{"guid": "069921d5-592d-4ce8-bef1-536c46d75683:7686e47b-23b6-4651-a11b-3b3bbe272a4a", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5014200828.1", "spisova_znacka": "20S/84/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 20S/84/2014 z 10. 11. 2014", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Žilina z 10. novembra 2014, sp. zn. 20S/84/2014, ECLI:SK:KSZA:2014:5014200828.1", "identifikacne_cislo": "5014200828", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Emília Horňáková", "sudca_id": 425, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-emilia-hornakova-425", "datum_vydania": "2014-11-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250d.odsek-3", "nazov": "§ 250d ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250d.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250d"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250d"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7686e47b-23b6-4651-a11b-3b3bbe272a4a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5014200828.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2014:5014200828.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2014:5014200828.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20S/84/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200828
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5014200828.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, v právnej veci žalobcu: Jozef Maretta, s miestom podnikania Dolná Štubňa - Kračiny
154/15, 039 01 Turčianske Teplice, IČO: 40631770, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr.
Ing. Martin Chlapík s.r.o., so sídlom Sládkovičova 13, 010 01 Žilina, IČO: 47 253 339, proti žalovanému:
Daňový úrad Žilina, pobočka Martin, so sídlom Jesenského 23, 036 32 Martin, v konaní o preskúmanie
zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 9514401/5/1462267/2014/Cab2 zo dňa 22.04.2014,
takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

I. Zmenu žalobného návrhu, aby súd postupom podľa § 250t O.s.p. uložil povinnosť žalovanému
doručiť žalobcovi rozhodnutie č. 9514401/5/1462267/2014/Cab2 zo dňa 22.04.2014 do 3 dní od
právoplatnosti rozhodnutia, v prípade, ak súd v prvom navrhovanom výroku žalobcovi nevyhovie, aby
alternatívne uložil žalovanému, aby o odvolaní žalobcu zo dňa 12.05.2014 proti rozhodnutiu žalovaného
č. 9514401/5/1462267/2014/Cab2 zo dňa 22.04.2014 rozhodol sám do 30 dní od právoplatnosti
rozhodnutia súdu, alebo aby ho v tej istej lehote spolu so stanoviskom k podanému odvolaniu a s
ostaným spisovým materiálom, ktorý sa týka napadnutého rozhodnutia, predložil orgánu oprávnenému
rozhodnúť o odvolaní,                                  n e p r i p ú š ť a .

II. Súd konanie   z a s t a v u j e .

III. Žiaden z účastníkov konania   n e m á   p r á v o   na náhradu trov konania podľa jeho výsledku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 08.07.2014, doručenou Krajskému súdu v Žiline dňa 09.07.2014, domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 9514401/5/1462267/2014/Cab2 zo dňa 22.04.2014
postupom podľa § 250j ods. 2 písm. a), e) O.s.p.. Žiadal predmetné rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť
žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal postupom podľa § 250b ods. 2 O.s.p. žalovanému
uložiť povinnosť doručiť žalobcovi napadnuté rozhodnutie č. 9514401/5/1462267/2014/Cab2 zo dňa
22.04.2014. Žalobca žiadal o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia a tiež si uplatnil náhradu
trov konania. Žalobu zdôvodnil tým, že žalovaný napadnutým rozhodnutím vyrubil žalobcovi rozdiel
na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2011 v sume 5.180,11 Eur. Keďže
napadnuté rozhodnutie žalovaného nebolo žalobcovi doručené, žalobca žiada, aby súd postupom podľa
§ 250b ods. 2 O.s.p. uložil žalovanému povinnosť doručiť žalobcovi predmetné rozhodnutie. Žalovaný
vydal napadnuté rozhodnutie a toto doručil písomne právnemu zástupcovi žalobcu dňa 28.04.2014.
Samotnému žalobcovi napadnuté rozhodnutie do dnešného dňa nebolo doručené, a to napriek tomu,
že sa mu v tomto rozhodnutí ukladá povinnosť zaplatiť rozdiel na dani z pridanej hodnoty za obdobie
III. štvrťrok 2011 do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Ako je uvedené
v poučení napadnutého rozhodnutia, proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie podľa § 72
ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. Daňového poriadku, a to písomne alebo ústne do zápisnice v lehote
do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Žalobca v súlade s týmto poučením, ako aj v súlade s § 72



ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu
písomne odvolanie zo dňa 12.05.2014, ktoré žalovanému bolo doručené dňa 14.05.2014. Žalovaný
oznámením zo dňa 22.05.2014 oznámil žalobcovi, že odvolanie proti napadnutému rozhodnutiu podľa
názoru žalovaného nezakladá právne účinky, lebo nebolo podané zákonom predpísaným spôsobom,
a to elektronicky, z ktorého dôvodu žalovaný uviedol, že nakoľko podanie nebolo správcovi dane
doručené elektronickými prostriedkami, nezakladá právne účinky a napadnuté rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť márnym uplynutím 15-dňovej lehoty na odvolanie. K uvedenému oznámeniu žalovaného
zaslal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovanému vyjadrenie zo dňa 04.06.2014,
v ktorom žalovaného upozorňuje na nezákonnosť takéhoto postupu. Právny zástupca žalobcu zároveň
podal v tento deň 04.06.2014 aj elektronické podanie, prílohou ktorého bol obsah vyjadrenia zo dňa
04.06.2014, pričom súčasťou tohto elektronického podania bolo ako príloha označené aj odvolanie
žalobcu zo dňa 12.05.2014, a to z dôvodu, aby bola podľa názoru žalovaného zachovaná elektronická
forma podaného odvolania. Samotné odvolanie zo dňa 12.05.2014 bolo však žalovanému doručené
písomne v listinnej podobe už dňa 14.05.2014, teda v zákonnej lehote na podanie odvolania proti
napadnutému rozhodnutiu. Žalovaný ďalším podaním zo dňa 01.07.2014 oznámil žalobcovi, že jeho
odvolanie zamieta z dôvodu, že toto je podané po určenej lehote. Podľa žalovaného lehota na podanie
odvolania voči napadnutému rozhodnutiu uplynula dňa 13.05.2014, pričom odvolanie žalobcu bolo
doručené správcovi dane elektronicky dňa 04.06.2014, čo je po určenej lehote. K písomnej prílohe
tohto elektronického podania sa však žalovaný vôbec nevyjadril. Oznámením žalovaného zo dňa
02.07.2014 žalovaný uvádza svoje závery k vyjadreniu žalobcu, pričom podstatným v tejto veci je
záver žalovaného, že pod pojmom „podáva sa písomne“ je potrebné rozumieť doručovanie v listinnej
podobe, buď poštou alebo elektronicky. Tie subjekty, ktoré sú povinné správcovi dane doručovať podania
elektronicky (§ 14 Daňového poriadku), musia tak urobiť elektronicky, nie v listinnej podobe. Uvedené
nie je taxatívne napísané v Daňovom poriadku, ale vyplýva z § 13 Daňového poriadku. Takýto právny
názor považoval za absolútne nesprávny. Po takomto postupe žalovaného napadnuté rozhodnutie
podľa žalovaného nadobudlo právoplatnosť. Žalovaný okamžite začal proti žalobcovi daňové exekučné
konanie, zablokoval všetky bankové účty, čím mu prakticky znemožnil ďalšie podnikanie a dňa
20.06.2014 vydal daňovú exekučnú výzvu, na základe ktorej vyzýva žalobcu, aby pod hrozbou exekúcie
zaplatil 28.852,10 Eur.

Žalobca k nároku, ktorým sa domáha s poukazom na § 250b ods. 2 O.s.p., aby súd uložil žalovanému
povinnosť doručiť napadnuté rozhodnutie, uviedol, že žalovaný doručil rozhodnutie výlučne právnemu
zástupcovi žalobcu, a to dňa 28.04.2014, pričom samotnému žalobcovi nebolo do dnešného dňa
doručené. K predmetnému nároku poukázal na § 30 ods. 3 Daňového poriadku, podľa ktorého ak
má adresát zástupcu s plnomocenstvom na účely správy daní, doručuje sa písomnosť len tomuto
zástupcovi. Ak má však adresát osobne pri správe daní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť jemu
aj jeho zástupcovi. Týmto nie je dotknuté doručenie písomnosti uložením podľa § 9 ods. 2 a 11. Ako
vyplýva z výroku napadnutého rozhodnutia, žalobcovi bola uložená povinnosť zaplatiť vyrubenú daň v
lehote do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Je teda nepochybné, že žalobca mal
osobne niečo vykonať, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti zaplatiť splatnú daň. Keďže žalobca túto
svoju povinnosť podľa žalovaného nesplnil, žalovaný okamžite proti žalobcovi začal exekučné daňové
konanie, kde vymáha od žalobcu tento daňový dlh exekúciou. Žalovaný toto ustanovenie Daňového
poriadku nerešpektoval a nedodržal.

K nároku, aby súd vyslovil, že rozhodnutím a postupom bol žalobca ukrátený na svojich právach,
poukázal na čl. 2 Ústavy SR, taktiež na § 73 zákona č. 563/2009 Z. z. a v zmysle ustanovení Daňového
poriadku nie je zrejmé, na akom základe žalovaný považuje písomne podané odvolanie, ktoré mu bolo
riadne doručené, za také, ktoré nezakladá právne účinky, keďže zo žiadneho ustanovenia Daňového
poriadku nevyplýva, že by pre nedodržanie formy podaného odvolania toto nezakladalo právne účinky,
pričom ani žiadne ustanovenie Daňového poriadku, z ktorého by mal vyplývať tento záver, žalovaný
neuviedol, pretože takéto ustanovenie neexistuje. S poukazom na § 13 Daňového poriadku uviedol,
že z neho vyplýva, že podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu a nie formy, ako to urobil žalovaný
v rozpore so zákonom. Ďalej poukázal na § 13 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z., podľa ktorého z
uvedeného ustanovenia vyplýva, že ak podanie nebolo podané spôsobom podľa ods. 5 - elektronickými
prostriedkami, je toto potrebné doručiť aj v listinnej forme, inak sa považuje za nedoručené, čo v danom
prípade bolo dodržané a keďže podľa názoru žalovaného nebol dodržaný spôsob podania elektronicky,
tento bol nahradený v zmysle uvedeného ustanovenia ods. 6 písomne v listinnej forme. Ďalej poukazuje
na § 13 ods. 1, 2 Daňového poriadku a § 2 Daňového poriadku. Advokát má povinnosť doručovať



podania správcovi dane elektronicky v prípade, ak ho zastupuje pri správe daní, ktorou je podľa zákona
postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto
zákona alebo osobitných predpisov. V danom prípade však bolo udelené plnomocenstvo nie pri správe
daní, ale v daňovom konaní, teda v konaní, v ktorom podľa zákona rozhoduje o právach a povinnostiach
daňových subjektov, t. j. žalobcu a nie pri správe daní, ako to má na mysli Daňový poriadok. Z uvedeného
vyplýva, že písomne podané odvolanie proti rozhodnutiu o dodatočnom vyrubení dane vo vyrubovacom
konaní právny zástupca nemal povinnosť podávať správcovi dane elektronicky. Ak by tomu tak aj
bolo, poukázal na § 13 ods. 2, podľa ktorého príloha môže byť doručovaná aj inak ako elektronickými
prostriedkami. Nestotožnil sa so záverom žalovaného, že pod správou daní sa rozumie postup súvisiaci
so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo
osobitných predpisov, pretože zákonodarca by tak vôbec nemusel v Daňovom poriadku definovať
osobitne pojem správa daní a osobitne daňové konanie. O zámere zákonodarcu stanoviť povinnosť
advokátom doručovať podania elektronicky len pri správe daní a nie pri daňovom konaní svedčí aj to, že
elektronické podania možno podávať pri formulároch vydaných správcom dane na podávanie rôznych
daňových priznaní, prehľadov, hlásení a podobne, prípadne jednoduchých podaní týkajúcich sa správy
daní. Ďalej poukázal aj na                 § 72 ods. 2, 3, 5 a 7 zákona č. 563/2009 Z. z., z ktorých ustanovení
vyplýva, že odvolanie sa podáva písomne alebo ústne, t. j. elektronické podanie nie podľa zákona pri
odvolaní ani uvedené ako spôsob podania. Rovnako poukázal aj na to, že spôsob podania odvolania je
uvedený aj v poučení napadnutého rozhodnutia, kde je uvedené, že sa podáva písomne alebo ústne. Tu
možno konštatovať, že ustanovenia týkajúce sa odvolania sú špeciálnymi vo vzťahu k § 13 Daňového
poriadku, pričom špeciálna úprava má prednosť pred všeobecnou úpravou podania § 13 Daňového
poriadku. Žalovaný v podstate tvrdí, že forma podania „písomne“ predstavuje buď podanie v listinnej
podobe, napr. poštou, alebo elektronické podanie podané elektrickou poštou. Takýto záver je absolútne
nelogický a nesprávny, pričom z § 13 Daňového poriadku toto vôbec nevyplýva, ako to uvádza účelovo
žalovaný, keďže v § 13 je v ods. 1 upravené podanie písomnou a ústnou formou a v ods. 5 je osobitne
upravené podanie elektronickou formou. Poukázal aj na § 42 ods. 1 O.s.p.. Z uvedeného vyplýva, že
forma podania písomne a elektronicky vôbec nie je to isté, ako sa to snaží vykladať žalovaný, ale že
sa jedná o dve rôzne formy podania. O písomnú formu pôjde vo všetkých prípadoch, keď je podanie
účastníka zachytené na hmotnom substráte v písomnej forme. O písomné podanie pôjde i v prípade,
ak účastník zakladá takéto podanie priamo do spisu na súdnom pojednávaní. Žalovaný bol v zmysle §
72 ods. 5 Daňového poriadku povinný postupovať podľa § 13 ods. 8 a 9, teda ak mal za to, že nebola
dodržaná forma podania, mal vyzvať žalobcu, aby tento nedostatok v primeranej lehote nie kratšej ako 15
dní odstránil, k čomu nedošlo, žalovaný podľa uvedených ustanovení nepostupoval, čím boli porušené
práva žalobcu konať pred správnym orgánom.

Žalobca podaním zo dňa 29. júla 2014, doručeným súdu dňa 04.08.2014 žiadal, resp. sa domáhal zmeny
žalobného návrhu s tým, že mení právnu kvalifikáciu skutkového stavu popísaného v žalobnom návrhu,
ktorý vyplýva z obsahu žalobného návrhu, pričom poukázal na to, že žalobný návrh je návrhom na
konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa piatej časti štvrtej hlavy, t. j. § 250t O.s.p., pričom
poukázal, že predmetom nečinnosti žalovaného správneho orgánu je daňové konanie, a to daňová
kontrola a následné vyrubovanie konanie vedené žalovaným správnym orgánom. Poukázal na to, že
žalobca napáda nečinnosť žalovaného v dvoch smeroch:

1. Žalovaný bol nečinný a nepostupoval podľa  zákona, konkrétne podľa § 30 ods. 3 Daňového poriadku s
tým, že napadnuté rozhodnutie č. 9514401/5/1462267/2014/Cab2 zo dňa 22.04.2014, v zmysle ktorého
bol zaviazaný na zaplatenie rozdielu dane DPH za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2011 v sume 5.180,11
Eur, je nepochybné, že toto rozhodnutie mal žalovaný doručiť aj žalobcovi, ktorú zákonnú povinnosť
nedodržal.

2. Nečinnosť žalovaného napáda z dôvodu, že žalovaný v súvislosti s odvolaním právneho zástupcu
žalobcu nekonal pri rozhodovaní o tomto odvolaní zákonom stanoveným postupom upraveným v ust.
§ 73 Daňového poriadku, pričom predmetné odvolanie nepostúpil odvolaciemu orgánu, ale ani o ňom
sám nerozhodol. Ďalej poukázal na to, že pokiaľ ide o vyčerpanie prostriedkov proti nečinnosti orgánov
verejnej správy v zmysle § 250t ods. 1 O.s.p. uviedol, že niet žiadneho osobitného predpisu, ktorý by
určoval prostriedok nápravy proti nečinnosti orgánu verejnej správy a ani Občiansky súdny poriadok
takýto nešpecifikuje. Všeobecne použiteľným by prichádzal do úvahy len Zákon o sťažnostiach č. 9/2010
Z. z.. Použitie tohto prostriedku a jeho vecne a časové vybavenie sťažnosti s neurčitým výsledkom pre
sťažovateľa by znamenalo pre žalobcu ukrátenie, resp. ohrozenie jeho práv vzhľadom na právoplatnosť



daného rozhodnutia. Za takéhoto stavu by sťažnosť nebola efektívna. Vzhľadom na uvedené žiadal,
resp. menil petit žalobného návrhu a navrhol súdu, aby po preskúmaní veci uložil žalovanému povinnosť
postupom podľa § 250t O.s.p. žalobcovi doručiť rozhodnutie č. 9514401/5/1462267/2014/Cab2 zo dňa
22.04.2014 do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. V prípade, ak súd v prvom navrhovanom výroku
žalobcovi nevyhovie, aby alternatívne uložil žalovanému, aby o odvolaní žalobcu zo dňa 12.05.2014
proti rozhodnutiu žalovaného č. 9514401/5/1462267/2014/Cab2 zo dňa 22.04.2014 rozhodol sám do 30
dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu, alebo aby ho v tej istej lehote spolu so stanoviskom k podanému
odvolaniu a s ostatným spisovým materiálom, ktorý sa týka napadnutého rozhodnutia, predložil orgánu
oprávnenému rozhodnúť o odvolaní.

Podľa § 246c ods. 1 O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú
primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len
ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný
prostriedok nie je prípustný.

Podľa § 95 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie
konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na
pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.

Podľa § 95 ods. 2 O.s.p. súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli
byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd nepripustí zmenu návrhu ani v prípade, ak by na
konanie o zmenenom návrhu bol vecne príslušný iný súd. V takom prípade pokračuje súd v konaní o
pôvodnom návrhu po právoplatnosti uznesenia.

Je zrejmé z obsahu žaloby, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd rozhodol o povinnosti doručiť
špecifikované napadnuté rozhodnutie vo vzťahu k žalovanému správnemu orgánu postupom podľa
§ 250b ods. 2 O.s.p. a zároveň žiadal preskúmať napadnuté prvostupňové rozhodnutie žalovaného
správneho orgánu postupom podľa § 247 O.s.p. a nasl.. Žiadal rozhodnutie zrušiť pri aplikácii § 250j
ods. 2 písm. a) a e) O.s.p.. Podaním doručeným súdu dňa 04.08.2014 podľa obsahu podania žalobca
žiadal, aby súd pripustil zmenu predmetnej žaloby, domáhal sa postupom podľa ust. § 250t O.s.p.  a
nasl. - konania podľa piatej časti štvrtej hlavy O.s.p. označeného ako konanie proti nečinnosti orgánu
verejnej správy, v znení petitu tak ako je tento uvedený na č.l. 45 spisu.

S poukazom na § 246c ods. 1 O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa
použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Je nesporné, že rozhodovanie o
zmenenom návrhu (zmene žaloby) je upravené v tretej časti O.s.p.. Toto ust. § 95 O.s.p. je vyjadrením
dispozičného oprávnenia navrhovateľa - žalobcu, ktoré mu umožňuje disponovať - nakladať s konaním
alebo jeho predmetom. V rámci tohto oprávnenia môže navrhovateľ napr. vziať návrh späť, meniť
ho, uzavrieť zmier, ale aj v konaní urobiť hmotnoprávnu dispozíciu. Ustanovenie § 95 O.s.p. upravuje
dispozitívny úkon účastníka spočívajúci v zmene návrhu na začatie konania. Zmena môže spočívať v
rozšírení návrhu - ak žiada viac alebo aj iné plnenie, alebo určenie ako sa pôvodne domáhal. Dispozícia
účastníka konania, ktorou chce meniť návrhy, je obmedzená iba so súhlasom súdu. Súd pri úvahe o tom,
či bude súhlasiť so zmenou návrhu, môže zvažovať iba to, či výsledky doterajšieho konania (ako celku)
môžu byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Ak to tak je, musí so zmenou návrhu súhlasiť. O
pripustení alebo nepripustení zmeny súd rozhoduje uznesením, proti ktorému nie je prípustné odvolanie
(§ 202 ods. 3 písm. f)  O.s.p.).

Súd vzhľadom na obsah žaloby a pripojeného spisu žalovaného správneho orgánu mal za to, že
výsledky doterajšieho konania by nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu (podľa
ktorého žalobca sa proti žalovanému domáha konania proti nečinnosti správneho orgánu podľa § 250t a
nasl. O.s.p.), preto súd nepripustil zmenu návrhu pri aplikácii ust. § 95 ods. 2 O.s.p.. Súd poukazuje  na
to, že žalobca sa týmto zmeneným návrhom domáha vo vzťahu k žalovanému odlišného konania, a to
konania podľa § 250t O.s.p., t. j. podľa piatej časti štvrtej O.s.p. označené ako konanie proti nečinnosti
orgánu verejnej správy, na rozdiel od konania, ktoré je upravené v piatej časti O.s.p. - druhej hlavy
O.s.p. -  rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov. V rámci týchto



konaní súd skúma, resp. sú iné náležitosti návrhu (žaloby), resp. aj iné podmienky konania, ktoré súd
skúma pri podaní návrhu a hlavne vyúsťujú do iných petitov návrhu, resp. aj iných výrokov rozhodnutia.
Z uvedených dôvodov teda súd nepripustil zmenu návrhu na začatie konania.

K  nepripusteniu zmeny návrhu na začatie konania postupom podľa § 95 ods. 2 O.s.p. ešte súd
musí poznamenať, že žalobcovi nič nebráni, aby sa k tvrdenej nečinnosti vo vzťahu k žalovanému
správnemu orgánu domáhal osobitnou žalobou. Tak isto súd konštatuje a je zrejmé z obsahu
predloženého administratívneho spisu, že žalobca prostredníctvom advokáta proti napadnutému
rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal odvolanie v písomnej forme podaním zo
dňa 12.05.2014, ktoré bolo doručené na Daňový úrad Žilina, pobočka Martin dňa 14.05.2014. Vo
vzťahu k tomuto rozhodnutiu žalovaný vydal „oznámenie“ pod č. 9514401/5/2101452/2014/Cab2
zo dňa 22.05.2014, ktoré bolo splnomocnenému zástupcovi žalobcu doručené dňa 28.05.2014.
Takisto sa v administratívnom spise nachádza aj oznámenie žalovaného správneho orgánu pod č.
9514401/5/3216675/2014/Cab2 zo dňa 01.07.2014 a aj oznámenie pod č. 9514401/5/3235017/2014/
Cab2 zo dňa 02.07.2014. Oznámenia sa týkali elektronicky podaného odvolania zo dňa 04.06.2014.
Oznámenie zo dňa 22.05.2014 reagovalo na písomne podané odvolanie žalobcu s tým, že žalovaný
v tomto oznámení konštatuje, že takéto odvolanie podané v písomnej forme nezakladá žiadne právne
účinky a napadnuté rozhodnutie z tohto dôvodu nadobúda právoplatnosť. Oznámenie zo dňa 01.07.2014
konštatuje neprípustnosť odvolania podľa § 72 ods. 8 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. z dôvodu,
že bolo podané po lehote stanovenej zákonom, toto bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa
04.06.2014. Napokon oznámenie zo dňa 02.07.2014, ktoré bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené
dňa 07.07.2014, vysvetľuje žalobcovi dôvody, pre ktoré napadnuté rozhodnutie žalovaný správny orgán
považuje za rozhodnutie právoplatné.

Súd k týmto skutočnostiam  uvádza, že z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. Uznesenie
NS SR č.k. 1Sžd/10/2012 zo dňa 19.06.2012) je zrejmé, že je možné, aby sa postupom podľa § 247
ods. 1 O.s.p. a nasl. v spojitosti s § 244 ods. 3 O.s.p. žalobca domáhal aj preskúmania tzv. neformálneho
rozhodnutia - oznámenia (či už oznámenia zo dňa 22.05.2014 pod č. 9514401/5/2101452/2014/
Cab2, oznámenie o zamietnutí odvolania zo dňa 01.07.2014 č. 9514401/5/3216675/2014/Cab2 alebo
oznámenia pod č. 9514401/5/3235017/2014/Cab2 zo dňa 02.07.2014). Je zrejmé, že predmetné
oznámenia nemajú formu rozhodnutia, teda ani nespĺňajú základné náležitosti rozhodnutia v zmysle
Daňového poriadku.  Uvedené oznámenia však podľa názoru súdu autoritatívne zasahujú do právnej
sféry  žalobcu (jeho povinností v súvislosti s vyrubením rozdielu dane za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok
2011) a sú z tohto dôvodu preskúmateľné súdom na základe žaloby  s poukazom na ust. § 244 ods. 3
O.s.p. a § 247 ods. 1 a nasl. O.s.p..

K rozhodnutiu, resp. výroku o zastavení konania.

Podľa § 250b ods. 2 O.s.p. ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo
doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd overí správnosť tohto tvrdenia a
uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie a podľa okolností odloží jeho
vykonateľnosť. Týmto stanoviskom súdu je správny orgán viazaný. Po uskutočnenom doručení predloží
správny orgán spisy súdu na rozhodnutie o žalobe. Ak sa v rámci správneho konania po vykonaní pokynu
súdu na doručenie správneho rozhodnutia začne konanie o opravnom prostriedku, správny orgán o tom
súd bez zbytočného odkladu upovedomí.

Podľa § 250b ods. 3 O.s.p. súd postupuje podľa odseku 2, len ak od vydania rozhodnutia, ktoré nebolo
žalobcovi doručené, neuplynula lehota troch rokov.

Podľa § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju
podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania
súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému
vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť ( §
250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.



Podľa obsahu a povahy podania posúdil súd podanie žalobcu ako žalobu v zmysle § 249 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) proti právoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu a ďalej v konaní
postupoval podľa § 247 a nasl. O.s.p, t. j. podľa druhej hlavy, piatej časti O.s.p. - rozhodovanie o žalobách
proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov.

Žalobcom v konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. môže byť len účastník správneho konania alebo
fyzická, právnická osoba, ktorá tvrdí, že sa s ňou v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci
sa s ňou ako s účastníkom konania konať malo (tzv. opomenutý účastník) (§ 250b ods. 2 O.s.p.).

K opomenutiu môže dôjsť nedopatrením alebo nesprávnou interpretáciou noriem správneho práva, ktoré
upravujú, kto je účastníkom konania. V aplikačnej praxi je už dostatočne ustálený názor, že správny súd
sám definitívne a záväzne rozhoduje, či žalobca je účastníkom konania.

V uznesení NS SR sp. zn. 5Sžf/8/2011 zo dňa 26.01.2012 súd vyslovil názor, že účelom inštitútu
tzv. opomenutého účastníka je chrániť práva a oprávnené záujmy toho, s kým správny orgán ako
s účastníkom konania nekonal s následkom nedoručenia mu rozhodnutia správneho orgánu, ktoré
sa priamo dotýka jeho práv a oprávnených záujmov. Pozitívne zistenie súdu, že skutočne došlo zo
strany konajúceho správneho orgánu k pochybeniu v podobe opomenutia niektorého z účastníkov
konania, spôsobuje, že takéto rozhodnutie správneho orgánu nemohlo nadobudnúť právoplatnosť. Ak
súd dospeje k záveru, že sa so žalobcom malo konať ako s účastníkom konania a nekonalo sa s ním,
uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie. Podľa okolností prípadu môže
odložiť vykonateľnosť tohto rozhodnutia. Stanoviskom súdu o povinnosti doručiť účastníkovi správne
rozhodnutie je správny orgán viazaný a po uskutočnenom doručení predloží súdu administratívne spisy
na rozhodnutie o žalobe. V prípade, že súd zistí, že žalobca nebol v správnom konaní opomenutý,
konanie o žalobe zastaví.

Krajský súd v Žiline z obsahu pripojeného administratívneho spisu zistil, že rozhodnutie žalovaného
správneho orgánu č. 9514401/5/1462267/2014/Cab2 zo dňa 22.04.2014, ktorým žalovaný správny
orgán podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. vyrubil daňovému subjektu - žalobcovi rozdiel v
sume 5.180,11 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2011, toto rozhodnutie
bolo doručené podľa doručenky v pripojenom administratívnom spise JUDr. Ing. Martinovi Chlapíkovi,
Z., R.. V pripojenom administratívnom spise sa nachádza plnomocenstvo udelené zo strany žalobcu
vo vzťahu k advokátovi JUDr. Ing. Martinovi Chlapíkovi, advokátovi, so sídlom v R. k zastupovaniu
vo veci daňovej kontroly č. 9514401/5/3016010/2012 a  č. 9514401/5/3014588/2012 začatej v oboch
prípadoch na základe oznámenia z 18.10.2012 vedenej Daňovým úradom Žilina, pobočka Martin, ako aj
následného daňového konania. Splnomocnenie je udelené ku všetkým právnym úkonom v tejto veci, ako
aj k právnym úkonom bezprostredne súvisiacim, a to aj pre prípad, ak by bolo podľa platných právnych
predpisov potrebné osobitné splnomocnenie. Splnomocnenie je zo dňa 09.10.2013, pričom JUDr. Ing.
Martin Chlapík, advokát, toto splnomocnenie prijal. Na Daňový úrad Žilina, pobočka Martin bolo doručené
dňa 29.10.2013.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. (Daňový poriadok) fyzická osoba, ktorá nemôže pri správe
daní vystupovať samostatne, musí byť zastúpená svojím zákonným zástupcom.

Podľa § 9 ods. 2 predmetného zákona daňový subjekt, jeho zákonný zástupca alebo jeho opatrovník
sa môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí a ktorý koná v rozsahu plnomocenstva udeleného
písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane. Ak má zástupca trvalý pobyt alebo sídlo mimo
územia členských štátov Európskej únie a štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom
hospodárskom priestore, musí si zvoliť zástupcu na doručovanie s trvalým pobytom alebo sídlom na
území Slovenskej republiky; inak sa budú písomnosti ukladať u správcu dane s účinkami doručenia v
deň ich vydania.



Podľa § 9 ods. 3 predmetného zákona ak nie je rozsah plnomocenstva presne vymedzený, považuje
sa také plnomocenstvo za všeobecné. Ak to vyplýva z obsahu plnomocenstva, môže za zástupcu,
ktorým je daňový poradca alebo advokát, konať aj iná osoba; na také konanie udelí zástupca inej osobe
plnomocenstvo. Konanie inej osoby sa považuje za konanie zástupcu. V tej istej veci môže mať daňový
subjekt, zákonný zástupca alebo opatrovník len jedného zástupcu. Ak je zástupcom právnická osoba,
koná za zástupcu jej štatutárny orgán alebo osoba, ktorú tento orgán poveril.

Podľa § 30 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom na účely správy
daní, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však adresát osobne pri správe daní niečo
vykonať, doručuje sa písomnosť jemu aj jeho zástupcovi. Týmto nie je dotknuté doručenie písomnosti
uložením podľa § 9 ods. 2 a 11.

Nestotožnil sa súd s názorom žalobcu, že by boli splnené podmienky pre aplikáciu ust.       § 250b ods. 2
O.s.p., nakoľko z obsahu administratívneho spisu mal preukázané doručenie napadnutého rozhodnutia
splnomocnenému zástupcovi - právnemu zástupcovi žalobcu, a to v súlade s § 30 ods. 3 Daňového
poriadku. V danom prípade žalobca v rámci daňového konania nebol tzv. opomenutým účastníkom
konania. Na konanie a rozhodovanie žalovaného v predmetnej veci sa vzťahuje zákon č. 563/2009 Z.
z. o správe daní a poplatkov - Daňový poriadok.

Podľa § 9 ods. 2 predmetného zákona daňový subjekt, jeho zákonný zástupca alebo jeho opatrovník
sa môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí a ktorý koná v rozsahu plnomocenstva udeleného
písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane. Podľa ods. 3 § 9 predmetného zákona, ak nie je
rozsah plnomocenstva presne vymedzený, považuje sa také plnomocenstvo za všeobecné. V tej istej
veci môže mať daňový subjekt len jedného zástupcu. Pokiaľ ide o doručovanie v daňovom konaní
s poukazom na § 30 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom
na účely správy daní, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však adresát osobne
pri správe daní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť jemu aj jeho zástupcovi. Žalobca vo svojej
žalobe argumentuje, že v danom prípade v daňovom konaní mal niečo osobne vykonať, preto s
poukazom na § 30 ods. 3 Daňového poriadku bolo potrebné samotné napadnuté rozhodnutie doručiť
aj priamo žalobcovi. S týmto názorom sa súd nestotožňuje, nakoľko v danom prípade s poukazom
na                 § 30 ods. 3 Daňového poriadku a s poukazom na predložené plnomocenstvo postačovalo,
keď predmetné rozhodnutie bolo doručené advokátovi daňového subjektu, t. j. JUDr. Ing. Martinovi
Chlapíkovi. Rozhodnutie o uložení daňovej povinnosti vo vzťahu k žalobcovi neznamená, že žalobca
má pri správe daní niečo vykonať, a to osobne, čiže nezastupiteľne. Súd poukazuje na to, že pri správe
daní osobne niečo vykonať nezastupiteľne znamená napr. predvolanie k svedeckej výpovedi príslušného
subjektu, kde je nevyhnutná osobná účasť nejakého svedka alebo aj pokiaľ daňový subjekt, resp.
správca dane požaduje v rámci správy daní osobne od daňového subjektu niečo vykonať (Uznesenie NS
SR č.k. 5 Sžf 20/2007 zo dňa 6.6.2007). V danom prípade bolo teda napadnuté rozhodnutie žalovaného
doručené právnemu zástupcovi žalobcu v súlade s § 30 ods. 3 Daňového poriadku v spojení s § 9 ods. 2
a 3 Daňového poriadku. Z udeleného plnomocenstva, tak ako správne konštatuje žalovaný, nevyplývala
povinnosť zasielať rozhodnutie aj priamo žalobcovi.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keďže v danom prípade žalobca nebol opomenutým účastníkom
daňového konania, správca dane so žalobcom konal prostredníctvom splnomocneného zástupcu
- označeného advokáta, ktorému napokon aj doručil napadnuté rozhodnutie, uvedená skutočnosť
spôsobuje, že žalobca je neoprávnenou osobou na podanie správnej žaloby, nakoľko v správnom konaní
nebol opomenutým účastníkom konania,  konanie sa z tohto dôvodu musí zastaviť.

Zároveň je ďalej potrebné konštatovať, čo sa týka preskúmania napadnutého rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu, toto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nemôže byť
predmetom preskúmania podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p., teda podľa § 247 a nasl. O.s.p., a preto
rovnako s poukazom na § 250d ods. 3 O.s.p. bolo konanie zastavené.



O náhrade trov konania súd rozhodol, s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2 Sžo 145/2010 zo dňa  8. februára 2011, pri aplikácii § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p v spojení
s ust. § 146 ods. 1 písm. c)  O.s.p., podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Poučenie:

Proti výroku I. uznesenia odvolanie   n i e  j e    prípustné (§ 202 ods. 2 písm. f) O.s.p.).

Proti výroku uznesenia, ktorým konanie bolo zastavené a proti výroku uznesenia o náhrade trov konania
j e  prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne dvojmo prostredníctvom
Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}