až 6 zákona č. 71/1967 Zb. rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie
a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania
vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho
predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ
sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu;
lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán
uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení
dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako
sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti
nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie
obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa
uvedie aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a
názov právnickej osoby. Rozhodnutie musí mať úradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska
a funkcie oprávnenej osoby. Ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe podľa osobitného
predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, neobsahuje úradnú pečiatku a podpis, ale je
správnym orgánom autorizované podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej
moci. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť ďalšie náležitosti rozhodnutia. Chyby v písaní, v počtoch
a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia správny orgán kedykoľvek aj bez návrhu
opraví a upovedomí o tom účastníkov konania.

25. Podľa § 53 zákona č. 71/1967 Zb. proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo
podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne
alebo ústne do zápisnice nevzdal



26. Podľa § 59 ods. 1 až 4 zákona č. 71/1967 Zb. odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v
celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Ak sú pre
to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie
a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán
je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný. Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu o odvolaní sa
nemožno ďalej odvolať.

27. Podľa § 60a zákona č. 71/1967 Zb. ustanovenia prvej až tretej časti sa primerane vzťahujú aj na
konanie o odvolaní.

28. V žalobe žalobkyňa okrem iných skutočností namietala aj to, že rozhodnutie žalovaného je v prvom
rade nepreskúmateľné a zmätočné najmä s poukazom na § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.. Pod
zmenou rozhodnutia sa rozumie zmena výroku rozhodnutia, teda že žalovaný orgán rozhodne inak ako
prvostupňový orgán a vydá rozhodnutie, ktoré je zmenené oproti pôvodnému.

29. Súd vzhliadol za dôvodnú predmetnú námietku žalobkyne, pretože žalovaný podľa názoru správneho
súdu nerozhodol v súlade s ust. § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb., keď napadnuté rozhodnutie vo
výrokovej časti má skôr charakter opravy ako charakter zmenového rozhodnutia podľa § 59 ods. 2
Správneho poriadku.

30. Rozhodnutie správneho orgánu musí mať zákonom stanovenú formu, ktorú predstavujú obsahové
a formálne náležitosti. Správny poriadok upravuje všeobecné náležitosti rozhodnutia, ktoré zároveň
predstavujú minimálny štandard správnych rozhodnutí. Náležitosti rozhodnutia ustanovené Správnym
poriadkom sú vymedzené taxatívne. Výrok rozhodnutia je najdôležitejšou časťou rozhodnutia, pretože
obsahuje rozhodnutie vo veci, ktorá musí byť jednoznačne špecifikovaná. Iba vo výroku rozhodnutia
možno vysloviť vznik, zmenu alebo zánik individuálneho právneho vzťahu, ktorým sa zakladajú práva
a určujú povinnosti, prípadne menia právne vzťahy. V tejto časti rozhodnutia sa tiež autoritatívne
deklarujú určité právne stavy. Tento musí byť formulovaný presne, určito, stručne a musí úplne vyjadrovať
vyriešenie veci, ktorá je predmetom správneho konania. Z výroku musí byť predovšetkým zrejmé, čo
bolo predmetom rozhodnutia, na základe akého právneho predpisu a ktorého ustanovenia správny orgán
rozhodoval.

31. Požiadavku určitosti, presnosti a zrozumiteľnosti výroku treba dôsledne rešpektovať aj pri vydávaní
rozhodnutia odvolacieho orgánu (rozsudok NS SR pod sp.zn. 5Sž/66/98 z 30. septembra 1998). Podľa
názoru správneho súdu žalovaný rozhodol v rozpore s § 59 ods. 2 Správneho poriadku, pretože
podľa tohto ustanovenia odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne,
rozhodnutie potvrdí. Žalovaný zmenil iba časť výroku prvostupňového rozhodnutia, a to formou opravy
prvostupňového rozhodnutia a nikde vo výroku rozhodnutia neuviedol ako vlastne žalovaný o odvolaní
postupom cez ust. § 59 ods. 2 Správneho poriadku rozhodol.

32. Správny orgán vykoná opravu z vlastnej iniciatívy alebo na základe návrhu účastníka konania.
Pre začatie konania o oprave rozhodnutia ako rovnocenné platí zásada dispozičná a zásada oficiality.
Nemožno pochybovať o tom, že pre samotné konanie o oprave už bude platiť zásada oficiality. Správny
orgán nie je viazaný pri oprave návrhmi účastníkov konania.

33. Až z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je možné dovodiť ako vlastne rozhodol žalovaný správny
orgán o podanom odvolaní žalobkyne. Až z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že toto rozhodnutie
žalovaný vlastne postupom cez § 59 ods. 2 Správneho poriadku mal potvrdiť. Pod zmenou rozhodnutia
treba rozumieť stav, keď vec, ktorá je predmetom konania, odvolací orgán rozhodne inak ako orgán
prvého stupňa. Reformačný výrok odvolacieho orgánu sa stáva nezávislým od výroku rozhodnutia
prvého stupňa a je novým vyriešením predmetu veci, a to spôsobom ako vo výroku svojho rozhodnutia
uvedie odvolací orgán. V danom prípade súd zdôrazňuje, že charakter  výrokovej časti rozhodnutia
žalovaného nemá povahu zmenového rozhodnutia  § 59 ods. 2 Správneho poriadku, ale charakter
opravy. Nie je z tohto zrejmé, akým spôsobom žalovaný správny orgán o odvolaní žalobkyne výrokovou
časťou vlastne rozhodol.  Takéto rozhodnutie malo skôr povahu odstránenia chýb prvostupňového
správneho orgánu. Z týchto dôvodov správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil postupom cez ust.
§ 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec vrátil postupom cez ust. § 191 ods. 4 SSP žalovanému na ďalšie



konanie. Vzhľadom na dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia sa správny súd nemohol venovať
vecným žalobným dôvodom, ktoré žalobkyňa uvádzala v správnej žalobe. V ďalšom  konaní žalovaný
zabezpečí, aby výrok rozhodnutia o odvolaní žalobkyne spĺňal náležitosti riadneho výroku rozhodnutia
s poukazom najmä na ust. § 59 ods. 2 Správneho poriadku.

34. O náhrade trov konania súd rozhodol pri aplikácii ust. § 167 ods. 1 SSP, žalobkyňa bola vo veci
úspešná účastníčka konania, preto má právo na náhradu trov konania, o ktorej náhrade s poukazom na
§ 175 SSP rozhodne súd samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote
jedného mesiaca  od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "703134bb-6fd7-4a56-86a2-95ae7a5314c4:2741ad21-3cda-4072-8659-804b9cb87070", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:2017200188.1", "spisova_znacka": "7Sžsk/117/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/117/2018 z 29. 10. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-10-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:2017200188.1"}, {"guid": "703134bb-6fd7-4a56-86a2-95ae7a5314c4:cbaf0a62-d91c-4bf3-b3a7-b3df0c17a6cd", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:2017200188.1", "spisova_znacka": "7Sžsk/117/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/117/2018 z 28. 10. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-10-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:2017200188.1"}]}