Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 4Co/174/2013 z 17. 9. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 17. septembra 2014, sp. zn. 4Co/174/2013, ECLI:SK:KSKE:2014:7208212482.1 Krajský súd Košice | 4Co/174/2013 | ECLI:SK:KSKE:2014:7208212482.1 | 2014-09-17 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/dc9184ef-ee3e-4fdc-9f6d-05d7e3b002b2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7208212482.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Co/174/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7208212482
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7208212482.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.
Adriany Murínovej a JUDr. Anny Slovinskej v právnej veci žalobkyne X. S., W.. XX.X.XXXX, F. U. V., L.
Č.. X, zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou R. proti žalovanému COOP Jednota Vranov nad Topľou,
spotrebné družstvo vo sídlom vo Vranove nad Topľou, Námestie Slobody č. 79, IČO: 31 737 200, o
zaplatenie 822,35 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice
II zo dňa 27.3.2013 č. k. 18C/153/2009-107 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej vyhovujúcej časti a vo výrokoch o
trovách konania a povinnosti platiť súdny poplatok.

Náhradu trov odvolacieho konania žalovanému nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom:

a/ zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobkyni sumu 666,27 eura v čistej mzde s úrokom z
omeškania vo výške 6% z dlžnej sumy ročne od 26.5.2005 do zaplatenia všetko do 15 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku,

b/ v prevyšujúcej časti nároku konanie zastavil,

c/ žalovaného zaviazal nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 57,75 eura spočívajúce v trovách
právneho zastúpenia JUDr. Emílie Hambálekovej v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia,

d/ žalovaného zaviazla zaplatiť na účet Okresného súdu Košice II súdny poplatok za návrh na začatie
konania vo výške 39,50 eura do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa si návrhom na začatie konania uplatnila nárok na
zaplatenie odstupného v sume 822,35 eura s úrokmi z omeškania 10% ročne od 26.5.2005 do
zaplatenia. V priebehu konania svoj návrh vzala čiastočne späť a domáhala sa zaplatenia 666,27 eura
s ročným úrokom z omeškania vo výške 6% z tejto sumy od 26.5.2005 do zaplatenia a uplatnila si
náhradu trov konania. Súd konanie v časti, v ktorej žalobkyňa vzala späť svoj návrh v zmysle ustanovenia
§ 96 ods. 1, 2 O.s.p. zastavil. Pohľadávku žalobkyňa uplatnila z titulu odstupného dohodnutého so
žalovaným pri ukončení pracovného pomeru dohodou zo dňa 23.5.2005 podľa § 60 Zákonníka práce,
pričom pracovný pomer skončil dňa 26.5.2005. Uviedla, že žalovaný jej odmietol odstupné vyplatiť,
pretože si protiprávne započítal „manko“ a to na základe vynútenej dohody.



Žalovaný v konaní nenamietal rozsah ani právny dôvod žalobkyňou uplatneného nároku, poukázal
však na to, že jej pohľadávka zanikla započítaním jeho pohľadávky voči žalobkyni z titulu spôsobného
schodku. Tvrdil, že na započítanie nebola potrebná žiadna dohoda o započítaní, postačil jeho započítací
prejav ako mu to umožňovalo novelizované znenie Zákonníka práce, ktorý započítanie nepozná, avšak
v § 1 ods. 1, 4 umožňuje použitie Občianskeho zákonníka.

Vykonaným dokazovaním súd mal preukázané, že žalobkyňa bola so žalovaným v riadnom pracovnom
pomere v pozícii hmotne zodpovedného pracovníka a pracovný pomer skončil dohodou ku dňu
25.5.2005 podľa § 60 Zákonníka práce z organizačných dôvodov, pričom žalobkyni vzniklo právo na
odstupné vo výške 666,27 eura v čistej mzde podľa § 76 ods. 2 Zákonníka práce v znení účinnom
do 30. 6.2006. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že došlo k zániku nároku žalobkyne na odstupné započítaním
s pohľadávkou žalovaného voči žalobkyni titulom náhrady škody za schodok na zverených hodnotách
zistený pri inventúre, súd dospel k záveru, že započítanie v pracovnoprávnych vzťahoch Zákonník práce
nepozná a podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce v znení účinnom do 1.9.2007 bola určená subsidiárna
pôsobnosť Občianskeho zákonníka tak, že ak tento zákon (Zákonník práce) v prvej časti neustanovuje
inak, vzťahuje sa na tieto právne vzťahy Občiansky zákonník. Ak teda Zákonník práce neupravil niektoré
právne vzťahy osobitne vo svojej prvej časti - v § 1 až § 40, spravujú sa všeobecnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka - ustanovenia § 1 až § 122, pričom inštitút započítania je v Občianskom
zákonníku obsiahnutý až v jeho 1. hlave 8. časti, ktorá upravuje záväzkové právo. K započítaniu
nemohlo dôjsť ani dohodou účastníkov o započítaní, pretože nie je v nej dostatočne špecifikovaná
pohľadávka žalovaného, keďže voči žalobkyni mal viac nárokov z titulu náhrady škody - schodkov
na zverených hodnotách. Ani opätovné započítanie vznesené žalovaným v tomto konaní pred súdom
nebolo dostatočne špecifikované čo do právneho dôvodu a času svojho vzniku a tento prejav žalovaného
súd vyhodnotil ako jeho procesnú obranu, navyše žalovaný nedisponuje ani vykonateľným súdnym
rozhodnutím, na základe ktorého by žalobkyňa bola povinná nahradiť mu škodu titulom schodku. V
zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a vl. nar. 87/1995 Z. z. priznal súd žalobkyni aj úroky z
omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. podľa dohody o rozviazaní pracovného pomeru od 26.5.2005
až do zaplatenia.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalobkyni
priznal náhradu trov potrebných na účelné bránenie práva proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal.
Trovy konania žalobkyne predstavujú trovy právneho zastúpenia pôvodnou zástupkyňou - advokátkou
JUDr. Emíliou Hambálekovou. Aj keď táto zástupkyňa vyčíslila trovy právneho zastúpenia sumou 115,50
eura za dva úkony právnej pomoci (príprava a prevzatie a návrh na vydanie platobného rozkazu), keďže
nebolo preukázané, že návrh na vydanie platobného rozkazu skutočne spracovala, súd priznal len
preukázateľne a účelne vynaložené trovy - za jeden úkon právnej služby - príprava a prevzatie právneho
zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 19.5.2008 v zmysle vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. v
znení neskorších zmien a doplnkov účinnej do 31.12.2008 vo výške 51,45 eura (1.550,- Sk) a 1 x režijný
paušál 6,30 eura (190,- Sk), spolu 57,75 eura.

Výrok o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok odôvodnil súd ustanovením § 2 ods. 2 zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a jeho výšku položkou 1, písm. a/ prílohy k tomuto zákonu.

Proti rozsudku podal odvolanie v zákonnej lehote žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému náhradu
trov konania, alternatívne aby rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, lebo súd prvého stupňa
nesprávne právne posúdil vec, neúplne zistil skutkový stav a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
Poukázal, že súd vykonané dôkazy hodnotil jednostranne len v prospech žalobkyne a nevzal do úvahy
dohodu uzavretú so žalobkyňou o zrážkach zo mzdy, kde sa zaviazal nahradiť schodok 22.314 Sk s
9% ročným úrokom a ani dohodu o započítaní schodku obsiahnutú v dohode o skončení pracovného
pomeru a tiež kompenzačnú námietku vznesenú v odpore proti vydanému platobnému rozkazu v tomto
konaní. Opätovne aj v odvolaní namietal započítanie svojej pohľadávky na náhradu škody z titulu
schodku na zverených hodnotách zisteného inventúrou vykonanou 2.1.2005 v sume 22.314 Sk (739,85
eura). Súd prvého stupňa, ako to vyplýva z odôvodnenia rozsudku, nesprávne aplikoval ustanovenie



§ 1 ods. 4 Zákonníka práce v znení platnom od 1.9.2008, teda platné v čase vyhlásenia rozsudku, aj
keď sa na tento prípad malo aplikovať znenie platné v čase uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy a
o započítaní z mája 2005. V tom čase nebolo obmedzenie použitia Občianskeho zákonníka len v jeho
všeobecných ustanoveniach na právne vzťahy podľa Zákonníka práce, ak tento zákon neustanovuje
inak. Až novela účinná od 1.9.2008 obmedzila použitie Občianskeho zákonníka len na jeho všeobecné
ustanovenia. V čase dohody o započítaní Zákonník práce neobsahoval ustanovenia o započítaní,
výslovne započítanie nevylučuje a teda platila pre započítanie právna úprava Občianskeho zákonníka
v § 580 aj na pohľadávky z pracovnoprávneho vzťahu. Poukázal na čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky o rovnosti osôb v ich právach, ako aj na dobré mravy, pričom ak by jedna strana bola povinná
platiť (zamestnávateľ) a druhá strana (zamestnanec) nikdy platiť nebude, išlo by o ukrátenie žalovaného
na jeho právach v tomto konaní.

Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu vyjadrila tak, že sa stotožňuje s rozsudkom súdu prvého
stupňa a navrhla, aby ho odvolací súd potvrdil. Súd prvého stupňa rozhodol v súlade s právnymi
predpismi, Zákonník práce je zákonom lex specialis a započítanie v pracovnoprávnych vzťahoch ako
jednostranným úkonom nie je možné.

Odvolací súd prejednal vec na základe podaného odvolania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania. Preskúmal napadnutý rozsudok a konanie , ktoré mu predchádzalo v rozsahu
vyplývajúcom z. ustanovenia § 212 ods. 1,3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je
dôvodné. Verejné vyhlásenie rozsudku bolo v zmysle § 156 ods. 1 O.s.p. riadne oznámené.

Po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z náležite zisteného
skutkového stavu, je vecne správny a správne sú aj dôvody uvedené v napadnutom rozsudku. Súd
prvého stupňa náležite a správne zistil skutkový stav veci, vykonal potrebné dokazovanie na návrh
účastníkov konania a preukázanie skutkových tvrdení hodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p., správne je
aj rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania a o zaplatení súdneho poplatku žalovaným.

Zo skutočností zistených v konaní bolo možné vyvodiť záver o dôvodnosti žalobkyňou uplatneného
nároku na zaplatenie prvostupňovým súdom priznanej istiny. Podstata obrany žalovaného a podstata
jeho odvolania proti rozsudku spočívala len na námietke, že súd nepripustil započítanie jeho pohľadávky
na náhradu škody.

Je nepochybné, že spor sa týka práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu, ktorý
skončil dohodou jeho účastníkov o skončení pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníka práce. Podľa
§ 1 ods. 2) Zákonníka práce č. 311/2001 Z. z. v znení účinnom k 23.5.2005 ak tento zákon v prvej časti
neustanovuje inak, vzťahuje sa na tieto právne vzťahy Občiansky zákonník.

Podľa § 32 Zákonníka práce účinného k 23.5.2005 účastníci si môžu upraviť svoje sporné nároky
dohodou o sporných nárokoch, ktorá musí byť písomná, inak je neplatná.

V Dohode o skončení pracovného pomeru. uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 23.5.2005 je
uvedená výplata odstupného s tým, že odstupné bude započítané na pohľadávku žalovaného za
neuhradenú náhradu schodku, bližšie nešpecifikovanú. Správne uzavrel súd prvého stupňa, že takáto
dohoda je v časti o započítaní neplatná a to z titulu neurčitosti, aká pohľadávka má byť započítaná,
keďže v konaní bolo zistené, že voči žalobkyni žalovaný na základe najmenej dvoch inventúr evidoval
pohľadávky titulom náhrady za schodok na zverených hodnotách. Na závere súdu nič nemení ani
predloženie Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 14.3.2005, kde súhlasila žalobkyňa so zrážkami zo mzdy
na úhradu schodku zisteného inventúrou dňa 12.1.2005 vo výške 22.314,- Sk, navyše nie je jasné, či na
základe tejto dohody boli žalobkyni zo mzdy zrazené sumy a aká výška schodku ostala neuhradená.

Započítací prejav žalovaného v odpore proti platobnému rozkazu vydanému v tomto konaní dňa
20.1.2009 je taktiež neurčitý, pretože pohľadávka, ktorá sa má započítať nie je riadne identifikovaná, t. j.



nie je uvedená ani výška a dokonca ani obdobie, kedy mal schodok vzniknúť a ani dátum inventúry, ktorá
schodok zistila. Až vo svojom písomnom vyjadrení oboznamovanom na pojednávaní dňa 20.2.2013
identifikoval žalovaný pohľadávku, ktorú voči pohľadávke žalobkyne započítava, avšak ani z toho prejavu
nie je jasné, aká je presná výška jeho pohľadávky (t. j. , či na základe dohody o zrážkach zo mzdy bola
už časť sumy zrazená).

Podľa § 252b Zákonníka práce ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy,
ktoré vznikli pred 1. septembrom 2007, ak nie je ďalej ustanovené inak. Právne úkony urobené pred
1. septembrom 2007 a nároky, ktoré z nich vznikli, sa posudzujú podľa právnej úpravy platnej do 31.
augusta 2007.

Ustanovenie § 1 ods. 2 Zákonníka práce v znení účinnom v čase rozhodnom pre posúdenie právneho
režimu vzťahov účastníkov stanovilo, že ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahuje sa na
tieto právne vzťahy Občiansky zákonník. Občiansky zákonník upravuje započítanie vo svojej prvej hlave
ôsmej časti - záväzky. Pracovnoprávne vzťahy sú osobitnými vzťahmi zamestnávateľa a zamestnanca
upravenými v Zákonníku práce a v jeho prvej časti je upravený aj zánik práv a povinností z pracovnom
právnych vzťahov, iný spôsob zániku nie je možný. Vzájomné nároky možno vzájomne upraviť dohodou,
z ktorej musí byť nepochybne zrejmé, o aké nároky ide a aká je ich výška. Dohoda o tom, že odstupné
žalobkyne bude započítané na úhradu „manka“ obsiahnutá v Dohode o skončení pracovného pomery
však tieto atribúty nemá. Nárok žalovaného titulom náhrady škody nie je nárokom z preddavkov mzdy,
kedy by mohlo dôjsť k zápočtu na žalobkyňou uplatnený nárok (R 19/1977) jednostranným prejavom
zo strany žalovaného.

Vecne správny je aj výrok rozsudku súdu prvého stupňa o trovách konania, keď súd priznal žalobkyni
náhradu trov konania z priznanej sumy za jeden úkon právnej služby poskytnutej advokátkou ako aj výrok
o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok, keďže žalobkyňa bola od platenia súdnych poplatkov
oslobodená a mala vo veci úspech.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa
potvrdil.

Žalovaný nemal úspech ani v odvolacom konaní (§ 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č.
757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.