Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13CoP/89/2014 z 7. 6. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 7. júna 2015, sp. zn. 13CoP/89/2014, ECLI:SK:KSBB:2015:6114221803.1 Krajský súd Banská Bystrica | 13CoP/89/2014 | ECLI:SK:KSBB:2015:6114221803.1 | 2015-06-07 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d0aa495b-56df-4a92-8bf9-4d19097744b9 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6114221803.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoP/89/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114221803
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6114221803.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej
veci starostlivosti o maloletého K. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici, dieťa rodičov: K. W., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom D. D., S. XX a K. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. D., X. 28, v konaní o
návrhu na zvýšenie výživného, o odvolaní matky maloletého K. proti rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica č. k. 31P/270/2014-108 zo dňa 31. 10. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd návrh matky maloletého K. N. na zvýšenie výživného
zamietol.

V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že matka dieťaťa sa návrhom podaným na
okresnom súde dňa 08. 10. 2014 domáhala, aby súd uložil otcovi dieťaťa povinnosť prispievať na jeho
výživu zvýšeným výživným a to sumou 310 € mesačne od 01. 01. 2013. Svoj návrh matka odôvodnila
tým, že vyživovacia povinnosť otca voči maloletému K. bola naposledy upravená rozsudkom Okresného
súdu Banská Bystrica č. k. 35P/42/2012 v sume 130 € mesačne. Poukázala na tú skutočnosť, že v
súčasnej dobe má maloletý K. 13 rokov, navštevuje 7. triedu ZŠ Fantázia v Banskej Bystrici, kde mu
matka hradí stravné vo výške 25 € mesačne, na ZRPŠ prispieva sumou 27 € mesačne plus 15 € mesačne
sú náklady na krúžky, ktoré maloletý navštevuje. Matka v návrhu na zvýšenie výživného ďalej uviedla,
že maloletému K. zakúpila pracovný zošit z francúzskeho jazyka a učebnicu, za ktoré spolu zaplatila 20
€, kúpila mu tiež rôzne školské potreby a pomôcky asi v sume 20 €. Maloletý navštevuje tanečný krúžok
hip-hop v Tanečnej škole Element, kde polročne platí poplatok 100 €. Raz za štvrťroka je potrebné
kúpiť mu nové tenisky, ktoré stoja v rozpätí od 20 € do 40 €. Maloletý nosí okuliare, v súčasnej dobe
ich nemusí používať, lebo sa mu zlepšil zrak. Potrebuje strojček na zuby, je objednaný 05. 11. 2014
na chirurgický zákrok. Zatiaľ matka uhradila z titulu stomalogického ošetrenia 69,90 €. Matka ďalej v
návrhu na zvýšenie výživného poukázala na tú skutočnosť, že má vyživovaciu povinnosť na syna W. W.,
nar. XX. XX. XXXX, ktorý je plnoletý, ale je žiakom 3. ročníka Obchodnej akadémie v Banskej Bystrici.
Na jeho výživu prispieva jeho otec výživným v sume 59 € mesačne. S deťmi žije v podnájme v 3-
izbovom byte, kde platí nájomné spolu s energiami v sume 400 € mesačne. Zvýšenia výživného sa
domáha od 01. 01. 2013 spätne, a to z toho dôvodu, že jej sa výrazným spôsobom zmenila finančná
situácia, je zadĺžená a to až tak, že svoj 3-izbový byt ponúkla na predaj a predala ho za 42 000 €.
Tieto finančné prostriedky použila na úhradu dlhov a tak jej prakticky z kúpnej ceny nezostali žiadne
finančné prostriedky. Matka ďalej v návrhu poukázala na tú skutočnosť, pri poslednej úprave výživného
okresný súd nezvýšil výživné na v tom čase ňou požadovanú sumu 250 €, pretože podľa jej tvrdenia otec



maloletého neuvádzal pravdivé údaje o svojom majetku. Podľa jej názoru otec maloletého nemá núdzu
o financie, keďže si postavil nový rodinný dom. Uviedla, že otec sa maloletému Michalovi nad rámec
určenej vyživovacej povinnosti žiadnym spôsobom nevenuje. Tiež poukázala na majetnosť manželky
otca maloletého, z čoho vyvodila záver, že otec maloletého K. je schopný prispievať na úhradu potrieb
maloletého zvýšeným výživným. Uviedla, že je toho času práceneschopná, poberá nemocenské dávky
v rozpätí od 500 € až do 600 € mesačne. Maloletému bola v lete 2014 nútená zakúpiť čističku vzduchu
do domácnosti, na ktorú vynaložila 100 €, pretože má dojem, že dieťa má alergiu.

Otec vo vyjadrení k návrhu matky na zvýšenie výživného uviedol, že nesúhlasí s návrhom matky na
zvýšenie výživného. Popísal svoju majetkovú a finančnú situáciu a nesúhlasil ani so zvýšením výživného
spätne. Tiež reagoval na jednotlivé matkou vyčíslené výdavky súvisiace so zdravotnou starostlivosťou
o maloletého, pričom uviedol, že podľa jeho názoru matka dieťaťa nie je v takej finančnej núdzi ako
to tvrdí, pričom nepreukázala, že náklady na maloleté dieťa sa podstatným spôsobom zvýšili, čo by
odôvodňovalo zvýšenie vyživovacej povinnosti na maloletého K..

Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že vykonal dokazovanie a na
základe vykonaného dokazovania zistil, že otcovi maloletého K. bola uložená povinnosť prispievať na
výživu maloletého K. mesačne sumou 130 € od 01. 09. 2012, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred
do rúk matky maloletého K. rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 35P/42/2012-114 zo
dňa 06. 11. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28. 02. 2013 V tom čase mal maloletý 11,5
roka, navštevoval 5. ročník súkromnej ZŠ Fantázia, kde matka platila školné 28 €. Maloletý nosil
okuliare, navštevoval tanečný krúžok K Dance a tenisovú akadémiu. Matka s maloletým žila v spoločnej
domácnosti spolu so synom W. W. na výživu, ktorého jeho otec prispieval sumou 59 € mesačne. Matka s
deťmi žila v 3-izbovom byte, ktorý mala v osobnom vlastníctve, okrem toho vlastnila 15-ročné motorové
vozidlo zn. Volkswagen Golf. Mala dlhy na platbách spojených s užívaním bytu, pričom zálohový predpis
predstavoval sumu 283 €, inkaso 62 € mesačne. Matka bola zamestnaná s príjmom 542 € mesačne.
Otec dieťaťa dňa 13. 11. 2010 uzavrel manželstvo s terajšou manželkou Ivanou N. a dňa 26. 02. 2011
sa im narodila dcéra Diana. Otec v tom čase žil v 2-izbovom byte, ktorý patril manželke otca, kde boli
náklady na bývanie 220 € mesačne, inkaso 45 € mesačne. Manželka otca maloletého Michala vlastnila
dve autá zakúpené pred uzavretím manželstva. Priemerný čistý mesačný príjem otca bol v tom čase vo
výške 765,91 € mesačne, otec si brigádnicky počas letných mesiacov privyrábal približne sumou 80 €
až 100 € mesačne. Okrem vyživovacej povinnosti k maloletému K. mal otec maloletého K. v tom čase
vyživovaciu povinnosť k 16-ročnej dcére Viktórii, na výživu ktorej bol zaviazaný prispievať sumou 60 €
mesačne a k 11-ročnému synovi N. Kopasovi, na výživu ktorého bol zaviazaný v tom čase prispievať
sumou 33 € mesačne.

Okresný súd ďalej uviedol, že z vykonaného dokazovania zistil, že maloletý K. má 13 rokov, navštevuje
7. triedu ZŠ Fantázia v Banskej Bystrici, kde výdavky na stravu predstavujú v závislosti od počtu dní
v mesiaci približne sumu 25 € mesačne, na ZRPŠ prispela matka sumou 27 € plus 15 € zaplatila
titulom nákladov na krúžky, ktoré maloletý navštevuje. Matka kúpila maloletému rôzne školské potreby
a pomôcky a hradí výdavky súvisiace s navštevovaním Tanečnej školy Element. Pokiaľ ide o zdravotný
stav maloletého a výdavky spojené s jeho udržiavaním, okresný súd uviedol, že momentálne maloletý
nemusí používať okuliare, avšak pribudli výdavky v súvislosti s ošetrením chrupu maloletého. Okresný
súd konštatoval, že matka má naďalej vyživovaciu povinnosť k už plnoletému synovi W. W., nar. 06. XX.
1994, ktorý však nie je zamestnaný, je študentom denného štádia tretieho ročníka Obchodnej akadémie
v Banskej Bystrici na Tajovského ulici a podľa tvrdenia matky má jeho otec súdnym rozhodnutím určené
výživné v sume 59 € mesačne. Matka je súčasnej dobe nezamestnaná, pričom nie je evidovaná v
evidencii uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVaR v Banskej Bystrici. Podľa potvrdenia úradu práce z 21.
10. 2014 matka bola evidovaná na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie od 01. 10. 2011 do 08. 01.
2012, potom bola od 09. 01. 2012 do 30. 04. 2012 zamestnaná v spoločnosti Mediatel, s. r. o., Bratislava,
kde bola zamestnaná ako mediálny konzultant; pracovný pomer u uvedeného zamestnávateľa bol
ukončený v skúšobnej dobe. Naposledy bola zamestnaná v Prima banke Slovensko, a. s., Žilina, pričom
jej pracovný pomer trval od 01. 08. 2013 do 30. 06. 2014, kde vykonávala pozíciu riaditeľky pobočky;
pracovný pomer bol ukončený dohodou, bez uvedenia dôvodu. V tomto zamestnaní matka dosahovala
priemerný čistý mesačný zárobok vo výške 959,93 € mesačne. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne,
pobočka Banská Bystrica, matka za posledných 12 kalendárnych mesiacov nie je poberateľkou dávky



v nezamestnanosti, túto naposledy poberala od 01. 10. 2011 do 08. 01. 2012. Okresný súd v súvislosti
s prierezom zamestnaní matky maloletého Michala uviedol, že matka bola zamestnaná aj v OTP banke
Slovensko, a.s., Bratislava do 31. 07. 2013, kde ukončila pracovný pomer dohodou. Toto svoje konanie
odôvodňovala tým, že si našla lepšie platenú prácu v Prima banka Slovensko, a.s. Do tejto práce
nastúpila na základe pracovnej zmluvy zo dňa 15. 07. 2013 s dňom nástupu do práce 01. 08. 2013.
Pracovný pomer v OTP banke Slovensko, a.s., Bratislava, mala uzavretý na dobu určitú počas materskej
a rodičovskej dovolenky iného pracovníka.

Okresný súd ďalej uviedol, že z výpisu z LV č. 1461, vedeného pre kat. územie Sásová zistil, že
matka dieťaťa predala 3-izbový byt, ktorý mala v osobnom vlastníctve na základe kúpnej zmluvy zo
dňa 24. 02. 2014, pričom súčasnými vlastníkmi predmetného bytu sú W. W., nar. XX. XX. XXXX, teda
matky maloletého K. a K. N.. Na základe nájomnej zmluvy zo dňa 01. 01. 2014 si matka predmetný
byt prenajíma od K. N., ktorý je spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti uvedený byt za dohodnuté
nájomné vo výške 400 € mesačne, pričom nájomná zmluva bola uzatvorená do 01. 01. 2017. Nájomné
nezahŕňa v sebe sumu 45,14 €, ktorú uhrádza matka ako SIPO. Okresný súd ďalej zistil, že matka
dieťaťa uzavrela zmluvu o úvere s Prima bankou Slovensko, a. s., na základe ktorej jej banka požičala
celkom sumu 10 000 € pri úrokovej sadzbe 7,9 % p. a. Jedná sa o bezúčelový úver s výškou splátky
120,73 € mesačne, pričom splatnosť úveru je určená dňom 20. 05. 2024.

Otec maloletého K. je ženatý, jeho manželka je vlastníčkou 2-izbového bytu, v ktorom rodina otca toho
času žije, pričom mesačné náklady na bývanie predstavuje zálohová platba za byt 210,21 € mesačne a
inkaso 41 € mesačne. Otec dieťaťa má celkovo 4 vyživovacie povinnosti a to k dcére C. Parobekovej,
nar. 20. 09. 1996, na výživu ktorej prispieva sumou 60 € mesačne, k synovi K. N., nar. XX. XX. XXXX, na
výživu ktorého prispievať sumou 130 € mesačne, k synovi N. J., nar. XX. XX. XXXX, na výživu ktorého
prispieva sumou 50 € mesačne a k mal. A., nar. XX. XX. XXXX. Otec je zamestnaný s priemerným
mesačným čistým zárobkom vo výške 765,94 €. Otec nadobudol spolu so svojou manželkou do BSM
nehnuteľnosť v katastrálnom území Uľanka, ktorú zkúpili dňa 23. 08. 2013 za celkovú sumu 11 500 €.

Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku poukázal na ust. § 75 ods. 1 zák. č.
36/2005 Z. z. o rodine (ďalej Zákon o rodine) a uviedol, že výživné na maloletého Michala N. bolo
naposledy upravované rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/42/2012-114 zo dňa 06.
11. 2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14CoP/2/2013-154 zo dňa 29. 01.
2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 28. 02. 2013. Uviedol, že pokiaľ sa matka dieťaťa domáha
súčasným návrhom zvýšenia výživného spätne od 01. 01. 2013, tak v tejto časti bol nútený návrh matky
zamietnuť, pretože by sa jednalo o neprípustnú reparáciu predchádzajúceho stavu. Ďalej uviedol, že
na základe vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine dospel k záveru, že zmeniť predchádzajúci
rozsudok, ktorým bola určená vyživovacia povinnosť možno iba vtedy, ak sa preukáže podstatná zmena
pomerov na strane účastníkov konania. V uvedenej súvislosti okresný súd konštatoval, že na strane
účastníkov konania síce došlo k čiastočnej zmene pomerov, avšak túto zmenu pomerov súd nevyhodnotil
ako podstatnú zmenu pomerov, tak ako to má na mysli ust. § 78 Zákona o rodine. Konštatoval, že
maloletý Michal je starší o dva roky a že sa čiastočne zvýšili náklady na úhradu jeho potrieb, ale toto
čiastočné zvýšenie nákladov nepovažuje za podstatnú zmenu pomerov na strane maloletého. Ďalej
uviedol, že k čiastočnej zmene pomerov došlo aj na strane matky maloletého, ktorá v čase posledného
rozhodovania súdu dosahovala priemerný čistý mesačný zárobok vo výške 542 € avšak vo svojom
poslednom zamestnaní, kde pracovný pomer ukončila dohodou dosahovala priemerný čistý mesačný
zárobok vo výške 959,93 €. Na strane matky tak do 30. 06. 2014 došlo k výraznému zvýšeniu jej
priemerného čistého mesačného príjmu. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu určitú a mal sa ukončiť
podľa pracovnej zmluvy dňom 31. 07. 2014. Matka však ukončila pracovný pomer dohodou dňa 22. 05.
2014, čím sa zbavila možnosti dosiahnuť ešte aspoň jeden mesačný príjem v sume 959,93 €. Takéto
správanie matky maloletého Michala posúdil okresný súd ako rizikové, pričom za rizikovú považoval
tiež tú skutočnosť, že matka, ktorá bola v minulosti vlastníčkou trojizbového bytu, ktorý v súčasnej dobe
naďalej užíva, tento byt predala. V čase predchádzajúceho rozhodovania súdu uhrádzala mesačne
podľa zálohového predpisu sumu 283 € plus 62 € mesačne ako inkaso, čo predstavovalo spolu sumu
345 € mesačne. V súčasnej dobe si ten istý byt prenajíma za 400 € mesačne, plus uhrádza energie vo
výške 45,14 €, t. j. spolu 445,14 € mesačne, čo je navýšenie o 100 € mesačne. Ďalej matka uzavrela
zmluvu o úvere, na základe ktorej si požičala sumu 10 000 € s mesačnou splátkou 120,73 €, pričom



prvú splátku mala povinnosť uhradiť 20. 06. 2014. Matka si už v čase uzatvárania tejto úverovej zmluvy
musela byť vedomá ukončenia pracovného pomeru, ktorý ukončila dňom 22. 05. 2014 a tiež toho,
že zostane bez akýchkoľvek príjmov. Okrem toho súd vyhodnotil za rizikové správanie sa matky aj tú
skutočnosť, že predala 3-izbový byt za sumu 42 000 €, pričom polovicu bytu vlastní teraz jej síce už
plnoletý syn, ktorý je však študentom 3. ročníka strednej školy, pričom študuje formou denného štúdia a
nie je ešte schopný sám sa živiť (na jeho výživu prispieva jeho otec určenou sumou výživného vo výške
59 € mesačne). Z uvedeného je podľa okresného súdu zrejmé, že matka predala 3-izbový byt, ktorý mala
vo svojom výlučnom vlastníctve pod cenu a nevýhodne, keďže spoluvlastníkom bytu je teraz jej vlastný
syn, ktorý ale nemal prostriedky na to, aby si nadobudol byt. V podstate tak možno konštatovať, že
svojmu plnoletému synovi matka polovicu predmetnej nehnuteľnosti darovala, pričom túto nehnuteľnosť
si teraz musí prenajímať. Pokiaľ ide o pomery na strane otca maloletého K., okresný súd uviedol, že
zmena pomerov nastala aj na strane otca maloletého K., ktorému pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť.
V uvedenej súvislosti okresný súd uviedol, že nemožno zohľadniť tvrdenia matky maloletého K. o tom, že
manželka otca maloletého K. má dostatočný príjem a majetok, pretože manželka otca maloletého K. má
zákonnú vyživovacia povinnosť voči svojmu vlastnému maloletému dieťaťu, z čoho vyplýva, že manželka
otca nemá povinnosť prispievať na výživu maloletého K., má však povinnosť podieľať sa na úhrade
nákladov na spoločnú domácnosť, čo si plní. Na základe takto zisteného skutkového stavu okresný
súd súd dospel k záveru, že aj keď nastala čiastočná zmena pomerov na strane účastníkov konania,
nejedná sa o tak podstatnú a výraznú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu predchádzajúceho
rozhodnutia okresného súdu o výške vyživovacej povinnosti otca maloletého K., preto okresný súd návrh
matky na zvýšenie výživného ako nedôvodný v plnom rozsahu zamietol.

Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa odvolala matka maloletého K. a v odvolaní uviedla, že
sa dožadovala zvýšenia výživného na maloletého K. podľa možností a finančných pomerov jeho otca,
pričom okresný súd podľa jej názoru neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Matka maloletého K. okresnému súdu v
odvolaní vytkla, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a
že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že
predložila okresnému súdu doklady preukazujúce, že jej tvrdenia o zvýšených výdavkoch na maloletého
K. nie sú prehnané ani vymyslené, rozpísala náklady na školu, na pomôcky, perá, zošity, učebnice
cudzích jazykov. Matka maloletého K. v odvolaní ďalej uviedla, že okresný súd nezobral do úvahy
mesačné náklady na stravovanie dieťaťa doma, ďalej uviedla, že okresný súd nesprávne posúdil výšku
nájomného v sume 400 € mesačne, preto dokladá súdu nový dôkaz, ktorým je prehľad cien nájomného
v Sásovej, v 3-izbovom byte. Ďalej uviedla, že maloletý sa má podieľať na životnej úrovni rodičov a teda
sa má podieľať na nájme bytu v sume 133,33 € mesačne. Okresnému súdu ďalej vytkla, že nesprávne
vyčíslil sumu nájomného na sumu 445,14 € mesačne, pričom podľa jej názoru nesprávne zobral do
úvahy navýšenie nájomného od roku 2012 v sume 100 € mesačne. Pokiaľ ide o záver okresného súdu
o tom, že správanie matky je rizikové, tento záver označila za nesprávny. Uviedla, že byt, ktorý mala
v osobnom vlastníctve nie je kompletne ani luxusne prerobený a ani kúpeľňa, je v nej pleseň, ktorá
ohrozuje zdravie detí, preto suma 42 000 € nie je podľa jej názoru žiadnym spôsobom podhodnotená.
Nikomu nič nedarovala, cena nehnuteľností je podľa jej názoru momentálne presne taká ako v čase
predaja nehnuteľnosti. Zdôraznila, že keby nemusela byt predať, tak by to určite neurobila. K predaju bytu
pristúpila z toho dôvodu, že bola enormne zadĺžená. Matka maloletého K. v odvolaní okresnému súdu
vytkla, že nezobral do úvahy výdavky na oblečenie maloletého, ktoré vyčíslila v sume 52 € mesačne.
Nezobral ďalej do úvahy to, že otec maloletého neprispieva na výživu maloletého Michala nad rámec
určeného výživného žiadnymi inými ďalšími finančnými príspevkami, pričom poukázala na zvýšené
výdavky v súvislosti so stomatologickým zákrokom, ktorý bol maloletému vykonaný. Podľa jej názoru
okresný súd nedostatočne skúmal majetok odporcu, pričom odmietol vykonať dôkaz fotodokumentáciou
s odôvodnením, že fotodokumentáciu už má v spise k dispozícii. Okresný súd podľa názoru matky
maloletého uvedeného v odvolaní nedostatočne skúmal tiež podmienky ukončenia pracovného pomeru.
Uviedla, že v súčasnosti je PN, preto nemôže byť PN a aj evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí
a rodiny ako uchádzačka o zamestnanie. Zdôraznila, že momentálne je v takej finančnej situácii, že
jej príjem klesol skoro na polovicu, čo nestačí ani na pokrytie základných potrieb ako je strava, nájom,
oblečenie a iné výdavky vrátane darčekov na Vianoce, či iných potrieb. Zdôraznila, že pri príjme 600 €
mesačne, z ktorého predstavuje suma 400 € nájomné a pri splátke úveru vo výške 134,72 € mesačne, nie
je schopná uživiť tri osoby, pričom strava predstavuje položku 490 € mesačne. Tiež má výdavky na svoje
oblečenie v sume 50 € mesačne. Okresnému súdu vytkla, že nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy a



na základe tohto vyhodnotenia dôkazov prijal nesprávne závery. Navrhla, aby odvolací súd odvolaním
napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak, že otca maloletého Michala zaviaže prispievať na jeho
výživu sumou 310 € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky maloletého a to od
podania návrhu na Okresný súd Banská Bystrica.

K obsahu odvolania matky maloletého sa vyjadril otec maloletého a vo vyjadrení uviedol, že z obsahu
celého odvolania je zrejmé, že matka maloletého nevie zosúladiť svoje finančné možnosti so svojimi
nárokmi a hlavnými životnými prioritami. Poukázal na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, podľa
znenia ktorého obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Uviedol, že súhlasí s tým, že sa dá minúť na dieťa vo veku 13 rokov suma
620 € mesačne, táto sa dá vydokladovať bločkami, ale keď majetkové a finančné pomery rodičov toto
neumožňujú, tak nie je možné poskytnúť dieťaťu takýto životný štandard. Poukázal tiež na správanie
matky, ktoré nepovažuje za ekonomické, pričom zdôraznil, že súhlasí s konštatovaním okresného súdu,
že matka maloletého nevynakladá náklady na úhrady potrieb maloletého účelne, na čo upozornil na
každom pojednávaní. Navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť.

K obsahu vyjadrenia otca maloletého zaujala stanovisko matka maloletého v podaní zo dňa 29. 12.
2014, kde uviedla, že otec maloletého nepredložil žiadny relevantný doklad o jeho životne dôležitých
mesačných nákladoch. Výdavky otca maloletého prevyšujú jeho príjem, pričom podľa jej názoru, otec
maloletého núdzou netrpí o čom svedčí výstavba dvojposchodového domu v Uľanke. Uviedla, že otec
maloletého nejaví o maloletého záujem, nekontaktuje sa s ním a to ani telefonicky. Vyjadrenie otca
maloletého označila za irelevantné, nakoľko na rozdiel od nej nepredložil žiadne nové dôkazy. Otec
maloletého podľa jej názoru zavádza, nezdokladoval žiadne svoje nevyhnutné náklady, pritom podľa jej
názoru žije nad pomery a vysmieva sa matke za jej snahu o zabezpečenie životného štandardu deťom,
aby sa im deti v škole nesmiali. Navrhla, aby odvolací súd rozhodol v zmysle jej odvolania.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 2 písm. a) OSP, bez nariadenia
pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne
správny podľa ust. § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.

Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu je vecne
správny. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku okresného súdu, ktoré je dostatočne
jasné, zrozumiteľné a presvedčivé. Okresný súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, vykonané
dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 OSP jednotlivo a aj v ich vzájomnej súvislosti, pričom zohľadnil
ust. § 62 Zákona o rodine ako aj ust. § 75 a 78 Zákona o rodine. Rozhodnutie okresného súdu je vecne
správne aj z toho dôvodu, že okresný súd zobral do úvahy aj tú skutočnosť, že otec maloletého má
okrem vyživovacej povinnosti na maloletého K. vyživovaciu povinnosť k ďalším trom maloletým deťom,
z ktorých ani jedno nemá určené výživné v sume zodpovedajúcej výživnému určenému na maloletého
K. predchádzajúcim rozhodnutím súdu ( sp. zn. 32P/42/2012), t. j. výživnému vo výške 130 €. Aj druhý
syn navrhovateľky, ktorý je študentom strednej školy má výživné určené len vo výške 59 €. Pokiaľ teda
navrhovateľka argumentuje tým, že zo zníženého príjmu musí živiť tri osoby (teda aj staršieho syna
W.) mala by uvažovať o zvýšení vyživovacej povinnosti aj na syna W., pokiaľ sú na to dané zákonom
vyžadované podmienky, pretože nie je možné premietať nepriaznivú finančnú situáciu domácnosti
navrhovateľky, ktorú ovplyvňujú viaceré faktory, z ktorých niektoré vo svojom rozhodnutí rozobral
okresný súd (ukončenie pracovného pomeru, nevýhodný predaj bytu) len do požiadavky zvýšenia
vyživovacej povinnosti vo vzťahu k otcovi maloletého K., ktorý má z preukázaného čistého mesačného
príjmu vo výške 765,94 €, tak ako bolo vyššie uvedené, ďalšie tri vyživovacie povinnosti k maloletým
deťom, pričom je irelevantné, tak ako správne uviedol okresný súd, že manželka otca maloletého
Michala má dostatočný príjem a majetok, pretože ona vyživovaciu povinnosť k maloletému K. nemá,
má len povinnosť podieľať sa na výchove a výžive svojho dieťaťa a na výdavkoch svojej domácnosti,
čo v konaní nebolo spochybnené. Pokiaľ ide o komplexné posúdenie návrhu matky maloletého K.
z hľadiska ust. § 78 Zákona o rodine okresný súd správne zobral do úvahy aj konanie matky v
súvislosti s ukončením pracovného pomeru a predajom bytu, ktoré vyhodnotil ako rizikové. Matka v
odvolaní namietala posúdenie jej konania v súvislosti s predajom bytu a zvýšenými mesačnými nákladmi
domácnosti, ktoré sa oproti predchádzajúcemu obdobiu pred predajom bytu zvýšili približne o sumu 100



€, pričom k navýšeniu výdavkov domácnosti došlo v súvislosti s tým, že byt, ktorý matka predala si
musí teraz prenajímať za sumu vyššiu ako boli predchádzajúce náklady na byt; v odvolaní však žiadne
skutočnosti, ktoré by vyvrátili správnosť uvedených záverov okresného súdu neuviedla (prehľad cien
nájmu bytov, ktorý matka predložila súdu nie je takýmto dôkazom, pretože nevyvracia fakt, že si predaný
byt, hoci jeho spoluvlastníkom je za súčasného stavu aj jej starší syn, ktorý s ňou v byte býva prenajíma
za sumu o 100 € vyššiu ako boli náklady na byt, pred tým ako byt predala), naopak z obsahu odvolania
vyplýva, že si nesprávne vo vzťahu k maloletému synovi K. vyložila zásadu vyplývajúcu z ust. § 62
Zákona o rodine o tom, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, keď v odvolaní uviedla,
že maloletý syn K. sa má podieľať na nájme bytu v sume 133,33 €. Zásada, že dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni rodičov vyjadrená v ust. § 62 Zákona o rodine platí vo vzťahu rodič - dieťa (nie
naopak) a vo svojej podstate znamená, že životná úroveň dieťaťa sa odvíja od životnej úrovne rodičov,
čo ďalej znamená, že dieťa má takú životnú úroveň akú sú mu zo svojich príjmov schopní zabezpečiť
obaja rodičia.

Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu zohľadňuje právnu
úpravu výživného obsiahnutú v Zákona o rodine ako aj skutočnosť, že pri určovaní výšky výživného
je potrebné skúmať tiež to, či nepriaznivé okolnosti vo vzťahu k finančnej situácii tak na strane
oprávneného ako aj povinného rodiča nevznikli v dôsledku neekonomického správania niektorého z
rodičov. Obidvaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť ku svojim neplnoletým deťom a deťom, ktoré sú
síce plnoleté, ale v dôsledku napr. prípravy na budúce povolanie zatiaľ nie sú schopné sa živiť. Preto aj
matka maloletého K. musí vyvinúť adekvátne úsilie na to, aby sa po vyriešení zdravotných problémov
zamestnala a zlepšila tak životnú úroveň svojej domácnosti, pretože tak ako vyplýva z prierezu jej
predchádzajúcich zamestnaní vzdelanie, prax a skúsenosti potrebné na to má. Uvedené samozrejme
nevylučuje fakt, že pokiaľ dôjde k takej výraznej zmene pomerov, ktorá bude odôvodňovať zmenu
predchádzajúceho rozhodnutia súdu o určení vyživovacej povinnosti na maloletého K. najmä z hľadiska
zmeny potrieb maloletého Michala v súvislosti s nákladmi na vzdelanie, na zdravotnú starostlivosť a na
uspokojovanie jeho športových a kultúrnych potrieb, môže matka maloletého K. opätovne podať návrh na
zvýšenie výživného, ktorý súd posúdi v súlade s kritériami vyplývajúcimi zo zákonnej úpravy vyživovacej
povinnosti rodičov ku svojim deťom. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že pokiaľ sa vyskytnú
jednorázovo vyššie výdavky v súvislosti so starostlivosťou o maloletého (napr. stomatologické ošetrenie
chrupu, zubný strojček a pod.), nič nebráni matke maloletého, aby sa obrátila so žiadosťou na otca
maloletého, aby prispel nad rámec súdom určeného výživného na takéto mimoriadne výdavky súvisiace
so starostlivosťou o maloletého, pretože otec si môže príležitostne, v prípade potreby dobrovoľne plniť
vyživovaciu povinnosť aj nad rámec súdom určeného výživného, na určenie a zmenu ktorého súdnym
rozhodnutím musia byť splnené zákonom vyžadované podmienky, ktoré v danom prípade splnené
neboli, pretože na strane maloletého Michala nedošlo k výraznej zmene pomerov (napr. v súvislosti s
prechodom na strednú školu, zvýšením pravidelných mesačných výdavkov na zdravotnú starostlivosť v
súvislosti so zmenou zdravotného stavu a podobne).

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.