Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 4Co/62/2015 z 17. 11. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 17. novembra 2015, sp. zn. 4Co/62/2015, ECLI:SK:KSPO:2015:8814205227.1 Krajský súd Prešov | 4Co/62/2015 | ECLI:SK:KSPO:2015:8814205227.1 | 2015-11-17 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3d598b23-bb84-4e5e-9d2b-b894bebc2773 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8814205227.1 Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 4Co/62/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814205227 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8814205227.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobcu Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpený Bobák, Bollová a spol., s.r.o., Advokátska kancelária, Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673 proti žalovanej G. F., bytom O. XXX, o zaplatenie 299,29 Eur istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 5C/70/2014-37 zo dňa 31.10.2014 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok v zamietavom výroku ohľadne zmluvnej pokuty vo výške 84,- Eur a vo výroku o trovách konania. Zastavuje odvolacie konanie o 5,31 Eur. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 202,98 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy od 26.1.2013 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania pozostávajúce z pomernej časti zaplateného súdneho poplatku vo výške 7,- Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 30,- Eur všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 84,- Eur, ako aj uplatnených poplatkov v rozsahu 5,31 Eur, zamietol. V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, obsah pripojených listinných dôkazov, najmä zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzatvorenej so žalovanou dňa 9.8.2012 č. A6443735, ďalej dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 9.8.2012, všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, účinných od 1.1.2012, ďalej citoval ust. § 44 ods. 1, ods. 8 písm. b/ zákona č. 351/2001 Z. z. o elektronických komunikáciách účinného v čase uzavretia zmluvy, ako aj ust. § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 10, § 51 ods. 1, 2, § 39 Občianskeho zákonníka a uviedol, že predmetný právny vzťah posúdil ako vzťah spotrebiteľský v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Predmetom uplatneného nároku boli neuhradené faktúry za dodané služby žalovanou celkom v sume 202,98 Eur za obdobie august až október 2012, v dôsledku čoho žalovaná porušila zmluvné podmienky, a preto si v zmysle dodatku k zmluve č. A 6443735 uplatnil žalobca aj nárok na zmluvnú pokutu vo výške 84,- Eur. Súčasťou uplatneného nároku bola aj uplatnená suma 5,31 Eur z titulu poplatku za upomienku vo výške 1,33 Eur, ktorá bola vyfaktúrovaná faktúrou č. 2168176342 a poplatok vo výške 3,98 Eur za odpojenie z dôvodu neplatenia, ktorú si žalobca uplatnil vo faktúre č. 2171750229. Spolu s istinou súd prvého stupňa priznal žalobcovi uplatnený úrok z omeškania vo výške 8,75 % v spojení s § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase, kedy došlo k omeškaniu. V prevyšujúcej časti ohľadne uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 84,- Eur, ako aj nákladov spojených s odpojením a upomienkou v rozsahu 5,31 Eur, súd prvého stupňa žalobu zamietol. Následne súd citoval ust. § 544 Občianskeho zákonníka, ako aj ust. § 53 ods. 1 v spojení s § 54 ods. 4 Občianskeho zákonníka a uviedol, že v dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 9.8.2012 si účastníci dohodli, že v prípade, že žalovaná poruší povinnosť včas a riadne hradiť cenu za poskytnuté služby alebo povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom podľa zmluvy a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby prostredníctvom SIM karty, je povinná zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 84,- Eur. Dojednanú zmluvnú pokutu súd považoval za rozpornú s ust. § 3 ods. 1 a § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že zmluvy o pripojení sú typové zmluvy uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy, teda i dojednané zmluvné podmienky neovplyvňuje, nejedná sa o individuálne dojednané zmluvné ustanovenia. Zmluvná pokuta bola dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, resp. dodatkoch a žalobca pritom menil len výšku zmluvnej pokuty. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j. také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Pri hodnotení dojednaných zmluvných podmienok v súlade s ust. § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka súd zohľadňoval povahu tovaru, na ktorý bola zmluva uzavretá, pričom predmetom bolo poskytovanie, resp. využívanie účastníckeho programu za dohodnutých podmienok so žalobcom, t. j. povinnosť žalovanej zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu 24 mesiacov. Dodávateľ síce z hľadiska času rozlišoval tzv. „druhú časť doby viazanosti“, v ktorej by dochádzalo k postupnému znižovaniu zmluvnej pokuty v závislosti od toho, kedy v tomto období ku skutočnosti zakladajúcej nárok na zmluvnú pokutu dôjde. Podľa názoru súdu, však tým neodstránil všetky dôvody, pre ktoré je možné takto zmluvnú pokutu považovať za neprijateľnú. Spotrebiteľ je naďalej povinný zaplatiť zmluvnú pokutu bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte zostáva do uplynutia doby viazanosti, lebo obdobie tzv. „druhej časti doby viazanosti“, čo predstavuje iba posledných šesť mesiacov doby viazanosti, a teda sa jedná o poslednú štvrtinu doby viazanosti. Takéto vymedzenie dojednania zmluvnej pokuty súd považoval za zavádzajúce, nijako nezohľadňujúce výšku zmluvnej pokuty v prípade, že k skutočnosti zakladajúcej nárok na zmluvnú pokutu dôjde v prvý mesiac viazanosti alebo 17 mesiac doby viazanosti. Žalobcovi sa podľa názoru súdu nepodarilo v celom rozsahu odstrániť jeden z hlavných dôvodov, pre ktoré súdy považujú takto dojednanú zmluvnú pokutu za neprijateľnú, lebo spotrebiteľ by ju mal zaplatiť v rovnakej výške bez ohľadu na to, či sa omešká s úhradou prvej splátky alebo poslednej faktúry v 3 doby viazanosti . Ďalším dôvodom prečo súd považoval dojednanú zmluvnú pokutu za neprijateľnú je skutočnosť, že by žalobcovi zmluvná pokuta patrila aj v prípade, ak by žalovaná len uskutočnila nejaký úkon smerujúci k ukončeniu platnosti zmluvy bez ohľadu na to, či k ukončeniu platnosti skutočne došlo alebo nie. Ďalej súd poukázal na nejasnosť formulácie, ako aj neurčitosť dojednania zmluvnej pokuty s tým, že zdôraznil, že v dohode o zmluvnej pokute musí byť jednoznačne špecifikovaná zmluvná povinnosť na porušenie ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje. Nesplnenie zmluvnej povinnosti môže spočívať buď v tom, že sa táto nesplní vôbec, alebo sa nesplní včas, alebo sa nesplní riadne. Nepredstavuje jednoznačne špecifikovanú zmluvnú povinnosť na porušenie ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 32Cdo 815/2007 z 30.10.2008, ako aj Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo 182/2001 zo dňa 25.6.2002, týkajúce sa dojednania zmluvnej pokuty, z obsahu ktorých vyplýva, že za neplatné možno považovať také zmluvné dojednanie, ktorým sa sankcionuje nielen splnenie určitej zmluvnej povinnosti, ale aj využitie práva. V danom prípade formulácia zmluvnej podmienky „ak účastník poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti je účastník povinný uhradiť zmluvnú pokutu“, spôsobuje samo o sebe neplatnosť uvedeného zmluvného dojednania bez ohľadu na to, či sa jedná o spotrebiteľskú vec. Touto formuláciou zmluvnej podmienky podľa názoru súdu je dojednanie, ktorým sa sankcionuje nie splnenie určitej zmluvnej povinnosti, ale využitie práva. Ak by žalovaná počas doby viazanosti svoje právo odstúpiť od zmluvy, prípadne vypovedať zmluvu využila, musela by podľa tohto ustanovenia dodatku uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu. Súd ďalej poukázal na to, že spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To sa týka zmluvných podmienok, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia, ako aj primeranosti ceny, ak zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spôsobuje dojednanie, ktoré žalobcovi umožňuje žiadať od žalovanej zmluvnú pokutu v prípade, že žalovaná ako spotrebiteľ využije a urobí taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku k zmluve pred uplynutím doby viazanosti. Nerovnováhu zvýrazňuje aj skutočnosť, že v zmluvných podmienkach je obdobná povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu pre žalobcu, dojednaná nie je. Z tohto dôvodu na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že dojednaná zmluvná pokuta je neprimeraná, spôsobujúca značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalovanej, a teda neprijateľná a neplatná. Poukázal na právny záver vyplývajúci z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 555/2011-19 z 24.2.2011, z ktorého vyplýva, že pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah a teória navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Z tohto dôvodu súd vyhodnotil dojednanie o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu ako neplatné pre rozpor s účelom zákona s poukazom na absolútnu neplatnosť vyplývajúcu z ust. § 39 Občianskeho zákonníka, a preto žalobu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty zamietol, vrátane uplatneného príslušenstva. Z titulu uplatnených nárokov za poplatok za odpojenie z dôvodu neplatenie vo výške 3,98 Eur, ktorú si žalobca uplatňoval vo faktúre č. 2171750229, súd poukázal na bod 1.15 čl. 1 všeobecných podmienok pripojenia SIM karty a uviedol, že dojednanie ohľadne poplatku za odpojenie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, tak ako to predpokladá ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prieči sa dobrým mravom v zmysle ust. § 39 Obchodného zákonníka, preto v tejto časti nárok žalobcu taktiež zamietol. Ďalším uplatneným nárokom žalobcu bola uplatnená suma 1,33 Eur za upomienku, a to faktúrou č. 2168176342. V tejto časti súd poukázal na bod 16.2. písm. d) všeobecných podmienok upomienky a uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti tohto nároku, lebo nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť ich výšku. Z tohto dôvodu žalobu aj v tejto časti zamietol. Vo vzťahu k nepriznaniu nároku za poplatky za upomienky a odpojenie súd poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 55/2011-19 z 24.2.20011. O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že vyčíslením pomeru úspechu a neúspechu účastníkov v spore priznal žalobcovi z uplatnenej výšky náhrady trov konania sumu 40 % zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 17,50 Eur, čo predstavuje 7,- Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 75,07 Eur 40 %, čo predstavuje 30,- Eur, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie žaloby a á 23,24 Eur, 2 x režijný paušál á 8,04 Eur, ako aj zvýšený o 20 % daň z pridanej hodnoty, na ktorú zaviazal žalovanú. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal zamietavý výrok z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, ako aj nesprávnych skutkových zistení. Poukázal na to, že maximálna výška zmluvnej pokuty zodpovedá výške poskytnutej zľavy z kúpenej ceny mobilného telefónu a dohoda o zmluvnej pokute zohľadňuje časový aspekt porušenia zmluvných povinností. Opätovne poukázal na skutkový stav veci, ako aj okolnosti uzavretia zmluvy týkajúce sa slobodnej voľby žalovanej, ktorá nebola žiadnym spôsobom povinná ani nútená uzatvoriť dodatok k zmluve o pripojení. Poskytnutie mobilného telefónu za zľavnenú cenu bolo medzi žalobcom a žalovanou kompenzované vernosťou žalovanej ako zákazníka. Uviedol, že zmluvnú pokutu je potrebné posudzovať z hľadiska zabezpečovacej, motivačnej, sankčnej, reparačnej funkcie s ohľadom na všetky relevantné okolnosti a vzájomne poskytnuté plnenia v rámci uzavretej zmluvy a dodatku. Aj pri dohodnutej dobe viazanosti 24 mesiacov, zmluvná pokuta rozlišuje čas porušenia zmluvných povinností od počiatku, teda či došlo k porušeniu zmluvných povinnosti v prvom, druhom, treťom a každom ďalšom nasledujúcom mesiaci až po 24 mesiac po uzavretí dodatku. Podľa názoru žalobcu dojednanie zmluvnej pokuty, ako aj jej výšky nemohlo spôsobiť nerovnováhu medzi účastníkmi zmluvného vzťahu. Dôvodom uzavretia dodatku bola pre žalovanú možnosť získať za výhodnú cenu mobilný telefón, za ktorý by v prípade kúpy v rámci maloobchodných cien musela zaplatiť omnoho vyššiu cenu. Súd prvého stupňa sa touto skutočnosťou vôbec nezaoberal, že mobilný telefón si mohla žalovaná kúpiť za riadnu maloobchodnú cenu bez hrozby sankcie za nedodržanie zmluvných povinností a dohodnutá zmluvná pokuta neprevyšovala výšku poskytnutej zľavy kúpenej cenu mobilného telefónu. Výhodu, ktorú žalovaná na základe uzatvorenia dodatku k zmluve získala je výška dohodnutej zmluvnej pokuty, ktorú považoval žalobca za primeranú, objektívnu, nespôsobilú poškodiť žalovanú ako spotrebiteľku. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 172/2007, podľa ktorého primeranosť výšky zmluvnej pokuty treba posúdiť v každom prípade individuálne vzhľadom na všetky okolnosti prípadu. Namietal nesprávne posúdenie súdom prvého stupňa dojednanie zmluvnej pokuty ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorej výška zodpovedala výške zľavy kúpnej ceny mobilného telefónu za situácie, keď žalovaná si neplnila záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu a plniť si zmluvné povinnosti. Vo vzťahu k uplatneným nárokom na zaplatenie cien za odpojenie a upomienku žalobca poukázal na to, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy uzavretej medzi účastníkmi bol aj cenník služieb, v ktorom boli uvedené ceny za služby. V cenníku bola uvedená cena za odpojenie 3,98 Eur a cena za upomienku 1,33 Eur. Podľa názoru žalobcu, odpojenie a zaslanie upomienky sú služby, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia, sú zrozumiteľne vyjadrené v cenníku služieb, a preto nebolo možné s poukazom na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka skúmať a posudzovať ich primeranosť a prijateľnosť dohodnutých cien. Ani v tejto časti s názorom súdu prvého stupňa nesúhlasil. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok v zamietavom výroku a vyhovieť žalobe o zaplatenie 89,39 Eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 26.1.2013 do zaplatenia. Zároveň si uplatnil si náhradu trov konania, ktoré špecifikoval. Žalovaná sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrila. V priebehu odvolacieho konania podaním (v spise na č.l. 57) vzal žalobca odvolanie o zaplatenie sumy 5,31 Eur, späť. V tejto časti žiadal konanie zastaviť. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke (§ 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil. Predmetom odvolacieho konania bol zamietavý výrok týkajúci sa nepriznania uplatnenej náhrady z titulu zmluvnej pokuty vo výške 84,- Eur. Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom, ako aj právnym posúdením veci, odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne posudzoval neprijateľnosť dojednanej zmluvnej pokuty vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvého stupňa. K odvolaniu žalobcu uvádza, že nesprávne skutkové zistenia pre posúdenie dôvodnosti uplatnenej náhrady zmluvnej pokuty odvolací súd nepovažoval za opodstatnené. Súd prvého stupňa na základe výsledkov vykonaného dokazovania vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúcou z ust. § 132 Občianskeho súdneho poriadku, na základe čoho dospel k správnym skutkovým zisteniam. Správne skúmal, či dojednanie zmluvnej pokuty uzavretej v štandardnej formulárovej zmluve bolo individuálne dojednané, či výška a spôsob určenia zmluvnej pokuty je primeraná, na základe čoho správne dospel k záveru, že dojednanie zmluvnej pokuty zodpovedajúce zľave z mobilného telefónu poskytnutého na základe dodatku k zmluve o pripojení možno stotožňovať, pretože žalobca odpredal žalovanej mobilný telefón za zľavnenú kúpnu cenu na základe vlastného rozhodnutia a pravidiel jeho trhovej politiky. Zmluvné dojednania týkajúce sa zmluvnej pokuty neboli individuálne dojednané. Boli pripravené vopred žalobcom a žalovaná v pozícii spotrebiteľa nemala na výber obsah dojednaných zmluvných podmienok ovplyvniť, ale len prijať. Odvolací súd je toho názoru, že žalobca s náležitou odbornou starostlivosťou nepristupoval k žalovanej ako spotrebiteľke pri uzatváraní zmluvy o pripojení s tým, že jej náležite nevysvetlil význam a podstatu spornej zmluvnej pokuty. Dojednanie o zmluvnej pokute bolo len vôľou žalobcu, nie výsledkom slobodnej voľby oboch účastníkov zmluvného vzťahu. Tieto skutočnosti súd prvého stupňa správne posúdil, a preto aj správne vo veci rozhodol. Z tohto dôvodu odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v zamietavom výroku o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 84 Eur a súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny v súlade s ust. § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Podľa ust. § 207 ods. 2, 3 Občianskeho súdneho poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak niekto vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Z dôvodu späťvzatia odvolania žalobcom sčasti o sumu 5,31 Eur, odvolací súd v tejto časti odvolacie konanie zastavil postupom podľa § 207 ods. 2, 3 Občianskeho súdneho poriadku. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a zásadou úspechu žalovanej v odvolacom konaní, ktorej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo návrh na priznanie predložený nebol a z obsahu spisu jej iné trovy odvolacieho konania nevyplývajú (§ 151 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a § 146 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku). Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.