{"guid": "06ba949d-1bf7-4aa2-a999-56abb36025f3:32045312-5fff-4e69-830d-10fa5071fbbd", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1209210047.1", "spisova_znacka": "1Cob/303/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/303/2012 z 29. 5. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. mája 2013, sp. zn. 1Cob/303/2012, ECLI:SK:KSBA:2013:1209210047.1", "identifikacne_cislo": "1209210047", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Markéta Marečková", "sudca_id": 539, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marketa-mareckova-539", "datum_vydania": "2013-05-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151mb.odsek-2", "nazov": "§ 151mb ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151mb.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-151mb"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151mb.odsek-3", "nazov": "§ 151mb ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151mb.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-151mb"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-151mb"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/32045312-5fff-4e69-830d-10fa5071fbbd", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1209210047.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1209210047.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1209210047.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/303/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209210047
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Michalková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1209210047.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Michalkovej a členiek
senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Haitovej v právnej veci žalobcu: Komerční banka,
a.s., Na Příkopě 33 čp. 969, 114 07 Praha, IČO: 453 17 054, Česká republika, zast. Balcar Polanský
Eversheds s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 909 331 proti žalovanému: HB DEMONT, s.r.o.,
Záhradnícka 51, 821 08 Bratislava, IČO: 35 869 623, zast. Advokátska kancelária ECKER-KÁN &
PARTNERS, s.r.o., Nám. Martina Benku 9, Bratislava, IČO: 35 886 625 o zaplatenie 1 635.582,79 Eur s
príslušenstvom o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 13. 01. 2011
č. k. 42Cb/281/2009-133 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 13. 01. 2011 č. k. 42Cb/281/2009-133   p
o t v r d z u j e .

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 5.558,38 Eur, na účet
právneho zástupcu žalobcu vedený v W. a.s., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXX do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd zaviazal odvolaním napadnutým rozhodnutím žalovaného ako poddlžníka zaplatiť
žalobcovi sumu vo výške 1.635.582,79 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 10% ročne z dlžnej
sumy od 15. 02. 2009 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 26.855,36
Eur a zaplatiť na účet okresného súdu súdny poplatok za žalobcu vo výške 33.193,50 Eur, všetko do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že žalobca a Komerční banka Bratislava, a.s.
uzavreli ako záložní veritelia dňa 28. 05. 2007 so spol. KOVOD RECYCLING s.r.o., IČO 36 052 558
ako záložným dlžníkom a záložcom Zmluvu o zriadení záložného práva k pohľadávkam č. 07/07/
BB/01 v znení jej dodatku č. 1A zo dňa 27. 05. 2008 a dodatku č. 2A zo dňa 20. 11. 2008 (ďalej len
„záložná zmluva“), predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva na všetky pohľadávky záložcu
v lehote splatnosti a po lehote splatnosti najviac 30 dní, ktoré evidoval záložca ku dňu uzavretia
zmluvy vo svojom účtovníctve, a ktoré záložca v budúcnosti počas trvania záložnej zmluvy nadobudne
voči svojim odberateľom (poddlžníkom). Záložné právo k pohľadávkam záložcu bolo registrované v
Notárskom centrálnom registri záložných práv dňa 28. 05. 2007. V záložnej zmluve sa účastníci dohodli,
že vznik záložného práva poddlžníkovi oznámi záložný veriteľ, ak si nebude záložca plniť povinnosti
vyplývajúce mu z rámcovej zmluvy o poskytovaní finančných služieb č. 07/07/BB v znení jej dodatkov
a za týmto účelom podpísal záložca pri uzavretí záložnej zmluvy 4 kusy spoločných oznámení o vzniku
záložného práva s tým, že žalobca, v prípade porušenia záložným právom zabezpečenej povinnosti



záložcom, je oprávnený doplniť nevyplnené časti oznámenia a zaslať ich poddlžníkom podľa svojho
výberu. Oznámením o vzniku záložného práva k pohľadávkam, ktoré podpísal žalobca dňa 27. 01.
2009 a záložca dňa 28. 05. 2007 bol žalovanému ako poddlžníkovi oznámený vznik záložného práva
k pohľadávkam spol. KOVOD RECYCLING, s.r.o. vrátane pohľadávky vo výške 1.635.582,79 Eur
podľa faktúry č. 2810100313 zo dňa 14. 01. 2009 splatnej 14. 02. 2009. Žalovaný v konaní namietal
nedodržanie obligatórnej povinnosti preukázať vznik záložného práva výpisom z registra záložných
práv, ako aj absolútnu neplatnosť oznámenia o vzniku záložného práva k pohľadávkam, pretože tento
právny úkon v momente podpisu nespĺňal náležitosti perfektného právneho úkonu v zmysle ust. § 37
Občianskeho zákonníka, keďže bol podpísaný ako bianco listina. Súd prvého stupňa vo svojom rozsudku
uviedol, že z dikcie ust. § 151mb ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že preukázanie výpisu z registra
záložných práv je jednou z alternatív preukázania vzniku záložného práva, a preto nejde o obligatórnu
podmienku preukázania vzniku záložného práva. Účelom ust. § 151mb Občianskeho zákonníka je
informovať poddlžníka o vzniku záložného práva a o vzniku jeho povinnosti plniť. Žalobca túto povinnosť
splnil doručením oznámenia, ku ktorému bola pripojená príloha so špecifikáciou faktúry a dlžnej sumy.
Prílohou záložnej zmluvy bol zoznam založených pohľadávok s uvedením čísla faktúry, sumy, dátumu
a splatnosti spolu s označením poddlžníka a z tohto zoznamu bol záložný veriteľ podľa svojho uváženia
vybrať. Okruh potenciálnych poddlžníkov ako aj právne dôvody ich záväzkov boli záložcovi v čase
podpisu záložnej zmluvy a signovania bianco oznámenia známe, preto nie je možné úkon oznámenia
o vzniku záložného práva k pohľadávkam považovať za úkon neurčitý a nezrozumiteľný. Prvostupňový
súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vo výške 10% ročne v súlade s § 365, § 369
ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 3 nar. vl.č. 87/1995 Z.z. O trovách konania rozhodol
súd prvého stupňa v súlade s ust. § 142 ods. 1, veta práva O.s.p. a neúspešného žalovaného zaviazal
zaplatiť žalobcovi ich náhradu. Vyčíslenie trov právneho zastúpenia je podrobne uvedené v odôvodnení
napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť na účet súdu súdny poplatok
za podaný návrh v súlade s ust. § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb., keď žalobcovia boli od súdnych poplatkov
oslobodení.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh žalobcu zamietne alebo tento rozsudok
zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd
prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil. Žalovaný mal za to, že dohoda žalobcu so záložcom v
záložnej zmluve, podľa ktorej je záložný veriteľ oprávnený oznámiť vznik záložného práva poddlžníkom,
je voči žalovanému absolútne neúčinná, pretože žalovaný ako poddlžník nebol zmluvnou stranou
záložnej zmluvy a zo záložnej zmluvy nevyplýva oprávnenie záložného veriteľa uskutočniť právny úkon
oznámenia vzniku záložného práva voči poddlžníkovi v mene a na účet záložcu. Poukázal na absolútnu
neplatnosť dojednania záložnej zmluvy, ktoré je v rozpore s kogentným ustanovením § 151mb ods. 2
Občianskeho zákonníka. Na účely uskutočnenia právneho úkonu oznámenia vzniku záložného práva
poddlžníkovi sa podľa žalovaného vyžaduje písomné splnomocnenie pre záložného veriteľa vystavené
záložcom na uskutočnenie tohto úkonu a jeho pripojenie k písomnému oznámeniu o vzniku záložného
práva adresovanému poddlžníkovi. K takémuto postupu neprišlo, preto oznámenie nemá účinky voči
poddlžníkovi v zmysle ust. § 151mb ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný ďalej namietal, že sa
súd prvého stupňa nedostatočne vysporiadal s otázkou platnosti právneho úkonu záložcu vo forme
bianco oznámenia voči žalovanému, ktoré malo byť po riadnom a úplnom vyplnení zo strany žalobcu
považované za oznámenie o vzniku záložného práva k pohľadávkam adresované poddlžníkom podľa
výberu žalobcu. Žalovaný uviedol, že záložca nemohol podpísaním bianco oznámenia riadne prejaviť
vôľu adresovať toto práve žalovanému, pretože v tom čase sa v okruhu poddlžníkov nenachádzal
žalovaný, ktorý začal so záložcom obchodovať až v druhej polovici roku 2008 a na bianco oznámení
neboli v čase jeho podpisu záložcom uvedené podstatné náležitosti (obchodné meno a adresa
žalovaného), ktoré by takýto úkon robili úkonom určitým a zrozumiteľným podľa ust. § 37 Občianskeho
zákonníka. Žalovaný preto považuje právny úkon oznámenia o vzniku záložného práva za absolútne
neplatný. Pretože neprišlo ku nadobudnutiu účinku záložného práva voči žalovanému prostredníctvom
oznámenia vzniku záložného práva záložcom, bolo potrebné splniť alternatívnu zákonnú obligatórnu
podmienku, ktorou je preukázanie vzniku záložného práva zo strany žalobcu, a to pripojením výpisu z
registra záložných práv. Táto podmienka splnená nebola, teda žalovaný nie je poddlžníkom žalobcu.

Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadril a navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdiť a súčasne oznámil súdu, že pôvodne žalobca v 2. rade Komerční banka, a.s., Na



Příkopě 33, Praha 1, Česká republika, IČO: 45 317 054 sa zlúčil s pôvodným žalobcom v 1. rade
Komerční banka Bratislava, a.s., ktorý zanikol, pričom právnym nástupcom sa stal práve žalobca v 2.
rade. Žalobca k veci uviedol, že ust. § 151mb ods. 2 Občianskeho zákonníka nevylučuje možnosť iného
spôsobu oznamovania (preukazovania) vzniku záložného práva poddlžníkovi, a to formou oznámenia
podpísaného oboma zmluvnými stranami. Ďalej uviedol, že záložca bol pri podpise záložnej zmluvy
uzrozumený a oboznámený so skutočnosťou, že podpisuje 4 kusy bianco oznámení, a teda vedel,
že ním podpísané oznámenia môžu byť adresované ktorémukoľvek jeho dlžníkovi voči ktorému v
budúcnosti nadobudne pohľadávku. Samotný záložca pravidelne aktualizoval zoznam pohľadávok, ktoré
sú predmetom záložného práva a to formou jednotlivých dodatkov k záložnej zmluve. S ohľadom na
výslovnú dohodu záložcu a žalobcu v článku II bod 2 záložnej zmluvy o obsahu a rozsahu doplnenia
oznámenia, nie je možné podľa žalobcu takýto právny úkon záložcu považovať za neurčitý. Žalobca
má za to, že oznámenie je platným právnym úkonom zakladajúcim účinky vzniku záložného práva
voči žalovanému ako poddlžníkovi. Výpis z registra záložných práv, považuje žalobca na rozdiel od
žalovaného len za jeden zo spôsobov preukázania vzniku záložného práva, nie však za minimálny
zákonný predpoklad preukázania vzniku záložného práva.

Krajský súd ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust.
§ 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie žalovaného podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právny úkon musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa ust. § 151mb ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka je záložné právo na peňažnú pohľadávku  účinné
voči poddlžníkovi, len ak vznik záložného práva záložca písomne oznámi poddlžníkovi alebo ak mu vznik
záložného práva preukáže záložný veriteľ; na preukázanie vzniku záložného práva stačí výpis z registra
záložných práv. Ak bol vznik záložného práva poddlžníkovi oznámený alebo preukázaný, poddlžník je
povinný plniť svoj splatný peňažný záväzok záložnému veriteľovi alebo inej osobe určenej záložným
veriteľom.

Z obsahu spisového materiálu a vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovanému bolo ako
poddlžníkovi doručené písomné oznámenie žalobcu a záložcu o vzniku záložného práva k pohľadávke,
ktorú mal záložca voči žalovanému vo výške 1.635.582,79 Eur podľa faktúry č. 2810100313 zo dňa
14. 01. 2009 splatnej 14. 02. 2009. Podľa čl. I. bod 2., 4. záložnej zmluvy (v znení jej dodatku 2A zo
dňa 20. 11. 2008 sa jej účastníci dohodli na tom, že predmetom záložného práva budú aj pohľadávky
záložcu, ktoré záložca v budúcnosti počas trvania záložnej zmluvy nadobudne voči svojim odberateľom
(poddlžníkom) a ktoré budú aktualizované najmenej 1x mesačne.

Žalovaný namietal absolútnu neplatnosť právneho úkonu oznámenia vzniku záložného práva pre
neurčitosť prejavu vôle záložcu, a teda neúčinnosť tohto prejavu vôle voči žalovanému ako poddlžníkovi.
Neurčitosť prejavu vôle záložcu, ktorý prejav vôle bol zachytený v písomnom oznámení o vzniku
záložného práva, odôvodnil žalovaný existenciou oznámení, ktoré podpísané, ale neúplné, odovzdal
záložca pri uzavretí záložnej zmluvy žalobcovi ako záložnému veriteľovi, pričom si obaja účastníci
záložnej zmluvy dohodli rozsah, spôsob a podmienky doplnenia nevyplnených častí predmetného
oznámenia. V zmysle tohto dojednania vyplnil žalobca oznámenie o vzniku záložného práva, toto datoval
a podpísal a zaslal žalovanému ako poddlžníkovi. Vyplnenie tohto oznámenia v súlade s dojednaním
obsiahnutým v záložnej zmluve nebolo medzi účastníkmi sporné. Žalovaný namietal aj skutočnosť, že
nebol účastníkom záložnej zmluvy, a preto nepoznal dojednanie žalobcu a záložcu v nej obsiahnuté,
ktoré modifikovalo zákonné ustanovenie tak, že oznámiť poddlžníkovi vznik záložného práva bolo
povinnosťou žalobcu. Žalovaný poukazoval tiež na to, že nebol účastníkom záložnej zmluvy a takéto
dojednanie žalobcu a záložcu sú preto voči nemu neúčinné. Odvolací súd k týmto námietkam žalovaného
uvádza, že na vznik záložného práva na peňažnú pohľadávku sa súhlas poddlžníka nevyžaduje, avšak
záložné právo je voči nemu účinné iba ak mu vznik záložného práva písomne oznámi záložca alebo
ak mu vznik záložného práva preukáže záložný veriteľ. Uvedené oznámenie v súlade so zmluvou o



záložnom práve bolo žalovanému ako poddlžníkovi oznámené aj záložcom, teda jeho veriteľom, t. j.
spoločnosťou KOVOD RECYCLING, s.r.o.

Oznámenie o vzniku záložného práva je jednostranným právnym úkonom a ako taký musí spĺňať
všetky náležitosti právneho úkonu, teda musí byť uskutočnený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne.
Oznámenie o vzniku záložného práva podľa názoru odvolacieho súdu všetky náležitosti platného
právneho úkonu spĺňa. Ide o písomný právny úkon, z ktorého znenia je možné jasne a bez pochybností
identifikovať jeho obsah a tento obsah je možné jednoznačne interpretovať tak, že obsahom je
oznámenie vzniku záložného práva k  pohľadávke záložcu, ktorú má tento voči žalovanému ako
poddlžníkovi, pričom pohľadávka je dostatočne v oznámení špecifikovaná. Nakoniec identifikácia
založenej pohľadávky nebola medzi účastníkmi spornou. Skutočnosť, že záložca poskytol žalobcovi
niekoľko neúplne vyplnených oznámení a dohodli sa o spôsobe ich doplnenia, nemôže žalovaný
namietať. Ako žalovaný správne poukázal, nebol účastníkom záložnej zmluvy, a preto obsah tejto zmluvy
mu nebol známy. Žalovanému bolo doručené oznámenie o vzniku záložného práva, ktoré vykazovalo
všetky náležitosti perfektného právneho úkonu, a z ktorého bolo možné jednoznačne stanoviť obsah
vôle žalobcu ako záložného veriteľa a záložcu. Vo vzťahu k žalovanému sa nejavil ako právne relevantný
spôsob vzniku perfektného právneho úkonu oznámenia vzniku záložného práva. Žalovaný mal a mohol
posudzovať len oznámenie a jeho obsah tak, ako mu bol tento prejav vôle žalobcu a záložcu doručený
a to v čase, keď mu bol tento doručený, teda v čase, keď tento právny úkon vykazoval všetky náležitosti
platného právneho úkonu.

Je v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti, ak sa žalobca so záložcom v záložnej zmluve dohodli na
predložení oznámení o vzniku záložného práva, ktoré neboli zámerne vyplnené v niektorých ich častiach.
Išlo teda o neúplnosť oznámenia nie náhodnú, ale zámernú, ktorej predchádzala vzájomná dohoda
oboch účastníkov zmluvy a neúplnosť dočasnú a nie trvalú. Obaja účastníci záložnej zmluvy vedeli,
že jednotlivé časti oznámenia budú doplnené práve žalobcom, záložca s takýmto postupom súhlasil
a súčasne sa obaja účastníci záložnej zmluvy dohodli na spôsobe vyplnenia oznámenia. Porušenie
povinnosti vyplniť oznámenie v súlade s dojednaním obsiahnutým v záložnej zmluve mal oprávnenie
namietať výlučne záložca, avšak nie poddlžník, ktorému obsah dohody o vyplňovacom práve nebol
známy.

Pretože zákonná povinnosť oznámiť záložcom poddlžníkovi vznik záložného práva bola doručením
oznámenia o vzniku záložného práva žalovanému splnená, keďže vznik záložného práva oznamoval aj
záložca - spoločnosť KOVOD RECYCLING s.r.o., IČO 36 052 558, odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1  O.s.p.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s
ustanovením § 142 ods. 1, § 151 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu
trov odvolacieho konania vo výške 5.558,38 Eur vrátane DPH. Trovy odvolacieho konania pozostávajú
z trov právneho zastúpenia žalobcu v odvolacom konaní. Právny zástupca žalobcu v odvolacom konaní
vykonal dva úkony právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu žalovaného zo dňa 25. 02. 2011 a účasť
na odvolacom pojednávaní dňa 30. 05. 2013), pričom základná sadzba tarifnej odmeny predstavuje v
zmysle ust. § 10 ods. 1 vyhl.č. 655/2004 Z.z. sumu 3.693,41 Eur a v prípade účasti na pojednávaní, na
ktorom bol vyhlásený rozsudok podľa § 14 ods. 5 písm. b) vyhl.č. 655/2004 Z.z. predstavuje 1 základnej
sadzby tarifnej odmeny vo výške 923,35 Eur. Režijné paušály predstavujú v roku 2011 sumu 7,41 Eur a
v roku 2013 sumu 7,81 Eur, teda trovy právneho zastúpenia žalobcu predstavujú spolu 4.631,98 Eur a
po pripočítaní 20% DPH vo výške 926,40 Eur, celkom vo výške 5.558,38 Eur.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:



Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "42Cb/281/2009", "guid": "096e4dca-dd66-4084-a349-59020db95e56:d02211d9-8652-465b-a11c-981cf3131b2f", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}