Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/163/2018 z 10. 4. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 10. apríla 2019, sp. zn. 1S/163/2018, ECLI:SK:KSBA:2019:1018201595.1 Krajský súd Bratislava | 1S/163/2018 | ECLI:SK:KSBA:2019:1018201595.1 | 2019-04-10 | Rozsudok Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7118dcd2-b8e0-4ccc-99b5-0d3c20e48dc1 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1018201595.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/163/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201595
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1018201595.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek
senátu JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Marty Barkovej, v právnej veci žalobcu: WorkPower, s.r.o.,
Baštová 5/A, 085 01 Bardejov, IČO: 46 941 533, zastúpený advokátom: JUDr. Svätoslav Vaško, so
sídlom Baštová 5/A, 085 01 Bardejov proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny,
Špitálska 8, 812 67 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. spisu: UPS/US1/
KGRaVSU/BEZ/2016/16512, č.záznamu: 2016/134956 zo dňa 13.09.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie a rozhodnutia správnych orgánov

1.Žalovaný rozhodnutím č. 2013/31328/9781/OPČSSZ zo dňa 20.05.2013 vydal žalobcovi povolenie na
vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania.

2. Žalovaný dňa 18.12.2015 kontrolou vo verejnej časti registra účtovných závierok k 31.12.2014 zistil,
že žalobca ako agentúra dočasného zamestnávania disponoval vlastným imaním vo výške 12 035 eur,
čím si nesplnil povinnosť podľa § 31 ods. 1 písm. g) disponovať vlastným imaním v hodnote najmenej
30.000,- eur.

3. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sprostredkovateľských služieb rozhodnutím č.
2015/23315/201571/OSS zo dňa zrušilo žalobcovi podľa § 31 ods. 1 písm. g) a odsek 2 písm. b) zákona
o službách zamestnanosti povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania,
vydané rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny č. 2013/31328/9781/OPČSSZ zo dňa
20.05.2013.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. spisu:
UPS/US1/KGRaVSU/BEZ/2016/16512, č.záznamu: 2016/134956 zo dňa 13.09.2016 tak, že odvolanie
žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie zo dňa 22.12.2015 potvrdil. V odôvodnení uviedol,
že žalobca ako agentúra dočasného zamestnávania, si nesplnil zákonnú povinnosť a nedisponoval
vlastným imaním v hodnote najmenej 30.000,- eur, a preto Ústredie postupovalo správne, keď
žalobcovi podľa § 31 ods. 2 písm. b) zrušilo povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného
zamestnávania. Porušenie tejto povinnosti nemožno ospravedlňovať tým, že agentúra dočasného



zamestnávania má do budúcnosti plány vyvíjať činnosť agentúry dočasného zamestnávania so svojimi
partnermi a zároveň ani tým, že na základe predbežných informácií za účtovný rok 2015 bude
táto podmienka splnená. Poukázal, že povinné zrušenie povolenia na vykonávanie činností agentúry
dočasného zamestnávania zo strany Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny je ex lege viazané na vznik
niektorého z troch zákonodarcom stanovených prípadov. Platí preto, že ústredie musí zrušiť povolenie
na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania, ak agentúra dočasného zamestnávania
nedisponuje vlastným imaním v hodnote najmenej 30.000,- eur. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne
nové skutočnosti, ktoré by spochybnili zákonnosť postupu prvostupňového orgánu, a ani zákonnosť a
vecnú správnosť jeho rozhodnutia.

II.
Žaloba

5. Žalobca v žalobe doručenej tunajšiemu súdu dňa 24.11.2016 (pôvodne vedenej na tunajšom
súde pod sp.zn. 1S/267/2016) sa domáhal preskúmania zákonnosti a následne aj zrušenia
rozhodnutia žalovaného č. spisu: UPS/US1/KGRaVSU/BEZ/2016/16512, č.záznamu: 2016/134956 zo
dňa 13.09.2016, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor
sprostredkovateľských služieb č. 2015/23315/201571/OSS zo dňa 22.12.2015, ktorým bolo žalobcovi
zrušené povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania, vydané rozhodnutím
Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny č. 2013/31328/9781/OPČSSZ zo dňa 20.05.2013, podľa § 31
ods. 1 písm. g) a odsek 2 písm. b) zákona o službách zamestnanosti.

6. V žalobe uviedol, že rozhodnutie žalovaného o zrušení povolenia na vykonávanie činnosti agentúry
dočasného zamestnávania len na základe nesplnenia podmienky spočívajúcej v nahliadnutí do registra
účtovných závierok zo strany orgánu verejnej správy, žalobca považuje za príliš striktné, formalistické,
arbitrárne a tým aj nezákonné, vzhľadom na obsah a definíciu samotného pojmu vlastné imanie, ktoré
ako ekonomický a obchodný pojem sa skladá z jednotlivých častí, ktoré žalobca nemôže ani objektívne
ovplyvniť, pretože je na podnikateľskom trhu príliš krátko.

7. Poukázal, že tvrdenie žalovaného, že „začatím vykonávania činnosti agentúry dočasného
zamestnávania vznikla žalobcovi povinnosť disponovať vlastným imaním v hodnote najmenej 30.000,-
eur“ (str. 2 ods. 9 napadnutého rozhodnutia), je nesprávne. Žalobca bol do Obchodného registra
zapísaný dňa 13.12.2012. O povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania
požiadal 30.04.2013, teda ešte pred účinnosťou novely zákona o službách zamestnanosti (01.05.2013),
ktorou bola stanovená povinnosť disponovať vlastným imaním v hodnote najmenej 30.000,- eur
právnickým osobám vykonávajúcim činnosť agentúry dočasného zamestnávania.

8. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím za príliš striktné,
prísne a formalistické a teda aj nezákonné i vzhľadom na skutočnosť:

- čas vzniku žalobcu (13.12.2012),
- podanie žiadosti o činnosti agentúry dočasného zamestnávania dňa 30.04.2013, teda v čase, kedy sa
táto povinnosť nevyžadovala,
- čas vydania rozhodnutia o povolení činnosti agentúry dočasného zamestnávania dňa 30.05.2013 a
dňa 10.07.2013,
- krátky a nedostatočný čas daný žalobcovi na splnenie tejto podmienky aj vzhľadom na veľkosť žalobcu,
ktorý je malým zamestnávateľom.

9. Túto ekonomickú kategóriu - vlastné imanie vo výške 30.000,- eur žalobca nemohol ani objektívne
dosiahnuť vzhľadom na jeho krátke pôsobenie na trhu ako podnikateľský subjekt. S poukazom na
uvedené žalobca navrhol, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 13.09.2016 podľa §
191 ods. 1 písm. c) a písm. d) SSP a súčasne, aby zrušil aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej
správy zo dňa 22.12.2015, ktoré mu predchádzalo.
III.
Vyjadrenie žalovaného

10. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 10.01.2017 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že
začatím vykonávania činnosti agentúry dočasného zamestnávania vznikli žalobcovi v zmysle zákona o



službách zamestnanosti povinnosti, okrem iného aj disponovať vlastným imaním v hodnote najmenej
30.000,- eur v zmysle § 31 ods. 1 písm. g) zákona o službách zamestnanosti. Žalobca si nesplnil zákonnú
povinnosť a nedisponoval vlastným imaním v hodnote najmenej 30.000,- eur, z ktorého dôvodu žalovaný
v zmysle § 31 ods. 2 písm. b) zákona o službách zamestnanosti zrušil povolenie na vykonávanie činnosti
agentúry dočasného zamestnávania.

11. Poukázal, že koncom kalendárneho roka 2015 žalovaný vykonal kontrolu vo verejnej časti registra
účtovných závierok za rok 2014, ktorou bolo zistené, že žalobca za rok 2014 nedisponuje vlastným
imaním, nakoľko výška vlastného imania podľa zverejnenej účtovnej závierky bola vo výške 12.035,- eur.
V prípade zistenia skutočnosti, že agentúra dočasného zamestnávania nedisponuje vlastným imaním v
zákonom stanovenej výške, ústredie v zmysle § 31 ods. 2 písm. b) zákona o službách zamestnanosti
zrušuje povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania.

12. Dôvodom na zrušenie povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania bolo
porušenie zákonnej povinnosti, t.j. nedisponovanie vlastným imaním v hodnote najmenej 30.000,- eur.

13. Vo vyjadrení ďalej uviedol, že orgán verejnej správy prvého stupňa je povinný začať konanie ex
offo vždy, len čo boli splnené podmienky ustanovené v hmotnoprávnych predpisoch. Žalovaný ďalej
poukázal na odôvodnenie svojho rozhodnutia, v ktorom uviedol, že „povinné zrušenie povolenia na
vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania zo strany Ústredia práce, sociálnych vecí a
rodiny je ex lege viazané na vznik niektorého z troch zákonodarcom stanovených prípadov, kedy ústredie
musí zrušiť povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania. To znamená,
že ústredie musí zrušiť povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania, ak
agentúra dočasného zamestnávania naplnila niektorú z troch alternatív.“ Je názoru, že žalovaný pri
posudzovaní veci nepochybil, postupoval v intenciách všeobecne záväzných právnych predpisov a mal
za to, že dôvody uvedené v žalobe nemajú vplyv na zrušenie napadnutého rozhodnutia.
IV.
Právne posúdenie veci

14. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

17. Podľa § 12 ods. 1 bod 1 zák. o službách zamestnanosti, do pôsobnosti ústredia patrí vydať, zmeniť,
pozastaviť, zrušiť alebo vydať duplikát povolenia právnickej osobe alebo fyzickej osobe na činnosť
agentúry dočasného zamestnávania podľa § 29 ods. 4 alebo § 31 ods. 2.

18. Podľa § 31 ods. 1 písm. g) zák. o službách zamestnanosti, agentúra dočasného zamestnávania
je povinná disponovať vlastným imaním v hodnote najmenej 30 000 eur; ústredie zisťuje splnenie tejto
podmienky vo verejnej časti registra účtovných závierok.

19. Podľa § 31 ods. 2 písm. b) zák. o službách zamestnanosti, Ústredie môže agentúre dočasného
zamestnávania na základe návrhu podľa odseku 3 pozastaviť činnosť do odstránenia nedostatkov alebo
zrušiť povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania. Ústredie zruší povolenie
na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania, ak agentúra dočasného zamestnávania
nesplnila povinnosť podľa odseku 1 písm. f) alebo písm. g) alebo v správe o činnosti uviedla nepravdivé
údaje.

20. Podľa § 70 ods. 1 zák. o službách zamestnanosti, na konanie podľa § 12 písm. l), t), ae) a af) a § 13
ods. 1 písm. e) sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.



21. Podľa § 47 ods. 1 zák. o správnom konaní, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a
poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania
vyhovuje v plnom rozsahu.

22. Podľa § 47 ods. 3 zák. o správnom konaní, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

23. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či orgán verejnej správy vecne príslušný na
konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný
stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho
orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V intenciách
§ 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a)
SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy
pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Správny súd vychádza zo
skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 119 veta prvá
SSP). Správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám
vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní
podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192 (§ 120 SSP).

24. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť
na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu
však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods.
2 Ústavy SR).

25. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10 SSP preskúmal
napadnuté rozhodnutie v rozsahu žalobných dôvodov a dospel k záveru, že žalobu je potrebné
zamietnuť s poukazom na ust. § 190 SSP. O žalobe súd rozhodol bez pojednávania, nakoľko boli splnené
podmienky podľa ust. § 107 ods. 2 v spojení s ust. § 137 ods. 4 SSP.

26. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu mal súd preukázané, že žalobca ako agentúra
dočasného zamestnávania k 31.12.2014 disponoval vlastným imaním vo výške 12 035 eur, čo nesporne
vyplýva z verejnej časti registra účtovných závierok Ministerstva financií Slovenskej republiky zo dňa
18.12.2015 založeného v administratívnom spise. Uvedenú skutočnosť nepoprel ani sám žalobca v
podanej žalobe a ani v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu. Tvrdil len, že výšku vlastného imania
nemôže objektívne ovplyvniť, pretože je na podnikateľskom trhu príliš krátko. Súd však námietkam
žalobcu nemohol vyhovieť.

27. Žalovaný rozhodnutím č. 2013/31328/9781/OPČSSZ zo dňa 20.05.2013 vydal žalobcovi povolenie
na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania. Podľa názoru súdu začatím vykonávania
činnosti agentúry dočasného zamestnávania žalobcom v zmysle rozhodnutia o vydaní povolenia
na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania zo dňa 20.05. 2013 žalobcovi vznikla
povinnosť disponovať vlastným imaním v hodnote najmenej 30 000,- eur, tak, ako správne konštatoval
žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Povinnosť disponovať vlastným imaním v hodnote najmenej 30
000,- eur bola stanovená zák. č. 96/2013 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zák. č. 5/2004 Z.z. o službách
zamestnanosti s účinnosťou od 1. mája 2013, keď v zmysle ustanovenia § 31 ods. 1 písm. f) citovaného
zákona agentúra dočasného zamestnávania bola povinná poskytovať ústrediu správu o svojej činnosti
za uplynulý kalendárny rok na tlačive, ktorého vzor určí ústredie, predkladať ústrediu účtovnú závierku
za uplynulý kalendárny rok preukazujúcu disponovanie vlastným imaním hodnote najmenej 30 000,- eur,
v termíne do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka. Liberalizačným dôvodom na splnenie tejto
povinnosti nemôže byť ani žalobcom tvrdená skutočnosť, že v čase podania žiadosti žalobcu o činnosť
agentúry dočasného zamestnávania dňa 30.04.2013 túto povinnosť zákon o službách zamestnanosti
nevyžadoval.



28. Podanie žiadosti žalobcom nezakladá konštitutívne účinky na vykonávanie činnosti agentúry
dočasného zamestnávania, pretože činnosť agentúry dočasného zamestnávania môže žalobca
vykonávať až na základe rozhodnutia žalovaného, ktorým mu bolo vydané povolenie na vykonávanie
činnosti agentúry dočasného zamestnávania podľa zákona o službách zamestnanosti, a preto žalobca
vykonávajúci činnosť agentúry dočasného zamestnávania bol povinný dodržiavať zákon o službách
zamestnanosti.

29. Zákon o službách zamestnanosti jednoznačným spôsobom upravoval povinnosť žalobcu ako
agentúry dočasného zamestnávania disponovať vlastným imaním v hodnote najmenej 30 000,- eur už
aj v čase vydania rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo žalobcovi vydané povolenie na vykonávanie
činnosti žalobcovi agentúry dočasného zamestnávania, t. j. dňa 20. 5.2013 v ust. § 31 ods. 1 písm.
f), ako aj v čase vykonania ročnej účtovnej závierky za rok 2014 a aj v čase vydania prvostupňového
rozhodnutia žalovaného dňa 22.12.2015 v ust. § 31 ods. 1 písm. g). Preto podľa názoru súdu skutočnosť
tvrdená žalobcom, že pri posudzovaní tejto povinnosti je nutné prihliadnuť i na skutočnosť, že žalobca
je malým zamestnávateľom a nebol mu daný dostatočný čas na splnenie tejto podmienky, nenachádza
oporu v zákone o službách zamestnanosti a ani v žiadnom inom právnom predpise.

30. Je nesporné, že žalobca, ako agentúra dočasného zamestnávania si nesplnil povinnosť v zmysle
ust. § 31 ods. 1 písm. g) zákona o službách zamestnanosti disponovať vlastným imaním v hodnote
najmenej 30.000,- eur, čo vyplýva z verejnej časti registra účtovných závierok za rok 2014.

31. Z ust. § 31 ods. 2 písm. b) jednoznačne vyplýva, že v prípade zistenia, že agentúra dočasného
zamestnávania nedisponuje vlastným imaním v zákonom stanovenej výške, t.j. v hodnote najmenej 30
000,- eur, žalovaný musí zrušiť povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania,
pretože agentúra dočasného zamestnávania nesplnila povinnosť podľa § 31 ods. 1 písm. g) zák. o
službách zamestnanosti. To znamená, že zákon o službách zamestnanosti nedáva žalovanému pri
zistení nedodržania povinnosti podľa § 31 ods. 1 písm. g) zák. o službách zamestnanosti žiadnu inú
možnosť, ako povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania zrušiť.

32. Správny súd preto konštatuje, že žalovaný po zistení nedodržania povinnosti žalobcom podľa
§ 31 ods. 1 písm. g) zák. o službách zamestnanosti, postupom podľa § 31 ods. 2 písm. b)
zákona o službách zamestnanosti postupoval správne, keď žalobcovi prvostupňovým rozhodnutím
zrušil povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania, ktoré mu bolo vydané
rozhodnutím žalovaného č. 2013/31328/9781/OPČSSZ zo dňa 20.05.2013.

33. Vzhľadom na uvedené dospel správny súd k záveru, že preskúmavané rozhodnutie v spojení s
prvostupňovým rozhodnutím bolo vydané v súlade so zákonom a námietky žalobcu uvádzané v žalobe
neodôvodňujú jeho zrušenie.

34. Súd zastáva názor, že žalovaný dospel k vecne správnemu právnemu záveru, ktorému predchádzalo
riadne a spoľahlivo vykonané dokazovanie postačujúce pre rozhodnutie v merite veci a žalovaný
rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodnil, pričom sa vysporiadal i so všetkými podstatnými
námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu. Preto súd žalobu ako
nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

35. O nároku na náhradu trov rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a žalovanému napriek úspechu v
konaní nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko mu žiadne trovy konania v konaní ani nevznikli.

36. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na
Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.



V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p.
sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods.
1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec druhého stupňa; b)
ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je alebo člen, ktorý za neho na kasačnom
súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie žalovaným Centrum právnej pomoci.