{"guid": "06b43f54-856d-4a47-ac8c-eae3954c892e:49574078-3212-471a-9a72-31e44aef6457", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5712214871.1", "spisova_znacka": "7Co/90/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/90/2014 z 8. 4. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 8. apríla 2014, sp. zn. 7Co/90/2014, ECLI:SK:KSZA:2014:5712214871.1", "identifikacne_cislo": "5712214871", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Sojka, PhD.", "sudca_id": 549, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-sojka-phd-549", "datum_vydania": "2014-04-08", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/49574078-3212-471a-9a72-31e44aef6457", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5712214871.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2014:5712214871.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2014:5712214871.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/90/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712214871
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5712214871.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny
Beniačovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpený
spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Gr?sslingova 4, IČO: 36 864 421, proti
odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave,
Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 15C/269/2012-96 zo dňa 27. novembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu  p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom v celom rozsahu zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal
uložiť odporcovi zaplatenia majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej mu nesprávnym úradným
postupom exekučného súdu - Okresného súdu Martin. Nesprávnosť postupu mala spočívať v okolnosti,
že exekučný súd nerozhodol v zákonnej lehote o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia
v exekučnej veci (navrhovateľa ako oprávneného) vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. Ex
12605/2011. 18Er/2524/2011. Z obsahu súdneho exekučného spisu  ( sp.zn. 18Er/2524/2011) zistil, že
dňa 03.08.2011 bola exekučnému súdu doručená žiadosť súdneho exekútora na udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Exekučný súd o nej rozhodol uznesením zo dňa 11.08.2011 tak, že ju zamietol z
dôvodu, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok nie je v súlade so zákonom a priznáva navrhovateľovi
ako oprávnenému nedovolené plnenie, ktoré je súčasne aj v rozpore s dobrými mravmi. Tvrdenia
navrhovateľa, že k rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia malo dôjsť po viac ako 138 dňoch
tak neboli pravdivé. Nemal tak preukázané, že by v exekučnom konaní došlo k  opomenutiu vydať
rozhodnutie v zákonnej lehote, teda k nesprávnemu úradnému postupu. Tým nebol naplnený jeden zo
základných predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu  spôsobenú pri výkone verejnej moci.
O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Odporcovi ako účastníkovi v konaní
úspešnému náhradu trov konania nepriznal, keďže z obsahu spisu ich existencia nevyplývala a odporca
si tieto nevyčíslil.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal
jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Namietal, že prvostupňový súd
postupoval nesprávne, keď vo veci pojednával a rozhodol  podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. bez jeho
prítomnosti, ako aj prítomnosti jeho právneho zástupcu, napriek tomu, že riadne a včas požiadal o
zrušenie pojednávania, uviedol pre to dôležité dôvody a predložil listiny spájané s označenými dôvodmi.
Ďalej poukázal na to, že uskutočnil podanie (obsiahnuté v texte žaloby), ktorým upovedomil súd o



skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že vo veci koná a rozhoduje vylúčený sudca. Okolnosť, že krajský
nevzhliadol v ním  označených skutočnostiach dôvod pre jeho vylúčenie, nič nemení na tom, že v jeho
očiach, ako aj v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. V tejto súvislosti
upozornil na právny názor vyslovený v skutkovo a právne obdobných veciach Krajskými súdmi  v Trnave,
Nitre a Prešove.  Uviedol, že takáto rozhodovacia prax je zrejmá aj z judikatúry Ústavného súdu a
Európskeho súdu pre ľudské práva.
Navrhovateľ ďalej namietal, že postupom okresného súdu bolo porušené jeho právo na kontradiktórne
konanie, v ktorom strany musia mať možnosť nielen predložiť dôkazy nevyhnutné na podporu úspešnosti
svojej žaloby, ale zároveň sa aj oboznámiť so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami
a vyjadriť sa k nim. Namietal, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť prvostupňovým súdom
bez nariadenia pojednávania a vykonať dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia
rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Naviac, tým, že sa
odporca k podanej žalobe písomne nevyjadril, napriek výzve súdu, boli splnené podmienky pre vydanie
rozsudku pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p., prvostupňový súd však takéto rozhodnutie nevydal.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p., v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.), rozsudok okresného
súdu ako vecne správny podľa ust.  § 219 ods. 1  O.s.p. potvrdil.

Vo všeobecnosti je akceptovateľná úvaha odvolateľa, že súčasťou kontradiktórneho konania je právo
byť oboznámený s predloženými dôkazmi, vyjadriť sa k nim a podávať dôkazné návrhy. Zásada
kontradiktórnosti predovšetkým pojmovo predvída procesnú aktivitu účastníkov konania. Ťažiskom
realizácie procesných práv účastníkov súdneho konania je pojednávanie, na ktoré bol navrhovateľ
riadne predvolaný a svojim postupom - bezdôvodnou neúčasťou na súdnom pojednávaní - sa o ich
bezprostredne naplnenie sám obral. V prípade účasti na pojednávaní by sa zúčastnil vykonávania
dokazovania, mohol by navrhovať jeho doplnenie, respektíve sa k vykonanému dokazovaniu vyjadriť
a bol by poučený aj o predbežnom právnom posúdení veci (§ 118 ods. 2 O.s.p). V tejto súvislosti
sú potom ďalšie jeho tvrdenia i námietky dotýkajúce sa odňatia práva konať pred súdom a porušenia
zásady kontradiktórnosti bezpredmetné. Najmä, čo sa týka jeho tvrdenia o rozhodnutí prvostupňového
súdu bez nariadenia pojednávania. Naopak, vo veci bol riadne nariadený termín pojednávania, na
ktorý bol navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu predvolaný, tomu bolo predvolanie doručené
29.10.2013. Následne mu bolo doručované aj vyjadrenie odporcu k žalobe, ktoré prevzal v rovnaký deň
ako predvolanie. Nebola tak na mieste ani jeho námietka o splnení podmienok vydania rozsudku pre
zmeškanie, z dôvodu, že sa odporca riadne k žalobe nevyjadril.

Navrhovateľ ďalej namietal, že vo veci rozhodol zaujatý sudca. Odvolací súd uvádza, že požiadavka
nestrannosti súdu vyplýva tak z článku 46 ods. 1 v spojení s článkom 141 ods. 1 Ústavy SR, ako aj z
článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
V súdenej veci bol uznesením odmietnutý žalobný návrh navrhovateľa zo dňa 21.09.2012. Proti tomuto
uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie na základe ktorého krajský súd ako súd odvolací uvedené
uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Pri rozhodovaní o tomto odvolaní sa
vyjadroval aj k odvolacej námietke navrhovateľa, že vec prejednával a rozhodol vylúčený sudca. V
tejto súvislosti krajský súd konštatoval, že samotná skutočnosť, že škodcom, ktorý mal navrhovateľovi
spôsobiť škodu, ktorá je predmetom ním uplatňovaného nároku je súd na ktorom vykonáva zákonný
sudca funkciu sudcu, nezakladá pochybnosť o jeho nezaujatosti a nie je dôvodom na jeho vylúčenie z
rozhodovania v súdenej veci. Následne v predmetnom odvolaní navrhovateľ uvádza opätovne rovnaké
okolnosti na základe ktorých dospel k záveru, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca. Krajský súd však
nevidí dôvod pre jeho vylúčenie z rozhodovania a prejednávania veci, nakoľko odvolateľ neuviedol
žiadne iné/ďalšie okolnosti, ktoré by mali zakladať jeho vylúčenie, než tie, ktoré už boli predmetom
posúdenia krajského súdu v rámci predchádzajúceho rozhodovania.

Navrhovateľ sa v dôvodoch odvolania nedotkol hmotno-právnych dôvodov, a to nepreukázanie
nesprávneho úradného postupu, ako základného predpokladu pre vznik zodpovednosti štátu za ním
uplatnenú škodu. Odvolací súd nemôže v sporovom/kontradiktórnom konaní nahrádzať nevyhnutnú
procesnú aktivitu účastníka/odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, respektíve
preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než účastníkom konania vznesených námietok. Krajský



súd preto nemal právny dôvod ani možnosť zaoberať sa posúdením správnosti záverov okresného
súdu o nenaplnení tejto podmienky, a to existencie nesprávneho úradného postupu. Je výlučne na
ťarchu odvolateľa, že vo vzťahu k žiadnemu z vecných argumentov, na ktorých okresný súd založil svoje
meritórne zamietajúce rozhodnutie, nepredložil relevantnú, respektíve akúkoľvek argumentáciu.

Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo veci
samej závislý výrok o trovách prvostupňového konania. Okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu
v spore i návrhový charakter rozhodovania o náhrade trov.

O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že odporcovi ich náhradu nepriznal. Navrhovateľ nebol v
tomto štádiu konania úspešný, preto podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. nemá
právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odporca si náhradu trov aktuálneho odvolacieho konania
neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a fakticky mu žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov           3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie   n i e   j e   prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15C/269/2012", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}