Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/223/2015 z 13. 2. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 13. februára 2017, sp. zn. 5S/223/2015, ECLI:SK:KSBA:2017:1015201533.1 Krajský súd Bratislava | 5S/223/2015 | ECLI:SK:KSBA:2017:1015201533.1 | 2017-02-13 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 191 ods. 1 písm. c) SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ed97ebd5-3985-4df7-a061-b5fb0fe76b6a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1015201533.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/223/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201533
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015201533.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu
JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD, v právnej veci žalobkyne: A.. Z. N., bytom S.
N. XXX/J, XXX XX C., adresa doručenia Sibírska 18, 831 XX C., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa
- ústredie, ulica 29. augusta 8, 10, 813 63 Bratislava o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovanej,
číslo 39860 - 2/2015 - BA zo dňa 16. júla 2015, takto

r o z h o d o l :

Napadnuté rozhodnutie žalovanej č. 39860 - 2/2015 - BA zo dňa 16. 07. 2015
z r u š u j e podľa § 191 ods. 1 písmeno c SSP a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie.

Žalobkyni súd voči žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Konanie na orgánoch verejnej správy

Žalobkyňa si uplatnila prostredníctvom Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava nárok na materské
z dvoch v čase nástupu na materskú dovolenku trvajúcich právnych vzťahov a to zo
štátnozamestnaneckého pomeru na Ministerstve vnútra SR, ktorý vznikol 15. septembra 2014 a trvá
doposiaľ a z pracovného pomeru dohodnutého na dobu určitú u zamestnávateľa RONER, s. r. o.
trvajúceho od 15. novembra 2014 do 31. januára 2015.
Sociálna poisťovňa pobočka Bratislava rozhodnutím č. XXX - XXXXXX - CA XX/XXXX zo dňa XX.
apríla XXXX rozhodla o priznaní materského od 07. januára 2015 v sume XX,XXXXXXXX eur na deň
a to z úhrnu denného vymeriavacieho základu dosiahnutého u zamestnávateľa Ministerstvo vnútra
SR a pravdepodobného vymeriavacieho dosiahnutého základu u zamestnávateľa RONER s. r. o. Z
uvedeného rozhodnutia vyplýva, že pri určení výšky materského správneho vzťahu zamestnávateľa
Ministerstvo vnútra SR sa denný vymeriavací základ určil z rozhodujúceho obdobia, ktorým je obdobie
od 15. februára 2014 do 31. decembra 2014.
Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie 17. mája 2015. ktorým namietala nesprávnosť
rozhodnutia s poukazom na znenie § 54 ods. 2 v spojení s § 58 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení.
Podľa jej výpočtov úhrn denného vymeriavacieho základu a pravdepodobného denného vymeriavacieho
základu predstavuje sumu XX,XXXX eur (XX,XXXX eur a XX,XXXX eur).
O odvolaní rozhodla žalovaná rozhodnutím č. XXXXX - X/XXXX - BA zo dňa XX. júla 2015, ktorým
zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa zo dňa
17. apríla 2015 s tým, že Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava rozhodla správne, keď určila
denný vymeriavací základ, pravdepodobný denný vymeriavací základ i výšku materského v súlade s
príslušnými ustanoveniami zákona v znení neskorších predpisov.
Žalobkyňa s uvedeným rozhodnutím nesúhlasila a preto podala žalobu.



II.
Žalobné dôvody

Včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 18. 09. 2015 sa žalobkyňa domáhala, aby súd zrušil
rozhodnutie žalovanej č. 39860 - X/XXXX - BA zo dňa XX. júla XXXX, ktorým zamietol odvolanie a
potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa č. XXX - XXXXXX - CA XX/XXXX zo dňa 17.
apríla XXXX, ktorým priznala nárok na materské žalobkyni z úhrnu denného vymeriavacieho základu
a pravdepodobného denného vymeriavacieho základu na určenie výšky materského z nemocenského
poistenia ako zamestnanca Ministerstva vnútra SR a zamestnanca RONER, s. r. o. Bratislava vo výške
XX,XXXXXXXX eur za deň od XX. januára 2015 do zániku nároku na materské.
Žalobkyňa v žalobe tvrdí, že úrady verejnej správy nesprávne právne posúdili predmet sporu, odňali
žalobkyni časť materskej dávky, ktorá jej má patriť podľa ustanovení Zákona o sociálnom poistení a
priznali jej materskú dávku v nižšej sume, ako jej má patriť.
Žalobkyňa poukázala na znenie § 58 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení, v ktorom sa uvádza, ak vznikne
nárok na nemocenskú dávku z viacerých nemocenských poistení, nemocenská dávka sa určí z úhrnu
denných vymeriavacích základov na určenie nemocenských dávok z tých poistení, z ktorých vznikol
nárok na nemocenskú dávku a nemocenská dávka sa vypláca len jedna. Nárok na materské žalobkyni
vznikol z dvoch poistných vzťahov, preto bola žalovaná povinná určiť denný vymeriavací základ tak
zo štátnozamestnaneckého pomeru, ktorý vznikol od 15. septembra 2015 na Ministerstve vnútra a
založil tak povinné nemocenské poistenie, ako aj zo súbežného pracovného pomeru u zamestnávateľa
RONER, s. r. o.
Žalobkyňa denný vymeriavací základ zo spoločnosti RONER, s. r. o. nenamieta, nakoľko nie je sporný
a je stanovený v súlade so Zákonom o sociálnom poistení.
Žalobkyňa poukázala na to, že pri určení rozhodujúceho obdobia sa malo postupovať podľa § 54 ods.
2 Zákona o sociálnom poistení a malo sa vychádzať z tej skutočnosti, že je povinne nemocensky
poistená ako zamestnankyňa ministerstva vnútra od 15. septembra 2014. Uviedla, že jej pracovný pomer
štátnozamestnanecký pomer v dočasnej štátnej službe a štátnozamestnanecký pomer v stálej štátnej
službe sú tri samostatné od seba nezávislé právne vzťahy, ktoré vznikajú a zanikajú rôznym spôsobom a
za iných podmienok. Uvádza, že právny vzťah, ktorým je štátnozamestnanecký pomer, ktorým je vzniklo
nové nemocenské poistenie zamestnanca a z ktorého si uplatnila nárok na materské, nevznikol 15.
februára 2014 tak, ako uvádza žalovaná, ale vznikol 15 septembra 2014 na základe služobnej zmluvy.
Z toho dôvodu je rozhodujúcim obdobím v jej prípade obdobie od 15. septembra 2014 do 31. decembra
2014 podľa § 54 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení. Denný vymeriavací základ žalobkyni mal byť
určený z rozhodujúceho obdobia, ktorým je obdobie od 15. septembra 2014 do 31. decembra 2014
ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých sa zaplatilo v tomto období poistné na nemocenské
poistenie a počtu dní rozhodujúceho obdobia s vylúčením piatich dní dočasnej pracovnej neschopnosti,
to znamená v sume 39,1780 eur. Žalobkyňa vychádzala pritom z oficiálneho potvrdenia o plate z
Ministerstva vnútra SR, z ktorého vyplýva, aký bol súhrn jej vymeriavacích základov na sociálne poistenie
za obdobie od 15. septembra 2014 do 31. decembra 2014.
V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na právoplatné rozhodnutie žalovanej č. XXXXX - X/XXXX - BA
zo dňa 7. júla 2014, ktoré rieši obdobný prípad ako je jej. Pri posudzovaní nároku na nemocenskú
dávku bolo v tomto prípade prihliadnuté len na posledný štátnozamestnanecký pomer, čo bolo výrazne
v neprospech žiadateľky a žiada, aby bol aj v jej prípade uplatnený ten istý princíp, to znamená pri
určovaní sumy materského sa prihliadlo len na posledný štátnozamestnanecký pomer vzniknutý od 15
septembra 2014 a trvajúci doposiaľ.
Na základe uvedených skutočností žalobkyňa žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovanej a vec jej vrátil
na ďalšie konanie.

III.
Vyjadrenie žalovanej

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 29. 02. 2016 uviedla, že
žalobkyňa je evidovaná ako povinne nemocensky poistená zamestnankyňa ministerstva vnútra od 15.
februára 2014. V období od 15. februára 2014 do 30. júna 2014 pracovala na ministerstve vnútra
na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej podľa § 43 a nasledujúcich, zákona č. 311/2011 Z. z.,
Zákonník práce v znení neskorších predpisov v organizačnom útvare oddelenie metodických a právnych
činností personálneho odboru sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu ministerstva
vnútra ako hlavný radca. Pracovný pomer dohodnutý na dobu neurčitú skončil sa dohodou na základe



písomnej žiadosti žalobkyne o skončení pracovného pomeru dňa 30. júna 2014. Hneď nasledujúcim
dňom, t. j. 01. júla 2014 vznikol žalobkyni štátnozamestnanecký pomer na základe služobnej zmluvy
uzatvorenej na základe § 47 Zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe vo funkcii hlavný štátny radca
PT 10. V danom prípade išlo o dočasnú štátnu službu na dobu určitú. Uvedený štátnozamestnanecký
pomer sa končil 14. septembra 2014 zo zákona. Následne od 15. septembra 2014 vznikol žalobkyni
štátnozamestnanecký pomer na základe služobnej zmluvy uzatvorenej podľa § 27 zákona č. 400/2009
Z. z. vo funkcii hlavný štátny radca. V danom prípade išlo o stálu štátnu službu s pravidelným miestom
vykonávania v organizačnom útvare oddelenie odborných činností odboru sociálneho zabezpečenia
sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu ministerstva vnútra. Z uvedeného vyplýva,
že žalobkyňa je evidovaná ako povinne nemocensky poistená zamestnankyňa ministerstva vnútra od
15. februára 2014 a uvedený stav trvá kontinuálne od 15. februára 2014 a žalobkyňa pracuje od tejto
doby na rovnakej sekcii.
Žalovaná ďalej uviedla, že v roku 2014 sa v Sociálnej poisťovni vyskytlo viacero prípadov a sťažností
klientov a to najmä zamestnancov v štátnej službe týkajúcich sa skutočnosti, že pri striktnom oddeľovaní
jednotlivých nemocenských poistení v súvislosti s určovaním rozhodujúceho obdobia na zistenie
denného vymeriavacieho základu, t. j. pri striktnom výklade Zákona o sociálnom poistení opierajúcom
sa o dikciu § 20 Zákona o sociálnom poistení, na ktorú poukazuje v žalobe žalobkyňa, dochádza vo
veľkej miere k poškodzovaniu poistencov.
Potreba oddeliť prepojenie vzniku rozhodujúceho obdobia na vznik aktuálneho poistného vzťahu u toho
istého zamestnávateľa vychádzala aj zo skutočností, že čoraz viac poistencov ukončovalo a znovu
uzatváralo súkromnoprávne pracovné vzťahy práve s cieľom ovplyvniť výšku nemocenskej dávky vo
svoj prospech. Žalovaná zdôraznila, že tento nežiaduci jav sa deje výlučne v súkromnej sfére, nie je
to prípad štátnych zamestnancov.
Sociálna poisťovňa ako inštitúcia, ktorá vykonáva Zákon o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov má právo vykladať jeho jednotlivé ustanovenia, pričom tento výklad má korešpondovať s
účelom Zákona o sociálnom poistení. Uvedený názor zastáva aj Ministerstvo práce, sociálnych vecí a
rodiny SR. Poukázala pritom na nálezy Ústavného súdu SR IV. ÚS 71/2013 - 36, IV. ÚS 92/2012, I.
ÚS 350/2010, I. ÚS 306/2010, podľa ktorých k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno
pristupovať len z hľadiska textu zákona a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a
určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti v snahe priznať poistencom primerané hmotné zabezpečenie
vychádzajúce z vykonaných odvodov poistného došlo k prehodnoteniu výkladu a pre určenie
rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa ako začiatok rozhodujúceho
obdobia zohľadňuje deň, kedy poistencovi vznikol poistný vzťah u toho istého zamestnávateľa prvýkrát.
Takto vypočítaná výška nemocenskej dávky spravodlivo zodpovedá výške odvedeného nemocenského
na nemocenské poistenie.
Žalobkyňa je povinne nemocensky poistenou zamestnankyňou ministerstva vnútra od 15. februára
2014. Od tohto dňa v skutočnosti nedošlo k zániku pracovnoprávnych väzieb medzi zamestnávateľom a
zamestnankyňou, ale tieto kontinuálne pretrvávajú až do súčasnosti, a preto je nevyhnutné tieto väzby
zhodnocovať vo vzájomnej súvislosti a aj príjmy dosiahnuté z týchto väzieb dohodnotiť ako celok, t. j.
ako dosiahnuté v jednom rozhodujúcom období.
Čo sa týka námietky žalobkyne uvedenej v žalobe, prostredníctvom ktorej poukazuje na rozhodnutie
žalovanej č. 34642 - 2/2014 - BA zo dňa 07. júla 2014, kde bolo rozhodnuté ako požaduje žalobkyňa,
uvádza žalovaná, že predmetné rozhodnutie bolo vydané dňa 07. júla 2014. Po prehodnotení postupov
bol aj nárok na materské dotyčnej pani prehodnotený a v dotyčnej veci vydala Sociálna poisťovňa -
Bratislava rozhodnutie o zvýšení priznaného materského zo dňa 12. decembra 2014. k jeho zvýšeniu
došlo práve vďaka prehodnoteniu rozhodujúceho obdobia menovanej. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne
- pobočka Bratislava zo dňa 12. decembra 2014 žalovaná priložila v prílohe.
Na základe uvedených skutočností žalovaná žiada, aby súd žalobu ako bezpredmetnú zamietol.

IV.
Právne posúdenie súdu

K 01. 07, 2016 boli prijaté tri samostatné kódexy a to Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový
poriadok a Správny súdny poriadok. Podľa prechodných ustanovení § 491 ods. 1 Správneho súdneho
poriadku, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté podľa 3. časti O. s. p.
predo dňom nadobudnutia účinnosti. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd rozhodol danú vec už
podľa Správneho súdneho poriadku.



Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) na nariadenom
pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§
182 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej je potrebné zrušiť v zmysle § 191 ods.
1 písmeno c SSP, nakoľko vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánu verejnej správy, opatrení orgánu verejnej správy a iných zásahov orgánu verejnej
správy, poskytuje ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatrení orgánu verejnej správy.

Podľa § 20 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších zmien a doplnkov
(ďalej len Zákon o sociálnom poistení).

Podľa § 54 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení, ak nemocenské poistenie zamestnanca vzniklo
v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie
nemocenskej dávky, alebo v kalendárnom roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej
dávky, a obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské
poistenie, bolo najmenej 90 dní pred dňom, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky
rozhodujúce obdobie na zistenia denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského
poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúcemu kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol
dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

Podľa § 58 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení, ak vznikne nárok na nemocenskú dávku z viacerých
nemocenských poistení, nemocenská dávka sa určí z úhrnu denných vymeriavacích základov na určenie
výšky nemocenských dávok z tých poistení, z ktorých vznikol nárok na nemocenskú dávku a dávky sa
vypláca len jedna.

Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovanej č. 39860 - 2/2015 - BA zo
dňa 16. júla 2015.

Súd po preskúmaní spisového materiálu, administratívneho spisu žalovanej dospel k záveru, že
predmetné rozhodnutie bolo potrebné zrušiť, nakoľko vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia
veci.
Súd vyhodnotil žalobné námietky uvedené v žalobe ako dôvodné.
V danej veci súd mal posúdiť, či žalovaná správne právne posúdila danú vec. Žalovaná vychádzala
zo skutočnosti a má za to, že žalobkyňa bola evidovaná a nemocensky poistená zamestnankyňa
ministerstva vnútra od 15. 02. 2014, a preto rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho
základu je obdobie od 15. 02. 2014.

Súd má za to, že tento právny zor žalovanej ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa je nesprávny.
Žalobkyňa pracovala v období od 15. februára 2014 do 30. júna 2014 na ministerstve vnútra na základe
pracovnej zmluvy uzatvorenej podľa § 43 a nasledujúcich Zákonníka práce. Tento pracovný pomer bol
dohodnutý na dobu neurčitú a skončil dohodou na základe písomnej žiadosti žalobkyne o skončení
pracovného pomeru dňa 30. júna 2014.
Dňom 01. júla 2014 vznikol žalobkyni štátnozamestnanecký pomer na základe služobnej zmluvy
uzatvorenej podľa § 27 Zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a v danom prípade išlo o dočasnú štátnu
službu na dobu určitú. Tento štátnozamestnanecký pomer sa skončil 14. septembra 2014 zo zákona.
Od 15. septembra 2014 vznikol žalobkyni štátnozamestnanecký pomer na základe zmluvy uzatvorenej
podľa § 27 zákona č. 400/2009 Z. z. a išlo o stálu štátnu službu.
V danom prípade išlo o tri samostatné vznikajúce a zanikajúce právne vzťahy, a preto sa podľa názoru
súdu samostatne posudzujú aj na účely sociálneho poistenia.
Prvý právny vzťah bol založený na základe Zákonníka práce, druhý právny vzťah vznikol na základe
zmluvy o dočasnej štátnej službe a tretí právny vzťah vznikol na základe zmluvy o stálej štátnej
službe. Uvedené má aj vplyv na sociálne poistenie žalobkyne a je irelevantné, či išlo o toho istého
zamestnávateľa. Žiadne ustanovenie Zákona o sociálnom zabezpečení nehovorí o vzniku ani zániku



pracovnoprávnych väzieb k tomu istému zamestnávateľovi. Zákon určuje rozhodujúce obdobie na
určení vymeriavajúceho základu s ohľadom na vznik nemocenského poistenia. Pri všetkých troch
pracovnoprávnych vzťahoch k ministerstvu vnútra vzniklo žalobkyni zo zákona následne aj zaniklo
nemocenské poistenie a to bez ohľadu na to, ako žalovaná eviduje žalobkyňu vo svojom informačnom
systéme. K vzniku a zániku nemocenského poistenia dochádza zo zákona. Posledné nemocenské
poistenie žalobkyne vzniklo 15. septembra 2014, na základe čoho podľa § 54 ods. 2 Zákona o sociálnom
poistení má byť vymeriavací základ určený z rozhodujúceho obdobia od 15. septembra 2014 do 31.
decembra 2014.

Vzhľadom na uvedené Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že žalovaná nesprávne právne
posúdila danú vec, a preto bolo nutné rozhodnutie žalovanej č. 39860 - 2/2015- BA zo dňa 16. júla 2015
zrušiť podľa § 191 ods. 1 písmeno c SSP a vec jej vrátiť na ďalšie konanie.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, hoci žalobkyňa mala v danej veci plný úspech,
súd jej trovy nepriznal, nakoľko jej nevznikli a ani si ich neuplatnila.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného
mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP)
uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaje, kedy bolo napadnuté
rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby
bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné
body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý
sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná
sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia
byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má
sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/;
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.