Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 31Cob/90/2016 z 29. 11. 2017
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 29. novembra 2017, sp. zn. 31Cob/90/2016, ECLI:SK:KSTT:2017:3512207290.1
Krajský súd Trnava | 31Cob/90/2016 | ECLI:SK:KSTT:2017:3512207290.1 | 2017-11-29 | Rozsudok
Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6f65f5bb-bdf8-4d52-bbd9-31ceeaff4749
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:3512207290.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/90/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3512207290
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:3512207290.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov
JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právnej veci žalobcu: Lukáš Kočnar - PRO - FACTOR,
miesto podnikania Františkánska 4, 917 01 Trnava, IČO: 34 792 937, zastúpený advokátom Mgr.
Matejom Haršánym, Hlavná 31, Trnava proti žalovanému: Peter Tokoš, s miestom podnikania Mirka
Nešpora 1396/24, Gbely, IČO: 30 093 198, o zaplatenie 171,99 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 18.04.2016 č.k. 3Cb/8/2013-144, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie    p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd žalovanému voči žalobcovi  nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom dňa 12.07.2012 domáhal,
aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 171,99 eur s 0,1 % úrokom z omeškania
denne z dlžnej sumy od 18.11.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania, ktorá vec bola postúpená
na prejednanie dňa 21.12.2012 Okresnému súdu Skalica z dôvodu, že žalobca vystupuje na Okresnom
súde Nové Mesto nad Váhom opätovne ako žalobca.

2. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 18.04.2016 č.k. 3Cb/8/2013-144 žalobu zamietol  a žalovanému
nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 536 ods. 1, 2, 3, § 538, § 365
ods. 2, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie Zmluvou o prevedení plošnej inzercie na plagátoch Myjava-
Stará Turá, Všeobecnými podmienkami prevádzania plošnej inzercie, Dodatkom č. 16 k Zmluve,
grafickým znázornením reklamy, fa č. 111339, upomienkami na zaplatenie, pokusom o zmier z
29.2.2012, potvrdením o prevzatí plagátov z 12.10.2011výpisom z účtu žalobcu z 15.12.2011a z
1.2.2012, výpisom zo živnostenského registra žalovaného a žalobcu, zoznamom miest na vylepovanie
plagátov na október 2012, zmluvou o vyvesovaní plagátov z 5.10.2011 a prílohou č. 1 k nej, objednávkou
na výlep plagátov z 5.10.2011 a prílohou č. 1 k nej, potvrdením od T-štúdia s.r.o. Stará Turá z 12.10.2011,
potvrdením zo 4.11.2011 (č.l. 46), zoznamom miest na výlep plagátov na december 2011 (č.l. 47),
fotodokumentáciou výlepných miest, výsluchom svedka J. F. a svedkýň S. B. a P. P., výsluchom
žalovaného.

Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci, hodnotiac dôkazy jednotlivo a v ich
vzájomných súvislostiach, vrátane toho, čo uviedli účastníci dospel súd prvej inštancie k záveru, že
žalobe nemožno vyhovieť.



Žalobca sa predmetnou žalobou domáhal splnenia peňažného záväzku tvrdiac, že mu naň vzniklo právo
zo zmluvy o dielo, uzavretej so žalovaným. Súd zo zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa
27.7.2011 zistil, že má podstatné náležitosti, vyplývajúce z ustanovenia § 536 Obchodného zákonníka,
keď strany sa dohodli, že žalobca vyhotoví pre žalovaného za dohodnutých podmienok v zmluve
reklamu, ktorá mala súžiť pre podnikateľskú činnosť žalovaného. Zmluva o dielo je podľa Obchodného
zákonníka zmluvou odplatnou a v zmluve, resp. k nej patriacemu dodatku  boli dohodnuté podmienky,
za ktorých mal žalovaný zaplatiť cenu za dielo. Podľa  dodatku platenie ceny bolo rozložené na splátky
a lehota splatnosti ceny uplynula pred podaním žaloby. Žalobca tak žaloval splatnú cenu za dielo.
Záväzkom žalobcu bolo nielen zhotoviť reklamu pre žalovaného podľa podmienok ustanovených v
zmluve, ale aj podľa článku 4 všeobecných podmienok zaistiť vylepovanie plagátov s kultúrnym či
športovým programom vylepenie (vyvesenie) týchto plagátov s inzerciou žalovaného na reklamných
miestach buď prostredníctvom kultúrnej organizácie alebo výlepovej služby. Žalobca sa teda zaviazal,
že pre žalovaného aj inzerciu zverejní výlepom na miestach prístupných pre verejnosť. Objednávkou
na výlep plagátov v meste Myjava u zhotoviteľa Správy mestského majetku Mesta Myjava s.r.o. Myjava
žalobca preukázal, že objednal výlep 15 ks reklamných plagátov formátu A1 v meste Myjava na jeden
rok od prvého výlepu od 1.1.2011 do 1.11.2012 za dohodnutú cenu. Bolo preukázané, že Správa
mestského majetku Myjava s.r.o. sa zaviazala umiestniť plagáty podľa zoznamu miest iba v meste
Myjava. Objednávka je z 5.10.2011 a žalobca mal povinnosť odovzdať  prvý krát zhotoviteľovi plagáty k
výlepu 29.10.2011 a spoločnosť povinnosť ich prvý krát vyvesiť, resp. zverejniť 1.11.2011 s povinnosťou
takto konať do 1.11.2012. Pred tým bolo povinnosťou žalobcu dotlačené plagáty s kultúrnym a športovým
programom na ten ktorý mesiac odovzdať spoločnosti do 27. v mesiaci a spoločnosť ich vylepiť v
Myjave do 5. v mesiaci. Zoznam žalovaný na dôkaz nepredložil a ani nepreukázal žiadnym dotlačeným
plagátom, že vôbec zabezpečil nejakú  dotlač plagátu s kultúrnym a športovým programom za dobu
trvania zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Iba takéto plagáty boli spôsobilé podľa zmluvy
uzavretej so žalovaným na výlep alebo vyvesenie, pretože podľa tvrdenia žalobcu v žalobe jeho úmyslom
bola spolupráca s kultúrnymi organizáciami na území Slovenska a v rámci nej inzercia podnikateľských
činností podnikateľov. Pokiaľ sa týka ostatných listinných dôkazov, ako boli potvrdenia firmy T-štúdio
s.r.o., reklamnej agentúry Stará Turá o prevzatí dňa 12.10.2011 od žalobcu 1300 A1 a 1300 ks A2 bianko
plagátov na program KD/kina v Myjave- Starej Turej a po dotlači zabezpečiť ich distribúciu po dobu
12 mesiacov, ktoré nepreukazujú, že žalobca podľa zmluvy o dielo a jeho všeobecných  podmienok aj
zabezpečil výlep (vyvesenie) plagátov cez túto spoločnosť, na ktorú skutočnosť bola naviazaná splatnosť
ceny diela podľa čl. 4. Pokiaľ sa týka zámeru žalovaného, o ktorom vypovedala svedkyňa žalovaného S.
B., išlo žalobcovi najmä o jeho propagáciu podnikateľskej činnosti v meste Stará Turá a z výpovede tejto
svedkyne ako aj svedkyne P. vyplynulo, že pokiaľ malo dôjsť k výlepu plagátov s inzerciou žalovaného
v dobe trvania zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným z 27.7.2011 a majúcej trvať podľa čl.
I zmluvy po dobu jedného roka od prvého vylepenia (vyvesenia) plagátov, plagáty neboli vylepené
(vyvesené) ani podľa fotografií predložených žalovaným zrejme ešte ani v dobe, z ktorej sú zhotovené.
Žalobca vôbec nepreukázal, kedy prvý krát začal s výlepom plagátov a teda odkedy mu vznikol nárok
na zaplatenie ceny za dielo uzavretej so žalovaným. Pokiaľ ide o svedeckú výpoveď svedka F., že
vylepoval plagáty s inzerciou žalovaného na miestach uvedených v zozname aj na miestach v Starej
Turej a v dobe od uzavretia zmluvy so žalobcom, to je od 5.10.2011 po dobu jedného roka a mesačne,
pravdivosť jeho svedeckej výpovede vyvracajú fotografie predložené žalovaným z obdobia  apríli 2012,
spadajúceho do jedného roka, kedy mal svedok zabezpečovať výlep pre žalobcu a z fotografiií, s ktorými
sa súd oboznámil je zrejmé, že žiaden plagát, či s dotlačou alebo po dotlači jeho stredu s uvedením
kultúrneho programu, na ktorom by bola inzercia žalovaného v meste Stará Turá vylepený nebol. Súd
nemal dôvodov na spochybnenie výpovede svedkýň B. a P., pretože zámerom žalovaného bolo pri
uzatváraní zmluvy so žalovaným spropagovať svoju podnikateľskú činnosť najmä v meste Starej Turej,
čo žalovaný tvrdil v celom konaní a bolo preukázané svedeckou výpoveďou svedkyne B.. Svedeckými
výpoveďami svedkýň  B. a P. a v tej súvislosti, že zodpovedali otázky súdu, kladené im v súvislosti s
miestami, kde mal vylepovať plagáty svedok F., mal súd preukázané, že plagáty v období, kedy ich
mal povinnosť vylepovať svedok F., boli  vylepené na voľne prístupných miestach pre vylepenie neboli
zverejnené.
Žalobca nepreukázal ani deň, kedy prvý krát plagáty s inzerciou žalovaného vylepil, hoci na tento deň
naviazal v zmluve a v podmienkach, v dodatku svoje právo zaplatenie ceny od žalovaného. Hoci bol
súdom vyzvaný na predloženie dôkazu, či vôbec došlo k dotlači stredu plagátov na ten ktorý mesiac,
žiadny dôkaz súdu predložený nebol s odôvodnením od žalobcu, že ich svedok F. všetky vylepil. Podľa
zmluvy uzavretej so svedkom F. je ale zrejmé, že tento mal povinnosť doručiť 4 ks dotlačených plagátov
žalobcovi.



Žalobca neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenie, že mu vznikol nárok na zaplatenie odplaty
zo zmluvy o dielo uzavretej so žalovaným v tom, že splnil záväzok, vyplývajúci mu zo zmluvy ako
zhotoviteľovi podľa  čl. I zmluvy, pričom žalobcovi muselo byť zrejmé pri predkladaní návrhu zmluvy
žalovanému, podnikateľovi, že tento má záujem najmä na zverejnení inzercie a oboznámení verejnosti
so svojou ponukou v rámci svojej podnikateľskej činnosti a nemôže mať žiadny záujem iba na dotlači
letákov, na ktorú žalobca naviazal povinnosť zaplatiť cenu, bez ich zverejnenia. Žalovaný nepreukázal,
že splnil povinnosť zo zmluvy aj plagáty vylepiť, a preto súd žalobu zamietol.
Nakoľko žalobcovi nebol priznaný nárok na zaplatenie istiny, nemohol súd nepriznať žalobcovi ani úrok
z omeškania, pretože sa nemohol dostať do omeškania, a preto súd prvej inštancie žalobu nielen v časti
istiny, ale aj v časti príslušenstva zamietol ako nedôvodnú.

Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p., ale nakoľko žalovaný podľa
§ 151 ods. 1 O.s.p. si náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu mu žiadne nevyplývajú, súd napriek
úspechu žalovaného rozhodol tak, že sa žalovanému náhrada trov konania nepriznáva.

3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil
a vec vrátil na ďalšie konanie, prípadne, aby ho zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť mu sumu
171,99 eur spolu s 0,1 % úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 18.11.2011 do zaplatenia a náhradu
trov konania.
Odvolateľ svoje odvolanie odôvodnil tým, že na súde prvej inštancie došlo k vadám konania podľa §
205 ods. 2 písm. a) O.s.p. a to podľa § 221 ods. 1 O.s.p. a tiež súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 205 ods. 1 písm. d) O.s.p.
Podľa článku 5 bod 5.1.  uvedeného ustanovenia VOP nárok na zaplatenie dohodnutej odmeny vznikol
žalobcovi  dňa 12.10.2011, kedy odovzdal spoločnosti T-štúdio s.r.o. k dotlačeniu  programu kina KD/
kina Myjava-Stará Turá.
Skutočnosť, že žalobca zabezpečil výlep plagátov bola v konaní pred súdom  preukázaná najmä
listinnými dôkazmi a aj výsluchom svedka p. J. F. na pojednávaní dňa 21.10.2015, keď svedok vypovedal.
že si riadne plnil povinnosti zo Zmluvy č. 20/5.10.2011 a zabezpečil výlep plagátov s inzerciou odporcu
v meste Myjava, Stará Turá a okolitých obciach ako Brezovec, Rudník a iné. Rovnako vypovedal, že
výlep bol vykonávaný po celý rok t.j. od novembra 2011 do konca októbra 2012 na verejne prístupné
plochy s možnosťou výlepu plagátov.
Žalovaný skutočnosť, že žalobca nevykonal dohodnutý výlep plagátov preukazoval štyrmi fotografiami
neidentifikovateľných výlepných miest a výpoveďami svedkov- svojich zamestnankýň. Z predložených
fotografií je zrejmé, že sa jedná o výlepné plochy, ktoré nie sú verejne prístupné a nie je z nich ani zrejmé,
v akom dátume boli vykonané ani miesto, kde sa majú uvedené výlepné plochy nachádzať.
Z predložených fotografií nevedeli jednoznačne označiť ani svedkyne P. P. a S. B., ktoré výlepné plochy
sú na jednotlivých fotografiách. Uvedené fotografie nie je možné považovať ako dôkazy, na základe
ktorých je možné vyvodiť záver, že žalobca si nesplnil povinnosť a nezabezpečil výlep plagátov.
Podľa názoru odvolateľa,  súd prvej inštancie rozhodol v rozpore s ustanovením čl. 4 bod 7 4.1. VOP,
podľa ktorého zaistenie vylepovania plagátov podľa č. 1. Zmluvy o prevedení plošnej inzercie nezahrnuje
konkrétneho vývesného miesta, či vývesných miest ani kvantifikáciu zverejnených plagátov s inzerciou
inzerenta ich vylepovaním , alebo vyvesovaním, čo do počtu zverejnených plagátov množstve ich
vylepovania , alebo obnovy  poškodených plagátov. Uvedené skutočnosti t.j. umiestnenie, rozdelenie
a množstvo zverejnených plagátov sú výlučne v kompetencii subjektu zaisťujúceho výlep (vyvesenie)
plagátov. "
Odvolateľ má za to, že si riadne splnil svoje zmluvné povinnosti a vznikol mu nárok podľa čl. 5 bod 5.1.
VOP na dohodnutú  odmenu.
Odvolateľ vyčítal súdu prvej inštancie aj nepredvídateľný postup a rozhodnutie, pretože súd mal v súlade
s § 118 ods. 2 O.s.p. uviesť, ktoré tvrdenia žalovaného a žalobcu považuje z doposiaľ vykonaného
dokazovania za zhodné, a ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné. Na základe
uvedeného súd prvej inštancie  nedodržal zákonom stanovený postup a nedodržal svoju procesnú
povinnosť v zmysle §118 ods. 2 OSP. Nedodržaním postupu k podľa § 118 ods. 2 O.s.p. treba vidieť
procesnú nesprávnosti ktorá so zreteľom na individuálne okolnosti preskúmavania veci ( H ÚS 261/06)
viedla k zmareniu účelu sledovaného týmto zákonným ustanovením (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. Zn. 3M Cdo 1 8/2010).

4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len C.s.p.) účinného od  1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963



Zb. O.s.p., pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods.
1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§
367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby
zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania          (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a contrario a dospel k záveru, že odolanie žalobcu nie je dôvodné.

6. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 387 ods. 3 C.s.p., odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami
strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení
rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými
tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

7. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie podľa príslušných ustanovení O.s.p., keď v zmysle § 120
ods. 1 O.s.p. (od 1.7.2016 § 132 ods.1 C.s.p.) účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení.
Citované ustanovenie zakotvuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, teda povinnosť
označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch
konania. Účastník, ktorý neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé
dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného
na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol
dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru,
že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno
ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného
dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho
nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal
bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.

8. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie
rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanému sporu,
výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor, a z
ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery dostatočne zrozumiteľne vysvetlil.
Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobcom uplatneného nároku, že žalobca nepreukázal nárok na zaplatenie ceny diela podľa
zmluvy o dielo, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej
inštancie vo veci samej, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. odkazuje na správne a
presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku.
Odvolateľ navyše ani neuviedol v odvolaní žiadne nové argumenty, s ktorými by sa súd prvej inštancie
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal, a preto odvolací súd odvolanie nepovažoval za
dôvodné.

Odvolací súd viazaný odvolacími námietkami len na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého
rozhodnutia uvádza, že sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno tvrdenia, že mu vznikol nárok na zaplatenie ceny diela podľa zmluvy, keď v článku I. zmluvy
sa žalobca zaviazal na základe požiadaviek a podkladov inzeranta a následnej korektúry inzeranta
zhotoviť plošnú inzerciu inzeranta na reklamné plagáty s kultúrnym či športovým programom a zaistiť po



dohodnutú dobu vylepenie (vyvesenie) týchto plagátov s inzerciou inzeranta na reklamných miestach,
keď inzerant sa „za to“ zaviazal zaplatiť zhotoviteľovi cenu a to za podmienok ustanovených  zmluvou,
prílohami, z čoho jednoznačne vyplýva, že žalovaný ako inzerant za zaviazal zaplatiť cenu diela za to,
že žalobca ako zhotoviteľ nielen zhotoví plošnú inzerciu pre inzeranta ale aj zaistí po dohodnutú dobu
vylepenie plagátov s inzerciou inzeranta, avšak z vykonaného dokazovania nevyplýva, že si žalovaný
splnil tieto povinnosti.
Odvolací súd považuje za nedôvodnú námietku odvolateľa, že žalovaným predložené fotografie
nemožno považovať za dôkaz, z ktorého možno vyvodiť záver, že žalobca si nesplnil povinnosť vylepiť
plagáty, nakoľko podľa odvolateľa z nich nie je zrejmé, v akom dátume boli vykonané a ani miesto, kde
sa mali výlepné plochy nachádzať, nakoľko aj podľa názoru odvolacieho súdu z predmetných fotografií
vyplýva, že ide o výlepné plochy Mesta Stará Turá v období mesiacov apríl a máj 2012, ktoré spadajú
do rozhodného obdobia, v ktorom sa žalobca zaviazal zhotoviť plošnú inzerciu inzeranta na reklamné
plagáty s kultúrnym či športovým programom a zaistiť po dohodnutú dobu vylepenie (vyvesenie) týchto
plagátov s inzerciou inzeranta na reklamných miestach, keď navyše žalobca nepreukázal splnenie si
povinnosti v zmysle čl. 5 bod 5.3. zmluvy, podľa ktorého mal žalobca ako zhotoviteľ poslať žalovanému
ako inzerantovi jeden originál plagátu s inzerciou, keď v konaní nebolo sporné, že si žalobca túto
povinnosť nesplnil.

Sporové konanie je založené na prejednávacej zásade, ktorá spočíva v tom, že tvrdiť  skutočnosti a
navrhovať na tvrdené skutočnosti dôkazy je zásadne vecou účastníkov konania.
Účastník má podľa Občianskeho súdneho poriadku povinnosť tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1) a
povinnosť dôkaznú. Povinnosť tvrdiť rozhodné skutočnosti a povinnosť navrhnúť preukázanie tvrdených
dôkazov sú povinnosti, ktoré určuje procesné právo. V zmysle tejto zásady je vymedzenie dôkazného
bremena, pričom hmotné právo určuje, kto musí niečo preukázať, aby nastal určitý právny účinok. t.j. kto
má dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva, ktorý postihuje toho účastníka,
v záujme ktorého je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená bola
v konaní preukázaná v takom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Ak účastník konania dôkaznými
prostriedkami nepreukáže to, čo tvrdí, neunesie dôkazné bremeno a súd na takéto tvrdenia nemôže
prihliadnuť a musí, ak ide o žalobcu, žalobu zamietnuť. Odvolací súd konštatuje, že žalobca v konaní
nepreukázal ním tvrdené tvrdenia opodstatnenosti podanej žaloby, a preto tak, ako aj súd prvého stupňa
dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

9. Pokiaľ ide o námietku odvolateľa, že súd prvej inštancie nedodržal postup podľa §118 ods. 2 O.s.p.,
nejde o vadu konania podľa § 237 ods. 1 písm. f) O.s.p.
Nerešpektovanie § 118 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku nezakladá procesnú vadu v zmysle § 237
ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku, ale nanajvýš tzv. inú procesnú vadu konania v zmysle
§ 242 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Toto ustanovenie nezakotvuje povinnosť súdu oboznámiť
účastníkov konania s predbežným právnym názorom súdu na vec; upravuje len postup súdu pri vedení
pojednávania a týka sa skutkových okolností, resp. potreby ďalšieho dokazovania a jeho zamerania.
( Rc 3Cdo 1376/2015 )

10. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné  na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej
strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti
objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).   Ustanovenie § 387 ods. 2 C. s.
p., dáva odvolaciemu súdu možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Tá je
podmienená stotožnením sa so skutkovými, aj právnymi dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu
v plnom rozsahu. V takomto prípade je postačujúce v odôvodnení skonštatovať správnosť dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti  ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že odvolateľ žiadnym relevantným
spôsobom nespochybnil správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.

12. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vrátane
výroku II., ktorý nebol napadnutý odvolaním ako vecne správny potvrdil podľa  § 387 ods. 1 C.s.p.



13. Odvolací súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 396 ods. 1 C.s.p., § 255 ods.1 C.s.p. tak, že
nepriznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania, pretože aj keď žalovaný bol procesne úspešný
v odvolacom konaní, žiadne trovy odvolacieho konania mu nevznikli a bolo by v rozpore so zásadou
hospodárnosti, aby odvolací súd túto náhradu priznal a následne súdny úradník súdu prvej inštancie
postupom podľa § 262 ods. 2 C.s.p. samostatným uznesením rozhodol o náhrade trov konania vo výške
0 eur.

14. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).



Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).