Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Cob/21/2017 z 12. 2. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 12. februára 2018, sp. zn. 1Cob/21/2017, ECLI:SK:KSPO:2018:8815210405.1 Krajský súd Prešov | 1Cob/21/2017 | ECLI:SK:KSPO:2018:8815210405.1 | 2018-02-12 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6d90c3ad-7293-44a4-a85b-37f8fe09ad96 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8815210405.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Cob/21/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815210405
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8815210405.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu
JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Milana Majerníka, v právnej veci žalobcu: Allianz - Slovenská poisťovňa,
a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovanej: E. F., A.. XX.X.XXXX,
O.A. XXX/XX, XXX XX Q. A. S., o zaplatenie 3.509,84 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu vo Vranove nad Topľou č. k. 8 Cb/63/2015-223 zo dňa 23.8.2016, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Sporovým stranám n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol
tak, že uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.509,84 eur s úrokom z omeškania vo výške
8,05 % ročne zo sumy 3.509,84 eur od 1.6.2015 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Súčasne uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 100 %.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že
žaloba žalobcu je dôvodná. Medzi žalobcom a žalovanou bola dňa 23.8.2012 uzatvorená zmluva o
obchodnom zastúpení pri sprostredkovaní poistenia. Žalovaná bola s obsahom zmluvy dostatočne
oboznámená a podpisom prejavila vôľu byť touto zmluvou viazaná. Zmluva vymedzovala práva a
povinnosti strán. Súd nezistil žiadne zákonné dôvody, ktoré by spôsobili jej neplatnosť. Strany sporu
boli viazané touto zmluvou. Za výkon činnosti obchodného zástupcu bola žalovanej vyplácaná provízia.
Predmetom súdneho konania tak je nárok žalobcu na vrátenie vyplatenej provízie z dôvodu, že
niektoré žalovanou sprostredkované poistné zmluvy zanikli, alebo u niektorých zmlúv bola znížená výška
poistného, čím sa ponížil nárok na vyplatenie provízie. Žalovanej vznikla povinnosť podľa Provízneho
poriadku, ktorý bol súčasťou zmluvy, túto províziu vrátiť. Keďže žalovaná svoju povinnosť nesplnila,
súd ju v rozhodnutí zaviazal na zaplatenie čiastky 3.509,84 eur. Súčasne súd prvej inštancie uviedol,
že žalovaná bola povinná vrátiť províziu do jedného mesiaca po doručení vyúčtovania provízií, pričom
o výške záväzku bola žalovaná informovaná províznymi listami, a naviac osobitnými výzvami zo dňa
14.8.2013 a 13.11.20113 bola opätovne vyzvaná na úhradu dlhu z titulu storna provízie, a z titulu zániku
nároku na vyplatenie vstupnej provízie. Nesplnením peňažného záväzku včas sa tak žalovaná dostala
do omeškania a žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania, a to od 1.6.2015. Preto súd jeho návrhu
aj v tejto časti vyhovel a zaviazal žalovanú podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 3 Nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, na zaplatenie 8,05 % úrokov z omeškania z
dlžnej čiastky.



3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP, pričom o výške
náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Keďže žalobca bol v konaní
úspešný, súd mu priznal tak náhradu trov konania vo výške 100 %.

4. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala včas odvolanie žalovaná. Uviedla, že má za to,
že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,
pretože zmluva, na ktorú sa žalobca odvoláva, nie je platná. Výkon činnosti obchodného zástupcu pri
sprostredkovaní poistenia osôb upravuje Obchodný zákonník číslo 513/1991 Zb. a zákon číslo 186/2009
Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
a zákon číslo 272/2015 Z. z. o registrácii právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o
zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalovaná má za to, že ak je výkon činnosti podmienený zápisom
v registri Národnej banky SR, s pridelením identifikačného čísla organizácie IČO, pretože len na základe
toho môže byť fyzická osoba považovaná za podnikateľa, tak potom ich absencia v čase podpisu zmluvy
je dôvodom považovať spomínanú zmluvu za neplatnú. Zmluva bola podpísaná 22.8.2012, zápis v
registri bol uskutočnený dňa 3.9.2012 a IČO bolo pridelené 2.11.2012. Má za to, že ak je teda dôvodom
zániku zmluvy zrušenie zápisu v registri, tak potom neexistencia zápisu v registri v čase podpisu zmluvy
má za následok neplatnosť zmluvy. Ďalej uviedla, že uvedená zmluva je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku a že obchodný zástupca nemá po ukončení svojej činnosti žiadnu možnosť vplývať
na osobu, s ktorou uzavrel poistnú zmluvu, aby uhrádzala poistné, resp. nemenila výšku poistného, ak sa
táto osoba z rôznych dôvodov rozhodne zmluvu ukončiť, alebo zmeniť. Ak žalobca poukazuje na právnu
spôsobilosť žalovanej, má za to, že zmluvu slobodne podpísala. Žalovaná má však za to, že tento
argument je zavádzajúci, pretože zákon definuje, ktorá fyzická osoba je považovaná za podnikateľa a
len podnikateľ môže byť v zmluvnom vzťahu ako obchodný zástupca. Žiadala preto zmeniť rozsudok
a zamietnuť žalobný návrh.

5. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Uviedol, že si dovolí citovať tvrdenie žalovanej, že
zmluva o obchodnom zastúpení pre sprostredkovanie osôb, je neplatná z dôvodu, že žalovanej nebolo
pridelené IČO. Uvedené tvrdenia žalobca vyvrátil už v odpovedi na vyjadrenie žalovanej zo dňa
15.6.2016, podľa ktorého by bola zmluva o obchodnom zastúpení pri sprostredkovaní poistenia neplatná,
a to z dôvodu, že si žalovaná nesplnila svoju zákonnú povinnosť. Žalobca v zmluve o obchodnom
zastúpení pri sprostredkovaní poistenia uvádza predmetný údaj, aby si viazaní finanční agenti boli
viazaní vedomosťou, že s výkonom činnosti finančného sprostredkovania im vznikajú povinnosti voči
jednotlivým inštitúciám, ktoré za nich žalobca ako finančná inštitúcia nemôže vykonať. Aj napriek tomu si
niektorí viazaní finanční agenti svoje povinnosti v zmysle legislatívy neplnia. Štatistický úrad Slovenskej
republiky tak sleduje 3 skupiny fyzických osôb, ktoré sú FO podnikajúce podľa Živnostenského zákona
(živnostníci - ďalej len SZČO), FO vykonávajúce ekonomickú činnosť podľa osobitných právnych
predpisov - slobodné povolania, podnikatelia podľa § 2 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka -
osoby, ktoré podnikajú na základe iného, než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov,
ktoré sú v pôsobnosti rôznych štátnych orgánov a profesijných komôr. Činnosti, ktoré nie je možné
považovať za živnosť, vymenuje § 3 zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní a živnosťou
potom nie sú činnosti typicky podnikateľské, ktoré môžu vykonávať fyzické a právnické osoby, ale
neupravuje ich živnostenský zákon, ale zvláštne predpisy. V zmysle § 2 ods. 5 zákona číslo 186/2009
Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
„finančné sprostredkovanie vykonávané podľa tohto zákona je podnikaním“, v nadväznosti na § 14 ods.
2 zákona: „navrhovateľom na zápis viazaného finančného agenta je finančná inštitúcia so sídlom alebo
umiestnením organizačnej zložky na území Slovenskej republiky, s ktorou má viazaný finančný agent
uzavretú zmluvu podľa § 8“ a v nadväznosti na ods. 7 zákona: „viazaný finančný agent, podriadený
finančný agent a viazaný investičný agent, sú oprávnení začať vykonávať finančné sprostredkovanie odo
dňa zápisu do registra“. Ďalej žalobca uviedol, že v jednotlivých vyjadreniach žalobca nespochybniteľne
vysvetlil a zargumentoval princíp vzniku nároku na vyplatenie provízií a princíp zániku nároku, t. j.
stornovanie provízií. V zmysle zmluvy o obchodnom zastúpení a jej príloh je obchodný zástupca, t. j.
žalovaná, povinná vrátiť vyplatenú províziu poisťovni, a to aj po ukončení zmluvy, ak zanikne obchodným
zástupcom sprostredkované poistenie, alebo v priebehu trvania poistenia dôjde k zníženiu výšky ročného
poistenia (ďalej len stornoprovízia). Všetky typy provízie (napr. získateľská provízia a provízia za
starostlivosť a ďalšie v zmysle neoddeliteľné prílohy č. 1 k zmluve o obchodnom zastúpení), podliehajú
stornu provízie, to znamená, že po ukončení spolupráce žalobcu so žalovanou, nezaniká povinnosť
žalovanej vrátiť storno provízie, ktorá je upravená v článku 5 zmluvy. Žalobca si uplatnil storno províziu
len voči žalovanej v prípadoch, ak bola provízia žalovanej reálne vyplatená a uvedenú skutočnosť ani



žalovaná nenamietala, t. j. nie je sporná. Žalobca dáva do pozornosti súdu, že podmienky zániku nároku
na províziu nie sú zmluvne upravené v neprospech žalovanej, ako sa snaží žalovaná vo svojom vyjadrení
prezentovať. Provízia za výkon činnosti finančného sprostredkovania poistenia bola vyplácaná žalovanej
v celej výške, na celé obdobie trvania poistnej zmluvy v zmysle podmienok upravených v províznom
poriadku, bez ohľadu na skutočnosti k predmetnej poistnej zmluve bolo uhradené ročné poistné, alebo
bolo uhrádzané polročné poistné, t. j. poistné uhrádzané polročne, štvrťročne alebo mesačne. Z tohto
potom jednoznačne vyplýva, že tvrdenie žalovanej je v rozpore s právnym a zároveň skutkovým stavom
sporu.

6. Žalobca poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č. k. 10Co/138/2015, z ktorého
vyplýva, že zmluva o obchodnom zastúpení je absolútnym obchodom, kde na oboch stranách vystupujú
subjekty v pozícii podnikateľov a v súlade s princípom autonómie zmluvných strán, ovládajúcim
obchodnoprávne vzťahy (§ 1 ods. 2 Obchodného zákonníka), a preto nemožno hovoriť o zvýhodňovaní,
resp. znevýhodňovaní jednej z nich. Tento zmluvný vzťah nie je vzťahom pracovnoprávnym, ani
spotrebiteľským, ktorý by si vyžadoval zvýšenú ochranu jednej zo zmluvných strán s tým, že žalovaná pri
uzatváraní zmluvného vzťahu so žalobcom bola s obsahom zmluvy o obchodnom zastúpení, vrátane jej
príloh, riadne oboznámená a bolo výlučne na jej rozhodnutí, či do tohto zmluvného vzťahu so žalobcom
vstúpi, alebo nie. Žiadal preto, aby krajský súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu
a odvolanie žalovanej zamietol.

7. K uvedenému vyjadreniu žalobcu sa žalovaná už nevyjadrila.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 CSP
(Civilný sporový poriadok, zákon číslo 160/2015 Z. z., ďalej iba „CSP“, platný od 1.7.2016), preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasl. CSP, bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP (a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
vo výroku vecne správne.

9. Preto krajský súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

10. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a pre zdôraznenie
správnosti dodáva nasledovné:

11. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

12. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

13. Uvedené ustanovenia § 470 ods. 1, 2 CSP, ktoré sú intertemporálnym ustanovením prijatým
v súvislosti s nadobudnutím účinnosti CSP, treba aplikovať ako uvedenú normu aktuálne aj na
konania, ktoré začali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Každopádne však treba procesné účinky
realizovaných úkonov predo dňom účinnosti tohto zákona posudzovať aj v súvislosti s právnou úpravou,
ktorá platila v čase ich realizácie. Uvedené má význam aj z pohľadu aplikácie tých ustanovení O.s.p.
(Občiansky súdny poriadok, zákon platný do 30.6.2016, ďalej iba „O.s.p.“), ktoré aplikoval súd prvej
inštancie v súvislosti s realizáciou dokazovania i prijatými skutkovými závermi.

14. Odvolací súd z obsahu preskúmavaného spisu zistil, že žalovaná namieta platnosť zmluvy o
obchodnom zastúpení, na ktorú sa žalobca odvoláva. Ide o zmluvu o obchodnom zastúpení pri
sprostredkovaní poistenia osôb, ktorá bola uzavretá podľa § 652 Obchodného zákonníka, v zmysle
ktorého je táto zmluva o obchodnom zastúpení zmluvou, ktorou sa obchodný zástupca ako podnikateľ,
zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv, alebo
objednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpeného na jeho účet, a zastúpený sa zaväzuje zaplatiť
obchodnému zástupcovi províziu.



15. Podľa § 2 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka, podnikateľom je osoba, ktorá podniká na základe
iného, než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov.

16. Právo podnikať je Obchodným zákonníkom na základe Ústavy Slovenskej republiky upravené
tak, že sa viaže k vykonávaniu činnosti, ktorá musí napĺňať zákonom ustanovené znaky subjektom,
ktorý má status podnikateľa. Pokiaľ by podnikanie vykonávala osoba bez, resp. nad rámec platného
podnikateľského oprávnenia, napriek naplneniu zákonom ustanovených znakov podnikania by sme
takúto činnosť pod pojem podnikania nesubsumovali, uplatnil by sa osobitný režim. Explicitné
riešenie problému vykonávania činnosti, ktoré by inak spĺňalo znaky podnikania, a to zrejme v
záujme zachovania režimu obchodnoprávnych vzťahov, sa prejavilo doplnením Obchodného zákonníka
normami v ustanovení § 3, ako aj riešenia v ustanovení § 652 a násl..

17. V zákonnej úprave zmluvy o obchodnom zastúpení prevažujú povinnosti obchodného zástupcu,
čo je dané najmä typom zmluvy, pri ktorom väčšie riziká znáša práve zastúpený. Toto ustanovenie
je dispozitívnym ustanovením, a preto umožňuje, aby si zmluvné strany v záujme právnej istoty určili
podmienky, ktoré budú pre účely zániku nároku na províziu považované za okolnosti, z ktorých bude
zrejmé, že obchod s druhou stranou sa neuskutočnil.

18. Keďže tieto podmienky boli medzi zmluvnými stranami dojednané, žalobcovi vzniklo právo
na vrátenie provízií pri splnení predpokladov, pri prípadoch predčasného zániku poistných zmlúv
sprostredkovaných žalovanou, resp. pri znížení ročného poistného.

19. Neobstoja preto odvolacie dôvody uvádzané žalovanou, ktorá reálne predmetné provízie, ktorých
ani výšku nenamieta, reálne prevzala ako podnikateľka od žalobcu. Neobstojí ani jej tvrdenie, že zmluva
o obchodnom zastúpení pri sprostredkovaní poistenia osôb je neplatná, pretože v čase jej podpísania
žalovaná nebola zapísaná v registri Národnej banky s pridelením identifikačného čísla organizácie (IČO),
zmluva bola podpísaná 22.8.2012 a zápis uskutočnený 3.9.2012, a IČO bolo pridelené 2.11.2012.
Takúto požiadavku zákon, ani zmluva nepredpisuje. Jej účinnosť nastala vydaním osvedčenia zo
strany poisťovne o zápise obchodného zástupcu do registra. Žiadosť o zrušenie zápisu v registri,
podregister poistenia alebo zaistenia, zoznam viazaných finančných agentov vedenom Národnou
bankou Slovenska, žiadala vykonať samotná žalovaná.

20. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci dostatočne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
na zistenie rozhodujúcich skutočností a na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym
skutkovým zisteniam a návrh žalobcu aj správne právne posúdil. Odvolací súd konštatuje v zmysle
ustanovení § 387 ods. 1, 2 CSP správnosť týchto dôvodov a v podstatných dôvodoch na ne odkazuje.
Odvolací súd súčasne preskúmal i námietky vyjadrené v odvolaní žalovanou a po ich preskúmaní dospel
k záveru, že tieto nie sú dôvodné, pretože v konečnom dôsledku nemôžu privodiť zmenu zisteného
skutkového, i právneho stavu.

21. Podľa ustanovení § 396 ods. 1 a § 355 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodoval aj o trovách odvolacieho
konania. V odvolacom konaní mal úspech žalobca, žalovaná úspech nemala, žalobca si však trovy
konania neuplatnil, a preto odvolací súd vyslovil, že náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu
nepriznáva.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).



Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).