Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/282/2012 z 5. 5. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 5. mája 2013, sp. zn. 2Co/282/2012, ECLI:SK:KSKE:2013:7111224745.1 Krajský súd Košice | 2Co/282/2012 | ECLI:SK:KSKE:2013:7111224745.1 | 2013-05-05 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 218 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/13fc4ae4-5715-476c-91f6-728d1ac85ced Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7111224745.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/282/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111224745
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7111224745.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu: B. O. X., X..H..E.., W., Ú. X, IČO: XX XXX XXX, zast. S. O.,
X..H..E.., W., Ú.I. X, proti žalovanej: N. M., nar. X.X.XXXX, bytom N. G. XXX, za účasti vedľajšieho
účastníka: N. A. E. E. X. M., F., Q. XX, IČO: XX XXX XXX, zast. advokátom U.. Y.N. P., Advokátska
kancelária X., A.. X. X, o 1.096,88 € s prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného
súdu Košice I č.k. 17C/340/2011-35 z 1.3.2012 takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 1.096,88 € s úrokom z omeškania
vo výške 8 % ročne zo sumy 781,88 € od 13.4.2007 do zaplatenia a trovy konania. Istinu a príslušenstvo
povolil žalovanej splácať v mesačných splátkach. V prevyšujúcej časti príslušenstva žalobu zamietol.

Súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že na základe žiadosti žalovanej z 22.7.2004 adresovanej
Všeobecnej úverovej banke, a.s. o poskytnutie flexipôžičky vo výške 45.000,-Sk bola uzavretá medzi
týmito účastníkmi dňa 27.7.2004 zmluva o poskytnutí flexipôžičky reg.č. XXXXXXXXXXXXXXX. Na
základe zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 39.000,-Sk, dátum prvej a poslednej splátky
bol dohodnutý na 27.8.2004 a 27.1.2008, výška mesačnej splátky 41,07 € (1.256,31 Sk) bola úročená
pevnou úrokovou sadzbou.

V dôsledku nesplácania dlhu podľa dohodnutých zmluvných podmienok, právny predchodca žalobcu
zmluvu vypovedal, vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy, čím sa dlh stal splatným dňa 7.7.2006.

Súd prvého stupňa vychádzajúc z § 2 písm.a, § 3 ods.2, 6 zák.č. 258/2001 Z.z., § 52 ods.1,3 OZ, §
54 ods.1,2 OZ ako aj § 517 ods.1 veta prvá, ods.2 OZ s prihliadnutím na ust. § 3 nar.vl. č. 87/1995
mal za preukázané, že účastníci uzavreli zmluvu síce v zmysle § 269 ods.2 Obch.zák., avšak posúdil ju
ako spotrebiteľský úver v súlade so zákonom č. 258/2001 Z.z. Mal za to, že keďže ide o spotrebiteľskú
zmluvu v súlade s § 54 ods.1 OZ sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu
odchýliť od zák. č. 258/2001 Z.z. Aj o úroku z omeškania rozhodoval podľa Občianskeho zákonníka. Mal
za preukázané, že pohľadávka žalobcu, resp. právneho predchodcu ku dňu jej postúpenia predstavovala
čiastku 1.156,88 € pozostávajúcu z istiny 841,88 €, úroku 154,50 €, úroku z omeškania 1,17 € a
ostatného príslušenstva pohľadávky 159,33 €. Žalovaná na výzvu na úhradu dlžnej sumy pokusom o
zmier do 6.7.2011 uhradila žalobcovi 60 €, z tohto dôvodu mal za to, že zostatok dlžnej sumy 1.096,88 €
doteraz žalobcovi žalovaná neuhradila, preto ju zaviazal na splnenie tejto povinnosti. Zaviazal žalovanú
na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 781,88 € od 13.4.2007, t.j. odo dňa
nasledujúceho po postúpení pohľadávky ako si ho žalobca uplatnil, keďže nemôže prekročiť návrh a v
prevyšujúcej časti príslušenstva žalobu ako nedôvodnú zamietol.



O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.3 O.s.p.

Proti rozsudku podal odvolanie vedľajší účastník elektronickým podaním 8.8.2012. V odvolaní vzniesol
námietku premlčania poukazujúc na to, že s platným celý dlh sa stal dňa 7.7.2006, pričom žaloba
bola podaná na súde prvého stupňa 1.9.2011, teda po uplynutí premlčacej doby. K otázke oprávnenia
podať odvolanie poukazoval na to, že ust. § 201 druhá veta O.s.p. je zjavne vo vzťahu k vedľajšiemu
účastníkovi, ktorý v konaní vystupuje podľa § 93 ods.2 O.s.p. obsolentné. Toto ustanovenie sa vzťahuje
iba na vedľajšieho účastníka v zmysle § 93 ods.1 O.s.p. Pokiaľ by súd prvého stupňa mal pochybnosti o
legitimácii podať toto odvolanie, navrhol zabezpečiť stanovisko žalovanej k tomuto odvolaniu. Vzhľadom
na tieto skutočnosti navrhol zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa a žalobu zamietnuť, účastníkom
náhradu trov konania nepriznať a žalobcu zaviazať na náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi.
Alternatívne navrhol zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň podal
návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods.1 písm.c/ O.s.p.

Odvolací súd preskúmal odvolanie podané vedľajším účastníkom a dospel k záveru, že v danom prípade
odvolanie bolo podané po uplynutí zákonom stanovenej lehoty.

Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa rozhodol na pojednávaní konanom dňa 1.3.2002. Vedľajší
účastník písomné oznámenie o vstupe do konania zo 14.3.2012 doručil súdu prvého stupňa 19.3.2012,
je teda zrejmé, že vstúpil do konania po rozhodnutí vo veci samej.

Rozsudok vo veci samej bol žalobcovi a žalovanej doručený dňa 4.4.2012, resp. 20.4.2012, vedľajšiemu
účastníkovi bol rozsudok súdu prvého stupňa doručený 7.8.2012. Odvolanie proti tomuto rozsudku
vedľajší účastník podal na súde prvého stupňa 8.8.2012 elektronickým podaním.

Podľa § 93 ods.4 prvá veta O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník.
Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje,
posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Toto ustanovenie treba vykladať tak, že vedľajší účastník nemôže v čase, kedy vstúpi do konania mať
viac práv alebo viac povinností ako účastník, na ktorého strane chce sa konania zúčastniť.

Postavenie vedľajšieho účastníka charakterizujú rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastníka,
na stranu ktorého sa pripojil. Jeho postavenie je však odlišné v tom, že i keď koná vo vlastnom mene,
jeho postavenie je čiastočne obmedzené postavením účastníka, preto napr. jeho odvolacia lehota je
limitovaná odvolacou lehotou účastníka.

V danom prípade ako to vyplýva z obsahu spisu, žalovanej uplynula lehota na podanie odvolania
7.7.2012, preto pokiaľ vedľajší účastník podal odvolanie 8.8.2012 je zrejmé, že tak urobil po uplynutí
odvolacej lehoty, ktorá uplynula žalovanej. Na tomto závere nemení nič skutočnosť, že vedľajšiemu
účastníkovi bol rozsudok vo veci samej doručený dňa 7.8.2012.

Podľa § 218 ods.1 písm.a/ O.s.p., podľa ktorého odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané
oneskorenie.

V danom prípade, ako už bolo vyššie uvedené, odvolanie vedľajšieho účastníka bolo doručené po
uplynutí zákonom stanovenej lehoty žalovanej, preto odvolanie vedľajšieho účastníka je potrebné
považovať za odvolanie podané oneskorene.

Z uvedených dôvodov odvolací súd odmietol odvolanie vedľajšieho účastníka.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 146 ods.2
veta prvá O.s.p., podľa ktorých by právo na náhradu trov odvolacieho konania vzhľadom na to, že
odvolacie konanie bolo zastavené, mal žalobca. Tomuto však v súvislosti s odvolacím konaním žiadne
preukázateľné trovy nevznikli, preto mu nemohli byť priznané, ostatní účastníci nemajú právo na ich
náhradu.



Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods.9 zák.č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.