Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 13S/87/2014 z 3. 5. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 3. mája 2016, sp. zn. 13S/87/2014, ECLI:SK:KSTN:2016:3014200343.2 Krajský súd Trenčín | 13S/87/2014 | ECLI:SK:KSTN:2016:3014200343.2 | 2016-05-03 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 250j ods. 3 OSP, zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/59e656e3-ef10-480f-ad3c-0b582de99704 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3014200343.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/87/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3014200343
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3014200343.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Juraja
Floroviča a JUDr. Evy Vékonyovej v právnej veci žalobcu: Complex HM, s.r.o., so sídlom Púchov, Dvory
581, IČO: 45 517 991, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou V4 Legal, s.r.o., so sídlom Žilina,
Tvrdého 4, IČO: 36 858 820, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Bratislava, ul.
29. augusta č. 8 a 10, za účasti účastníka: Z. S. M., bytom H. XXm/XX, XX XXX M., P. republika, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 17474-2/2014-BA zo dňa 6. februára 2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovanej č. 17474-2/2014-BA zo dňa 6. februára 2014
a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie z dôvodu podľa § 250j ods. 3 O.s.p.

Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.04.2014, sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia
žalovanej č. 17474-2/2014-BA zo dňa 6. februára 2014.

Napadnutým rozhodnutím žalovaná ako odvolací orgán zamietla odvolanie žalobcu, podané na
poštovú prepravu dňa 14.12.2013, a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica, č.
35251-1/2013-PB zo dňa 08.11.2013 potvrdila.
Sociálna poisťovňa, pobočka Považská Bystrica (ďalej len ,,správny orgán I. stupňa“) rozhodnutím č.
35251-1/2013-PB zo dňa 08.11.2013 rozhodla, že účastníkovi Z. S. M., nar. XX.XX.XXXX nevzniklo
povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti
ako zamestnancovi zamestnávateľa Complex HM, s.r.o., Dvory 581, 020 01 Púchov od 01.09.2010
do 31.05.2013 podľa slovenskej legislatívy s odôvodnením, že dňa 08.03.2013 vykonal správny
orgán I. stupňa kontrolu u zamestnávateľa (žalobcu), v rámci ktorej zistil, že zamestnanci uvedeného
zamestnávateľa vykonávajú roznášanie letákov, zasielanie ponúk, činnosť obchodných zástupcov.
Zamestnávateľ prideľuje zamestnancom prácu ústne, pri stretnutiach v teréne, telefonicky, prípadne
e-mailom podľa aktuálnych požiadaviek klientov. Podľa pracovných zmlúv je pracovný čas 5 hodín
týždenne. Na základe týchto zistení zamestnávateľ (žalobca) vykazuje znaky „schránkovej firmy“ na
základe čoho sa dá predpokladať, že k reálnemu výkonu činnosti jeho zamestnancov na území
Slovenskej republiky nedochádza. Správny orgán I. stupňa konštatoval, že na základe výsledkov
kontroly nebolo preukázané, že p. Z. S. M. reálne vykonáva činnosť ako zamestnanec na území
Slovenskej republiky a preto nemôže podliehať slovenským právnym predpisom, ani podľa článkov 11
(3) (a), 13 (1) a 13 (3) Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a rady č. 883/2004 zo dňa 29.04.2004 o
koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady
č. 988/2009 zo dňa 16.09.2009.



Žalovaná v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázala na ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a), § 4
ods. 1, § 7 ods. 1 písm. c), § 14 ods. 1 písm. a), § 15 ods. 1 písm. a) a § 19 ods. 1 Zákona
o sociálnom poistení. Uviedla, že účastník konania p. Z. S. M. bol vedený v registri poistencov
ako zamestnanec zamestnávateľa Complex HM, s.r.o. od 01.09.2010 do 31.05.2013. Zamestnávateľ
(žalobca) je právnická osoba zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Trenčín a do registra
zamestnávateľov je prihlásený od 01.06.2010. Žalovaná poukázala na to, že od vstupu Slovenskej
republiky do Európskej únie sa od 01.05.2004 v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatňujú koordinačné
nariadenia - Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo dňa 14.06.1971 a jeho vykonávacie Nariadenie
Rady (EHS) č. 574/1972 zo dňa 21.03.1972. Ďalej poukázala aj na nové koordinačné nariadenia -
Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 zo dňa 29.04.2004 v znení Nariadenia
(ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo dňa 16.09.2009 (ďalej len „základné nariadenie“)
a vykonávacie Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009
(ďalej len „vykonávacie nariadenie“). Žalovaná uviedla, že v súvislosti s posúdením uplatniteľnej
legislatívy, za účelom správneho vykonávania koordinačných nariadení, bola inštitúcia sociálneho
zabezpečenia ZUS Varšava oprávnená požadovať preukázanie relevantných skutočností na určenie
uplatniteľnej legislatívy a súvsťažne Sociálna poisťovňa, ktorá je príslušná inštitúcia na uplatnenie
určujúcej legislatívy na území Slovenskej republiky, bola povinná rozhodujúce skutočnosti preskúmať.
Kontrolu so zameraním na preverenie reálneho výkonu činnosti zamestnancov na území Slovenskej
republiky v období od 01.06.2010 do 31.01.2013 vykonal správny orgán I. stupňa dňa 08.03.2013.
V rámci vykonanej kontroly správny orgán I. stupňa zistil, že zamestnanci podľa popisu uvedeného
zamestnávateľom vykonávajú roznášanie letákov, zasielanie ponúk, činnosť obchodných zástupcov.
Zamestnávateľ prideľuje zamestnancom prácu ústne, pri stretnutiach v teréne, telefonicky, prípadne
e-mailom podľa aktuálnych požiadaviek klientov. Podľa pracovných zmlúv je pracovný čas 5 hodín
týždenne. V čase vykonania kontroly bol v registrovanom sídle zamestnávateľa prítomný zamestnanec
L. E. U., konateľ spoločnosti. Personálnu a mzdovú agendu vykonáva spoločnosť PROCTUM CONSULT,
s.r.o., Kolárska 8, 811 06 Bratislava, zastupovaním konateľa zamestnávateľa je poverená C.. L. I., ktorá
nie je zamestnankyňou uvedeného zamestnávateľa. Iní zamestnanci, ani administratívni pracovníci
sa v čase kontroly v registrovanom sídle zamestnávateľa nenachádzali. Pohovory s uchádzačmi
o zamestnanie prebiehajú v Bielsko-Biala, C. H. Sarni Stok, Poľská republika. Podľa zmluvy o
podnájme nebytových priestorov má zamestnávateľ prenajaté nebytové priestory s celkovou výmerou
len 13,00 m2, napriek tomu, že mal v mesiaci január 2013 zamestnaných 359 zamestnancov. Žalovaná
konštatovala, že na základe kontroly sa nepodarilo preukázať reálny výkon činnosti zamestnancov
na území Slovenskej republiky, ani splnenie podmienok na určenie miesta podnikania. Zamestnávateľ
síce predložil formálne doklady, ako sú pracovná zmluva, mzdový list, výplatné pásky a evidencia
dochádzky, nepredložil však doklady preukazujúce reálny výkon práce zamestnanca na určenom mieste
v určený deň, napr. vyúčtovanie cestovných nákladov alebo cestovné príkazy, z ktorých by bolo
zrejmé, že zamestnanec vykonával prácu na určenom mieste. Registračný list fyzickej osoby - prihláška,
ktorá má deklaratórne účinky, nemôže deklarovať vznik povinného sociálneho poistenia v rozpore s
koordinačnými nariadeniami Európskej únie. Vzhľadom na uvedené sa žalovaná stotožnila s právnym
názorom správneho orgánu I. stupňa, že účastníkovi Z. S. M. nevzniklo povinné nemocenské poistenie,
povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy od
01.09.2010 do 31.05.2013.

Žalobca v podanej žalobe navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovanej zrušil a vec jej vrátil
na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania. Namietal, že žalovaná v procesnom
postupe vydania rozhodnutia o odvolaní nesprávne zistila skutkový stav a na nesprávne zistený
skutkový stav aplikovala nesprávny hmotnoprávny predpis. Zastával názor, že výsledky kontroly ako
relevantné zistenia neboli podkladom pre rozhodnutie, nakoľko s poukazom na Priebežný protokol č.
22938-3/2013 neboli zistené žiadne pochybenia ani nedostatky, a nepreukázala sa ani skutočnosť,
že by k výkonu závislej činnosti zamestnancov v zmysle pracovných zmlúv nedochádzalo. Uviedol,
že predmetná kontrola bola zameraná na skúmanie reálneho výkonu činnosti všetkých zamestnancov
žalobcu v období od 01.06.2010 do 31.01.2013, pričom žiadne iné individuálne šetrenia týkajúce sa
zamestnanca počas trvania jeho pracovného pomeru u žalobcu uskutočnené neboli. Počas kontroly
bola predložená pracovná zmluva, výplatné listiny, mzdové listy a evidencia dochádzky, v dôsledku čoho
tak bola predložená všetka dokumentácia zamestnanca, ktorú možno od neho rozumne požadovať,
čím bolo logicky dôkazné bremeno v súvislosti s reálnym výkonom jeho závislej činnosti vyčerpané. V
odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu táto skutočnosť absentuje, a teda uvedené dokumenty a
výsledky kontroly neboli podkladom rozhodnutia napriek tomu, že boli riadne predložené. Namietal, že



žalovaná neposudzovala celú vec individuálne, len sa formálne vysporiadala so zistením skutočného
stavu veci a rozhodnutie prakticky neodôvodnila. Paušálne poukázanie na ustanovenia právnych
predpisov a nedôsledné vysporiadanie sa s individuálnou situáciou zamestnanca je nedostatočné a
nezákonné, odporujúce požiadavke na riadne zistenie skutočného stavu veci a na riadne odôvodnenie
rozhodnutia. Ďalej uviedol, že žalovaná sa len obmedzila na všeobecné konštatovanie, že žalobca je
tzv. „schránkovou firmou“ a miestom jeho podnikania nie je Slovenská republika, pričom toto svoje
tvrdenie žalovaná dostatočne neodôvodnila a zároveň iné zistené skutočnosti v rámci kontroly pri
vyhodnotení registrovaného sídla vo svojom rozhodnutí opomenula. Poukázal na to, že povaha práce
zamestnancov si v zmysle pracovných zmlúv vyžaduje spravidla prácu v teréne, na území Slovenskej
republiky, kedy prenajaté priestory zamestnanci nevyužívajú. Ďalej namietal aj všeobecnú zásadu
rovnakého zaobchádzania, ktorá vyplýva z bodu 8 nariadenia a je mimoriadne dôležitá pre pracovníkov,
ktorí nemajú bydlisko v členskom štáte ich zamestnania, vrátane cezhraničných pracovníkov. Zastával
názor, že žalovaná svojim konaním porušuje vyššie uvedený princíp rovnakého zaobchádzania, nakoľko
ide o celoslovenský diskriminačný postup voči zamestnancom, ktorí sú občanmi P. republiky.

Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zotrvala na skutkových a právnych záveroch svojho rozhodnutia.
Poukázala na to, že nariadenia Spoločenstva majú všeobecnú právnu pôsobnosť a uplatňujú sa
priamo vo všetkých členských štátoch, pričom majú prednosť pred vnútroštátnou legislatívou. Uviedla,
že kontroly zamerané na reálny výkon činnosti zamestnancov na území Slovenskej republiky, ktorí
majú bydlisko v P. republike, začala Sociálna poisťovňa vykonávať na základe podnetov Poľskej
inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS z dôvodu, že v posledných rokoch na území Poľskej republiky
vznikli firmy, ktoré sprostredkovávajú pre poľské samostatne zárobkovo činné osoby úväzok v iných
členských štátoch. V mnohých prípadoch cieľom tejto činnosti nie je výkon zamestnania na pracovnú
zmluvu mimo hraníc Poľskej republiky, ale vyhýbanie sa plateniu odvodov na sociálne zabezpečenie
v Poľskej republike z podnikateľskej činnosti, ktorú v Poľskej republike vykonávajú. Na základe
podnetu ZUS Varšava a z dôvodu pretrvávajúceho trendu narastajúceho počtu registrovaných poľských
zamestnávateľov, vzbudzujúceho podozrenie zo zneužívania systému verejného zdravotného poistenia,
ktoré avizovala najmä ZP Dôvera a Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Sociálna
poisťovňa vykonala a naďalej vykonáva kontroly reálneho výkonu činnosti zamestnancov na území
Slovenskej republiky, ktorí majú bydlisko v Poľskej republike a ktorých zamestnávateľ má sídlo na
území Slovenskej republiky, pričom o zistených skutočnostiach informuje príslušnú inštitúciu sociálneho
zabezpečenia v Poľskej republike. Ďalej uviedla, že splnenie kritérií registrovaného sídla je jedným
z rozhodujúcich faktorov na určenie miesta výkonu činnosti, a teda aj na posúdenie a určenie
príslušnosti k právnym predpisom sociálneho zabezpečenia. Sociálna poisťovňa pri posudzovaní
splnenia kritérií registrovaného sídla vychádza z „Praktickej príručky Právne predpisy, ktoré sa vzťahujú
na zamestnancov v Európskej únii, Európskom hospodárskom priestore a vo Švajčiarsku“ a ktorá
sa uplatňuje v rámci celej Európskej únie. K námietke žalobcu, že Sociálna poisťovňa nevyhodnotila
vykonávanie činnosti každého zamestnanca na území Slovenskej republiky individuálne uviedla, že
Sociálna poisťovňa na základe skutkových zistení dospela k záveru, že žalobca (zamestnávateľ)
nespĺňa kritéria stanovené na určenie registrovaného sídla alebo miesta podnikania, a preto je nutné
z tejto skutočnosti vychádzať aj vo vzťahu k jednotlivým zamestnancom. Zároveň uviedla, že vznik a
zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v
nezamestnanosti nie je podmienený podaním prihlášky alebo odhlášky z tohto poistenia. Prihláška do
poistenia totiž nemôže zakladať povinné sociálne poistenie a taktiež nemôže deklarovať vznik povinného
sociálneho poistenia v rozpore s koordinačnými nariadeniami Európskej únie. Taktiež tvrdenie žalobcu,
že Sociálna poisťovňa porušuje princíp rovnakého zaobchádzania a uplatňuje diskriminačný postup
voči tým zamestnancom, ktorí sú občanmi Poľskej republiky, považovala žalovaná za neopodstatnené.
U osôb s bydliskom v Poľskej republike totiž existuje cudzí prvok a preto sa uplatniteľná legislatíva
posudzuje podľa koordinačných nariadení ES, ktoré sú nadradené vnútroštátnym predpisom. Ak nie sú
splnené kritériá na uplatnenie článku 13 (3) základného nariadenia, dotknutá osoba podlieha legislatíve
štátu určeného podľa článku 11 (3) (a) základného nariadenia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
žalovaná navrhla, aby krajský súd žalobu zamietol.

Pribratý účastník konania Z. S. M. sa k žalobe nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako súd vecne a miestne príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 O.s.p.
preskúmal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 250f ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie



žalovanej je potrebné podľa § 250j ods. 3 O.s.p. zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie z týchto
dôvodov:

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom
rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupu správnych orgánov.

Podľa § 250d ods. 1 veta prvá O.s.p., žalovaný je povinný v súdom určenej lehote predložiť súdu svoje
spisy spolu so spismi orgánu prvého stupňa.

Podľa § 250f ods. 3 O.s.p., súd môže rozhodnúť o žalobe bez pojednávania rozsudkom aj vtedy, ak zruší
napadnuté rozhodnutie správneho orgánu z dôvodov uvedených v § 250j ods. 3 O.s.p.

Podľa § 250j ods. 3 O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie
konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu alebo rozhodnutie je
nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené.
Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to
nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný.

Súd má pri preskúmavaní rozhodnutia správneho orgánu nielen oprávnenie, ale najmä povinnosť poznať
všetky skutočnosti vyplývajúce z administratívneho spisu, pretože zákonnosť žalobou napadnutého
rozhodnutia alebo postupu správneho orgánu posudzuje z pohľadu skutkového stavu, ktorý existoval v
čase vydania napadnutého rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu krajský súd výzvou zo dňa 05.05.2014
vyzval žalovanú, aby sa v lehote 15 dní písomne vyjadrila k žalobe a doručila originál administratívneho
spisu súvisiaceho s prejednávanou vecou.

Podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.06.2014, žalovaná doručila súdu písomné vyjadrenie k
žalobe žalobcu a spisový materiál vzťahujúci sa k danej veci.

Po preskúmaní administratívneho spisu predloženého žalovanou krajský súd konštatuje, že žalovaná
výzve súdu zo dňa 05.05.2014 vyhovela len čiastočne, nakoľko tunajšiemu súdu bol predložený neúplný
administratívny spis žalovanej.

Krajský súd uvádza, že žalobca a pribratý účastník Z. S. M. boli účastníkmi správneho konania.
Vzhľadom na túto skutočnosť, s poukazom na § 212 ods. 3 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z., bolo
potrebné doručiť im rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa priamo do vlastných rúk. V spise sa
však originály doručeniek, ktoré by preukazovali doručenie rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa
č. 35251-1/2013-PB zo dňa 08.11.2013 žalobcovi a účastníkovi Z. S. M. nenachádzajú (súčasťou
spisového materiálu predloženého tunajšiemu súdu sú iba fotokópie týchto doručeniek).

Krajský súd konštatuje, že pre posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je
nevyhnutné, aby vo veci konajúci súd vychádzal zo žaloby žalobcu, ako aj z administratívneho spisu
žalovaného správneho orgánu. Pod pojmom "spisy žalovaného správneho orgánu" sa rozumie úplný,
žurnalizovaný a originálny spisový materiál správneho orgánu vrátane originálu dokladov o doručení
rozhodnutí (R 66/1998). V prípade, že žalovaný správny orgán vôbec nepredloží svoj administratívny
spis, prípadne predloží neúplný spis alebo len fotokópiu spisu, súd nemôže náležite preskúmať, či
správny orgán postupoval a rozhodol v súlade alebo v rozpore so zákonom. Súdu v takom prípade
chýbajú základné informácie o rozhodujúcich skutočnostiach majúcich vplyv na rozhodnutie o veci. Za
takej situácie súd v správnom súdnictve nemôže posúdiť, či rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo
zo správneho alebo nesprávneho posúdenia veci, či zistenie skutkového stavu žalovaným zodpovedá
obsahu spisu, či je dostačujúce pre posúdenie veci. Preto je pri nepredložení administratívneho
spisu, pri predložení nekompletného administratívneho spisu alebo len fotokópie administratívneho
spisu rozhodnutie žalovaného správneho orgánu nepreskúmateľné, čo samo osebe zakladá dôvod na
zrušenie napadnutých rozhodnutí správneho orgánu a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie pre
nepreskúmateľnosť.



Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a predloženej časti administratívneho spisu žalovanej
dospel krajský súd k záveru, že rozhodnutie žalovanej nemožno kvalifikovane preskúmať z dôvodu, že
žalovaná nepredložila súdu úplný administratívny spis obsahujúci originál rozhodnutia správneho orgánu
I. stupňa č. 35251-1/2013-PB zo dňa 08.11.2013 a originály všetkých dokladov o doručení rozhodnutia
správneho orgánu I. stupňa účastníkom konania aj napriek tomu, že na jeho predloženie bola
riadne písomne vyzvaná. Nepredložením kompletného administratívneho spisu žalovaná znemožnila
súdu preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia a postup, ktorý mu predchádzal. Dodržanie,
či porušenie zákonného postupu pri prejednaní predmetnej veci správnym orgánom bolo možné
zistiť len z úplného administratívneho spisu, obsahujúceho i originálne rozhodnutia a doklady o
doručení písomností správneho orgánu účastníkom konania. Prípadné nedodržanie zákonného postupu
správneho orgánu v konaní je možné považovať za vadu, na ktorú je súd povinný prihliadať i bez návrhu,
pretože mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Riadne doručenie rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa všetkým účastníkom správneho konania má
pritom zásadný význam pre plynutie lehoty na podanie opravného prostriedku proti tomuto rozhodnutiu.
Správny orgán II. stupňa však o opravnom prostriedku môže rozhodnúť až po riadnom doručení
rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa všetkým účastníkom konania.

Z uvedeného dôvodu krajský súd napadnuté rozhodnutie žalovanej č. 17474-2/2014-BA zo dňa 6.
februára 2014 zrušil podľa § 250j ods. 3 O.s.p. pre jeho nepreskúmateľnosť, spôsobenú neúplnosťou
administratívneho spisu, a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Vzhľadom na zrušenie rozhodnutia
žalovanej z uvádzaného dôvodu sa súd nezaoberal vecou samou, keďže rozsahom a dôvodmi žaloby
v takejto situácii nie je viazaný.

V ďalšom konaní po vrátení veci súdom bude povinnosťou správnych orgánov skompletizovať
administratívny spis súvisiaci s prejednávanou vecou (vrátane originálov rozhodnutí a originálov
dokladov o ich doručení) a riadne doručiť rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa všetkým účastníkom
správneho konania. Následne žalovaná opätovne vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní riadne
a v súlade s požiadavkami kladenými na preskúmateľnosť rozhodnutia, pričom žalovaná sa v novom
rozhodnutí vysporiada so všetkými námietkami žalobcu vznesenými voči napadnutému rozhodnutiu. Je
potrebné tiež uviesť, že v rozhodnutí žalovanej, ako aj správneho orgánu I. stupňa, nie je odôvodnená
skutočnosť, z akých dôvodov účastníka Z. S. M. posudzovali ako zamestnanca alebo samostatne
zárobkovo činnú osobu vykonávajúcu činnosť v dvoch členských štátoch. Následne žalovaná predmetné
rozhodnutie riadne doručí žalobcovi a účastníkovi Z. S. M. tak, aby súčasťou spisového materiálu boli
originály všetkých dokladov o doručení preukazujúce splnenie tejto povinnosti.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 veta druhá O.s.p., podľa ktorého ak bolo
rozhodnutie správneho orgánu zrušené z dôvodu podľa § 250j ods. 3, súd žalobcovi prizná úplnú
náhradu trov konania. Nakoľko si však žalobca v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku
trovy konania nevyčíslil a z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobcovi nejaké trovy konania okrem trov
právneho zastúpenia vznikli, súd vyslovil, že žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva (§ 151 ods.
1, 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná
zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e p r í p u s t n é odvolanie (§ 250ja ods. 1 O.s.p.).