Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/181/2019 z 29. 12. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 29. decembra 2019, sp. zn. 10Co/181/2019, ECLI:SK:KSZA:2019:5315206688.1 Krajský súd Žilina | 10Co/181/2019 | ECLI:SK:KSZA:2019:5315206688.1 | 2019-12-29 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 389 ods. 1 písm. c) CSP, § 391 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5b868be1-24a1-427c-938f-f55d27f6d2b6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5315206688.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/181/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5315206688
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5315206688.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a
členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu: BNP
PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzsko,
konajúceho prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky,
so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47258713, právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska
kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, Bratislava, proti žalovanému: Q. I., nar.
XX.X.XXXX, evidovaný trvalý pobyt R., o zaplatenie sumy 2.223,61 eur s príslušenstvom, na základe
odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 6C/131/2015-64 zo dňa 19. februára 2019,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o n e c h á v a n e d o t k n u t ý m vo výroku (I.) o čiastočnom
zastavení konania a vo výroku (II.) o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.306,51 eur s
príslušenstvom, vrátane lehoty splatnosti.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti (výroky III. a IV.) z r u š u j e a vec mu v rozsahu
zrušenia v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom (jeho výrokom I.) okresný súd (ďalej v texte aj ako „súd prvej inštancie“) pri
aplikácii § 144 a 145 CSP zastavil konanie v časti úroku 30 % ročne zo sumy 1.757,42 eur od 17.6.2014
do zaplatenia. Uviedol, že rešpektuje dispozitívne oprávnenie žalobcu a nezistil dôvody, ktoré by tomuto
postupu bránili, nakoľko k čiastočnému späťvzatiu v časti došlo pred pojednávaním, resp. predbežným
prejednaním nárok a súhlas žalovaného sa v tomto prípade nevyžaduje.
2.Následne výrokom II. súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
1.306,51 eur spolu s 5,15 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.306,51 eur od 17.6.2014 do
zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti (výrok III.) žalobu
zamietol. Vychádzal zo skutočnosti, že dňa 21.5.2013 uzavrel právny predchodca žalobcu a žalovaný
formulárovú zmluvu o revolvingovom úvere, ktorá má súčasne charakter zmluvy spotrebiteľskej. Na jej
základe poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému úver vo výške 1.308,80 eur za účelom kúpy
spotrebného tovaru (domáceho kina), ktorý úver sa zaviazal žalovaný splácať pri fixnej úrokovej sadzbe
30 % ročne a výške mesačnej splátky min 5% z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok
sumy 300 eur, spolu s poplatkom za poistenie vo výške 6,99 %, vždy do 10. dňa v mesiaci. V zmluve
bola dohodnutá ročná percentuálna miera nákladov 34,49 %, pri priemernej RPMN 25,24 %. Žalovaný
svoj záväzok riadne splácať úver neplnil, a do podania žaloby na súd žalobcovi vrátil len časť úverovej
sumy a to celkom 2,29 eur.
3.Okresný súd v rámci právneho posúdenia veci konštatoval, že sa nejedná o revolvingový úver, nakoľko
bol poskytnutý žalovanému jednorázovo a bezhotovostne na nákup domáceho kina - spotrebného
tovaru. Ďalej vyhodnotil dotknutú spotrebiteľskú zmluvu za platnú, avšak poskytnutý úver považoval za
bezúročný a bez poplatkov, nakoľko zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f), g), j) zákona



č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení
platnom ku dňu uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (citované v napadnutom rozsudku), a to dobu
trvania zmluvy, termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, celkovú výšku spotrebiteľského úveru
a podmienky upravujúce jeho čerpanie, počet splátok, konkrétnu výšku splátky (určenie textom 5% z
dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok sumy 300 € je nezrozumiteľné a nejasné), taktiež
neobsahuje výšku (celkovú), ktorú mal žalovaný uhradiť. Preukázané nie je ani uzatvorenie poistnej
zmluvy. Okrem toho, presná výška poplatkov za poistenie nie je súčasťou zmluvy. V tej je uvedený
iba poplatok za poistenie 3,33 %, pričom toto ustanovenie zmluvy nie sú pre spotrebiteľa zrozumiteľné
z dôvodu, že neobsahuje údaj, z akej sumy sa tento poplatok počíta a za aké obdobie. Preto ide o
neprijateľnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
4.Z týchto dôvodov nastupuje zákonný dôsledok predvídaný ustanovením § 11 zák. č. 129/2010 Z. z. a
žalobca má podľa súdu prvej inštancie nárok len na vrátenie istiny úveru, ktorý žalovanému poskytol.
Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že právny predchodca žalobcu žalovanému poskytol
1308,80 eur (kúpna cena za spotrebný tovar bola 1458,80 €, pričom žalovaný uhradil akontáciu v sume
150 eur), z čoho žalovaný reálne vrátil sumu 2,29 eur. Preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi čiastku 1306,51 €.
5.Nakoľko sa žalovaný dostal preukázateľne do omeškania, okresný súd priznal žalobcovi spolu s istinou
aj úrok z omeškania a to v zákonnej sadzbe v zmysle § 517 ods. 2 OZ v spojení s nariadením č. 87/1995
Z. z., t. j. 5,15 % ročne zo sumy 1306,51 eur od nasledujúceho dňa po vyhlásení splatnosti celého
úveru do zaplatenia.

6.O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 CSP.
Čistý úspech žalobcu v konaní predstavoval 17,50 % a v tomto rozsahu mu priznal nárok na ich náhradu.

7.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, čo do výroku o čiastočnom zamietnutí žaloby a
domáhal sa v napadnutej časti rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.
8.Odvolateľ zdôraznil, že predmetom uzavretej zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní
kreditnej karty bolo poskytnutie revolvingového úveru formou tzv. povoleného prečerpania, to znamená,
že žalobca poskytol žalovanému určitý úverový rámec, z ktorého mohol žalovaný čerpať podľa svojho
uváženia peňažné prostriedky maximálne do výšky poskytnutého úverového rámca, pričom záležalo
výlučne na vôli žalovaného, či, kedy a koľko peňažných prostriedkov z poskytnutého úverového
rámca vyčerpá. Žalovaný tak mohol čerpať celú výšku úverového rámca naraz, mohol čerpať len časť
poskytnutého rámca jednorazovo alebo opakovane, mohol kedykoľvek splatiť akúkoľvek časť čerpanej
sumy alebo aj celú sumu a opätovne čerpať peňažné prostriedky podľa svojho uváženia atď.
9.S ohľadom na opísaný charakter uzatvoreného úverového vzťahu, keď žalobca v prípade
revolvingového úveru nevie vôľu žalovaného čerpať a splácať peňažné prostriedky z poskytnutého
úverového rámca predpokladať ani ovplyvniť, nemohol žalobca v zmluve uviesť termín konečnej
splatnosti úveru, celkovú výšku spotrebiteľského úveru, ani výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov inak než to urobil na úverovej zmluve, to znamená, že výška povinnej mesačnej splátky
je 5 % z dlžnej sumy zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300 eur a že je splatná 10. deň v mesiaci.
Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že konkrétnu výšku povinnej mesačnej splátky vypočítanú podľa
úverovej zmluvy oznamoval žalobcovi vo výpise z úverového účtu v závislosti od aktuálne vyčerpaných
peňažných prostriedkov a teda, že žalovaný mal presnú vedomosť, aká je jej aktuálna výška. Okrem
toho, bod 2.1. úverovej zmluvy upravuje jednoznačne, že zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere
sa uzatvára na dobu neurčitú. Neobstojí preto záver súdu, že úverová zmluva neobsahuje údaj o trvaní
úverovej zmluvy.
10.Odvolateľ zhrnul, že doba trvania zmluvy bola v úverovej zmluve riadne určená, taktiež výška
mesačnej splátky bola bez ťažkostí určiteľná už v čase uzatvárania úverovej zmluvy, a to uvedením
podmienok na jej zánik ako aj určením výšky splátky minimálne 5 % z aktuálnej výšky úverového rámca,
na základe čoho vedel žalovaný posúdiť rozsah svojho záväzku a preto boli splnené všetky právnymi
normami požadované náležitosti. Uplatnený nárok teda preukázal dostatočne.

11.Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

12.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala legitimovaná - neúspešná
strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu
danom v ustanovení § 379 CSP (z tohto titulu nedotknutými ponechal odvolaním nenapadnuté výroky
o čiastočnom zastavení konania a o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.306,51 eur s



príslušenstvom, vrátane lehoty splatnosti) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP a
vec mu v rozsahu zrušenia vrátil (§ 391 ods. 1 CSP) na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13.Určujúcim z hľadiska právneho posúdenia predmetnej veci (a dôvodnosti žalobou uplatneného
nároku) je vyhodnotenie povahy poskytnutého úveru. Z toho aspektu sa opodstatnenou javí časť
odvolacej argumentácie - „Žalovaný tak mohol čerpať celú výšku úverového rámca naraz, mohol čerpať
len časť poskytnutého rámca jednorazovo alebo opakovane, mohol kedykoľvek splatiť akúkoľvek časť
čerpanej sumy alebo aj celú sumu a opätovne čerpať peňažné prostriedky podľa svojho uváženia atď.
„ - smerujúcej k záveru, že sa skutočne jedná o úver revolvingový. Práve predmetná charakteristika - t.
j., možnosť opakovaného čerpania - je totiž pojmovým znakom revolvingového úveru. Záveru, že ide o
úver revolvingový nasvedčuje (okrem samotného označenia/pomenovania zmluvy ako revolvingovej -
č.l. 8 spisu) aj uzatvorenie zmluvy „na dobu neurčitú“. Ak by totiž skutočne išlo o poskytnutie finančných
prostriedkov len na kúpu (konkrétneho) tovaru, bolo by nelogické (a v rozpore s praxou poskytovania
„iných než revolvingových“ úverov), aby veriteľ umožnil jeho splácanie v časovo neohraničenej dobe.
Aj (resp. predovšetkým) obsah zmluvných dojednaní (č.l. 8 spisu) potvrdzuje správnosť predmetného
odvolacieho tvrdenia.
14.Okresný súd v danej spojitosti (na odôvodnenie svojho záveru, že sa nejedná o úver revolvingový)
len uviedol, že úver bol poskytnutý na nákup domáceho kina. Z obsahu spisu ale vyplýva, že takto bola
z dojednaného úverového rámca použitá len čiastka 1308,80 eur, ako tzv. prvé čerpanie. Žalovaný však
robil - viď výpis z úverového účtu žalovaného na č.l. 12 spisu - aj hotovostné výbery pomocou karty,
pričom podľa žalobcu celkovo vyčerpal peňažné prostriedky v sume 1.759,71 eur.

15.Z konštatovaného vyplýva nesprávnosť východiskovej úvahy súdu prvej inštancie (o povahe
posudzovaného úveru ako nie revolvingového) a nadväzne i celého posúdenia veci (ako dôvod zrušenia
napadnutého výroku), v dôsledku čoho okresný súd (okrem iného) fakticky ani nerozhodol o celej
požadovanej istine. Nie je totiž z jeho odôvodnenia zrejmé, ako sa vyporiadal s rozdielom medzi
žalobcom poskytnutou/požadovanou (1.759,71 eur) a ním priznanou istinou.
16.V ďalšom postupe súd prvej inštancie preto opätovne posúdi uplatnený nárok (jeho zvyšnú časť)
rešpektujúc právny názor vyslovený krajským súdom, vykoná v nevyhnutnom/potrebnom rozsahu
navrhované dôkazy (predovšetkým predložený výpis z úverového účtu preukazujúci hotovostné výbery)
a následne, v závislosti od záveru, k akému dospeje (ohľadne povahy/druhu sporného úveru) zodpovie
nastolené právne otázky o zákonných náležitostiach (ich absencii) súdenej zmluvy (t.j., ak dospeje k
záveru, že ide o úver revolvingový, tomu zodpovedajúco upraví svoje úvahy vo vzťahu k obligatórnym
zmluvným náležitostiam).

17.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,
že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada.



Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti
podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí v prípadoch uvedených v §
429 ods. 2 CSP.