{"guid": "06eb417d-7147-4aad-a5cd-9cc62b8bde1e:c238526e-f4ee-4b81-a579-a1034eb7643f", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6111211265.1", "spisova_znacka": "16Co/326/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/326/2012 z 7. 11. 2012", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 7. novembra 2012, sp. zn. 16Co/326/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6111211265.1", "identifikacne_cislo": "6111211265", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Vladimír Tencer", "sudca_id": 10, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-vladimir-tencer-10", "datum_vydania": "2012-11-07", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/258/#paragraf-3", "nazov": "§ 3 zákona č. 258/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258/#paragraf-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/258-2001/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-52.odsek-1", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-52.odsek-1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-52.odsek-1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/258#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c238526e-f4ee-4b81-a579-a1034eb7643f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6111211265.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6111211265.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6111211265.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/326/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111211265
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6111211265.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa Home Credit Slovakia, a.
s., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, proti odporkyni T. L., narodenej XX. XX.
XXXX, trvale bytom R. R., O. X., prechodne bytom R. R., G. XX, o zaplatenie 653,73 € s príslušenstvom,
o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 7C/227/2011-53 zo dňa
25. 04. 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok vo výroku, ktorým okresný súd vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol a v súvisiacom výroku
o náhrade trov konania,  z r u š u j e   a v tomto rozsahu  vec vracia na ďalšie konanie.

Vo zvyšku zostáva  rozsudok okresného súdu  nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil povinnosť odporkyni zaplatiť navrhovateľovi sumu 355,49
€  spolu s úrokom z omeškania vo výške  0,024 % denne zo sumy 344,90 € odo dňa 14. 03. 2010,  a
to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. O trovách
konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 23. 05. 2008
(zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru vo výške 663,88 €) neobsahuje všetky podstatné náležitosti,
pretože neobsahuje údaj o priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov (§ 4 ods. 2 písm. k/ zák. č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch). Z tohto dôvodu považoval súd poskytnutý úver za bezúročný
a bez poplatkov. Vychádzajúc z tohto právneho záveru rozhodol tak, že navrhovateľovi priznal len rozdiel
medzi výškou poskytnutého úveru a sumou, ktorú zaplatil odporca navrhovateľovi v splátkach. Ide o
rozdiel medzi výškou poskytnutého úveru 663,88 € a sumou, ktorú odporkyňa zaplatila v splátkach, a to
7 x 40,73 € + 30,55 €, spolu teda zaplatila 315,66 €. Sumu 3,32 € ako poplatok za upomienku zarátal
na istinu. Rozdiel medzi poskytnutými finančnými prostriedkami a zaplatenými finančnými prostriedkami
potom predstavuje sumu 344,90 €. Navrhovateľovi priznal aj zmluvnú pokutu vo výške 10,59 €. Úrok
z omeškania vo výške 0,024 % denne nepovažoval za neprimerane vysoký s tým, že odporkyňa sa
dostala do omeškania dňa 15. 07. 2009, preto súd návrh v časti zaplatenia úrokov z omeškania odo dňa
30. 06. 2009 zamietol a podľa odôvodnenia rozhodnutia mal priznať navrhovateľovi právo na úroky z
omeškania až od 15. 07. 2009.

O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 2 O. s. p..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1, veta prvá, O. s. p.) odvolanie
navrhovateľ. Uviedol, že okresný súd vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ak považoval
predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov. Navrhovateľ nepopieral, že uvedená úverová zmluva



neobsahuje priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver, ale
upozornil na nespochybniteľnú objektívnu skutočnosť vyplývajúcu z legislatívneho a skutkového stavu
v danom období, ktorá ho zbavuje zodpovednosti za neuvedenie priemernej ročnej percentuálnej miery
nákladov. Úverová zmluva bola uzavretá dňa 23. 05. 2008, keď priemernú hodnotu ročnej percentuálnej
miery nákladov zverejnilo Ministerstvo financií SR po prvýkrát v roku 2008, a to 29. apríla 2008 na
svojej webovej stránke so stavom ku dňu 31. 03. 2008. S poukazom na ust. § 8aa ods. 1 zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch konštatoval, že zmluva o spotrebiteľskom úvere a formulár
musí obsahovať prvýkrát priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov do dvoch mesiacov
po jej zverejnení podľa § 7a ods. 2 tohto zákona. Vzhľadom na vyššie uvedené nie je možné poskytnutý
úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu
zmenil tak, že návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovie.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), odvolanie prejednal v rozsahu určenom ustanovením
§ 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O. s. p. a rozsudok
okresného súdu v napadnutej časti, t. j. vo výroku, ktorým bol návrh navrhovateľa vo zvyšku zamietnutý
a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. zrušil a v tomto
rozsahu mu vec vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O. s. p.).

I napriek tomu, že navrhovateľ podal odvolanie v celom rozsahu je zrejmé, že v časti, v ktorej bolo
navrhovateľovi vyhovené, a to prvým výrokom rozsudku okresného súdu, ktorým bola uložená povinnosť
odporkyni zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 335,49 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,024%
denne zo sumy 344,90 € od 14. 03. 2010, a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, je rozsudok
podľa § 206 ods. 2 O. s. p. nedotknutý. Predmetom konania tak zostala suma 308,83 eur s úrokom z
omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 308,83 eur od 30.06.2009 ( v zmysle návrhu navrhovateľa )
až do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 344,90 eur od 30.06.2009 do
14.03.2010.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na
zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,
ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho
ale interpretoval, alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Okresný súd správne posúdil vzťah účastníkov konania ako vzťah vyplývajúci zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, teda zo zmluvy spotrebiteľskej, a na uvedený vzťah správne aplikoval zákon
č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších právnych predpisov. Nedostatočne zistil
skutkový stav, keď až v rámci odvolacieho konania (na základe vlastného dotazu) zisťoval, odkedy
boli veritelia podľa zákona povinní uvádzať priemernú hodnotu RPMN v zmluvách a formulároch, a
z nesprávnych skutkových záverov vyvodil nesprávny právny záver. Uvádzanie priemernej hodnoty
RPMN veriteľmi v období od 29. apríla 2008 do 28. júna 2008, teda v období, keď bola zmluva uzavretá
medzi účastníkmi konania, bolo len dobrovoľné. Uvedené mal odvolací súd za preukázané z podania
Ministerstva financií Slovenskej republiky zo dňa 01. 10. 2012.

Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že odvolanie navrhovateľa je v tomto rozsahu dôvodné.
V období, kedy došlo k uzavretiu zmluvy o úvere (zmluvy o spotrebiteľskom úvere), nebolo možné
povinnosť uvedenia hodnoty RPMN od navrhovateľa vyžadovať pod následkom, že poskytnutý úver
bude považovaný za bezúročný a bez poplatkov. Keďže okresný súd odôvodnil svoje rozhodnutie práve
okolnosťou, že túto povinnosť navrhovateľ v čase uzatvárania zmluvy mal a v dôsledku toho považoval
úver za bezúročný a bez poplatkov, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, na základe
ktorého bol odvolací súd nútený rozhodnutie v napadnutom rozsahu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie.



Úlohou okresného súdu bude preto opätovne posúdiť nárok navrhovateľa bez toho, aby úver považoval
za bezúročný a bez poplatkov. Odvolaciemu súd zároveň nie je zrejmý rozpor medzi výrokovou časťou
jeho rozhodnutia a jeho odôvodnením týkajúci sa počiatku omeškania odporkyne s plnením dlhu. V
odôvodnení okresný súd jednoznačne uvádza, že odporkyňa sa dostala do omeškania až 15. 07. 2009,
keď vo výroku jej uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu s úrokmi odo dňa 14. 03. 2010. Pokiaľ
ide o úrok z omeškania odvolací súd poznamenáva, že právny záver okresného súdu o tom, že tento
úrok nie je neprimerane vysoký, je správny.

Napriek tomu, že výrok rozsudku okresného súdu o náhrade trov konania nebol výslovne navrhovateľom
napadnutý je zrejmé, že ide o výrok súvisiaci s výrokom vo veci samej, ktorý odvolaním napadnutý bol
a ktorý odvolací súd zrušil. Z tohto dôvodu muselo byť zrušené i rozhodnutie okresného súdu  v tejto
časti (§ 206 ods. 2 O. s. p.).

Na záver odvolací súd poznamenáva, že ak by rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdil
vychádzajúc zo skutočností, s ktorými sa súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí nezaoberal bez
toho, aby účastníkovi konania umožnil sa k novým právnym záverom vyjadriť, prípadne predložiť
dôkazy, ktoré z hľadiska doterajších právnych záverov súdu prvého stupňa sa nejavili významnými,
odňal by takémuto účastníkovi možnosť konať pred súdom. Preto aj na základe zachovania zásady
dvojinštančnosti súdneho konania bol nútený odvolací súd rozhodnutie okresného súdu v napadnutej
časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého
stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a v novom rozhodnutí  rozhodne aj o náhrade trov
celého, teda i odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/227/2011", "guid": "ad4ab3a5-4286-4df2-be08-42dc240c716a:b423062c-7a41-4989-9676-f83fc24c0783", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}